Denník N a agentúra 2muse zorganizovali dva moderované skupinové rozhovory: jeden s voličmi Hlasu, druhý s voličmi Smeru a SNS.
Očakávajú zdražovanie, no väčšina opakuje tvrdenia koaličných politikov a vyššie ceny pripisujú prechádzajúcim vládam.
V oboch skupinách sa ukázala nespokojnosť s rastom platov ministrov a premiéra – vládni voliči to považujú za zlé gesto.
Téma rušenia obrannej zmluvy s USA, na ktorej mobilizovali Smer a SNS, z myslí ich voličov vymizla, splnenie sľubu neočakávajú.

Keď v skupine voličov strán súčasnej koalície zaznie otázka, čo konkrétne a pozitívne pre nich štvrtá vláda Roberta Fica v prvom roku svojej existencie urobila, viditeľne tápu. Niektorí spomínajú benefity, na ktoré vláda nemohla mať vplyv – napríklad zvýšenie hodnoty stravných lístkov v práci, iní rovno prejdú k negatívam. „Jedna vec, čo sa mi nepáči, je, ako si politici zvýšili platy,“ povie staršia volička SNS, ktorá inak koaličnú politiku háji.

Ďalší sa zase upínajú ku krokom, ktoré kabinet ohlasuje do budúcnosti. „Vidím vo svojom okolí dostavbu diaľnic, otváranie nových úsekov, plánovanie ďalších, už sa robia tendre. Takisto nové investície do rôznych kútov Slovenska,“ odpovedá výrečný tridsiatnik, ktorý vlani v septembri volil Smer.

Pritom práve tento rok nebude odovzdaný žiadny nový diaľničný úsek, s výnimkou krátkeho privádzača na Kysuciach. Rozdiel medzi vnímaním reality a skutočnosťou býva pri rozhovoroch s voličmi bežný.

Väčšina účastníkov debaty hovorí, že so súčasnou vládou sú spokojní. Hlavný dôvod, prečo to tak je, sa dá odčítať skôr z odpovedí na iné otázky než na tú, „čo pre vás táto vláda urobila“. Mnohí nadobudli dojem, že Ficova trojkoalícia Smeru, Hlasu a SNS prekonala obdobie neistoty, s ktorou si spájajú roky 2020 až 2023, teda roky pandémie covidu-19, vypuknutia vojny na Ukrajine či vládnutia Igora Matoviča a hnutia OĽaNO.

Ale najmä je väčšina presvedčená, že iná vláda by bola ešte horšia než táto. Za všetkých to v jednej vete zhrnula volička SNS z prvého odseku. „Ja som zrozumená s tým, že inak sa nedá,“ zhodnotila vládnu politiku.

Denník N počas októbra zorganizoval dva moderované skupinové rozhovory s voličmi vládnej koalície: jeden s voličmi Hlasu a druhý s tými, ktorí vlani v septembri podporili SNS a Smer. Počúvali sme, ako sa pozerajú na aktuálne politické dianie a doterajšie výsledky Ficovej vlády.

PS-kári a samé demonštrácie

Skupinové rozhovory, takzvané focus groups, pre Denník N pripravila prieskumná agentúra 2muse. V minulosti sme takýmto spôsobom skúmali názory ľudí, ktorí si myslia, že vojnu na Ukrajine by malo vyhrať Rusko, voličov Smeru, ĽSNS či OĽaNO. Naposledy sme hovorili s priaznivcami koalície pred prezidentskými voľbami, prieskum prebehol v podobnom formáte ako teraz: teda zvlášť s voličmi Hlasu, zvlášť s voličmi Smeru a SNS.

Rozhovory moderovala pracovníčka agentúry 2muse. V oboch skupinách bolo sedem ľudí, ktorí hovorili o politike a spoločnosti. Tento typ analýzy neodpovedá na otázku, koľko ľudí v populácii zastáva nejaký názor – nato slúžia kvantitatívne prieskumy verejnej mienky. Výhodou skupinových rozhovorov je, že umožňujú detailnejšie nahliadnuť do správania a motivácií ľudí pri ich rozhodovaní. Neskúmajú len to, „čo“ si ľudia myslia, ale aj „prečo“.

