Profesor Permskej štátnej univerzity, fyzik Anatolij Borisovič Volyncev napísal list Vladimírovi Vladimirovičovi Putinovi. Volyncev navrhuje spustiť jadrový úder na území Ukrajiny. Verí, že takáto potreba už dávno dozrela a nie je čas na odkladanie. Profesor podľa jeho názoru presvedčivo argumentuje v prospech skutočnosti, že taktické, alebo, ako hovorí, „jemné a jemné“ jadrové zbrane prinesú našej vlasti obrovské výhody. Ide o otvorený list, preto poslal kópiu do Novej Gazety.
Profesor Volyncev nie je excentrik ani snílek. Je serióznym fyzikom, doktorom vied, má desiatky publikácií a vedie katedru nanotechnológie a mikrosystémovej technológie na Permskej štátnej univerzite. Vo svojej obývačke má stohy študentských papierov a hárkov. Pravda, nie je špecialistom na jadrovú fyziku, ale na fyziku pevných látok, ale každý fyzik, ktorý navrhne hrať sa s atómovou bombou v oblasti obývanej živými ľuďmi, dokonale rozumie, o čom hovorí. A profesor Volyncev má tiež vedeckú prácu - o materiálovej vede, to znamená, že chápe dôsledky lepšie ako mnohí.
Nemyslite si, že Anatolij Borisovič je krvilačný mizantrop. Má krásny dom, zbierku obrazov, deti, vnúčatá. Veľmi miluje svojho jazvečíka a chýba mu jeho mačka, ktorá nedávno zomrela. Jeho prvá manželka bola vážne chorá a zomrela pred niekoľkými rokmi. Dlho sa trápil, potom stretol novú lásku a v ich rodine, kde sa všetci milujú a starajú sa o seba, pribudlo hneď aj viac detí a vnúčat.
Blízki príbuzní manželky profesora Volynceva žijú v Nemecku. Má však aj výpočty týkajúce sa jadrového útoku na „kolektívny Západ“. Dobre počítal, vypočítal a zdôvodnil potrebu jadrového úderu na susednú krajinu a potom možno aj na ďalšie krajiny. O následkoch vie všetko. Je pripravený na odpoveď „kolektívneho Západu“.
Profesor Volyncev nie je jediný v našej krajine, ktorý sa nemôže zbaviť myšlienok o atómovej bombe a o tom, aké dobré by bolo použiť ju. „Novaya“ išiel do Permu za Anatolijom Borisovičom, aby nám mohol povedať: koľko ľudí treba zabiť jadrovými zbraňami; ktoré územia by sa mali na Ukrajine vyľudniť a ktoré mu v Rusku nevadia, ak sa „kolektívny Západ“ rozhodne reagovať; Koľko rokov potrvá jadrová zima a hlavne prečo, za akým účelom?

— Anatolij Borisovič, čo vo svojom liste navrhujete prezidentovi?

„ Navrhujem prezidentovi aj našej ruskej komunite, aby zvážili možnosť a vhodnosť použitia jadrových zbraní počas špeciálnej vojenskej operácie. Aby sa všetky ciele dosiahli rýchlejšie a správnejšie. Faktom je, že Severný vojenský okruh trvá už dva a pol roka a situácia na fronte je taká viskózna a viskózna. To znamená, že sa nevykonávajú žiadne veľké prelomové vojenské operácie. Bojové operácie sa uskutočňujú spravidla krátkymi útokmi na našej strane a protiútokmi na ukrajinskej strane. Teraz je výhoda, samozrejme, na našej strane, ale postupujeme dosť pomaly. A ľudia majú otázku: kedy konečne skončíme a dosiahneme to, čo sme chceli? Toto je prvá vec.

Po druhé, musíme znášať teroristické útoky v našom hlbokom tyle a tieto útoky v skutočnosti organizuje Západ s pomocou západných zbraní, s pomocou ich spravodajských prostriedkov, v skutočnosti za priamej účasti kolektívny Západ. A my neodpovedáme. A tu majú ľudia otázku: prečo neodpovedať správne, sme jadrová veľmoc?

- Ako si predstavuješ odpoveď?

— Existujú rôzne možné odpovede. Napríklad sa navrhuje nejaký priamy vplyv na infraštruktúru západných krajín, ktoré sú takmer priamo zapojené do konfliktov.

— Navrhujete okamžite zaútočiť na krajiny NATO?

- Ľudia, samozrejme, robia takéto vyhlásenia, ale to je neprijateľné. Niekto hovorí, že je potrebné zasiahnuť nie jadrovými zbraňami, ale na ich infraštruktúru. Musíme nájsť sprostredkovateľov, ktorí by to dokázali s pomocou našich zbraní.

