V piatok 15. septembra majú na Bratislavskom hrade odhaliť súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda od Antona Gábrika. Stále naivne dúfam, že sa to nestane. Príbeh tohto (už hodnú chvíľu sa mi nedarí nájsť iný termín) diela je v skratke príbehom marazmu, do ktorého sa nechtiac (?) za posledné roky dostala slovenská spoločnosť. Je to príbeh postupného úpadku vzdelanosti v jej základnej podobe.

Samozrejme, ktokoľvek môže namietať, že som predpojatý a nemám rád slovenský národ (opak je pravdou, iba sa nechcem hanbiť pred vzdelanými priateľmi zo zahraničia ako pri Kulichovom Svätoplukovi). Ako však nazvať situáciu, v ktorej nielenže je kráľ nahý, ale ešte sa tým vystatuje?

Vzdelanie je základným predpokladom nášho bytia. Bez neho strácame opodstatnenie a s ním aj možnosť participácie na všeobecnom medzinárodnom dorozumení ľudského spoločenstva. Veď kto by bral vážne suseda, ktorý ani netuší, že je nevzdelaný, a stále kričí a skáče do reči?

V odbornom názore kunsthistoričky Sabíny Jankovičovej zaznela v súvislosti s týmto súsoším úvaha, že ide o absolútnu ignoranciu odbornosti mocou, čo je pravda, pretože toto súsošie už raz odborná komisia neprijala, keď ho chceli osadiť pred Kostolom Sv. Trojice v Bratislave. Ja si však s hrôzou uvedomujem, že problém nie je iba v arogancii predstaviteľov štátnej moci, ale najmä v tom, že ani netušia, ako má kvalitné umelecké dielo vyzerať a v akom kontexte ho máme vnímať.

Sv. Cyril a Metod prišli na naše územie ako učitelia. Bola to misia vzdelanosti. Ich snahou bolo naučiť Slovanov vlastnej reči. Kodifikovať ju a naučiť ich rozmýšľať jej prostredníctvom. A výsledok? Ako to nazval jeden z nespokojných matičiarov: Tri údenáče!

Za tento výsledok však Cyril s Metodom nemôžu a určite by ich nepotešil. Môže zaň náš väčšinový nezáujem o vzdelanosť a jej princípy. Stačí sledovať vývoj školstva v posledných desaťročiach, keď sme sa snažili nahradiť kvalitu kvantitou.

Úroveň škôl a útek talentovaných študentov za vzdelaním, najčastejšie do Česka, už vnímame ako normálne. Naivne si myslíme, že je to najmä záležitosť peňazí. Že je to vecou rozpočtu. Dnes, keď pár týždňov pred voľbami sledujeme výsledky prieskumov verejnej mienky a z nich vyplývajúcu prítulnosť obyvateľov Slovenska ku konšpiračným teóriám a hoaxom, nedá sa inak, len konštatovať, že ako spoločnosť si nevážime vzdelanie.

Nehovorím iba o odbornosti. Zruční odborníci by sa aj na Slovensku našli v celom spektre činností od remesiel až po vedu. Ide o vzdelanosť v podobe životnej múdrosti a stálosti názorov. O schopnosť uvažovať na základe faktov, ktoré dokážeme identifikovať. Hlúpe, ale husté a pôsobivé reči totiž dláždia cestu do pekla nielen ich poslucháčom, ale aj rečníkom, a to je podľa mňa najväčšia bieda našej, nielen predvolebnej, súčasnosti.

Banku pri hypotéke zaujíma aj kreditná karta alebo či máte mobil na splátky, hovorí hypotekárny špecialista (+ podcast)
Marianna OnuferováMARIANNA ONUFEROVÁ



Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
15

15
00:00
23:55
1.00 ×
Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Banky majú pri hypotékach rady rodiny s deťmi, ale aj IT špecialistov, ktorých je na trhu nedostatok a vedia si vždy nájsť prácu, hovorí hypotekárny špecialista Martin Vacho.

Pri viac ako polovici nových hypoték sa najskôr schváli úverová zmluva s maximálnym limitom, ktorý môže klient v banke dostať, a až potom si klient nájde nehnuteľnosť, vysvetľuje. Tým, ktorí využívajú aj iné služby, zvyknú dať podľa neho banky úrok blízky oficiálne komunikovaným sadzbám, ostatným dávajú prirážku asi pol percenta.

reklama
[ Skúsení editori Denníka E každý deň vyberajú najdôležitejšie informácie pre podnikanie a investovanie. Objednajte si ranný Ekonomický newsfilter. Vždy ráno o 7:00 sa za menej ako 5 minút dozviete všetko podstatné. Aktivujte jedným klikom sem. ]
V rozhovore ešte vraví:

aké úroky banky dávajú na nové hypotéky a keď sa skončí fixácia úroku pri staršej hypotéke;
ktoré príjmy banky pri žiadosti o hypotéku akceptujú a ktoré nie;
či to majú živnostníci a eseročky ťažšie;
aký príjem treba mať, ak chcete úver na byt v hodnote 100-tisíc eur.
Stretli ste sa v poslednom čase s prípadom, že by niekto nevedel splácať hypotéku a musel požiadať banku napríklad o splátkový kalendár?

Aktuálne som takú situáciu nemal, v minulosti áno. Možno sa už ľudia v minulosti naučili, že také riziko existuje a je lepšie tvoriť si rezervy.

Ako treba postupovať?

Najdôležitejšie je komunikovať s bankou. Vedia dať odklad splátok, znížiť splátku na nejaký čas alebo, ak sa dá, tak predĺžiť čas splatnosti. Niektorí klienti sami hľadajú riešenia, ako si zvýšia príjem. Niekto sa na nejaký čas odsťahuje k svojej rodine a byt prenajíma, čo mu pomáha splácať hypotéku. Sú aj ľudia, ktorí musia byt predať, presťahovať sa do niečoho menšieho alebo dočasne bývať v nájme. Najhoršie je, keď klient nekomunikuje, pred bankou sa zatajuje alebo zavádza, že zaplatí, no prejde ďalší a ďalší mesiac a nič. Banka musí potom úver zosplatniť.

Ale takých prípadov nie je podľa údajov Národnej banky Slovenska veľa.

Otázne je, či nepríde horšia situácia, keď budú ľudia prichádzať o prácu.

Keď niekto požiada banku napríklad o splátkový kalendár alebo sa s bankou dohodne na inej forme pomoci, bude mať zápis v úverovom registri? Sťaží mu to situáciu, keď bude v budúcnosti žiadať napríklad o spotrebný úver?

Áno, bude mať problém, pretože už raz bol v situácii, keď úver nevedel splácať. Banky budú obozretnejšie, ale dôležité je aj to, koľko času medzitým uplynie.

Aké úroky teraz banky dávajú, keď niekomu dobehne pôvodná fixácia?

Väčšina bánk sa snaží si svojich klientov udržať. Ak aktívne využívajú aj ostatné služby banky súvisiace s bežným účtom, tak ku klientom pristupujú lepšie. Dávajú im sadzbu väčšinou blízku najnižšej vyhlásenej úrokovej sadzbe. Potom sú banky, ktoré vedia, že klienti nemajú možnosť zmeny, pretože majú čas splatnosti hypotéky natiahnutý do veku 75 rokov. Vedia, že keby chceli prefinancovať úver, musia zdokladovať príjem, čo v minulosti nemuseli, lebo to refinancovali bez dokladovania príjmu. Dajú im sadzbu aj o pol percenta a viac vyššiu, ako z ich pohľadu lepším klientom. Banky k tomu pristupujú rôzne.

Čiže tí lepší klienti z pohľadu banky majú dnes šancu dostať úrok štyri percentá a tí horší dostanú úrok skôr bližšie k piatim percentám?

Tí lepší dostanú úrok blízky najnižším vyhláseným sadzbám. Najnižšie sadzby bánk sú okolo štyroch percent, ale je ich veľmi málo, skôr je to okolo 4,5 percenta. Moje odporúčanie pre klientov je, že skôr než začnú rozmýšľať o refinancovaní, nech oslovia svoju banku.


Foto N – Tomáš Benedikovič
Oplatí sa dnes preniesť hypotéku do inej banky, čiže ju refinancovať?

Niekomu sa to oplatí, niekomu nie. Závisí to od toho, aký má klient čas splatnosti a či vie dokladovať príjem a môže si to vôbec dovoliť realizovať. Najviac sa dnes oplatí zobrať si všetky svoje záväzky, či už je to spotrebný úver, povolené prečerpanie, kreditné karty, k tomu pridať hypotéku a dať to všetko do jedného úveru. Splátky jednotlivých úverov dokopy môžu byť dajme tomu 800 eur, ale keď to dá klient dokopy aj s hypotékou, splátka môže byť povedzme 600 alebo 650 eur, čiže nižšia.

Umožňujú to všetky banky na trhu?

Takmer všetky banky to umožňujú, ale s dokladovaním príjmov. Niektoré aj bez dokladovania príjmu, vtedy je výber obmedzený.

S akým predstihom posielajú banky informáciu o novej sadzbe?

Podľa zákona to musia urobiť najneskôr 60 dní od skončenia pôvodnej fixácie. Aj to s predstihom dvoch či troch mesiacov posielajú. Klienti sú niekedy spokojní s tým, čo im banka pošle, lebo si povedia, však taký je trh a viac to neriešia. Niektorí si zmenia fixáciu úroku na kratšiu, niektorí majú väčšie obavy a chcú to zmeniť na dlhšiu fixáciu. Aj banky sa správajú rôzne. Niekedy počítajú s tým, ako sa bude vyvíjať trh, a pred výročím fixácie ponúknu klientovi výhodnejšie podmienky, lebo si myslia, že o pol roka, keď bude mať výročie fixácie, môžu byť sadzby ešte vyššie. Niekedy však oslovia klienta skôr a povedia mu, že už to bude len horšie, nech si radšej zoberie teraz úrok 4,5 percenta. Áno, niekedy sa to deje.

Podľa názorov analytikov by už sadzby na hypotéky nemali veľmi rásť. Je také povedomie na trhu, že by sadzby mali zostať na strope pod piatimi percentami – napríklad okolo 4,5 percenta?

Závisí to od toho, ako sa postavia ku krokom Európskej centrálnej banky. Tá sa tvári, že už nebude veľmi zvyšovať úroky a septembrové zvýšenie bolo pravdepodobne posledné. Podľa mňa naše banky už veľmi nepôjdu so sadzbami hore, ale nemajú zatiaľ ani veľkú motiváciu tlačiť sadzby nadol.