Respondenti prieskumu majú záruku anonymity a za účasť na rozhovore, ktorý trvá necelé dve hodiny, dostanú finančnú odmenu.

Na úvod oboch diskusií mali ich účastníci zhodnotiť spoločenskú situáciu za posledný rok, cez udalosti, ktoré podľa ich názoru rezonovali. Niektorí spomenuli voľby, ďalší atentát na premiéra, iní konsolidáciu verejných financií. Najčastejšie však debata skĺzla k polarizovanej spoločnosti.

„Spoločnosť je rozhádzaná. Mali by ťahať za jeden povraz, všetci, čo sú v parlamente, ktorých sme zvolili. Nie sa hádať a vyčítať si, kto čo spravil zle,“ odpovedá jeden z voličov Hlasu v strednom veku.

Súhlasia ďalší. „Mám pocit, že ľudia v politike sa poznajú veľmi dobre, poznajú svoje kauzy a len ich vyťahujú. Prostredníctvom médií prenášajú vojnu svojich eg na ľudí a vytvárajú v celej spoločnosti pocit, že človek musí byť opatrný, s kým sa baví, o kom sa baví, na akú tému sa baví,“ vysvetľuje 30-ročný predajca, takisto volič strany Hlas. „Ľudia sú otvorení iným názorom, ale z politiky a médií je pretláčaný pohľad, ktorý spôsobuje, že ľudia sa boja otvorene hovoriť o svojich názoroch. Krajné a extrémne názory sú zosilňované médiami a spory sú nafukované a prenášané na ľudí, akoby šlo o ich starosti.“

Viacerí respondenti za stav spoločnosti vinili médiá a opozíciu. Podľa staršieho voliča Hlasu, ktorý pracuje v oblasti kultúry, za stav spoločnosti zodpovedá „konfliktnosť PS-ky“, teda najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko. „Stále je nejaká opozícia, ktorá niečo vytiahne, aby niečo riešila,“ konštatoval. „Tak ako to robil niekedy Matovič so Sulíkom, ktorí destabilizovali situáciu v krajine kauzou Kuciak – Kušnírová. Bola to ukážka toho, ako sme my ľudia ľahko manipulovateľní. Vyjdeme do ulíc len preto, že vznikne nejaká kampaň. Chýba nám džentlmenská slušnosť.“

Tento pohľad ešte o niečo častejšie zaznieval medzi sympatizantmi Smeru a SNS. „Majú to veľmi ťažké, zatiaľ im hádzali len polená pod nohy, celá opozícia. Žiadne riešenia nepovedali, boli proti všetkému,“ zhodnotil podmienky, v ktorých sa moci chopila vláda Roberta Fica, 60-ročný volič Smeru. „Samé demonštrácie, ktoré sa nakoniec ukázali ako agitácia za Korčoka.“

Médiám koaliční voliči vyčítajú, že vládu údajne nedokážu za nič pochváliť. „Od čias covidu je to v parlamente takmer zoologická záhrada. Médiá tiež stratili slušný komunikatívny jazyk. Na jednej aj na druhej strane,“ povedal tridsiatnik, ktorý dal hlas Smeru. „Nehovorím, že všetci, ale mnohí sú opití nenávisťou. Médiá by si mali priznať vinu. V poriadku, sú to politici, ich kroky sú sledované médiami, ale, bohužiaľ, niektoré médiá začali robiť politiku.“

Konkrétne výhrady smeroval k Denníku N, denníku SME a Aktualitám, teda trojici médií, ktoré premiér Fico pravidelne označuje za nepriateľské. „V týchto denníkoch nie je na súčasnú garnitúru jediné dobré slovo. Nemám vyštudovanú politológiu, ale nemyslím si, že títo politici robia všetko zle. Urobili aj niečo, čo je prospešné pre spoločnosť, i keď to možno na prvý pohľad nevidno. Ale v týchto denníkoch je na túto vládu hádzaná špina.“