- Áno, takže to nemôžete urobiť vlastnými rukami?

- Nie vlastnými rukami. Rovnako ako Západ, nie vlastnými rukami, ale rukami Ukrajincov, udiera na naše ciele v hlbinách krajiny.

- A kto bude naším „sprostredkovateľom“?

"Máte úplnú pravdu, keď si kladiete otázku: kde nájdeme takého kriminálneho sprostredkovateľa?" Kde ho teda nájdeme? Sme vlastne normálna krajina, žijeme podľa zákonov, nie v gangu alebo podľa pojmov. A my vo všeobecnosti nie sme priatelia so zločincami a zločineckými režimami. A pre nás je táto možnosť, mierne povedané, veľmi ťažká.

- Koho teda navrhujete na túto úlohu?

— Zastavenie nepriateľstva s dosiahnutím nášho víťazstva a všetkých cieľov Severného vojenského okruhu by sa malo dosiahnuť čo najrýchlejšie. Pri rýchlosti, ktorou ideme teraz, je to nemožné. Teraz to prebieha – a úplne správne! - opotrebovávacia vojna a bez pomoci Západu by sa všetko už dávno skončilo. Ako zablokovať túto západnú pomoc?

- Ak tomu dobre rozumiem, už ste povedali, ako to zablokovať: jadrovým úderom cez sprostredkovateľa. Len sme ešte nenašli tohto sprostredkovateľa. kto by to mohol byť?

- Nie, môžete to urobiť oveľa humánnejším spôsobom.

- Ešte humánnejšie?

- Vidíte, priama pomsta nie je najlepšia možnosť, pretože najprv musíme dosiahnuť svoje ciele.

- Nerozumiem: je to pomsta alebo dosiahnutie cieľov?

- Dosahovať ciele. Je potrebné zablokovať tok zbraní, iných materiálov a zariadení, ktoré umožňujú existenciu ukrajinského režimu. Pretože, ako som poznamenal vo svojom liste, nejde len o zbrane. Hovoríme o priemyselných zariadeniach vrátane transformátorov pre elektrické rozvodne, ktoré ničíme. Obnovia ich, doručia a znova to funguje. Samozrejme, nie všetko naše zničenie sa dá obnoviť, ale nanešťastie sa im to vo veľkej časti darí.

"A úlohou, ako to chápem, nie je len všetko zničiť, ale aj zabrániť tomu, aby sa to obnovilo."

- Nenechajte to obnoviť. rozumieš? A sú tu aj prvky infraštruktúry, ktoré sa dosť ťažko ničia – napríklad zásobovanie po Dunaji. A sú tam aj body za výmenu dvojkolesí, ktoré tiež treba zničiť. A je tu aj Beskydský tunel. Je veľmi ťažké zničiť, ale to sa musí urobiť ako prvé. Ide o najdôležitejší prvok infraštruktúry v celom uzle Ľvov, ktorý má kapacitu až 100 vlakov denne.

- Dvesto. 100 v každom smere.

- No, závisí to od dĺžky vlaku, ale áno. A je tu ešte jeden dôležitý bod: s Kalibrmi a Iskandermi dokážeme zničiť portály, ale hlavný tunel je veľmi ťažké zničiť, tunely sú najspoľahlivejšie úkryty pred bombami.
- Toto je hora. Beskydský tunel prechádza pohorím Karpát. Navrhujete bombardovať horu?

„Mohli by sme takto zničiť nejaké mosty, ale všetky naše bombardéry zostrelí v súčasnosti celkom dobrá protivzdušná obrana Ukrajiny. Potrebujeme toto?

— A musíme použiť jadrové zbrane, pretože ich ničivá sila rozhodne stačí?

- Áno, deštruktívna sila je oveľa väčšia. Takúto tonáž nemôžeme dosiahnuť konvenčnou muníciou.

— Aké jadrové zbrane navrhujete použiť?

— Toto je zbraň s ultranízkou a nízkou spotrebou. Ide o zlomky kiloton. Ide o rôzne varianty taktických jadrových zbraní.

— Taktické jadrové zbrane sa zvyčajne nazývajú tie, ktoré začínajú od piatich kiloton. Najmenšia ruská jadrová bomba je kilotona.

— Existujú zbrane s ultranízkym výkonom. Majú to Američania, máme to aj my.

- Ale potom pravdepodobne nebude stačiť bombardovať horu?

— Všetko závisí od objektu. Všetko treba vypočítať. Čo je desatina kilotony? Toto je 100 ton. Docela dosť na zničenie väčšiny mostov . Na zničenie niektorých pobrežných infraštruktúr a zásob pozdĺž Dunaja môže byť potrebných pol kilotony.

