asi 4 mesiace som sa stretával s jednou ženou (31 r.), všetko to išlo pekne postupne, v ničom sme sa neponáhlali.
Prišlo mi to také prirodzené, po čase začala navrhovať stretnutia a nápady čo by sme mohli robiť.
Sex prišiel asi po dvoch mesiacoch, páčilo sa mi že to nechcela hneď, že najskôr si ju musím získať inak, najskôr myseľ a potom telo.
Jedeň deň som som sa chcel opäť stretnúť, stretnutia už boli pravidelné, napísala mi že chce byť dnes sama a môžme sa stretnúť zajtra.
Videl som že je tam nejaký problém, povedala mi o ňom a aj sme ho vyriešili. Všetko sa zdalo byť v pohode,
len niekedy mi prišla odmeraná. Pred jedným stretnutím mi napísala že či sa môžme dohodnúť to ukončiť aby sme
si v budúcnosti neublížili, no nechce ma úplne odstrihnúť. Nerozumel som, no stretli sme sa porozprávali a myslel som že sme to vyriešili.
Hovorila mi že je rada so mnou ale je rada keď je sama, že je tak dlho a zvykla si, asi rok je single.
Nedávno mi napísala že chce byť sama, lebo mi nedáva toľko čo si zaslúžím a nechce mi ubližovať. Trápi ju že niekedy chce byť so mnou, teší sa a všetko a potom sú dni keď chce byť sama.
Hnevá ma že to chce ukončiť a hľadám riešenie ako to zachrániť. Neverím že tam nie sú city z jej strany, videl som aká
bola keď sme boli spolu, vyzerala spokojne a šťastne.
Povedala že som vyrovnaný a usporiadaný, ale že ona má ešte v hlave trochu bordel. Chce byť sama, možno rok.
Nerozumiem tomu, ešte pred týždňom mi dávala plány čo by sme mohli spolu robiť a podobne.
Videl som že ju to trápi aj trochu plakala, snažil som sa aby sme mohli pokračovať a povedala že sa môžme porozprávať
keď nám bude lepšie. Momentálne nijako nekomunikujeme, je už to pár dní.
Nejaké rady čo by sa dalo spraviť?