Zmenilo sa niečo na uvažovaní tých, ktorí si chcú zobrať novú hypotéku?

Ľudia si začali uvedomovať, ako ľahko sa môže stať, že budú mať záujem o nehnuteľnosť, no kým si vyriešia hypotéku, tak bude nehnuteľnosť preč. Povedal by som, že viac ako polovica hypoték je taká, že je najskôr schválená úverová zmluva s maximálnym limitom, ktorý môže klient v banke dostať, a následne, keď si nájde nehnuteľnosť, vie bez problémov zložiť zálohu. Potom sa špecifikuje nehnuteľnosť a zvyšné podmienky k úveru, teda kedy a za akých podmienok budú peniaze z banky uvoľnené.

To sú tie predschválené hypotéky?

Je to skôr taká hypotéka „naopak“, teda na vopred nešpecifikovanú nehnuteľnosť, bez úverových certifikátov. Poskytujú to len dve banky, sú tam riadne úverové zmluvy, jedna je na šesť mesiacov a ďalšia na dvanásť mesiacov. To je čas, ktorý máte na to, aby ste si našli nehnuteľnosť.

Ak sa dnes niekto rozhodne zobrať si hypotéku, aký úrok a percento financovania môže čakať?

Predschválené hypotéky alebo hypotéky bez nehnuteľnosti sú väčšinou do výšky 80 percent, málokedy sa tam robí výnimka. Maximálne, čo banky vedia poskytnúť, je hypotéka do 90 percent z hodnoty založenej nehnuteľnosti. Na to majú banky určitú kvótu, len malé percento hypoték môže byť nad 80 percent. Uprednostňujú tých, čo kupujú trebárs prvú nehnuteľnosť alebo majú do 35 rokov a podobne. Keď sa minú limity, ktoré sú vždy na tri mesiace, potom tí, ktorí prídu v danom kvartáli neskôr, majú smolu alebo čakajú na ďalší kvartál.

A čo úrok?

Záleží na tom, či si záujemca kupuje aj ďalšie produkty, napríklad poistenie k hypotéke na krytie rizík prostredníctvom banky. Väčšina z nich nie je zvlášť atraktívnych, ale môžu poslúžiť, keď je najhoršie. Najnižšia sadzba pri troj- a päťročnej fixácii je 3,99 percenta. Inak sú najčastejšie sadzby od 4,29 do 4,69 percenta. Niektoré banky majú pevne stanovené úrokové sadzby a neriešia, či je to pre ne rizikovejší klient alebo nie. A nedajú mu polpercentnú prirážku. Potom sú banky, ktoré riešia, aké má vzdelanie, záväzky, ako ich v minulosti splácal, či jeho zamestnanie z pohľadu splácania hypotéky hodnotia ako rizikové a podobne. Banky majú históriu svojich klientov, sledujú, kto v akej oblasti pôsobil, aké má vzdelanie, rodinný stav. Nejakým kľúčom to kombinujú a na základe toho vypočítajú sadzbu. Klient im nakoniec buď zaplatí, alebo ide inde.


Foto N – Tomáš Benedikovič
Koho banky zvýhodňujú?

Radšej majú tých, ktorí majú rodinu a deti. Niekedy je to možno o takom nastavení, že chcú pomôcť a zase si hovoria, že veď nebudú chcieť zostať na ulici. Niekedy do toho viac vstupuje lepšie vzdelanie a veľmi na to vplýva, ako dlho v danej oblasti pracujete. Nemusí to byť ten istý zamestnávateľ, ale rovnaká profesia. Banky majú radi IT špecialistov, na trhu je ich stále nedostatok. To sú ľudia, ktorí si prácu nájdu. Ak už nie na Slovensku, tak niekde v zahraničí.

Akú sumu musia mať záujemcovia o hypotéku nasporenú?

Sú klienti, ktorí si povedia, že sa im neoplatí zobrať 80 percent, chcú 100 percent, lebo tých 20 percent radšej investujú. Alebo ich chcú na rekonštrukciu, alebo ich ani nemajú. Založia na nejaký čas aj inú nehnuteľnosť, a to dovtedy, kým neklesne zostatok istiny tak, aby nehnuteľnosť mohli vyňať zo záložného práva. To znamená, keď už je do 80 percent tej ďalšej založenej nehnuteľnosti. Mnohí ľudia sa toho boja, ale keby prišlo k čomukoľvek, jednu nehnuteľnosť predajú a väčšina vie záväzok vyplatiť.

Aké príjmy banky pri žiadosti o hypotéku akceptujú? Majú to živnostníci alebo mladí ľudia po škole automaticky horšie?

Nie je to horšie, len napríklad podnikateľská činnosť musí existovať dlhšie. Niektoré banky naozaj živnostníkov alebo eseročky ako žiadateľov o hypotéku neakceptujú alebo iba malé percento. Sú aj banky, ktoré s tým vôbec problém nemajú. Pri určitých profesiách to dokonca majú rady, lebo vedia, že tým ľuďom zostáva viac peňazí, ako keby boli zamestnanci.

Zamestnancovi stačí, keď má prácu tri alebo šesť mesiacov, ale živnosť musíte mať minimálne šesť mesiacov z predošlého kalendárneho roka, no väčšina bánk žiada aspoň rok. Pri eseročkách je to niekedy rok a niekedy dva roky. Napriek tomu banky sledujú aj priebežné tržby, či naozaj činnosť, ktorú vykonávate ako podnikateľ, naďalej pokračuje a či je príjem rovnaký alebo rastie.

Ktoré profesie majú banky rady?

Sú to špecialisti, či už advokáti, účtovníci, IT odborníci, ale aj tí, ktorí pracujú aj na mandátnu zmluvu ako odborníci. Majú rady aj zamestnancov, ktorí sú dlhšie zamestnaní, lebo pre banky je veľmi jednoduché overiť ich príjem v Sociálnej poisťovni. Niekedy aj takých, ktorí sú v profesiách, ktoré nechce hocikto robiť. Považujú ich za menej rizikových ako manažéra, ktorý je vo firme trištvrte roka.

Ktoré príjmy banky neakceptujú?

Nie každá banka akceptuje napríklad príjem z prenájmu. Niektoré ho akceptujú aj skôr než sa objaví v daňovom priznaní. Nie každá banka akceptuje diéty. Výživné banky akceptujú, doktorandské viac-menej takisto, sú tam podmienky, napríklad aký čas musí trvať. Dôchodky väčšinou akceptujú, problém majú s dohodami.

Aký príjem treba mať na hypotéku na byt v hodnote 100-tisíc eur?

Ak si človek kupuje nehnuteľnosť sám, nemá žiadne záväzky a splatnosť hypotéky je 30 rokov, vtedy potrebuje príjem 1 450 eur. Ak by išli do toho dvaja, stále nemajú deti a žiadne záväzky, potrebujú 1 600 eur, čo nie je až taký veľký nárast. Ak žiadajú o hypotéku dvaja a majú dve deti, potrebujú už 1 820 eur. Ak by rovnaká dvojica s deťmi mala napríklad 200-eurovú splátku za spotrebný úver napríklad na auto a zostatok úveru je 10-tisíc eur, potrebujú príjem 2 250 eur. Dôležité je, koľko je žiadateľov, koľko majú vyživovaných osôb, aký je ich vek a aký môže byť maximálny čas splatnosti. Ďalej aký je ich príjem a z čoho sa vypočíta.

Čo sa týka záväzkov, niektorí nevedia o tom, že do toho vstupuje kreditná karta alebo povolené prečerpanie, prípadne mobil na splátky. To všetko sa môže ukázať v úverom registri, môže to byť 20 eur alebo 50 eur mesačne a to uberie z bonity žiadateľa. Potom máme dva zákernejšie parametre, DTI a DSTI. Ten prvý už mnoho ľudí pozná, je to osemnásobok ročného príjmu, malé percento žiadateľov môže ísť do deväťnásobku príjmu. DSTI je maximálna výška mesačnej splátky vo vzťahu k príjmom. Čím je úroková sadzba vyššia, o to výrazne viac stláča príjem žiadateľa pri jeho hodnotení bankou dole. Je teda niekoľko parametrov, ktoré rozhodnú o tom, ako banka hodnotí žiadateľa.

Stále platí, že väčšia časť žiadateľov nakoniec nedosiahne na hypotéku?

Tento rok sa mi stalo, že za mnou prišli ľudia, ktorí sa už tri roky snažia zobrať si hypotéku. Už aj v minulosti, keď boli nižšie sadzby, hovorili, že im to nevychádza. Mne to teraz pri prepočítaní vyšlo, ale s oškretými ušami. Keď to podáme a banka schváli menej, hovorím im, dajme to radšej na nešpecifikovanú nehnuteľnosť. Ak to vyjde, vedia, akú sumu dostanú, a potom buď úverovú zmluvu podpíšu, alebo nie.

Na aký čas si zvyknú ľudia fixovať úrok?

Väčšinou na päť rokov. Rozdiely medzi trojročnou a päťročnou fixáciou nie sú žiadne alebo niekedy ešte aj v prospech päťročného fixu. Z histórie už vieme, že keď neskôr sadzby klesnú, dá sa s bankou dohovárať. Na viac ako päťročnú fixáciu by som už asi momentálne nešiel.

Martin Vacho
je hypotekárnym špecialistom viac ako 15 rokov. V máji 2008 sa hypotékam začal venovať v mBank, bol aj riaditeľom hypotekárneho centra banky. Následne bol finančným sprostredkovateľom, pracoval pre rôzne spoločnosti. Od februára 2022 je produktovým manažérom a hypotekárnym špecialistom Moneyhoon.

Celkové výsledky volieb boli skôr ako v roku 2020, vysvetľuje Štatistický úrad a zdôrazňuje, že najdôležitejšie je spočítať hlasy kvalitne, aby nikto nespochybňoval voľby.

Parlamentné voľby v sobotu mali byť zlomové aj v tom, že mali byť omnoho viac digitálne ako kedykoľvek doteraz. A očakávania boli, že aj výrazne rýchlejšie budeme poznať výsledky.

Namiesto toho v mnohých volebných okrskových komisiách sedeli ich členovia dlho do noci a pozerali sa na krútiace sa koliesko v počítači – keď nevedeli odoslať výsledky ďalej. Priebežné výsledky volieb nabiehali v noci zo soboty na nedeľu pomaly.

