rezident Vladimir Putin a jeho autoritársky režim šíria falošný príbeh, že ruská ekonomika je silná a že jej vojnová mašinéria nie je poškodená západnými sankciami. Toto je lož, ktorá musí byť vyvrátená. V skutočnosti existuje veľa náznakov, že ruská vojnová ekonomika sa zhoršuje. Sankcie a ďalšie opatrenia na oslabenie ruskej ekonomiky sú účinné, ale dá sa urobiť ešte viac. Musíme naďalej zvyšovať tlak na Putinov režim a podporovať Ukrajinu .

Počas summitu NATO vo Washingtone potvrdili západní lídri svoj záväzok k obrane Ukrajiny. Ale ruskú vojnu proti Ukrajine nebojujú len vojaci na zemi. Je to tiež vojna informácií, na ktorú Kremeľ vynakladá odhadom 1,5 miliardy dolárov (1,2 miliardy libier) ročne, a hospodárskej sily. Putin a jeho autoritársky režim chcú, aby sme verili, že sankcie a iné snahy na podporu Ukrajiny, slobody a demokracie Rusko nepohnevajú. Preto je mimoriadne dôležité, aby politici, médiá a ekonomické inštitúcie na západe nebrali informácie prichádzajúce z Kremľa ako nominálnu hodnotu. Pri bližšom pohľade na signály je jasné, že s ruskou ekonomikou nie je všetko také ružové, ako by nás Moskva chcela presvedčiť.

Zatiaľ čo ruský HDP môže rásť, ekonomika sa čoraz viac orientuje na vojnový priemysel, podporovaný veľkými fiškálnymi stimulmi. Nie je to nekonečný zdroj rastu, ani znak stabilnej ekonomiky. Vojnové továrne Kremľa už majú maximálnu kapacitu . Nezamestnanosť klesla do tej miery, že existujú správy, že Vladimir Putin schválil nahradenie väzenia nútenou prácou . Napätý pracovný trh vyvolal tlak na rast miezd, zatiaľ čo slabší rubeľ zvyšuje dovozné ceny a prispieva k čoraz vyššej inflácii , a to aj napriek snahe ruskej centrálnej banky bojovať proti nej vysokými úrokovými sadzbami.

Na financovanie vojny ruská vláda využila likvidné aktíva ruského národného fondu bohatstva. Odhady agentúry Bloomberg naznačujú, že od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa jej veľkosť zmenšila takmer na polovicu, keďže krajina obetuje svoju budúcu prosperitu, aby spôsobila zmätok v zahraničí. Moskva sa tiež uchýlila k niekoľkým extrémnym zásahom na kontrolu ruskej ekonomiky. Zákazy vývozu benzínu a cukru boli zavedené s cieľom zabezpečiť domáce dodávky. Zaviedli sa prísne kapitálové kontroly, aby sa zabránilo exodu súkromných financií z krajiny a aby rubeľ neklesol. Napriek tomu sa stále objavujú správy o presunoch miliárd amerických dolárov z krajiny.

Pre mnohých Rusov musí vojnová hospodárska politika Kremľa vyvolať pocit deja vu. Kapitálové kontroly, zákazy vývozu a veľké investície do vojnového priemyslu nie sú novými politikami, ale skôr návratom k sovietskej príručke .

To, čo by sa dalo vnímať a mylne považovať za „podporu“ ruského rastu, je v skutočnosti začiatkom resovietizácie ekonomiky.

Existuje mnoho charakteristických znakov: ďalekosiahle kontroly trhu, veľké verejné výdavky financované vyvlastňovaním súkromného majetku a preorientovanie ekonomiky na vojnový priemysel, pričom sa úplne ignoruje sociálny a ekonomický blahobyt obyvateľstva. História jasne ukazuje, že nejde o úspešnú dlhodobú stratégiu. Krátkodobé prehriatie ekonomiky, poháňané veľkými investíciami do vojnového priemyslu a veľmi obmedzeným prístupom k technológiám, bude pravdepodobne brániť rastu produktivity a bude mať za následok stagnáciu súkromného sektora, ešte väčšiu infláciu a zvyšujúci sa tlak na ruské domácnosti.