Beskydský tunel si možno vyžiada kilotonu.

Dá sa tam použiť zakopaná munícia, ktorá zasahuje niekoľko metrov do zeme. A už dochádza k výbuchu s veľmi silnou seizmickou vlnou. Toto všetko je potrebné vypočítať.

Myslím si, že všetky tieto výpočty existujú, sú pripravené, pretože tieto možnosti boli pravdepodobne zvážené.

— Ste špecialista na vedu o materiáloch. Už ste urobili potrebné výpočty?

— Na Beskydský tunel bude podľa mojich odhadov stačiť pár kiloton. Okrem toho je vhodné použiť strelivo, v ktorom je hlavnou aktívnou zložkou syntézna reakcia. To znamená, že ide o malé vodíkové bomby. Áno, nejaký druh rádioaktivity sa indukuje. Ale toto je možnosť, ktorá nezanecháva veľkú rádioaktívnu kontamináciu atmosféry a zaťaženie pôdy.

— Zanecháva len malú rádioaktívnu kontamináciu?

"Navrhujem taký elegantný, povedal by som, jemný jadrový úder." Nie na priemyselnej alebo obytnej infraštruktúre, s minimálnymi stratami. S cieľom zablokovať hlavné zásobovacie trasy.

— Koľko je minimálna ľudská obeť?

- Toto nikto nepovie.

- Ale vy hovoríte slovo „minimálne“ na základe čoho?

- Vychádzam z prehier, ktoré teraz prebiehajú.

- A predsa: koľko ľudí navrhujete zabiť „malou“ a „jemnou“ vodíkovou bombou? Sto tisíc, 30 tisíc?

„Opakujem, že vychádzam z toho, čo sa teraz deje v zóne prvej línie. V porovnaní s týmto - oveľa menej. A oveľa menej ako naše civilné obyvateľstvo zahynie počas teroristických útokov na naše pokojné mestá.

- Ale pravdepodobne ste vypočítali, koľko ľudí musí zomrieť, aby sa dosiahol cieľ, o ktorom hovoríte?

- Vidíš...

— Tu v liste Putinovi píšete, že Beskydský tunel prechádza ľudoprázdnou oblasťou. Pozeral som na mape, neďaleko sú osady: Lavočnoje, Župany, Verchnij Studeny, Nižný Studený... Kopec osád v okolí.

- Chápem, že v blízkosti bude niečo.

- Dva kilometre ďaleko.

- Dva kilometre, rozumiem. Ale opakujem, musíte konať jemne, opatrne: so zakopanou muníciou obmedzenej sily, aby v dôsledku seizmickej vlny v hlbinách skál spôsobil kolaps tunela.

"A ľudia žijúci vedľa tunela zomrú." Takže?

- Áno, bez obetí sa to nedá. Koľko to bude nepoviem a nikto to nepovie. Ale všetko sa dá urobiť s minimálnym zničením.

— Toto sa od vás snažím zistiť: koľko je podľa vášho chápania minimum?

— Opakujem, že sú potrebné dobré výpočty.

— Robili ste osobne takéto výpočty?

- Nemôžem povedať? Neskôr vám poviem, čo robím. Je dôležité vybrať si miesto, kde to urobíte najpohodlnejším spôsobom.

- Ako to urobiť? Potrebujeme poslať sabotérov, ktorí odpália jadrovú zbraň? Alebo sa to dá urobiť na diaľku? Alebo aj cudzími rukami?

"Povedal by som toto: stačí si vziať raketu ako náš Kinzhal." Bude celkom schopný dodávať relatívne malé jadrové zbrane. A práve s vysokou rýchlosťou, akej je raketa schopná, zakopte túto muníciu do zeme. Aby to tam vybuchlo. To je všetko.

— A čo ľudia, ktorí žijú v obývaných oblastiach okolo?

— Stačí sa pozrieť na celkový počet obyvateľov.

— To znamená, že ak tam žije málo ľudí, nie je to škoda? V skutočnosti sú v okolí mestá. Malé, ale mestá. Toto je Ľvovská oblasť.

— V akom polomere?

— Lavočnoje je vzdialené 8 kilometrov, Župany asi 10 kilometrov, Verchnij Studený asi dva kilometre. Pre jadrový výbuch s výdatnosťou 10 kiloton je evakuačná zóna 44 kilometrov.

- Pre aký jadrový výbuch? Vzduch? zem? Pod zemou?

- Teraz hovorím o rádioaktívnej kontaminácii. V blízkosti tunela sa nachádzajú aj tri prírodné rezervácie.

"A ja vám hovorím, že to musíte urobiť jemne a opatrne." Kde sa hlavná sila munície získava fúznou reakciou.

