Čaute.
Možno to tu už bolo preberané u niekoho iného. Ale keďže u známych nemám s týmto problémom žiadne porozumenie tak píšem sem.
Mám 28, v minulosti som hrával športy (futbal, stolny tenis, volejbal atď), bol som pomerne aktívny. Mám vystudovanu vš, a som cca 3 roky pracujúci čisto v kancelárskej pozícii.
Pred 4 rokmi som mal zranenie, ktoré sa už asi v živote nedá do stavu, že by som mohol fungovať ako predtým. Každopádne od toho momentu keď som mal to zranenie tak som začal pociťovať aj problémy z psychickej oblasti a kvôli tomu tu píšem.
Akonáhle som si začal uvedomovať tie problémy, tak sa mi čiastočne zmenilo myslenie, od toho bodu som stratil aj tú malinku špitku nádeje ktorú som mal že si niekoho nájdem (myslené ako životný partner, keďže doteraz som ešte nikoho nemal). Stratil som záujem aj stretávať a zoznamovať sa s cudzími ľuďmi. Po skúsenostiach ktoré mám.
Napíšem stručný popis toho čo som z partnerskej stránky zažil. 1x sex s úplne náhodnou babou, ktorá mi klamala o veku, mala podstatne menej, a ja bol potom ešte mesiac vynervovany kvôli tomu či neostane tehotná, keďže klamala aj o ovulácii. Čo mi povedala po sexe. 2x fajka, od platených pracovníčok, ale odtiaľ som vždy odchádzal s výčitkami.
A z normálnych stretnutí som to dotiahol maximálne na 2 rande resp prechádzky s 1 dievčaťom. Cez viac ako 2 stretnutia sa neviem prehupnut. Pritom štatistika je taká že sa dostanem na rande raz za rok. Momentálne túto šnúru úspešne predlžujem dnes na skoro 15 mesiacov .
Každopádne tieto problémy som nepocitoval keď som športoval, a keď som aj niečo pociťoval, tak som šiel napr na bike, a hlava sa mi na istý čas vyventilovala.
A to momentálne nejde spraviť.

V hlave mi idú rôzne myšlienky, napr, aký má zmysel moje fungovanie na svete, stále sa porovnávam s kamarátmi rovesníkmi, ktorí majú dlhoročné známosti, a niektorí už aj rodiny.
Mne momentálne ani nepripadá že by som bol pripravený na vzťah, aj keď po ňom túžim. Ale keď sa nad tým zamyslím, že čo by som mohol dať druhej strane vo vzťahu, tak ani sám neviem, keďže mám problémy sám so sebou, aj bez vzťahu.


Moja otázka znie, ak to je vôbec otázka. Ako by ste postupovali v takejto situácii?

K psychológovi na terapie chodím už asi 2 roky, ale jediné čo so mnou spravil je že som ku veciam viac flegmaticky, a nehám veci plynúť, bez toho aby som sa nad nimi zaoberal.

1. skus ineho terapeuta, pripade coaching, pripadne oba
2. sam si ujasni co by si chcel v akych oblastiach zivota dosiahnut

1. Už som sa o to pokúšal, ale z lenivosti niečo riešiť, sa vždy vykašlem na to.
2.v rámci cieľov v rôznych oblastiach mám pomerne jasno, len vždy to zahrňuje partnerku. A bez nej mi prídu dané ciele bezduché.

Autoeditácia príspevku po 8 min 21 sek:
Ešte doplním zopár informácií, ohľadom mojej sociálnej schopnosti viesť rozhovory. Tie sú na bode mrazu. Dám sa do reči s niekym iba keď niečo potrebujem, a pak som skoro celý čas ticho, a to je aj v blízkosti známich ktorých považujem za najbližších.
So ženami je to dosť komplikovanejšie. Lebo v 99% dostanem blok, a nevypadne zo mňa nič rozumného, pripadne urazim druhú stranu.

dopadnes ako Terepin

Ked dostane praktické rady tak nedopadne ako Terepin.
" Pred 4 rokmi som mal zranenie, ktoré sa už asi v živote nedá do stavu, že by som mohol fungovať ako predtým. "
Toto je tá klúčová veta, od ktorej sa odraziť a riešiť všetko ostatné. O aké zranenie sa jedná ? Kedže píšeš že predtým si hrával rôzne športy.