Politológ a sociológ Pavol Baboš z Univerzity Komenského, ktorý pracuje v agentúre 2muse a skupinové rozhovory videl, vraví, že hoci voliči koalície uznávajú právo opozície organizovať protesty a uznávajú aj právo médií kritizovať, nevedia si celkom vysvetliť, prečo to musia robiť tak krátko po voľbách. „Prečo vláde nedajú aspoň nejaký čas, aby sa ukázala. Nie sú celkom schopní dať protesty do kontextu s tým, čo sa dialo pri schvaľovaní novely Trestného zákona, rušení Úradu špeciálnej prokuratúry či zmenách v RTVS.“

Aj pre ďalší priebeh októbrových skupinových rozhovorov bude platiť, že voliči vládnych strán majú na mnohé situácie dvojaký meter. Médiám vyčítajú kritiku vlády, ktorá podľa ich názoru vedie k polarizácii, ale nenávistný slovník koaličných politikov nespomínajú. Opozícia by podľa nich nemala volať ľudí do ulíc, ale na pripomienku, že to isté robil v minulom volebnom období aj Robert Fico, odpovedia, že nie v takej miere ako doteraz.

Mnohí sa sťažujú, že dnes človek „ani nemôže povedať svoj názor, lebo je druhou stranou odsudzovaný“, ale zároveň volajú po tvrdšej politike voči novinám, ktoré sú k Ficovmu kabinetu kritické. „Táto vláda mala už po atentáte tvrdšie zakročiť, voči všetkému. Sú mäkkí. Akonáhle novinár napíše nepravdu, treba ísť po ňom, tvrdo, sankcionovať. Lebo vláda môže hocičo dobré urobiť, oni hľadajú len to zlé,“ rozhorčí sa jeden z voličov Smeru.

Pavol Baboš hovorí, že politika dnes pripomína športový zápas a voliči sa správajú ako fanúšikovia na tribúne. „Fandia svojmu tímu a preberajú rétoriku a argumenty politikov, preberajú ich pohľad na to, čo sa deje. Takže ak Robert Fico alebo Andrej Danko vyslovia nevôľu s protestmi, ich voliči to opakujú a vytlačia do úzadia fakt, že aj Robert Fico v opozícii organizoval protesty menej ako rok po voľbách.“

Ale medzi koaličnými voličmi sú aj výnimky. Matka na materskej dovolenke a volička SNS, ktorú však hnevá súčasná politika Andreja Danka, spomína epizódu z vládnej tlačovej konferencie v Brezne. Ruchové mikrofóny tam zachytili, ako premiér Robert Fico inštruoval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ako má odpovedať na otázku reportéra Denníka N Daniela Vraždu o sporoch v koalícii. „Pošli ho do… Do riti ho pošli,“ povedal.

„Aj keď je novinár neviem ako neslušný, tak odtiaľ potiaľ. Politik je volený ľudom a nemôže niečo také povedať novinárovi. Nie je to slušné,“ konštatovala respondentka skupinového rozhovoru.

Čo tie vládne sľuby?

V kontraste s opozíciou a médiami, ktoré podľa väčšiny z účastníkov diskusií prispievali k spoločenskému napätiu, je podľa nich vládna koalícia, ktorá sa – opäť v ich očiach – snaží pomery v krajine stabilizovať. Túto myšlienku opakovali v rôznych obmenách viacerí.

„Ja som maximálne spokojný, že sú naspäť. Boli zlikvidovaní na základe kampane, nevýhoda je len to, že majú nejaké kauzy, ktoré rozdúchal Matovič,“ rozhovoril sa jeden z voličov Hlasu. „Vrátili sa späť ľudia, ktorí dali do poriadku Bratislavu, a nielen Bratislavu, ale celé Slovensko. Sú to ľudia, ktorí sú manažéri, manažovali krajinu desať, dvanásť rokov predtým, a myslím si, veľmi slušne. Posledný rok… situácia sa stabilizovala a je to dobré do budúcna.“

Dôležitým momentom, ku ktorému sa voliči vládnych strán pri podobných prieskumoch vracali aj v minulosti, je obdobie rokov 2020 až 2023, ktoré vnímali najmä ako obdobie neistoty. „Za posledný rok som stratil pocit strachu či neistoty, ktorý tu bol pri predošlej vláde, keď človek nevedel, čo bude na druhý deň, keď sa zobudí. Z tohto pohľadu je to stabilizácia, vyrovnanie hektickej situácie. Samozrejme to nejde hneď, ale za ten rok cítiť robotu aj napriek nepopulárnym opatreniam, ktoré prišli,“ súhlasil spoludiskutujúci.