„Ale váš „jemný“ úder horu buď nezničí, alebo ju zničí spolu so všetkým, čo je v okruhu desiatok kilometrov.

- Takže. Poďme si to rozobrať takto: môžeme zničiť horu a aj tak zanechať minimálne množstvo rádioaktívneho spadu.

— Koľko je minimálne množstvo?

- Čo najviac.

- A.

— Vodíková munícia sa samozrejme nezaobíde bez plutóniovej alebo uránovej zápalnice. Môže byť zmenšený a hlavný výkon možno získať prostredníctvom syntéznej reakcie. Aby tam toto všetko fungovalo vďaka tomu, že sa zapaľuje munícia na báze lítium-šesťdeuteridu. Či sa nám to páči alebo nie, na ukončenie konfliktu sa musíme obetovať. Aké obete musíme teraz priniesť? Vtedy sme prekročili hranice s Ukrajinou...

- Takže sme predsa len prekročili hranice ?

- Prešli sme, my. Vstúpili sme do Volčanska a postupujeme ďalej na juh. Civilné obyvateľstvo trpí.

— Ukrajinčina?

- ukrajinský, ukrajinský. Umierajú? Umierajú.

— A teraz chceme ukončiť konflikt „jemným“ jadrovým výbuchom?

- Zachraňujeme našu populáciu.

- Z čoho?

— Zachraňujeme naše obyvateľstvo v Belgorode a iných regiónoch. Sťahujeme sa preč. Vytvárame sanitárnu zónu. V súlade so zásadou, ktorú sformuloval najvyšší vrchný veliteľ.

- Anatolij Borisovič, tiež navrhuješ zničiť mosty, nielen tunel...

- Áno.

— Ľudia žijú na brehoch nádrží, k životu potrebujú mosty. Získajte jedlo a potrebné veci. Ako budú žiť, keď zničíte ich mosty? Hovorím o tých, ktorí prežijú „nežný“ jadrový úder.

— Obete budú minimálne, pretože môžeme zničiť podpery mostov, ktoré sú dosť ďaleko od brehu. Ľudia to, samozrejme, nebudú mať ľahké. Aké ťažké to majú naši ľudia teraz? Aj civilné obyvateľstvo, aj vojaci, ktorí bojujú v Severnom vojenskom okruhu? Takže, dobre: ​​môžeme nejako dosiahnuť naše ciele bez toho, aby sme to vôbec ovplyvnili ukrajinské obyvateľstvo? Veď je tam veľká rusky hovoriaca populácia a títo ľudia teraz tiež zomierajú.

-Navrhujete ich zabiť viac jadrovými útokmi?

- Čo vám chcem povedať... Ak použijeme nukleárnu medicínu... Viete, liek na jed sa líši v dávke. Jed je škodlivý. Dokážete otráviť človeka na smrť? Môže. A čo liek? To lieči. Áno, je tu vedľajší účinok.

- Oh, toto je "strana"...

- Áno, sú tu vedľajšie obete. Prinútili ste ma riadiť sa terminológiou, ktorú používajú Američania: vedľajšie škody. Takto.

- Jadrové zbrane - a mosty, rieky, voda. Rádionuklidy sa dostávajú do vody a tým trpia nielen tí, ktorí bývajú v blízkosti, ale aj tí, ktorí vodu pijú. Rozumiem tomu správne?

- Budú to následky. Ale zdôrazňujem: pri správnom výbere munície bude miera rádioaktívnej kontaminácie úmerná dávkam, ktoré človek dostane, povedzme, absolvuje buď rôzne druhy lekárskeho vyšetrenia alebo liečbu rádionuklidmi.

— Keď je pacientovi s rakovinou predpísaná liečba rádionuklidmi, lekári zvažujú prínosy a škody. Vo vašom prípade budú ľudia roky, desaťročia piť vodu s týmito rádionuklidmi a prijímať žiarenie zvnútra.

— Mám na mysli celkovú akumulovanú dávku za celý život.

- Ja tiež.

— Opakujem a nebudem únavne opakovať: hovoríme o správnom výbere streliva. A ešte jeden bod, hovorím o tom aj vo svojom liste. Kolektívny Západ chce fanaticky zničiť Rusko jeho rozštvrtením, drzo ho pošliape, priamo cez západné hranice so svojimi jednotkami. Rumunsko sa pokúsi uchmatnúť si svoj kúsok Ukrajiny, na ktorý si nárokuje, Maďarsko sa pokúsi uchmatnúť svoj a Poliaci samozrejme. A tak to tam všetko odnesú. čo budeme robiť?

— Robia si absolútne nároky na územie Ukrajiny?