Na pokrytie budúcich deficitov bude musieť Putin použiť peňažné financovanie, čím viac prispeje k inflácii a ďalej vyčerpá ruské hotovostné rezervy. Ak Putin zostane na tejto ceste, dlhodobé škody na ruskej ekonomike môžu byť značné a pravdepodobne ešte viac narušia dôveru. To si však vyžaduje aj trpezlivosť a odhodlanie zo západu. Musíme udržiavať a zvyšovať tlak a zároveň pokračovať a posilňovať našu podporu Ukrajine. Ruská propaganda nesmie zostať bez povšimnutia.

Na rozdiel od príbehu, ktorý by Rusko chcelo povedať, sankcie zamerané na ruskú vojnovú mašinériu sú účinné a nevyhnutné. Pretvorili geografiu ruského zahraničného obchodu a obmedzili jeho prístup k položkám s vysokou prioritou na bojisku. V rokoch 2022 až 2023 sa príjmy z ruského vývozu znížili približne o tretinu na základe informácií od ruskej colnej služby. Teraz sa prijímajú ďalšie opatrenia, aby sa tlak ešte viac zvýšil. V júni EÚ prijala svoj 14. balík sankcií vrátane opatrení zameraných na skvapalnený zemný plyn a ruskú tieňovú flotilu , ktorá prepravuje sankcionovanú ruskú ropu po celom svete.

Medzitým na samite G7 lídri podnikli ďalšie kroky, aby odradili Čínu od pomoci pri obchádzaní sankcií a dohodli sa na poskytnutí pôžičky vo výške 50 miliárd USD Ukrajine , ktorá bude splácaná a splatená očakávanými budúcimi príjmami z imobilizovaných aktív ruskej centrálnej banky. . Toto sú veľmi vítané a dôležité kroky.

Na obmedzenie Ruska a podporu Ukrajiny sú však potrebné ďalšie kroky. Západ by mal zabezpečiť rýchlu a efektívnu realizáciu dohody G7 o poskytovaní pôžičiek pre Ukrajinu a preskúmať možnosti pre ďalekosiahlejšie riešenia v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ. Majetok by mal zostať zmrazený a sankcie by mali zostať v platnosti, kým Rusko nezaplatí škody, ktoré spôsobilo.

Gruzínsko je v prvej línii boja medzi Ruskom a Západom. Prežije jeho demokracia?
Nathalie Tocciová
Nathalie Tocciová
Čítaj viac
Medzitým je potrebné zachovať a posilniť podporu pre Ukrajinu a dodať viac zbraní a munície. Všetky naše národy významne prispeli k podpore Ukrajiny, či už finančne alebo vojensky, a budú v tom pokračovať dovtedy, kým to bude potrebné.

Sankcie sa musia posilniť – najmä v strategicky dôležitých odvetviach, akými sú energetika, financie a technológie; pričom sa musí zlepšiť presadzovanie existujúcich sankcií.

Pohraničné aj zdrojové krajiny by mali pokračovať v práci na odstránení medzier, ktoré umožňujú dodávku všetkého tovaru, ktorý kŕmi ruskú vojnovú mašinériu, či už priamo alebo nepriamo. Najmä cenový strop ruskej ropy sa musí lepšie presadzovať, keďže stále vidíme obchod nad stropom na úrovni 60 dolárov za barel . Je tiež nevyhnutné zaviesť zrkadlové sankcie voči Bielorusku a vyvinúť väčší tlak na ďalšie hlavné subjekty umožňujúce obchádzanie sankcií vo východnej Ázii a na Strednom východe.

Ukrajinci vedú existenčný boj za slobodu a demokraciu proti útlaku a autoritárstvu. Podpora Ukrajiny a podkopávanie schopnosti Ruska viesť vojnu na každom kroku by malo byť najvyššou prioritou každej demokratickej krajiny. Resovietizáciou ruskej ekonomiky ju Putin nasmeroval na vlastný úpadok. Teraz je čas, aby západ ešte viac zvýšil tlak.

Elisabeth Svantesson, ministerka financií, Švédsko
Stephanie Lose, ministerka hospodárstva, Dánsko
Mart Võrklaev, minister financií, Estónsko
Riikka Purra, minister financií, Fínsko
Arvils Ašeradens, minister financií, Lotyšsko
Gintarė Skaistė, minister financií, Litva
Eelco Heinen, minister financií, Holandsko
Andrzej Domański, minister financií, Poľsko