A ešte jeden názor zo skupiny voličov a voličiek Hlasu: „Určite som spokojnejšia ako predtým, lebo predtým bol chaos. Ale nepáčilo sa mi, že ako prvé si Smer išiel robiť svoje témy, napríklad špeciálnu prokuratúru, a nechcel ustúpiť. Mohol začať niečím iným. Fandila som Hlasu. Keby bol Fico v slabšej pozícii, polarizácia by bola možno menšia a bola by väčšia pohoda. Ale voliči si vybrali, za čo môže aj predchádzajúca vláda. Fico by nemal také šance, keby to tak nepokazili tí predtým.“

Subjektívny pocit väčšej stability a istoty vynahrádzal niektorým účastníkom skupinových rozhovorov aj fakt, že Ficova vláda neplní mnohé zo sľubov, ktoré im vládne strany pred voľbami dávali. Napríklad tie o lacnejších potravinách a energiách. Niektorí respondenti pomerne odovzdane konštatovali, že to tak jednoducho chodí. „Každá strana má veľa sľubov, ktoré nie sú naplniteľné. Je to tak každé štyri roky, dookola. Politici majú plané sľuby, len aby si získali srdcia voličov, beriem to ako štandardnú vec,“ zaznelo medzi voličmi Smeru a SNS.

Ak náhodou prišla kritika, mieriaca na nesplnené sľuby, často išlo o iný pohľad, ako by zrejme očakávala väčšina čitateľov Denníka N. „Vláda má čo robiť, za ten rok mohli pridať. Ľuďom nasľubovali kopu vecí a tí čakajú, že sa udeje, čo sľúbili. Ale zatiaľ nie je veľa toho,“ povie nečakane ostro 60-ročný volič Smeru. Keď sa ho moderátorka rozhovoru spýta, čo má na mysli, pokračuje.

„Teraz máte jeden príklad, Mikas, hygienik. Dostane odmenu 27-tisíc za to, že odíde. Za to, čo tu narobil, čo popodpisoval, proti ľuďom, proti Slovákom. A ako to dopadlo? Teraz učí na vysokej škole. On by vôbec nemal byť nikde. Nie je ani súdený, nič sa nedeje, všetko sa to tutle,“ posťažuje si s odkazom na staršie video kandidáta hnutia Republika Miroslava Heredoša o výške odstupného, ktoré mal údajne bývalý hlavný hygienik dostať.

No predsa len jeden konkrétny sľub spred volieb niektorí účastníci spomenuli, trináste dôchodky. „Poviem niečo za dôchodcov, lebo momentálne žijem s rodičmi,“ reagovala štyridsiatnička zo skupiny voličov Hlasu. „Mám pocit, že za posledný rok sa upokojili, asi vďaka tomu, že im táto vláda vyhovuje a že prešli veci ako trinásty dôchodok. Predtým boli stále vystresovaní a vynerváčení, aj z covidovej situácie, a dnes sú viac spokojní; aj keď niektoré veci zdraželi, mám pocit, že to lepšie prijímajú.“

Platí však, že voliči vládnych strán nie sú jednoliatou masou a sú medzi nimi aj takí, ktorí vnímajú, čo koaličné strany hovorili o životnej úrovni pred voľbami. Najmä v skupine ľudí, ktorí vlani v septembri volili Hlas, sa dá pozorovať citlivosť na ceny potravín.