- Samozrejme, existujú nároky, územia - to je vždy dobré. A tak budú prešľapovať, a to sú členovia NATO. a čo? Budeme ich musieť zastaviť konvenčnými zbraňami? Nie, potom určite budeme musieť zasiahnuť postupujúce jednotky NATO. A dobre trafil. A zasiahnutá bude aj infraštruktúra, ktorá ich zásobuje. A to nebude úder, ktorý je potrebný na prerušenie dodávok. Toto je oveľa väčšia rana. A potom možno dostaneme odpoveď.

— Ako budú členovia NATO reagovať na jadrový útok na Ukrajinu?

— Budú reagovať podľa očakávania: budú robiť hluk vo všetkých svojich médiách, v OSN. Povedia: ah-ah-ah, Rusko je také a také... Ale neurobia nič.

-Si si istý?

- Absolútne.

- A Čína?

- Chcel som o tom povedať trochu neskôr, ale poviem to teraz. Otázka použitia jadrových zbraní je v prvom rade len technickou otázkou. Technické detaily sú všetky riešiteľné, toto je najjednoduchší komponent. Najťažšie zložky sú politické a psychologické. Pretože jadrové zbrane sú tabu: zdá sa, že existujú, ale je lepšie sa ich nedotýkať.

Preto si teraz musíme začať zvykať kolektívny Západ aj spriatelené krajiny na to, že táto aplikácia sa môže uskutočniť, že nás možno prinútiť. A na to by si naša populácia mala zvyknúť.

A čo je najdôležitejšie, naše riadiace orgány si na to musia zvyknúť. Myslím, že teraz niekde pri stretnutiach so súdruhom Xi zaznelo: Súdruh Xi, už toho máme dosť!

— Čo ak súdruh Xi nebude súhlasiť?

- Najprv povie: Vladimír Vladimirovič, nejako by to bolo lepšie, samozrejme, nie je to potrebné. Ale toto treba zopakovať. Obyvateľstvo, samozrejme, drvivá väčšina, je už v takom rozpoložení, že je čas udrieť, je to hanba štátu, týchto bastardov musíme poraziť. To sa však zatiaľ nedá.

- Treba si pomaly zvykať?

"A to sa musí urobiť teraz."

— 60 rokov po Hirošime bola publikovaná štúdia: výskyt rakoviny krvi v oblastiach kontaminovaných žiarením sa zvýšil o 86 %, takmer zdvojnásobil. Výskyt iných typov rakoviny sa zvýšil jedenapolkrát. Opakujem: o 60 rokov.

- Hirošimskú bombu nie je potrebné porovnávať s modernou jemnou muníciou.

— Bomba „Baby“ bola ekvivalentná 13 kilotonám TNT. Odporúčate vziať niečo menšie?

„Nie je to len tým, že je menšia: moderná munícia je aj čistejšia. Aj vďaka spôsobu aplikácie myslím prehĺbenie. To sú úplne iné veci.

— Kto stlačí tlačidlo?

"Tlačidlo stlačí iba najvyšší veliteľ." Robí rozhodnutie.

— Poslali ste mu list s ponukou. Predstavte si, že vás pozve do Kremľa a povie: Anatolij Borisovič, všetko som si vážil, delegujem na vás zodpovednosť za stlačenie tlačidla. Budete tlačiť?

— Po prvé, môj stav mi to neumožňuje. To nie je principiálne povolené...

- Predstavme si túto situáciu. Ste pripravení stlačiť tlačidlo osobne?

- Ja? Sadneme si teda vedľa Vladimíra Vladimiroviča a on mi hovorí: nápad je tvoj, stlač tlačidlo. Takže?

- Takže. a ty?

- Stlačím to.

- Povedal si mi, že miluješ zvieratá, chodíš na poľovačku, len aby si sa prešiel...

— Nechodím na lov. Len sa hrám so zbraňami.

- Navyše nemôžete zabiť zviera, ale tu ste pripravení zabiť „minimálny počet“ ľudí naraz vlastnými rukami?

- Ide o to, že... ešte raz zdôrazňujem. Predstavme si, že jadrové tlačidlo nie je stlačené a stlačené, udalosti sa vyvíjajú. A teraz na nás zaútočil kolektívny Západ. Potom budeme nútení na neho zaútočiť. Ale toto je Nemecko a Francúzsko a Veľká Británia a je tu aj silné Taliansko a rastúce Poľsko a je ich tam veľa...

—Neobávate sa, že všetci títo „mnohí“ sa rozhodnú reagovať na jadrový útok?

- Odpovedz pre koho?

- Podľa toho, kto to spôsobil. Priamo cez Rusko.