" K psychológovi na terapie chodím už asi 2 roky, ale jediné čo so mnou spravil je že som ku veciam viac flegmaticky, a nehám veci plynúť, bez toho aby som sa nad nimi zaoberal. " - a takto nič nevyriešiš, inak by si nezaložil túto tému. Tam treba robiť reálne kroky späť do normálu.

Pri futbale som si vyvrtol členok, a mal som tam oslabené šľachy. Následne sa cez oslabené šľachy povolila poloha kĺbov, či v členku, následne v kolene a bedre. K fyzio chodím. Ale som len v takom stave aby som vedel fungovať. Športovať už nemôžem, lebo aj keď ma to pri športe nebude bolieť, tak o deň dva budem trpieť. A jedná sa o oslabený kĺb v bedre. V 2 štádiu. To mávaju bežne 50 roční ľudia.

Viacmenej statické športy sa dajú hrať napriklad biliard, stolný tenis ale len rekreačne bez namáhavých pohybov, hranie šípok, zahádzanie si na basketbalový kôš rekreačne s nejakými ludmi to je možné, stolový futbal zahrať a pod = tým navodíš mysli/psychike že niečo robíš.
Druhá vec ved chodíš von, nejaku žensku na sulož si mal, takže stále je to len o zoznamovaní sa, kecaní, ukázaní mužských kvalít atd.
Medzitým meditovať, uvolnovať svoju mysel, ale neprejsť do nejakej pasivity, neporovnavať sa s inými - ty musíš vnímať svoje prednosti, nemalovať si niečo na ružovo alebo si niečo a niekoho idealizovať.
Portály typu pokec a nejaké zoznamky už nie su ako kedysi, su tam často fake profily, stiahnuté fotky žien zo SR aj zahraničia.
Pri reálnych profiloch ženských napr z Facebooku písať originálne, uprimne sa o nu/ne zaujimať, doberať si ju, vymyslieť program a zrealizovať ho skrátka ju presvedčiť kvalitami aby išla dotyčná slečna von, lebo bude cítiť že sa to oplatí.
Všetko ti to píšem ako výrazne väčšinový introvert, ktorý sa musel fest prekonávať, skúšať, zisťovať, naprávať chyby a pod.

No stolny tenis veru moc nemôžem. Keďže z toho bedra mám stiahnuté šľachy v danej oblasti, to je autoreakcia tela. Keď sa ti niečo stane tak telo stiahne svaly a šľachy v danom mieste, a tým mi stiahlo aj spodný chrbát. Stolný tenis som hrával dlhé roky pravidelne a súťažne, takže to aj keby idem hrať tak to ani neviem hrať v zmysle že by som iba stál ako stĺp momentálne keď si aj niečo za športujem, tak iba sólo aktivity. To mi viac vyhovuje, keďže v okolí nemám nikoho kto by mal rovnaké športové návyky.
Hej ženu mal, ale nie z osobného stretnutia. To bola zo zoznamky. A šlo sa rovno na vec, skoro po 30 minútovom písaní, tam človek moc kvalít neukáže. Ale chápem čo myslíš. Von moc ale nechodím, aj keď by som rád chodil, ale všetci z okolia sú zadaní, resp v rodinách, a samému sa mi nechce ísť do baru. Viem že by som tam iba očumoval keď som bol mladší a chodil ešte na diskotéky, tak som tam posledné roky chodil iba na 30 minút a potom šiel domov. Nejako ma také akcie nezaujímajú.