Oficiálne vysvetlenie Štatistického úradu je, že celý proces spracovania výsledkov parlamentných volieb trval 10 hodín a 38 minút, teda o 1 hodinu a 17 minút menej ako v roku 2020. A že podstatnejšie ako rýchlosť je v tomto prípade, aby výsledky spočítali kvalitne a spoľahlivo.

Boli to prvé parlamentné voľby, v ktorých členovia okrskových komisií nemuseli v noci cestovať s papierovou zápisnicou do sídla okresnej volebnej komisie a čakať, kým sa zápisnica zdigitalizuje. Digitálnu kópiu vyhotovila každá komisia priamo vo volebnej miestnosti a odoslala ju Štatistickému úradu cez Integrovaný volebný informačný systém (IVIS), ktorý je sám schopný automaticky zachytiť niektoré logické chyby.

Predčasné voľby mali pokojný priebeh, médiá vyhlásili víťaza ešte v nedeľu skoro ráno, a štátna volebná komisia oficiálne potvrdila výsledky v nedeľu poobede.

Členovia niektorých volebných komisií však mali inú skúsenosť a hrozia, že k ďalším voľbám už určite neprídu.

Zapisovateľ: Bol som pripravený zavrieť počítač a na voľby sa vykašlať

Do komisií napríklad v školách či kultúrnych domoch posielajú svojich zástupcov politické strany, ak ich je málo, ďalších zoženie štát. Od sobotného rána tieto komisie vítali voličov, kontrolovali ich v zoznamoch, dávali im obálky s kandidátkami strán, strážili priebeh volieb a napokon aj počítali hlasy.

Je to práca, ktorá zvyčajne trvá aj do neskorých nočných či skorých ranných hodín. Aj teraz ich varovali, že to niekde môže byť do nedeľného rána. To, čo nastalo, však nečakali.

Tento víkend podľa informácií Denníka N aj niektoré komisie, ktoré ešte pred polnocou odovzdali bezchybnú zápisnicu, museli čakať až do rána.

„Na voľbách sa podieľam už 15 alebo 20 rokov a aj v časoch, keď ešte o počítačoch nemali ani poňatia, to išlo šikovnejšie. Keď sme ešte aj nosili zápisnice do mesta, nikdy som nebol doma neskôr ako o druhej,” hovorí Günther Furin, hlavný kontrolór mestskej časti Ružinov, ktorý mal v sobotu na starosti jednu volebnú miestnosť ako zapisovateľ.

Furinova komisia nahrala svoju zápisnicu do IVIS-u krátko pred polnocou.

Keď ich školili, dali im niekoľko telefónnych čísel, na ktoré mali volať v prípade problémov, napríklad ak z úradu nepríde spätná väzba do hodiny od zaslania zápisnice.

Keď hodinu neprišla odpoveď, že je všetko poriadku, alebo že je zápisnica chybná, Furin volal na Štatistický úrad. „Hovoril som s nejakým evidentne mladým mužom, ktorý mi povedal, že od pol dvanástej sa nevedia nalogovať do systému,“ hovorí.

Organizátorka volieb v bratislavskej Petržalke Alžbeta Neuschlová hovorí, že rovnaký problém mali viaceré komisie v Petržalke.

Štatistického úradu sme sa pýtali, či počas volebnej noci nastali technické alebo iné problémy, ktoré mohli spôsobiť zdržania.

„V priebehu sumarizácie Štatistický úrad počas volebnej noci zaznamenal dočasné spomalenie zobrazovania priebežných výsledkov na stránke volbysr.sk v čase 0:30 h do 3:00 h v nedeľu nadránom. V tomto čase bol do sumarizačného systému zaslaný veľký počet okrskových zápisníc,” povedala hovorkyňa Štatistického úradu Jana Morháčová.

Furin vraví, že volal do Štatistického úradu každú hodinu a vždy mu povedali, že zápisnica bude každú chvíľu, že ešte niečo kontrolujú. Viackrát mu povedali, že je veľká účasť a systém je spomalený pod veľký náporom prijatých zápisníc. Furin však nerozumie, ako je možné, že systém na to nebol pripravený. „Presne dopredu vedeli, koľko bude komisií. Ako to, že systém na to nie je dimenzovaný? Toto nie sú prvé voľby, ktoré sme robili elektronicky,“ hovorí. Elektronický systém IVIS sa používal už minulý rok, počas spojených volieb.

Členovia komisie nemôžu odísť domov, kým z úradu nepríde potvrdenie, že je zápisnica v poriadku. Pracovali už viac ako 20 hodín a frustrácia rástla.

Komisie začínajú svoju prácu v deň volieb skoro ráno. V Petržalke o 5:30 h, v Ružinove o 5:00 h. To v prípade, že sa volebné miestnosti otvárajú o 7:00 h. Ak sa starosta rozhodne, že v jeho obci sa otvoria o šiestej, komisie musia začať pracovať ešte skôr.

„Akou silou tam máte tú komisiu udržať? Ja ich tam neviem zavrieť ani priklincovať. Niektorým bolo už zle, na odpadnutie, mali nízky tlak, boli celí zelení. V sobotu vstávali o štvrtej ráno,“ vysvetľuje Furin.

Na chodbe budovy, kde bol Furin zapisovateľom, bolo dokopy osem komisií. Furinova kolegyňa z vedľajšej miestnosti mala rovnaký problém.

Boli však aj komisie, ktoré svoju zápisnicu odovzdali o pol druhej ráno a spätnú väzbu dostali už po tretej, zatiaľ čo Furinova komisia stále čakala, čo pridávalo na frustrácii. Nepomáhalo ani to, že im Štatistický úrad nepovedal, čo presne je problém a kedy bude vyriešený.

Tejto komisii potom o tretej ráno povedali, že zápisnica je už vytlačená a smeruje na podpis, ktorý potvrdzuje, že je všetko v poriadku a komisia môže ísť domov.

„Pred štvrtou som im už povedal, že ak sa do piatich minút niečo nestane, tak vypínam počítač a kašlem im na voľby. Vzápätí to už prišlo,“ povedal s tým, že niektoré komisie čakali aj dlhšie.


Rad na voľby v Chorvátskom Grobe, v časti Čierna Voda. Foto N – Tomáš Hrivňák
Členovia komisií odišli domov a nechali tam len predsedu a zapisovateľa

Organizátorka volieb v bratislavskej Petržalke Alžbeta Neuschlová hovorí, že po podobných problémoch nie všetci členovia komisií vydržali do konca vo volebných miestnostiach. Zapisovateľov a predsedov nechali samých čakať na odpoveď z úradu, aj keď by podľa pravidiel mali všetci počkať, kým sú hotové všetky úkony.

Niektorí členovia sa dokonca vyhrážali, že na Štatistický úrad zavolajú políciu pre podozrenie z porušenia Zákonníka práce.

„Odoslanie zápisnice do systému sa v zmysle metodiky nikdy nepovažovalo za koniec práce okrskovej komisie. Ukončenie ich práce vždy bolo a vždy bude možné až potom, ako prebehnú všetky kontrolné procesy,“ vysvetľuje hovorkyňa Štatistického úradu Jana Morháčová.

Napríklad bratislavská mestská časť Dúbravka mala dokopy 70 volebných komisií a približne 50 muselo na odpoveď zo Štatistického úradu čakať viac ako hodinu, odhaduje vedúca organizačného odboru mestskej časti Martina Fondrková. Veľa ľudí sa po tejto skúsenosti vyjadrilo, že v najbližších voľbách do komisie radšej neprídu.

Problémy však neboli všade, podľa bratislavskej mestskej časti Nové Mesto fungoval systém IVIS bez problémov. „Neevidujeme, že by naši zapisovatelia potrebovali v noci kontaktovať Štatistický úrad. Zamestnanci Štatistického úradu telefonicky informovali zapisovateľov o schválení zápisnice,“ uviedol miestny úrad.

„Systém IVIS fungoval bez problémov v novomestských okrskových volebných komisiách. Zapisovatelia väčšinou vychvaľovali jeho schopnosť upozorniť ich na chyby v zápisniciach,“ dodal.

Organizátori volieb: Nevieme, či sa prihlási dosť ľudí na prezidentské voľby

V každom volebnom okrsku musí byť minimálne päť členov a jeden zapisovateľ. Najväčšia bratislavská mestská časť Petržalka má 95 okrskov, čo znamená, že v komisiách sedí takmer 600 osôb.

Odmena člena okrskovej volebnej komisie bola 62,2 eura, predseda okrskovej volebnej komisie dostal 80,86 eura a zapisovateľ 77,75 eura.

Členovia komisií začínajú prácu vo volebný deň skoro ráno a končia neskoro v noci a ako sa ukázalo, niekedy pracujú aj 24 hodín bez prestávky. Množstvo práce závisí aj od účasti, ktorá bola tento víkend 68,1 percenta, teda najvyššia od roku 2002 (70,06 percenta).

Členovia komisií by navyše mali absolvovať dve školenia od Štatistického úradu a napríklad Ružinov organizoval vlastné, dodatočné školenia pre zapisovateľov.

Po víkende, keď mnohí členovia komisií museli po dvadsiatich hodinách práce čakať a ani nevedeli prečo a dokedy, sa Furin, Neuschlová aj Fondrková obávajú, či sa im v nadchádzajúcich prezidentských voľbách prihlási do komisií dosť ľudí. Zhodujú sa, že najviac pomôže opäť zvýšiť odmeny.

„Za toto všetko dostanú 62 eur v čistom, čo nie je pre ľudí úplne motivačné, nehlásia sa v húfoch, no zatiaľ sa nám to podarilo pokryť. Ešte minulý týždeň sme mali ďalšiu verejnú výzvu, zatiaľ sme O. K., ale myslím si, že do budúcna to bude problematické,“ povedala Neuschlová v predvolebnom rozhovore.

V minulosti bol podľa Fondrkovej problém napĺňať komisie. „V poslednom čase, keď sa tá finančná odmena navýšila, sa občania sami hlásili,” hovorí. V parlamentných voľbách v roku 2020 dostali členovia okrskovej volebnej komisie 50,06 eura, predseda komisie 65,08 eura a zapisovateľ 62,58 eura. V roku 2016 dostali členovia aj zapisovatelia po 31,08 eura.