- Rusko teda udrelo na toho, kto vstúpil na jeho územie. Teda na územie Ukrajiny. A teraz diskutujeme o možnosti, keď jednotky NATO, keď vidia, že Ukrajina sa rúca, to vzali a vstúpili.

— Prečo si myslíte, že nikto neodpovie na útok na Ukrajinu?

„Na Západe prevláda názor, že Rusko sa vôbec neodváži urobiť jadrovú odpoveď, že sú to len vyhlásenia, že len mávneme jadrovou palicou a neodvážime sa odpovedať.

— Nemyslíte si, že keď si myslíte, že Západ sa neodváži odpovedať, robíte tú istú chybu, akú pripisujete Západu?

„Ak sa rozhodneme zasiahnuť, dokonca aj na ukrajinskom území, bude to znamenať prekročenie Rubikonu. A Vladimír Vladimirovič vám, samozrejme, ešte raz pripomenie: áno, zasiahneme, zasiahnu nás, ale prečo potrebujeme svet bez Ruska?

- Oh, to je ono!

- Áno. Oni zomrú, ale my pôjdeme do neba. Bude odpoveď. Je jasné, že v každom prípade bude odozva. Áno, už nezostane komu veliť. Ale systém, keď je spustený, uvedie do činnosti všetky ovládače. A vrátime úder vo veľkom meradle, so Sarmatmi.

— Takže sa už pozeráte na perspektívu globálnej jadrovej vojny?

"Takže ak by táto vyhliadka nebola viditeľná, už dávno by sme boli rozdrvení na prach!" Nie všetci hovoria, že Rusko sa ešte neodváži; Preto na nás zatiaľ neútočia. Ale dokážu pošliapať vŕtačku konvenčnými zbraňami.

- A ak zaútočia jadrovými zbraňami na Ural, na Perm - na vaše mesto, váš dom, vašu daču? Pamätáte si, že Margarita Simonyanová navrhla vybuchnúť atómovú bombu nad Sibírom, neďaleko od vás? Ako ste si to vtedy predstavovali?

— Vlastne vám musím povedať, že v našom regióne Perm vybuchli jadrové zbrane. A to v dosť veľkých množstvách. Vybuchli tu na juhu regiónu, aby zintenzívnili prácu studní. A prvé výbuchy sa uskutočnili pozdĺž ohybu severných riek. Sú tam dôsledky, je tam všetko, toto sú veci, ktoré sa stali, všetko je jasné. A nikto nezomrie.

- Môžem to zopakovať?

- Tak sme to opakovali mnohokrát - jadrové testy boli vykonané v Semipalatinskej oblasti.

— Myslíte si, že „odpoveď“, o ktorej hovoríte, dosiahne váš Ural?

- Na náš Ural. Odpoveď môže dosiahnuť kdekoľvek. Niekedy však musíte robiť ťažké a niekedy riskantné rozhodnutia. Útočíme na ukrajinské zariadenia, vrátane ich tepelných elektrární, hoci chápeme, že je tam obslužný personál. Musíme to urobiť, pretože "potrebujeme jedno víťazstvo, jedno za všetkých, nebudeme stáť za cenou."

— Víťazstvo nad kým?

— Víťazstvo nad kolektívnym Západom. Jadrový útok sme ešte nezačali. A kolektívny Západ môže povedať: nech táto viskózna, lepkavá situácia pretrváva roky, kým si vybudujeme zbrane, obnovíme to, čo sme stratili po víťazstve v studenej vojne. A oni to urobia.

Budú zvyšovať muníciu, vyvíjať moderné typy zbraní. A nebudeme mať inú odpoveď ako jadrovú. Po určitom čase nebudeme schopní udržať kolektívny Západ konvenčnými zbraňami. Vďaka Bohu, že máme jadrové zbrane!

A potom budeme musieť odpovedať, ale odpovedať oveľa vážnejšie. A to nie v nejakých riedko osídlených mestách vzdialených od Beskydského tunela, ale v husto obývaných oblastiach – v súlade s tým, čo nám povedal vrchný veliteľ. Povedal: chlapci, vy žijete v husto obývaných krajinách a my máme svojich „Sarmatov“ s „Predvojmi“, zamyslite sa nad tým.

— Beskydský tunel je do Užhorodu asi 100 kilometrov a do Ľvova približne rovnako. Sú to riedko obývané mestá?

— Akčný dosah ultra-malej munície je niekoľko kilometrov.

- Teraz už chápem. „Minimálne straty“ znamenajú každého, kto sa náhodou nachádza v okruhu „niekoľko kilometrov“?

- Áno.

— Laureátka Nobelovej ceny za mier Beatrice Fihnová vypočítala, že po výmene jadrových útokov medzi Ruskom a „kolektívnym Západom“ okamžite zomrie 91 miliónov ľudí. Bude to platiť aj pre „minimálne straty“?