Najotvorenejšia je tridsiatnička pracujúca v IT oblasti. „Keď si človek zapne televízor, má pocit, že vláda rieši veci, o ktorých si myslí, že sú dôležité, ale pre ľudí až také dôležité nie sú. Zaoberajú sa vecami, ktorými by sa nemali, len aby si oni, kvázi, dali do kapsy. Robím celý deň, aj nadčasy, a výplata je naozaj čoraz menšia. Už nemám takú komfortnú zónu, necítim sa pohodlne, každý mesiac ide všetko hore a mám obavy, čo bude v januári,“ hovorí.

„Spokojná som bola iba v lete, keď išli ceny dole, tak ako sľúbili. Lebo bola sezóna. Zelenina, ovocie, všetko super, človek pekne nakúpil. Akonáhle som prišla v septembri z dovolenky a išla do obchodu, skoro som odpadla. Vajíčka a základné potraviny boli raz toľko. A stalo sa to v priebehu týždňa. To, čo sľúbili, že potraviny pôjdu dole, platilo iba dva mesiace. Po tých dvoch mesiacoch sme zase naspäť tam, kde sme boli.“

Druhou oblasťou, kde svoju nespokojnosť prejavovali viacerí, je zdravotníctvo. Hnevá ich, že ani rok od volieb nie je dostupnejšie, a navyše musia všade platiť. Niektorí to pripisovali ministerke Zuzane Dolinkovej, ktorá nedávno podala demisiu, iní, naopak, tomu, že jej nepomáhal zvyšok koalície. Ale výsledok je ten istý. „Mali sľuby o zdravotníctve, že bude dostupné a lacné, na to som sa chytila aj ja. Ale vidím, že asi tam nebola tá podpora, keďže to Dolinková nestihla,“ povedala jedna z voličiek Hlasu.

A teraz iný pohľad od staršej sympatizantky SNS. „Dolinková odstúpila preto, lebo Lipták (lekár a konšpirátor Peter Lipták – pozn. red.) na ňu podal žalobu kvôli covidovému očkovaniu,“ zhodnotila. „Za posledný rok som veľa chodila po doktoroch a bola som úplne zhrozená, všetko sa musí platiť. Čo potom dobré urobila pre Slovensko? Nič. To sú nehorázne peniaze, čo sa musia dávať.“

Začať mali od seba

Rovnako ako pre zvyšok spoločnosti je aj pre voličov vládnej koalície aktuálne jednou z hlavných tém konsolidácia verejných financií. I keď sa vláda Roberta Fica pokúsila o niektoré kroky, aby obraz jej dopadov zmiernila, napríklad znížením DPH na základné potraviny, priaznivci Smeru, Hlasu a SNS očakávajú zdražovanie. Neveria ani tomu, že by mohli zlacnieť aspoň základné potraviny, ako im premiér a ministri sľubujú.

„Vzrastú náklady na dopravu, vzrastú náklady na energie. Na tých cenách, ja sa obávam, že sa to neprejaví. Politici povedia – my sme znížili DPH na potraviny, ale na to netreba mať vysokú školu, aby to človek pochopil. Reťazce si nemôžu povedať, že elektrárňam zaplatia každú druhú faktúru, lebo chcú držať nižšie ceny,“ povedal jeden z mladších voličov Smeru.

Napriek tomu badať pomerne malú nespokojnosť s tým, ako Ficov kabinet ku konsolidácii pristúpil. Voliči vládnych strán len veľmi málo analyzujú, či sa peniaze mohli získať inak, maximálne občas spomenú, že štát mohol šetriť aj na výdavkoch. Prevažujúci pohľad je, že konsolidácia je skrátka nutnosť, lebo krajina je príliš zadlžená. „Varia z vody, akú majú, a upratujú to po tom, ako to niekto predtým nechal. Jasné, že sú aj opatrenia, ktoré sú nepopulárne, ale keď im nechali prázdnu kasu, čo majú robiť,“ zaznie v skupine voličov Hlasu.