V regionálnych voľbách dostali členovia komisie viac ako 100 eur, pričom zapisovateľ a predseda komisie dostali viac ako 150 eur v čistom. Išlo totiž o spojené komunálne a župné voľby, pracovníci teda dostali zaplatené za oboje.

Štatistický úrad: Prvoradá je stopercentná kvalita spracovaných dát

Úrad sa priamo nevyjadril k tvrdeniam, že niektoré komisie museli na kontrolu výsledkov čakať viac ako štyri hodiny. Zdôraznil, že celý proces trval kratšie ako v roku 2020 a že preň nie je prvoradá rýchlosť, ale kvalita.

„Štatistický úrad chápe očakávania verejnosti alebo členov komisií, aby bolo spracovanie priebežných výsledkov čo najkratšie a zverejňovanie čo najskoršie, pri voľbách je však prvoradá absolútna a 100-percentná kvalita spracovaných dát. Rýchlosť spracovania nesmie byť nikdy na úkor kvality, ktorú by neskôr mohol ktokoľvek spochybňovať. Niekoľkostupňová kontrola je pre výsledok kľúčová a vždy sa musí realizovať podľa metodiky a legislatívy,” vysvetľuje hovorkyňa Jana Morháčová.

„Pre voľby platí, že výsledky volieb sú spracované tak rýchlo, aká je rýchla najpomalšia okrsková volebná komisia. Ako vždy po skončení volieb Štatistický úrad vyhodnocuje a optimalizujeme všetky procesy súvisiace so sumarizáciou volebných výsledkov,“ dodala.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Obchvat Zvolena má ísť cez mesto, vyhodnotili EIA
Posudzovali štyri varianty.


Ľubica Mojžišová
Redaktorka
ODOBERAŤ AUTORA

Rýchlostná cesta R2 medzi Zvolenom a Kriváňom. (Zdroj: Ján Krošlák)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (14)

ZDIEĽAŤ
[ Dostávajte Výber článkov z MY Zvolen so zhrnutím podstatných správ dňa. Zapnite si odber jedným klikom. ]
ZVOLEN. Po viac ako štyroch rokoch sa v strede Slovenska dočkali ďalšieho posunu v súvislosti s plánovanou výstavbou úseku rýchlostnej cesty R2 pri Zvolene, ktorá má prepojiť tri rýchlostné cesty, a to existujúcu R1, rozostavanú R2 a výhľadovú R3.

Hodnotenie vplyvov na životné prostredie za optimálnu trasu určilo variant cez Lučeneckú cestu vo Zvolene. Ide o cestu medzinárodného významu v smere na Košice.

O ukončení EIA informovala primátorka Sliača Ľubica Balgová. „Aj úradný dokument niekedy urobí radosť,“ okomentovala. Výsledky posudzovania aj s mapou trás prinášame na konci článku.

Sliač severný variant odmieta
Národná diaľničná spoločnosť pôvodne počítala so severným variantom pri Sliači, úsek sa mal začínať na križovatke s rýchlostnou cestou R1.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Patovú situáciu s obchvatom môže prelomiť riešenie, aké použili vo Viedni
Čítajte 
Odtiaľ mal pokračovať Sliačskou kotlinou, Zvolenskou pahorkatinou a Slatinskou kotlinou až k Zvolenskej Slatine, kde by sa napojil na ďalší úsek rýchlostnej cesty R2 smerom na Lučenec.

Pred piatimi rokmi už diaľničná vyhlásila súťaž na projektovú dokumentáciu, keďže EIA bola spracovaná. Pre námietky mesta Sliača projektant napokon začiatok úseku posnul ku Kováčovej, no ani s touto alternatívou samosprávy nesúhlasili.

„Pre pripomienky Sliača, ktoré hovorili o obmedzení rozvojových zámerov na juhu územia, zadala NDS zhotoviteľovi projektovej dokumentácie pokyn, aby preveril posun trasovania na začiatku úseku,“ potvrdila vtedy NDS.

Na obchvate Zvolena vedúceho mimo katastrálneho územia kúpeľného mesta trvá aj občianske združenie Obyvatelia pre Sliač „Stále pretrváva riziko ohrozenia podzemných vôd,“ zdôvodnil predseda združenia Bohumír Tarnoci.

Južný ťah odmietajú vo Zvolene
Úpravu trasy podrobili novému procesu EIA. Posudzovali napokon štyri varianty a niekoľko subvariantov.

Samosprávy teraz dostali termín na vyjadrenie k predbežnej správe EIA. „My sa tešíme,“ poznamenala primátorka Sliača.

Proti rýchlostnej ceste cez mesto však bojovali obyvatelia Zvolena od začiatku, spísali aj petíciu, v ktorej sa zasadzovali za severný variant. Považovali za nezmysel ťahať mestom ďalšie kamióny a ničiť tak ovzdušie.

Severnú trasu preferovala aj bývalá primátorka Zvolena Lenka Balkovičová. „Ekonomicky a technicky je to najvýhodnejšie riešenie,“ podotkla.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Slovenský unikát: Z vojenskej Lešti sa cez voľby stáva obec
Čítajte 
Vladimír Maňka, súčasný primátor Zvolena, proti južnej trase nemá výhrady. Dopravoprojekt totiž medzitým prišiel s novým návrhom výstavby.

„Z R1 by rýchlocesta viedla popod Pustý hrad, pri hoteli Tenis by šla autostráda do zeme, pri Bučine by sa vynorila. Lieskovec by sa napojil estakádou, aby autá nemuseli chodiť cez mesto, ale aby vyšli z Lieskovca rovno na rýchlostnú cestu,“ priblížil Maňka.

Tunel, s ktorým tento variant pôvodne počítal, majú nahradiť piloty, ktoré majú vytvoriť zvislé steny. „Celá realizácia by tak mohla postupovať rýchlym tempom a bez toho, aby sa tam, ľudovo povedané, prášilo,“ doplnil Maňka.


Čo hovorí EIA
Nulový variant: nevyhovuje z hľadiska vplyvu na obyvateľstvo a dopravného hľadiska. Išlo o stav, ktorý by nastal, ak by sa obchvat Zvolena nateraz nezrealizoval
Variant 1 - severný červený, subvariant 3 hnedý a subvariant 4 fialový: majú najväčšie vplyvy v rámci environmentálnych charakteristík, hlavne vplyvy na vody
Variant 2 - južný, ktorý je vedený ako prieťah mestom Zvolen s čiastočným využitím jestvujúcej cesty I/16 (bledomodrý variant štúdie realizovateľnosti a dva jeho subvarianty): má najmenší vplyv v rámci hodnotenia environmentálnych charakteristík, má dobrý dopravný prínos, obslúži najväčšie územie a v rámci multikriteriálnej analýzy vyšiel ako najvýhodnejší.

Čím väčší zárobok, tým vyššie dane. Zmena paušálnych výdavkov by ľudí stála aj stovky eur
Ide o súčasť návrhov opatrení na konsolidáciu verejných financií.


Jozef Ryník
redaktor
ODOBERAŤ AUTORA

Ilustračné foto. (Zdroj: Jana Otriová)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (108)

ZDIEĽAŤ
[ Dostávajte Ekonomické správy z Indexu so zhrnutím podstatných správ dňa. Zapnite si odber jedným klikom. ]
Ministerstvo financií a Inštitút finančnej politiky (IFP) minulý týždeň predstavili šetriace menu, ktoré obsahuje paletu opatrení, ako môže nová vláda skresať deficit štátneho rozpočtu. Balík nástrojov na strane výdavkov a príjmov by mohol do štátnej pokladnice priniesť až deväť miliárd eur.

Jedným z nich je zníženie takzvaných paušálnych výdavkov živnostníkov. V súčasnosti sú vo výške 60 percent ročných príjmov, najviac 20-tisíc eur.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Kde šetriť? Menu opatrení počíta s vyššou DPH, so zrušením dávok i s daňami z nerestí
Čítajte 
V článku sa dočítate:
Ako môže štát osekať paušálne výdavky,
ktorých živnostníkov sa to dotkne,
o koľko by sa im mohli dvihnúť dane,
či to pomôže posunúť „fiktívnych“ živnostníkov do klasického trvalého pracovného pomeru.
Ako by sa mohli zmeniť
Návrh počíta s tým, že toto percento by sa s rastúcim príjmom znižovalo. V súčasnej výške by sa uplatňovalo do ročného príjmu (tržieb) 10-tisíc eur.

Zo sumy príjmu prevyšujúcej 10-tisíc eur až do výšky 15-tisíc eur by sa dalo „odpísať“ 40 percent a na sumu prevyšujúcu 15-tisíc eur do 20-tisíc eur už len 20 percent. Na ďalšie pásma by sa potom aplikovala 10-percentná sadzba, respektíve fixná suma 10-tisíc eur.

Príklad: Pri ročnom príjme 12-tisíc eur (čiže 1000 eur mesačne) predstavujú paušálne výdavky v súčasnosti 7200 eur (12 000 x 0,6). Podľa uvažovaného návrhu by to bolo 6800 eur, lebo 60 percent by sa stiahlo len z 10-tisíc eur, na zvyšných 2000 eur by sa uplatnila 40-percentná sadzba.

Návrh na zmeny v paušálnych výdavkoch:
60 percent: pre príjem do 10-tisíc eur ročne,
40 percent: pre sumu príjmu nad 10-tisíc do 15-tisíc eur,
20 percent: pre sumu príjmu nad 15-tisíc do 20-tisíc eur,
10 percent: pre sumu príjmu nad 20-tisíc do 30-tisíc eur
10-tisíc eur: pre sumu príjmu nad 30-tisíc do 49 790 eur (hranica registrácie DPH).
Zavedenie tohto systému by v praxi znamenalo, že čím vyššie tržby by živnostník priznal, tým menšiu časť by si z nich mohol odrátať pri výpočte dane z príjmu, ktorá by tak bola, pochopiteľne, vyššia.

Napríklad pri ročnom príjme 24-tisíc eur by paušálne výdavky klesli z terajších 14 400 eur na 9400 eur a daň z príjmu by stúpla zo 161 na 911 eur. Zmena by preto zasiahla najmä lepšie zarábajúcich živnostníkov.

Celkovo by sa úpravy paušálnych výdavkov podľa analytikov IPF dotkli 165-tisíc živnostníkov, ktorí si ich v súčasnosti uplatňujú. Štát by takto podľa nich mohol získať 72 miliónov eur ročne.