"Najviac sa ma dotýkajú tieto čísla - 91 miliónov ľudí."

- Vo všeobecnosti je to nezmysel, o niečo viac ako desatina populácie Zeme.

— V osemdesiatych rokoch skupina akademika Mojsejeva vypočítala dôsledky jadrovej výmeny medzi Ruskom a Spojenými štátmi. A potom sa urobil záver o možnej jadrovej zime. Teraz budú následky desivé. Nie 91 miliónov, ale oveľa viac. Oveľa viac. Teraz si myslím, že každá strana sa bude nejakým spôsobom snažiť nielen zasadiť odzbrojujúci úder, ale aj pripraviť nepriateľa o príležitosť na zotavenie.

- A kto to urobí lepšie? Ich alebo naše?

"Toto by som nechcel zažiť." A nerád by som to priviedol až sem.

"Nepovedie to k tomu, čo navrhuješ?"

- Nebude. Nenavrhujem zasiahnuť Poľsko, Nemecko, Spojené štáty, ich civilné obyvateľstvo, ich psov, mačky a škrečky. Západ ale začal Ukrajine pomáhať, do toho všetkého sa zapojil a boje sa presunuli do úplne inej fázy.

Pretože Ukrajina bola ozbrojená?

— Pretože Ukrajina bola ozbrojená.

— Naozaj chcete povedať, že Rusko môže bojovať len s neozbrojenými ľuďmi?

- Rusko je schopné bojovať... Teraz sme vo vojne s kolektívnym Západom. A títo nie sú ani zďaleka neozbrojení. Toto je prefíkaný, zručný a dobre vyzbrojený nepriateľ, ktorý vložil zbrane do rúk ukrajinského a prevažne etnického ruského obyvateľstva. Boli oklamaní. Boli zastrašení, boli nasadení a išli.

A ak sa nerozhodneme urobiť malú injekciu – jemne, jemne – jadrovými zbraňami pred hodinou X, potom môže dôjsť k prudkému vrcholu jadrového Armagedonu.

- Preto teraz, kým to začne, musíme prejsť Beskydským tunelom, ako sa len dá...

- Pri liečbe onkológie sa používa chemoterapia prvej línie - lieky, ktoré pôsobia protinádorovo, ale s minimálnymi vedľajšími účinkami. Nepomáha - používajú lieky druhej línie, ktoré sú jedovatejšie pre nádor, ale aj pre ľudí. Nakoniec, ak všetko ostatné zlyhá, potom lieky tretej línie. Nepomáha ani ožarovanie v kombinácii s chirurgickým zákrokom atď.

—Porovnávate jadrový útok s liečbou rakoviny?

— Áno: úhľadná, jemná jadrová injekcia.

— Predstavte si konkrétnu rodinu, ktorá býva v dedine pri Beskydskom tuneli. Otec má povedzme 35 rokov. Môže žiť až 90 rokov alebo po vašich „jadrových injekciách“ môže dostať rakovinu. Jeho dieťa sa môže naučiť stať sa novým Sechenovom alebo môže dostať leukémiu. Je to prijateľná strata?

- Tu robíme onkologickú operáciu. Odstraňujeme nebezpečný melanóm. A spolu s týmto nádorom, aby sme zaručili, odoberáme živé tkanivá, ktoré ešte neboli podrobené nádorovému procesu.

— Pripisujete si rolu chirurga, ktorý rozhoduje o tom, komu je dovolené žiť a kto je „odstránený“?

— Či chceme alebo nie, máme situáciu, ktorá sa momentálne vyvinula.

—Komu priradíte úlohu chirurga, ktorý sa pozrie na mapu a povie: tu máme „rakovinový nádor“ a toto sú „kolaterálne straty“?

— V ťažkých situáciách takéto rozhodnutia prijíma rada. Máme najvyššieho hlavného veliteľa, generálny štáb, technickú podporu a tak ďalej.

— Akú úlohu prevezmete v tejto konzultácii? Poviete tam posledné slovo, že týchto tisíc ľudí sú vedľajšie straty, prečiarkneme ich?

„Výzva Vladimírovi Vladimirovičovi, ktorú som poslal, je prípravou takejto konzultácie. A môj názor je môj názor, toto je môj názor ako odborníka a občana, dá sa o tom diskutovať, dá sa to kritizovať. Ale ak kolektívny Západ zvýši svoje konvenčné zbrane, môže nastať situácia, keď dôjde k existencii alebo neexistencii Ruska. V tomto bode budeme musieť reagovať.

Chcel by som povedať ešte jednu vec, aby som skončil nie menšou, ale dôležitou.