„Ja mám otázku: Ako naplniť štátnu kasu?“ spýtal sa ďalší z respondentov, ktorý dal hlas strane, ktorú v septembri viedol do volieb Peter Pellegrini. „Čím viac peňazí príde z DPH, tým viac bude môcť štát robiť aj sociálne programy pre ľudí. Keď sú peniaze, vieme ich dať tam, kam potrebujeme, a nie si len požičiavať. Peniaze by sa mali niekde naškrabať, aby sa zase niekde ukázali. Nemôžeme sa sústavne zadlžovať.“

Jasno majú vládni voliči aj v tom, kto za zadlženosť krajiny môže. „V rokoch 2020 až 2023 zahučalo 24 miliárd. Museli niečo robiť. Toto je dôsledok minulej vlády, čo sa urobilo,“ odpovedá počas diskusie starší volič Smeru. „Totálne zadlžili Slovensko a nikto za to nie je zodpovedný. Fico už raz toto robil po Dzurindovi, čo musel dávať do poriadku. Minulá vláda prišla, že tu sú peniaze a idú míňať, a vôbec ich nezaujímalo, ako to skončí.“

Zaujímavá je poznámka o tom, ako Robert Fico „dával do poriadku“ dlh po Mikulášovi Dzurindovi, ktorá znovu svedčí o tom, že vnímanie reality a realita samotná môžu byť dve úplne odlišné veci. V nultých rokoch to bolo totiž presne naopak, čo dokazuje graf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, teda medzi rokmi 2002 až 2006, klesol hrubý dlh verejnej správy z 50 percent HDP na 30 percent. Potom nastúpila prvá vláda Roberta Fica, dlh ešte dva roky klesal, no potom začal – aj v dôsledku hospodárskej krízy – prudko rásť znovu nad hranicu 50 percent.

„Pre voličov koalície je konsolidácia niečo, čo je do nejakej miery nevyhnutné a musí prísť,“ vysvetľuje sociológ Pavol Baboš. „Viacerí argumentovali zlým stavom verejných financií, ale opäť, z ich vyjadrení bolo cítiť, že opakujú rétoriku ministra financií a premiéra Roberta Fica. Zdôvodnenie, prečo považujú konsolidáciu za nevyhnutnú, nevychádza z toho, že by si naštudovali, ako funguje štátny rozpočet, ako sa vyvíja dlh a čo hrozí, keď dlh presiahne nejakú hodnotu. Nie. Zo správ odčítali odkazy politikov, ktorým dôverujú.“

Keď sa moderátorka skupinových rozhovorov pýta, či mohla vláda konsolidovať aj inak, objaví sa aj zopár kritických názorov. Znovu skôr medzi voličmi Hlasu. „Vláda nemá pravdu, opatrenia sú také rozsiahle, že podľa mňa chcú získať od ľudí peniaze. Pripravujú sa na to, aby dostali ekonomiku do kondície, ale zaplatia to všetci,“ vraví respondent pracujúci v stavebníctve. „Ale nemali to zaplatiť všetci, mali to zaplatiť bohatí. A oni mali ísť príkladom, no nešli. Zvýšili si plat, a ani z toho nebudú platiť daň, lebo to urobili cez paušálne výdavky.“

Ale kritika sa objavila aj medzi voličmi Smeru a SNS, smerovala k výdavkom na obranu. „Zanikol mi Kaliňák, neviem, či tam chce ostať,“ povedal jeden z respondentov pri otázke na výkon jednotlivých ministrov. „Neviem, či sa ľuďom nechce pozerať do očí, pre extrémne výdavky v obrane. Ako vysvetlíte ľuďom, že idete nakupovať vojenskú techniku, keď si musia kupovať maslo za 4 eurá? To je to isté ako s tými platmi.“

A tu narážame na moment, ktorý pobúril – až na jednu jedinú výnimku – všetkých účastníkov oboch moderovaných diskusií. Ako je známe, Robert Fico ešte vo februári presadil veľké zvýšenie platu členov vlády cez zvýšenie paušálnych náhrad. Premiér dovtedy zarábal zhruba 6500 eur, po novom je to s paušálnymi náhradami viac než 11-tisíc. Podpredsedovia vlády mesačne dostávajú takmer 10-tisíc eur a zvyšní ministri takmer 9-tisíc.