Efekt sa nemusí dostaviť
Slovenská živnostenská komora znižovanie paušálnych výdavkov odmieta. „Vidíme skôr priestor na ich zvýšenie, prípadne napojenie na vybrané ekonomické ukazovatele,“ vysvetľuje predseda komory Oldřich Holiš.

Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová však tvrdí aj to, že znižovanie paušálnych výdavkov živnostníkom by príjmy štátu nezdvihlo.

„Paušálne výdavky predstavujú zníženie administratívnej záťaže pre živnostníkov, ktorí by si inak viedli účtovníctvo, a potom by si uplatnili reálne zaplatené výdavky,“ vysvetľuje.

Inými slovami, aby sa podnikateľ vyhol nižším paušálnym výdavkom a prešiel na náklady, ktoré vie preukázať, napríklad pokladničnými blokmi, mohol by stále platiť nižšie dane, takže efekt opatrenia by sa nedostavil.

Osekanie paušálnych výdavkov by navyše podľa daňovej odborníčky nemuselo byť priechodné politicky. Proti by zrejme bola SNS, ktorá je súčasťou novej vládnej koalície. Práve národniari presadili zvýšenie paušálnych výdavkov za tretej Ficovej vlády.


SÚVISIACI ČLÁNOK
O koľko zdražejú benzín, maslo či pivo, ak budeme šetriť podľa Ódora (prepočty)
Čítajte 
Ako by mohli byť nastavené
Alica Orda Oravcová hovorí, že ak by zmeny v daniach a odvodoch mali byť systémové, paušálne výdavky by sa mali ponechať pre vysoko nákladové skupiny živnostníkov, ako sú remeselníci. Tak to funguje napríklad v Rakúsku či Nemecku.

Pri profesiách, ako sú autori, advokáti alebo umelci, ktoré na výkon svojej činnosti nepotrebujú nákladné vstupné materiály, suroviny či stroje, by sa mohla posudzovať hranica príjmov na ich uplatnenie.

„Ak by mali byť paušálne výdavky spravodlivé, mala by sa určiť rôzna hranica príjmu aj sadzba výdavkov pre jednotlivé profesie a región podnikania. Išlo by však o komplikované výpočty pri viacerých predmetoch a miestach podnikania,“ dodáva expertka na dane.

Na fiktívnych živnostníkov to nezaberie
Na Slovensku podľa odhadov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR pôsobí okolo stotisíc „fiktívnych živnostníkov“, teda takých, ktorí majú len jedného klienta, pričom povaha ich pracovnej činnosti patrí skôr do klasického zamestnaneckého pomeru.

Ak by aj jedným zo zámerov zníženia paušálnych výdavkov bolo skresať tento fenomén, teda potlačiť „fiktívnych živnostníkov“ do štandardného zamestnania, nemusel by sa takisto naplniť.

„Očakávame skôr snahu o fiktívne zvyšovanie nákladov v účtovníctve, čo spôsobí, že štát dostane v konečnom dôsledku od živnostníka nižšie dane a aj zdravotné a sociálne odvody,“ myslí si predseda komory živnostníkov Oldřich Holiš.

Možné tiež je, že časť živnostníkov by po okresaní paušálnych výdavkov prešla na jednoosobovú eseročku.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/23229714/dane-zi ... kanie.html

Futbalistov si predstavujeme dvojako – ako gladiátorov, na ktorých sa chodíme s radosťou pozerať do futbalových arén, máme na stene ich plagáty, a keď urobia čosi zlé, pálime ich dresy. Alebo potom ako bláznov odtrhnutých od reality, žijúcich v slonovinovej veži, ktorí zarábajú toľko, že to už prestáva dávať zmysel.

[ Objednajte si Športový newsfilter. Každý pondelok a vždy po dôležitej športovej udalosti vám športoví reportéri Denníka N pošlú e-mailom súhrn toho najdôležitejšieho. Aktivujte kliknutím sem. ]
Milionári s desiatkou áut, súkromným lietadlom, v drahom oblečení a s modelkami po boku. Zamyslite sa teraz ešte raz. Dám vám na to nesmierne tragický príbeh chlapca, ktorý mal všetko, stále patrí k najväčším talentom svetového futbalu, v nízkom veku už hral aj za reprezentáciu Talianska, no… zároveň plakal, keď bol vystriedaný v jednom zápase Juventusu, pretože naňho doľahol strach z vyhrážok, ktoré hovorili jasne: zaplať alebo ti polámeme nohy.

Nicolò Fagioli.

Bezproblémový supertalent ako vystrihnutý z populárnej hry Football Manager. Odchovanec Juventusu, šikovný stredopoliar. Juventus prebudoval klub, mladý Talian ukazujúci sa takýmto štýlom bol čímsi ako David Beckham pre Manchester United alebo Gavi s Pedrim pre Barcelonu. Taliansky klenot hrajúci za najlepší taliansky klub ostatného desaťročia.

Má 22, v minulom roku si zahral za reprezentáciu Talianska, s Juventusom už oslavoval titul a v minulom roku sa stal najlepším mladým hráčom talianskej Serie A. Keď sa v tomto momente pozriete na Transfermarkt, pri jeho mene svieti hodnota – 35 miliónov eur. Keby ho ktosi chcel, Juventus by získal aj 50-60 miliónov.

Jeden z najlepších mladých futbalistov na svete so žiarivou budúcnosťou.

Alebo aj nie.

V roku 2021 si na zraze talianskej dvadsaťjednotky všimol, ako Sandro Tonali čosi ťuká na mobile. Spýtal sa ho, o čo ide, a jeho odpoveď bola presne to, čo bude ľutovať do konca života, pretože mu dosť možno zničila kariéru. Tonali mu totiž predstavil ilegálne stávkové aplikácie, na ktorých sám tipoval.

Fagioli tomu prepadol a jeho slová prokuratúre, ktorá sa v týchto dňoch zaoberá tipovacím škandálom talianskych reprezentantov, zverejnili talianske médiá. A je to príšerne smutné čítanie.

„Od nízkeho veku nám v Juventuse prízvukovali, aby sme nestávkovali. Na Juventus som netipoval. Do septembra 2022 som nazbieral dlh vo výške 250-tisíc eur,“ hovoril Fagioli. Pri pohľade na zopár špecializovaných portálov je Fagioliho odhadovaný plat na základe aktuálnej zmluvy na úrovni 30-tisíc eur týždenne, teda približne 1,5 milióna ročne.

Talian si požičiaval od spoluhráčov, pričom to odôvodňoval darčekom pre svoju matku. Od dvoch po 40-tisíc, od ďalších menej. Ešte dnes im dlhuje. Majitelia ilegálnych stávkových aplikácií sa mu začali vyhrážať, že mu zlomia nohy, keď nesplatí dlhy, ktoré ho dusili tak silno, že sa po jednom striedaní v zápase proti Sassuolu rozplakal na lavičke. „Nedokázal som na tie dlhy prestať myslieť. Prestal som v noci spať. Už som bol v takých dlhoch, že aj keby som niečo vyhral, nič by som z toho nemal,“ hovorí.

Fagioli dostal sedemmesačný dištanc, Tonali, ktorý ho do tohto sveta doviedol, aj ďalší talentovaný Talian Nicoló Zaniolo stále čakajú na vyjadrenie. Všetko sú to hráči etablovaní na svetovom futbalovom poli, Tonali (Newcastle) a Zaniolo (Aston VIlla) sú hviezdami Premier League, Fagioli mal byť pre Juventus tým, kým bol v minulosti Andrea Pirlo.

Jeho prípad ukazuje to, o čom sme písali nedávno aj my – najhoršia je prvá stávka. Človek sa prepadne do temnej studne a nedokáže sa z nej dostať. Odrazu sa život bez toho napätia stane fádnym, čo ostatne hovorí aj sám Fagioli. Potreboval ten adrenalín, potreboval zabiť nudu. Tá narastala množstvom stávok.


Sandro Tonali (vľavo) a Nicolo Zaniolo ešte na svoje tresty čakajú. Každopádne sa zdá, že Premier League v tejto sezóne príde o dvoch veľmi výrazných hráčov. Foto – TASR/AP
Druhý najväčší problém je – stávkujete vždy podľa množstva peňazí, ktoré máte. Čiže či zarábate tisíc alebo 500-tisíc mesačne, vždy sa dostanete do problémov. Vždy vám budú chýbať peniaze, špirálu sa snažíte ukončiť ďalším stávkovaním, ktoré vám vynahradí predošlé straty. A tým tú špirálu ešte silnejšie roztáčate.

Až sa rozplačete počas zápasu v športe, ktorý milujete a mal by vám prinášať radosť. Až prestanete spať. Až v práci myslíte len na to, ako to odčiniť. Kedy príde výplata. Až sa pozeráte na nejaký šport a jediné, na čo dokážete myslieť, je, čo by ste stavili.

Skrátka to na vás všetko spadne a vy nemáte nikoho, kto by vám pomohol. Pretože sa cítite ponížene. Nechcete to povedať nikomu, lebo sa hanbíte a bojíte sa, že by ste zo seba už nikdy nezmazali špinu zlyhania.

A tak sme tu. Sedem mesiacov dištanc, Tonali a Zaniolo ešte čakajú, pričom by minimálne Tonali mohol dostať viac. On totiž na svoj tím stávkoval, aj keď podľa vlastných slov len v zápasoch, v ktorých nehral. Tri supertalenty, ktoré majú aktuálne súhrnnú hodnotu takmer 130-miliónov eur.

Bude to len pár mesiacov a bude dobrý ako vypraný v Perwolle!

Nie, takto to nefunguje. Určite nie v športe. Podobné dištance majú tú hlúpu schopnosť ukončovať kariéru, znižovať cenu aj hodnotu hráča, ktorý vypadne z rutiny, nebude hrať v zápasoch, upadne do depresie, pretože bude vidieť, ako jeho miesto zapĺňajú iní, ktorým sa dokonca možno aj bude dariť.

A nielen to. Ten tlak, Fagiolo bol korunným princom zálohy Juventusu, všetci fanúšikovia doňho vkladali nádeje. Sandro Tonali sa stal hviezdou Newcastle United, jedného z najzaujímavejších klubov na svete, do ktorého prišiel v lete za neuveriteľných 70 miliónov. A teraz bude mesiace v hlave myslieť presne na to – takto som ich sklamal!