- Viac zábavy?

- Viac zábavy, áno.

Všetko sa môže pokojne skončiť, ak ruského medveďa jemne poškriabete pazúrom pozdĺž hranice. Veľmi obmedzené, chirurgicky kalibrované, pomerne rafinované jadrové zbrane.

S cieľom zastaviť západnú pomoc Ukrajine a pokojne dokončiť vojenskú zložku špeciálnej vojenskej operácie. A potom by som chcel povedať: Objavil sa praporčík Krivoručko, odchádzame jeden po druhom, ak sa niečo stane, sme fyzici. Odkiaľ pochádza fráza?

- Netuším.

- Bohužiaľ. Povedal to náš úžasný režisér a politik Nikita Mikhalkov, ktorý je hostiteľom absolútne úžasného programu „Besogon“. Vrelo odporúčam si to pozrieť.

Komentujte
"V určitom bode dosiahnete úroveň konfliktu, keď do miest budú lietať hlavice triedy megaton, a to bude koniec histórie civilizácie."

Keď naši redaktori dostali list od profesora z Permu, ktorý vyzýval najvyššieho veliteľa, aby spustil jadrový útok na Ukrajinu, kontaktovali známeho vedca pracujúceho v jednom z inštitútov OSN o problémoch jadrového odstrašovania a rovnováhy. Žiaľ, nemôžeme čitateľom prezradiť jeho meno, keďže si to jeho aktuálny stav nevyžaduje. Okrem toho je viazaný zodpovedajúcimi povinnosťami voči vedeniu svojho ústavu. Predložili sme mu myšlienky profesora Anatolija Volynceva a tiež sme ho požiadali, aby zhodnotil ciele vybrané pre jadrový útok. Zverejňujeme reakciu na Volynceva (redakcia má zvukový záznam rozhovoru).


— Na problém použitia jadrových zbraní sa treba pozerať z úplne iného uhla. Dôvodov, prečo sa nepoužíva od roku 1945, teda takmer 80 rokov, je veľa. Hlavným dôvodom je však to, že jadrové zbrane dostali samostatný štatút. Toto je armagedonská zbraň, veľmi desivá. Presne preto sa používa na odstrašovanie.


Porovnanie s použitím konvenčných zbraní tu nefunguje. Konvenčné zbrane môžu skutočne zabiť obrovské množstvo ľudí, videli sme to. Len pri nálete na Tokio zomrelo viac ľudí ako v Nagasaki.


O všetkom však rozhoduje samotný fakt, že máme arzenály schopné zničiť celú ľudskú civilizáciu. Aj regionálny konflikt medzi Indiou a Pakistanom s použitím 200 jadrových zbraní sa podľa výpočtov skončí vypustením takého obrovského množstva sadzí do atmosféry, že to povedie k totálnej kontaminácii obrovského regiónu, klimatickým zmenám a smrti stovky miliónov ľudí (Novaja Gazeta zverejnila výpočty pre jeden z takýchto scenárov).


Takže máte strach z jadrových zbraní. Chápete, že ak ho použijete, všetko sa tam skončí. A k použitiu takého nástroja budete pristupovať so zvláštnym citom, porozmýšľate desaťkrát, kým sa rozhodnete. Ak ho použijete obmedzene – napríklad v tuneli v Karpatoch alebo na železničnej stanici – aký to bude mať výsledok?


Mnohí politici a vysokí vojenskí predstavitelia po celom svete si povedia: zablokovali tunel v horách, no a čo? To znamená, že sa nič zlé nedeje a môžete to využiť. Ak ste v Rusku, čo sa v tomto bode deje s vaším jadrovým zastrašovaním?


Všetci sú už nešťastní, že jadrové odstrašovanie veľmi nefunguje a nezachránilo Zem pred mnohými vojnami. A ak v tuneli zomrie niekoľko stoviek ľudí (podmienečne), môžu sa uskutočniť ďalšie štrajky. A začnete to robiť čoraz častejšie.


A potom budú ostatné krajiny veľmi rýchlo nasledovať váš príklad. A v určitom bode sa dostanete na úroveň konfliktu, kedy po mestách budú lietať hlavice triedy megaton a toto bude koniec histórie civilizácie.


Aj keď nebudeme diskutovať o humanistických úvahách, všetky štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, z iných, úplne pragmatických dôvodov, chápu, že ich použitie je mimoriadne nebezpečné.


V konečnom dôsledku použitím jadrových zbraní na železničnej stanici vymieňate svoj obrovský a superdrahý zdroj (úplné tabu, 80 rokov sa nepoužíva atď.) za úplne bezcenný výsledok. A takáto výmena je možná len raz.


Valerij Širyajev