Turistika, nejaké záujmové skupiny by nemuseli byť od veci. Neprospeje nečinnosť a nedostatok záujmov, aktivít. Ak nemôžu byť jedny - môžu byť iné. Ak človek niečo dosiahne a/alebo ho niekto pochváli - poteší to.
Nie každý potrebuje "niekam patriť", mnohí áno

vykasli sa na zeny, sustred sa na seba. nemozes si najst partnerku pokial nie si stastny sam so sebou.
ake mas hobby? zaluby?

aky ma zivot zmysel? ziadny. respektive nikto na to zatial neprisiel a preto ti neostava nic ine ako si ten zmysel najst sam. je uplne jedno co to bude, ci sport, ci kariera, ci politika, rodina, 15 maciek alebo byt co najlepsi hrac counter-strike. hlavne nech ta to bavi.

inak otazky k tomu zrazeniu. pises ze vtedy ti zacali aj psychicke problemy. preco myslis ze to tak je? vidim ze si robil spolocenske sporty, chyba ti ta spolocnost? nemozes chodit s partiou na futbal aspon povzbudzovat? alebo kym oni budu hrat tak ty budes grilovat nejake maso?
alebo je to skor o tom ze ti chybaju vsetky tie vesele hormony ktorymi bolo tvoje telo zaplavene ked si sportoval?

ahoj718 - stále lepšie niečo robiť ako nič, tým by si si nepomohol a len stagnoval.
Dobre si všímaj aj otázky od ostatních a čo ti radia, premýšlaj nad tým ako sa veci dajú urobiť a nie ako sa nedajú.
Zamestnáš si tým pádom mysel, psychika sa začne obrňovať, no hlavne tým, ked zrealizuješ aktívne opatrenia.

ahoj718
a čo tak literatura? Nebavilo by ta z toho nieco?

Vieš čo, turistiku absolútne nemôžem. To začnem pociťovať hneď do 100 metrov.
Pol roka chodím hrávať bedminton, ale je to také nijaké, to chodím s kamarátkou a jej rodičmi, ale to proste neni pre mňa. Ani nie ten šport, ale iba to tam prísť, zahrať a odísť.

Autoeditácia príspevku po 5 min 54 sek:

aacid napísal: 23 júl 2024, 9:34 vykasli sa na zeny, sustred sa na seba. nemozes si najst partnerku pokial nie si stastny sam so sebou.
ake mas hobby? zaluby?

aky ma zivot zmysel? ziadny. respektive nikto na to zatial neprisiel a preto ti neostava nic ine ako si ten zmysel najst sam. je uplne jedno co to bude, ci sport, ci kariera, ci politika, rodina, 15 maciek alebo byt co najlepsi hrac counter-strike. hlavne nech ta to bavi.

inak otazky k tomu zrazeniu. pises ze vtedy ti zacali aj psychicke problemy. preco myslis ze to tak je? vidim ze si robil spolocenske sporty, chyba ti ta spolocnost? nemozes chodit s partiou na futbal aspon povzbudzovat? alebo kym oni budu hrat tak ty budes grilovat nejake maso?
alebo je to skor o tom ze ti chybaju vsetky tie vesele hormony ktorymi bolo tvoje telo zaplavene ked si sportoval?

Mám rád keď som v nejakom kolektíve. A aj keby dostanem zametat podlahu tak to spravím. Obrazne povedané.

Hej tá spoločnosť chyba. Keďže všetci ostali pri predošlých športoch, ktoré ja momentálne nemôžem hrávať. A keď sa snažím niekoho prehovoriť na niečo čo mne vyhovuje, tak to je ako hádzať hrách na stenu. A s cudzou partiou, hrať zrovna nechcem.

Hej určite to je tými hormónmi. Na futbal sa napríklad pozerať nechodím. Keďže všetci tam hrajú, a ja tam stojím ako stĺp sám. Pokiaľ je možnosť tak idem na veľký futbal. Ale to len sám, keďže nikto z okolia nechce chodiť na také akcie.

Autoeditácia príspevku po 1 min 42 sek:

gogo956 napísal: 23 júl 2024, 14:54 ahoj718
a čo tak literatura? Nebavilo by ta z toho nieco?

To nie. Na začiatku týchto problémov som čítal. Ale teraz po 2 stranách zahadzujem knihu a idem radšej von so psom. Nejak ma to nebaví.

Chapem tvoj stav bracho, začni čitať bibliu, bol som v podobnej situacii ako ty a fakt mi Boh pomohol, nemyslim tym chodit do kostola to vobec tam som bol a tam to bolo este horsie zacal som proste verit a citat si bibliu a potom som nasiel protestanstsku cirkev