A na začiatku bolo to jedno zlé rozhodnutie. Vy ho neurobte. A keď ste ho už urobili, špirálu zastavíte trošku inak ako ďalšími stávkami.

Ukrajinka Mila Medvedovska o Slovensku: Otcovia sa tu naozaj venujú deťom, kočíkujú, to u nás neuvidíte

Mám pocit, že celá vaša krajina športuje, že vaši ľudia sa snažia zdravo žiť. Na rozdiel od Ukrajincov venujete oveľa menej času mobilom. Viac chodíte von, do prírody, do mesta a na kultúru, hovorí speváčka Mila Medvedovska.

Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.

Mila Medvedovska (1975) prišla na Slovensko vlani po napadnutí Ukrajiny Ruskom. Dnes tvorí a koncertuje so slovenskými umelcami, onedlho jej vyjde album.

Narodili ste sa na Kryme, s manželom a dcérou žili v Dnipre, kde ste mali vlastnú hudobnú školu, a po napadnutí Ukrajiny Ruskom ste prišli do Bratislavy. Ste tak prvá v našom seriáli rozhovorov s cudzincami o Slovensku, kto neprišiel dobrovoľne, ale bol k tomu donútený okolnosťami.

Podarilo sa vám už pozrieť aj domov?

Áno, v auguste sme prvýkrát od úteku strávili desať dní doma v Dnipre. Konečne som mohla objať blízkych a vyriešiť aj nejaké zdravotné problémy, lebo s tým máme u vás trochu problém. Bolo to super, odchádzalo sa mi odtiaľ ťažko, celý čas som plakala. Stále mi je veľmi ľúto, že naše rodiny rozdelila vojna.

Z domova ste odišli na štvrtý deň vojny, 28. februára 2022. Nevedeli ste po slovensky, o našej krajine ste nevedeli nič. Za ten čas sa vám tu podarilo rozbehnúť solídnu spevácku kariéru, spolupracujete s tými najlepšími. Neuvažovali ste, že by ste ostali natrvalo?

Našou snahou bude žiť v oboch krajinách. Aj kvôli dcére. Dnes už má 12 rokov a vidím, že to najdôležitejšie pre jej život sa odohráva na Slovensku. Má tu kamarátky, miluje tunajšiu školu, v slovenčine už nemá prízvuk. Chodí tu na krúžky a sama hovorí, že to tu má rada a chce tu ostať. Nechcem ju o to obrať, a tak som sa rozhodla, že hudbu, ktorú robím s vašimi ľuďmi, budeme predstavovať v oboch krajinách.

Spoznali ste Slovensko vďaka koncertom?

Áno. Spievala som nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach, Prešove, Žiline, Ružomberku, Pezinku a mnohých ďalších mestách. Mnohé som navštívila aj mimo koncertov. Poznám už rozdiely v publiku na východe a na západe krajiny, poznám tunajší životný štýl.

Päť odpovedí o Slovensku, ktoré potrebujeme poznať
V seriáli rozhovorov s cudzincami v úvode vždy opakujeme päť totožných otázok o Slovensku a jeho vnímaní tými, ktorí u nás dlhodobo žijú alebo žili.

Čo vás na Slovensku najviac prekvapilo v pozitívnom a čo v negatívnom zmysle?

Pozitívne ma prekvapilo najmä to, že som vôbec dostala šancu vyjsť na scénu a spievať, že som našla človeka a klaviristu ako Daniel Špiner, že som spoznala ľudí ako Katarína Lesayová, ktorá mi od začiatku vo všetkom pomáhala a dnes je našou manažérkou.

Veľmi pozitívne ma prekvapilo, že u vás sa bežne malým deťom venujú otcovia, nielen mamy. Otcov stretávam na prechádzkach s kočíkmi, vidím ich na ihriskách, neraz sa venujú aj trom deťom naraz. Videla som otcov, ako majú jedno dieťa v kočíku, s druhým si kopú loptu a zároveň dohliadajú na tretie, ktoré je na preliezkach. Toto na Ukrajine nevidieť, muži ženám v domácnosti až tak nepomáhajú. Predstava, že muž na Ukrajine príde večer z práce a vezme všetky deti na prechádzku, je takmer nemysliteľná.

Verím, že práve tieto pozitívne príklady si prenesieme aj k nám. Všetko to dobré, čo sme u vás videli, sa budeme snažiť presadiť. Bude to prirodzené, lebo to budeme mať zažité, ste nám živými príkladmi, že sa to dá. Aj kamarátkam, ktoré sa ma na Ukrajine pýtali, čo ma u vás prekvapilo, som odpovedala, že najviac asi pomoc vašich mužov v domácnosti. U nás je to dosť zriedkavé.

A teší ma aj to, keď u vás vidím ľudí vo vyššom veku, ako nesedia doma, ale snažia sa pracovať, ako si hľadajú aktivity, ako chodia do divadiel, na koncerty, ako sa hýbu, ako sa snažia aktívne a zdravo žiť.

Negatívne ma prekvapilo vaše zdravotníctvo. Netušila som, že bude také zložité dostať sa u vás k zdravotnej pomoci. Keď som ochorela a bolo mi povedané, že lekár ma vezme až o mesiac a pol, nechápala som. Jednoducho nerozumiem vášmu systému – potrebujem ísť k lekárovi, aby som vyriešila svoj zdravotný problém, a logicky tak urobím v čase, keď práve nemám koncerty ani iné povinnosti. Odpoveď však znie, že mám prísť až štvrtého decembra, teda v čase, keď už možno budem mať množstvo koncertov. A čo ak dovtedy nedajbože ochoriem? Naozaj sa dostanem k lekárovi až v decembri?

Čo sa stalo vaším najobľúbenejším miestom u nás a prečo?

Jednoznačne Bratislava a najmä Starý most, ktorý bol postavený hneď po vojne. Dnes je zelený, tak ho volám Zelený most. Milujem ho, vždy, keď idem do mesta, idem tam, sadnem si na lavičku a sledujem okolie vrátane Dunaja, Bratislavského hradu a časti Rakúska. Je to krása.

Ktorá osobnosť pre vás reprezentuje Slovensko a prečo?

Katarína Lesayová, ktorá je prototypom človeka s veľkým srdcom, ochotná pomáhať, kde treba a kedy treba. Emocionálne aj materiálne nás podržala ako nik iný. Najskôr sme žili u jej rodičov, potom u nej, vďaka nej sa nám tu podarilo uplatniť. Dnes už síce máme vlastný byt, ktorý sme si kúpili, máme aj povolenie na pobyt, takže nie sme odkázaní na štátnu ani inú pomoc, ale bez ľudí ako Katka by sme sa tu udomácnili len ťažko.

Patrí Slovensko mentálne do západného sveta, alebo východného?

Zaujímavá otázka, nepremýšľala som nad tým. Bratislava, kde žijem, je jednoznačne západný a progresívny svet. Celkovo je však Slovensko akýmsi balansom medzi Západom a Východom, lebo smerom k východným hraniciam sa to postupne mení.

Akí sú Slováci?

Otvorení, dobrí, pripravení pomáhať, zhovorčiví a veľmi športovo založení. Mám pocit, že celá vaša krajina športuje. Vychádzam z toho, ako často chodíte do hôr, na túry, ako často bicyklujete, ako k tomu vediete aj deti, ako sa snažíte zdravo žiť. Pre mňa to bolo veľké prekvapenie.

A na rozdiel od Ukrajincov venujete oveľa menej času mobilom. Viac chodíte von, do prírody, do mesta, na kultúru. V divadle je to priam citeľné, dostať lístky je zázrak, a je jedno, či idem na balet, operu alebo do filharmónie. Vaše ženy sa snažia dobre vyzerať, pekne obliekať, muži sa udržiavajú športom…

Vnímam aj vašu muzikalitu. Vaša hudba má vysokú úroveň, máte skvelých muzikantov aj poslucháčov. Vidím, ako prijímajú kvalitné predstavenia a koncerty, ako reagujú na hudbu, ako dokážu plakať, aj sa radovať, čiže prejavovať emócie. Ste prosto krásni a kultúrni ľudia, ktorí sa snažia prežiť svoj život zmysluplne.



Asi je aj tragikomické, čo sa vám stalo – vojna vás vyhnala z domova, na druhej strane ste u nás začali spievať, koncertovať, nahrávať albumy…

Je to pravda. Doteraz celkom nerozumiem, čo sa udialo, k čomu všetkému ma moji slovenskí priatelia priviedli. Niekedy to vnímam ako sen. Som veriaca, verím v Boha, a teda aj na Boží úmysel. Keď som prišla, Katka Lesayová, u ktorej sme s dcérou žili, sa ma spýtala – a čo vieš robiť? Odpovedala som, že spievať. Reagovala, že s tým u nás asi veľa nenarobíme.

Ubehli dva týždne a zrazu sa v mojom živote začali objavovať ďalší a ďalší ľudia. Napríklad Dano Špiner. Vďaka jeho podpore som sa zbavila strachu a začali sme koncertovať. Občas ani neverím, že sa to naozaj deje, pôsobí to ako zázrak. Máme za sebou obrovské množstvo koncertov, ktoré sa ľuďom páčia. Rovnako sa mi nechce veriť, že 20. novembra tohto roka nám naozaj vyjde nové CD.

Je to naozaj paradox – nebyť nešťastia na Ukrajine, nemala by som šťastie na Slovensku. Aj preto mám zmiešané pocity. Zdá sa mi, že to celé je postavené aj na obrovskej tragédii môjho národa, mojej rodiny, mojich priateľov, mojich žiakov v hudobnej škole, ktorú som založila. Oni ostali v Dnipre na Ukrajine, kde ich bombardujú, zatiaľ čo mne sa darí na Slovensku… Intenzívne to prežívam, lebo moji známi v Dnipre si privykli žiť v neustálom nebezpečenstve. Na druhej strane som si vedomá toho, že inak sa nedá, že žiť sa musí ďalej.

Čo psychicky pomáha človeku, ktorý musí neustále myslieť na blízkych, ktorí sú v nebezpečenstve?

Najmä práca. Pomohlo mi napríklad to, že som u vás v marci tohto roka začala viesť aj spevokol. Myslela som si, že záujem budú mať len Ukrajinci, ale okrem dvoch sú tam najmä Slováci a Slovenky. Snažím sa im odovzdávať svoju pozornosť a dobrotu aj ako vďaku za to, ako ste nás s dcérou prijali. Je krásne, že sa môžem živiť tým, čo som celý život robila aj doma – prinášať ľuďom emócie, radosť, umenie.

Pobyt na Slovensku mi ponúkol aj úplne iný pohľad na hudbu, na piesne, vrátane ukrajinských. Keď ich interpretujeme, robíme to úplne inak, ako by sme to robili tam. A to všetko vďaka dobrým ľuďom ako Dano, Katka a ďalší, vďaka tomu, že je u vás bezpečne, že tu panuje pokoj, že sa nemusíme strachovať o svoje životy. Nikdy neprestanem byť vďačná Bohu, svetu za to, že nás podporuje, vašej prezidentke za jej politiku aj rétoriku, vašim ľuďom za to, čo ste nám poskytli. Viete, čím ma Slovensko ohúrilo?

Nie.

Tým, že vaša pomoc nie je o tom, že nám dáte len bývanie a jedlo s tým, aby sme pekne sedeli v kúte a čakali, kým sa to u nás skončí. Vy sa o nás reálne zaujímate, chcete, aby sme sa cítili prijatí, užitoční, dávate nám možnosť cítiť sa plnohodnotnými.

A sme pri otázke, či človek môže byť autenticky šťastný v tragédii.

Teraz sa opäť rozplačem. Všetko je to o vnútri konkrétneho človeka, o jeho nastavení. V srdci si nosíme strašnú bolesť, ale nemôžeme ostať len v depresiách, ľutovať sa. Život ide ďalej. A tak môžeme prežívať momenty šťastia napriek tomu, že nezabúdame na tých, ktorí ostali doma a riskujú svoje životy. Strach, bolesť a slzy sú normálnymi prejavmi, no nesmieme im dovoliť prevalcovať nás.

Osobne poznám ľudí, ktorým na dom padla raketa. Polovica domu padla, polovica je narušená. Bol to pre nich strašný šok, ale keď som ich neskôr stretla, hovorili mi, že žijú normálne. Že sa snažia. Že sa tomu nemôžu poddať, že nemôžu všetci odísť. Áno, stále majú strach, že priletí ďalšia raketa, ktorá ich tentoraz zabije, ale vysvetľovali mi, že nemôžu myslieť negatívne, lebo by sa zbláznili. Našli v sebe harmóniu a silu, ktorá im umožňuje kráčať ďalej.

Aj tí, čo odišli z krajiny, majú pred sebou výzvu – spoznať novú krajinu, jej kultúru, naučiť sa jej jazyk, nájsť si kontakty, kamarátov, prácu, byť užitočnými a žiť ďalej. Jednoducho nájsť šťastie, k čomu ich donútilo všetko to zlo, ktoré spoznali na vlastnej koži.



Prieskum Globsecu tento rok ukázal, že viac než polovica Slovákov považuje za vinníka vojny u vás Západ alebo Ukrajinu. Ako to vnímate, keď toľko našich ľudí takto dokáže ospravedlňovať zverstvá Rusov?

Čudujem sa, koľkí ľudia dokážu ospravedlňovať ruskú agresiu. Akoby neprežili rok 1968 a následnú okupáciu, akoby nemali dostatočné skúsenosti so sovietskou armádou. Nerozumiem, prečo si niektorí ľudia u vás nedokážu vytvoriť asociáciu medzi augustom 1968 v Československu a súčasnou situáciou na Ukrajine. Možno je za tým nostalgia, možno potreba mať nad sebou silného vládcu s pevnou rukou, ktorý príde a povie – nemusíte nič riešiť, všetko bude dobré.

Priznávam, že aj s kamarátkami z Ukrajiny sme dosť prežívali, ako u vás dopadnú parlamentné voľby. Vnímali sme totiž rétoriku jednotlivých strán a bolo nám jasné, že sa to nemusí skončiť dobre. Možno mám šťastie v tom, že Bratislava je iná, že koncentrácia ľudí, ktorí sú naladení prorusky, je tam menšia. V mojom okruhu sa takí nenachádzajú, nestretávam ich. Naopak, stretávam len tých, ktorí nás podporujú a majú jasno v tom, kto je agresor a kto obeť.

Takmer polovica ľudí v prieskume Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied tiež hovorí, že Ukrajine už pomáhame príliš a pomoc by mala byť časovo obmedzená. Vnímate aj vy, že naša ochota pomáhať klesá, že ľudia sú už z tej témy unavení?

Nie, také sťažnosti neregistrujem. Ľudia, ktorí pomáhali, pomáhajú naďalej, lebo to majú v sebe. Vidia, že len nenaťahujeme ruky, že sa sami snažíme uplatniť, že naše deti sa rýchlo v škole naučili jazyk, že sa pomoc snažíme oplácať, nie ju zneužívať.

Na druhej strane každý, kto pomáhal, má vlastné skúsenosti. Niekto narazil na vďačných Ukrajincov, ktorí sa snažili, ale niekto mohol mať aj zlú skúsenosť, čo ovplyvnilo jeho ochotu pomáhať v budúcnosti. Ak sa niekto opakovane sklamal, nevyčítala by som mu to. A sú aj ľudia, ktorí veľmi pomáhali, ale ich možnosti sa jednoducho vyčerpali.

Nezabúdajme, že všetci vrátane nás Ukrajincov verili, že vojna sa skončí do dvoch mesiacov. Potom do pol roka, do roka. To bude maximum. Dnes máme október 2023 a koniec vojny je v nedohľadne. Naopak, pribudla vojna v Izraeli. Je prirodzené, že ľudí to vyčerpáva, unavuje, že nadšenie z prvých týždňov a mesiacov opadlo.

Navyše nie ste práve najbohatšou krajinou, aj u vás sa mnohým ľuďom žije ťažko. Riešia vlastné problémy, a tak sa im dá rozumieť, ak protestujú proti ďalšej pomoci cudzím. Ak sa snažili pomôcť, neustále dávali, a na konci im nik nepovedal ani ďakujem, nemôžem sa im čudovať. Celkovo však nemám dojem, že by sa zásadne menila ochota vašich ľudí pomáhať.


Mila Medvedovska s manželom a dcérou. Foto – archív M. M.
Slovenskú vládu budú teraz tvoriť dve strany z troch, ktoré chcú okamžite ukončiť vojenskú pomoc Ukrajine. Šéf SNS Danko je vyslovene proputinovský človek, ktorý hovorí, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia, názory šéfa Smeru Fica sú veľmi podobné maďarskému premiérovi Orbánovi, navyše o tom, ako sa to u vás začalo, hovorí bludy. Zmení to váš pohľad na našu krajinu?

Naša láska k Slovensku sa nezmení. Poviem to aj inak – ak váš kamarát ochorie, neznamená to, že ho prestanete ľúbiť. Navyše, všetky vlády sú tu len na istý čas. Ja si uchovám v pamäti, ako ste nám okamžite poskytli pomoc, ako ste sa za nás postavili, to, ako sa k nám zachovala vaša prezidentka. Stretli sme sa aj osobne, je to skvelá osobnosť, skvelá žena, ktorá má jasno v hodnotách.

Žiadna vláda nezmení odhodlanie ľudí byť na správnej strane. Ak je niekto čestný, morálny, charakterný, ak má veľké srdce, ostane takým navždy. A ak by ma niekto odtiaľto vyháňal, odpoviem mu – rada by som to urobila, my všetci sa chceme vrátiť domov, túžime len po jednom – aby tam bol mier.

Ak už teda máte vlastný byt, zrejme si aj varíte. Prešli ste od hrečky, pelmeňov, varenykov, syrnykov, šuby, od červeného aj zeleného boršča či cviklovo-cesnakového šalátu na slovenské jedlá?

(smiech) Hrečku som nevarila, ani nepamätám. Až tomu nerozumiem. Zrejme to podobne majú aj iné Ukrajinky, lebo krátko po začatí vojny ste mali v obchodoch plno pohánky a dnes už nie je taká bežná. Asi o ňu nie je záujem. Boršč varím naďalej, najmä pre kamarátov a kamarátky, ktorí nás navštevujú. Rovnako pripravujem syrnyky, lebo je to naše najobľúbenejšie jedlo, navyše sa rýchlo pripravuje.

Na pelmeni a varenyky treba veľa času, ale práve pelmeni som prvýkrát v živote robila nedávno, keď mala dcéra narodeniny. Potešilo ju to, ale stálo ma to pol dňa práce. Radšej pripravujem vašu zdravšiu kuchyňu, v ktorej je veľa zeleniny a šalátov. Nerozumieme ale vašim múčnym jedlám, dcére ani mne nechutia vaše šúľance a halušky. Naopak, veľmi mi chutí vaša kapustnica. Už som ju skúšala urobiť, ale nebola taká chutná, radšej si dám v reštaurácii hotovú.

A čo naša pálenka? Vyskúšali ste ju?

Raz mi Dano Špiner nalial domácu slivovicu, no a… bolo mi zle. Dano sa potom so smiechom ospravedlňoval, že bola ešte mladá. Našťastie na koncerty šoférujem, takže sa alkoholu vyhnem.

Mila Medvedovska (1975)

Narodila sa na Kryme, s rodinou až do vojenského napadnutia Ukrajiny Ruskom žila v meste Dnipro na východe krajiny. Vyštudovala klasický a muzikálový spev a dirigentstvo na Charkivskej kultúrnej akadémii, pôsobila ako interpretka v umeleckých zoskupeniach rôznych žánrov. V Dnipre má vlastnú hudobnú školu, v ktorej vyučuje spev. V Bratislave aj s dcérou našla útočisko pred vojnou. Postupne začala spolupracovať s viacerými slovenskými a českými umelcami, onedlho jej vychádza prvý album, ktorý nahrala s klaviristom Danielom Špinerom.

Zahraničný investor nezaplatil kauciu, hotel a stredisko na Plejsoch sú na predaj
Plejsy kedysi konkurovali Tatrám.


Lenka Haniková
redaktorka
ODOBERAŤ AUTORA

Hotel Plejsy bol v lete otvorený. (Zdroj: Korzár/Katarína Gecziová)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (14)

ZDIEĽAŤ
[ Dostávajte Denný newsletter Korzára so zhrnutím podstatných správ dňa. Zapnite si odber jedným klikom. ]

Plejsy v lete 2023 (4 fotografie)
KROMPACHY. Realitná kancelária ponúka na predaj hotel Plejsy, cena dohodou.

Majiteľ Matej Melo predáva hotelový komplex aj s lyžiarskym strediskom. Na stránke realitnej kancelárie to prezentujú ako investičnú príležitosť.

O predaj hotela aj známeho strediska sa pritom Melo snažil už predošlú zimu.

Vtedy však nešlo o verejnú ponuku. O predaji hovoril so zahraničným investorom, ktorého činnosť je zameraná na Česko a Spojené štáty americké.

Na sociálnej sieti vlani vo februári už aj oznámili, že chcú stredisko spustiť od marca.

Keď sme s investorom hovorili, predstavil sa nám ako Massimo Trucelli. Nechcel povedať, akú firmu zastupuje.

Aj keď podnikateľ hovoril o svojich predstavách a projektoch, ktoré chcel v stredisku v Krompachoch zrealizovať, napokon od toho odstúpil.

Melo hovorí, že nezaplatili kauciu. „Pravdepodobne nedisponovali prostriedkami v tej výške, akú sme požadovali.“


SÚVISIACI ČLÁNOK
Slovákov láka Poľsko a snehu je menej. Ako končia kedysi obľúbené lyžiarske strediská
Čítajte 
Počasie a ceny energií
Plejsy pri Krompachoch kedysi konkurovali Vysokým Tatrám, ceny tam však boli oproti tatranským strediskám polovičné.

Trénovala tam aj naša olympijská reprezentácia v zjazdovom lyžovaní, vybudovali tam prvé umelé zasnežovanie na Slovensku.

Plejsy ponúkali deväť zjazdoviek rôznej náročnosti, najdlhšia mala dvetisícpäťsto metrov.

Aj keď patria k jedným zo stredísk, ktoré likvidovali ceny energií, osud strediska stále nie je úplne jasný.

Súčasný majiteľ Matej Melo si odpoveďou na otázku o nadchádzajúcej lyžiarskej sezóne nie je úplne istý. Vleky neboli spustené už vlani a pravdepodobne to tak bude aj nadchádzajúcu lyžiarsku sezónu.

Strediská totiž potrebujú niekoľko týždňov na prípravu a zasnežovanie, s ktorými už pomaly začínajú.

Na Plejsoch však tomu zatiaľ nielenže nepraje počasie, keďže Melo hovorí, že tam „behajú v krátkom tričku“, ale znova ich trápia aj ceny energií.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Plejsy zostávajú v neistote. Taliansky investor dal od lyžiarskeho strediska ruky preč
Čítajte 
Hotel v lete fungoval
Vlani majiteľ hovoril, že im ceny za energie stúpli niekoľkonásobne a ak by chceli vykryť náklady na prevádzku, skipasy by museli predávať za dvesto eur.

V tejto sezóne hovorí Melo o sume 170 eur za lyžiarsky lístok.

„Zdvihli nám ceny energií takým spôsobom, že sme v pomykove, či máme ísť do toho alebo nie. Počas leta sa nám ceny energií ustálili, ale teraz nám ich ešte zvyšujú. Nikto nechcel ísť na fixnú cenu.“

Hotel v lete prevádzkovala Melova firma Jamil, s. r. o. Má šesť poschodí a zmestí sa tam 199 hostí.

Energiu nakupujú na burze a v lete bola podľa neho cena „normálna“. Hotel fungoval od polovice júla.

„Rozbehli sme to, ale počas zimy to nevieme prevádzkovať tak, aby neboli náklady na hosťovi. Už ani na investície nemáme, hotel sme zatvorili. Čakáme trochu na zázrak alebo na niekoho, kto to kúpi.“


SÚVISIACI ČLÁNOK
Krompachy prišli o pozemky za pol milióna. Stredisko Plejsy je predané
Čítajte 
Záujem aj z okolitých štátov
Prostredníctvom realitnej kancelárie predáva hotel aj stredisko približne dva mesiace.

Melo hovorí, že záujemcovia boli, a to medzi Poliakmi, Maďarmi aj investormi zo Slovenska.

„Ale konkrétne nie je zatiaľ s vážnym záujmom nikto,“ konštatuje.

Keď sa začali viac o podmienky podnikania v tomto odvetví zaujímať Poliaci a pýtali sa na rôzne položky, boli zhrození z toho, ako sa tu podniká.

„Takže myslím, že ak to niekto zoberie, tak to bude investor zo Slovenska, ktorý je pripravený na byrokraciu a všetky veci okolo toho.“

O cene, za ktorú stredisko aj s hotelom predáva, Melo nehovorí. Tieto informácie poskytuje len vážnemu záujemcovi, navyše suma za lyžiarsky komplex nie je fixná.

„Preberá sa hotel so strediskom, ale aj samostatne, takže je tam viacero variantov.“

Ozvali sa aj takí záujemcovia, ktorí sa pýtali len na hotel, ale je to podľa neho lepšie predať ako celok.


Lyžiarske stredisko Plejsy (6 fotografií)
Tri roky marazmu
Melo vlastní hotel Plejsy dvanásť rokov, lyžiarske stredisko kupoval v roku 2020.

Sám mal veľké plány, ako ho modernizovať. Vymyslel niekoľko projektov, napríklad vyhliadkovú vežu či areál pre deti.

„Keď vidím, ako to tu funguje, kapituloval som. Rád to odovzdám novému majiteľovi, projekty sú porobené. Budem rád, keď sa to spraví, ale po troch rokoch marazmu a všetkého ostatného už chceme ísť preč.“

Otázkou sú aj spomínané poveternostné podmienky, ktoré zatiaľ nie sú vôbec vhodné na prípravy na zasnežovanie svahu.

„Poloha strediska je dobrá, keď päť dní po sebe mrzne, sme schopní zasnežiť jednu tretinu kopca a sneh sa v kotline udrží. Počas covidu sme zasnežili a zatvorili nás, mali sme tam neisté vyhliadky a kapitulovali sme.“

Situácia s lyžiarskymi strediskami je podľa neho všeobecne zložitá. Aj okolité strediská podľa Mela premýšľajú nad tým, čo bude.

„Je to bieda. Ceny energií sú vysoké, podpora od štátu nie je. Uvidíme, čo prinesie nové ministerstvo športu a cestovného ruchu, veľa ľudí víta, že také niečo bude.“

Čítajte viac: https://spis.korzar.sme.sk/c/23238613/t ... AAzKPiaFhA

10 naj herečky Lesany Krauskovej: Každý je krásny svojím spôsobom

Všetko je proces, keby mala viac, dá viac.

Keď si nevie rady s textom, je na seba prísna a musí si opakovať, že je to proces. Vie, že rýchle riešenia nič nevyriešia. Mladá herečka Lesana Krausková sa oblieka sa svojsky a farebne, rada hovorí slovo „milujem“ a hriešne potešenie má zo seriálu Anna zo zeleného domu.

Toto je jej desať naj.

Najšialenejší deň som zažila, keď ma zobrali na JAMU. Vtedy mi asi všetko v tele vybuchlo od šťastia. Určite potom prišiel aj jemný strach, zodpovednosť, nepomýlili sa, nezistia, keď tam prídem, že som tam úplne omylom? Nesklamem ich ani svoje očakávania? Ale po prvých dvoch mesiacoch sa to utriaslo.

Najviac mi v živote pomáha slovo “proces.” Keď si napríklad neviem rady s textom, cítim, že naň nie som dostatočne zrelá a snažím sa preskočiť štádium uvedomovania si vecí. Potom som na seba prísna a hnevám sa, prečo tomu nerozumiem.

Vtedy si poviem: Kľud, je to proces, jednoducho som tam, kde mám byť, s tým, čo mám, a viem tú robotu urobiť len na tom stupni, na ktorom sa momentálne nachádzam.

Najspoľahlivejšie ma rozosmeje Filip Tůma. Čím? Iba svojím bytím. Filip je výborný človek.

Najvýstrednejšie oblečenie je asi môj kabát, ktorý hrá všetkými farbami dúhy, som v ňom taká žiariaca farebná guľa. Myslím si, že sa obliekam dosť svojsky a niektoré moje kúsky sú dosť výstredné, ale ja to neberiem ako výstrednosť. Beriem to ako súčasť mňa. To, že je oblečenie výstredné, mu dodáva okolie, nie ja.

Najviac nadužívam slovo “milujem”. Poviem ho niekoľkokrát za deň, moja prvá reakcia na mnohé situácie je: Milujem! Pretože tento život milujem.

Najlepšia vlastnosť na mne je uvedomenie si toho, že mám to, čo mám. Že jednoducho takáto som a toto je najviac, čo vám momentálne môžem dať. Keby som mala viac, dám viac. Menej nedám, lebo dám sto percent.

Najdôležitejšie je nezaspať na vavrínoch. Netúžim po talentoch, ktoré nemám, snažím sa byť spokojná s tým, čo mám a aktívne na tom pracovať.

Keby som mala čarovnú moc na sebe niečo obratom zmeniť, nemenila by som nič. Žijeme v dobe, keď je to veľmi jednoduché a mňa by to takouto ľahkou cestou nebavilo. Rýchle riešenia aj tak nevyriešia primárny problém.

Omnoho ťažšie je učiť sa prijímať seba so všetkými svojimi nedostatkami, ktoré nás robia tým, kým sme, bytosťami cítiacimi, krásnymi, pretože každý je krásny svojím spôsobom.

Najcennejšia vec , po ktorú by som skočila aj do horiaceho domu, neexistuje. Bola som v takej situácii. Spala som v hoteli a začal zvoniť požiarny alarm. Neobula som si ani ponožky, nič som si nezobrala. Teda, mobil som si zobrala, lebo som si musela svietiť pod nohy.

Ako to dopadlo? Dobre, bol to falošný poplach.

Najväčšia moja guilty pleasure, hoci ja sa za toto potešenie vôbec nehanbím, je Anna zo zeleného domu. Keď sa potrebujem upokojiť, alebo keď mám pocit, že sa točím opačne ako Zem, tak si ju pustím a všetko je v poriadku. Mám rada ten seriál ešte z minulého storočia.

Najradšej by som sa v ďalšom živote reinkarnovala do niečoho diametrálne odlišného ako som ja, ak by to bolo možné.
Lesana Krausková (23)

Je slovenská herečka. Herectvo študovala na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, aktuálne študuje muzikálové herectvo na JAMU v Brne. Bola súčasťou Divadelnej spoločnosti aj projektu spievajúcich sôch BigNames. Účinkuje v seriáli Dunaj, k vašim službám.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/23238800/10-na ... sobom.html