I keď sa zvýšenie platov netýkalo poslancov, ale len ministrov, a v skutočnosti nejde z hľadiska verejných financií o zásadný balík peňazí, pre voličov vládnej koalície je to nepochopiteľné gesto. „Nie je to primerané momentálnej situácii, je to príliš do očí bijúce, taká ihla na oko,“ hovorí jeden z voličov Hlasu.

„Konsolidácia je prezentovaná ako niečo nevyhnutné, ale ťažko sa posudzuje, či to tak naozaj je,“ dopĺňa ho respondent z rovnakej skupiny. „Úplne tomu neverím, asi kvôli tomu zvýšeniu platov. Navzájom sa to bije. Musíme vám zvýšiť dane – a my si zvýšime plat. Ak je to naozaj tak, že musíme zvýšiť dane a naplniť pokladnicu, nemôžu si politici okamžite zvýšiť platy.“

Pochopenie pre tento krok by predseda vlády nenašiel ani v druhej skupine, medzi voličmi Smeru a SNS. „Oni povedia, že je to pár stotisíc. Fajn. Ale je to politické gesto, ktoré spoločnosti neuveriteľne chýba. V časoch konsolidácie – čakajú nás časy nie veľmi príjemné a zdražovanie – je toto gesto, ktoré mne osobne ako ich voličovi chýba,“ hovorí tridsiatnik pracujúci v gastrobiznise a dopĺňa ho starší účastník debaty: „Ja chápem, že konsolidovať treba, dlhy sú veľké, treba to splatiť. Ale najväčšie sklamanie pre mňa boli tie platy. Mali ľuďom ukázať opak, ukázali im zlú stránku. Nechápem toto rozhodnutie, práve od takého politického matadora.“

V oboch skupinách zaznel jeden jediný názor, ktorý zvýšenie platov ministrom hájil, od staršej voličky Hlasu, ktorá sa veľmi zmierlivo stavala k drvivej väčšine politík vlády. „Mne to tak nevadí, lebo si myslím, že naši ústavní činitelia nemali vysoké platy. Keď si to zvýšili, tak je to v poriadku,“ reagovala. Nato sa jej jedna z respondentiek spýtala, či 6-tisíc eur je malý plat.

„Ale to nie je veľa,“ vysvetlila svoj postoj staršia volička. „Veď ja mám tiež malý plat v školstve, ale majú zodpovednosť, musia všetko dať do poriadku, vytrpeli si za Matoviča. Mne to tak nevadilo. Nemuseli to urobiť, mohli viac cítiť s ľuďmi, lebo všetci budeme trpieť drahotou, ale nevadí mi to. Ja si myslím, že si to aj zaslúžia, tie platy boli nízke.“

Nespokojné reakcie na zvyšovanie platov členom vlády naznačuje ešte jednu vec, na ktorú sú vládni voliči citliví – akékoľvek náznaky papalášizmu, pred ktorým v minulosti svojich spolustraníkov viackrát vystríhal aj premiér Robert Fico. Dokazuje to krátka debata, ktorá v prieskumnej agentúre prebehla o kauzách tejto vlády. Voliči koaličných strán si vedeli spomenúť prakticky len na jednu – januárovú nehodu predsedu SNS Andreja Danka, ktorý narazil do semafora a potom ušiel.

Mnohí však zároveň dodávali – nikto z nás nie je čistý. „Mne to ako kauza nepríde, to sa môže stať každému. A toto, že bol opitý a ušiel… Kto by to neurobil? Len hlupák by tam zostal,“ vravel jeden z respondentov. „Paralela s pánom (Borisom) Kollárom, ten je kauzami presiaknutý. Keď išiel počas covidu a nabúral s nejakou mamičkou, o tom sa hovorilo deň, možno dva a dosť. Ja sa Danka nezastávam, ale jeho riešili týždeň. A ako chlap bol v Dúbravke upratovať, to je gesto, že je politik, kravaťák, ale zobral tú metlu a išiel do tej Dúbravky,“ vravel zase druhý z účastníkov debaty.

No viacerých Dankovo konanie citeľne nahnevalo. „Nebral by som to ako kauzu politickej strany, ale ako obrovskú kauzu jednotlivca, ktorá by mu mala na tejto úrovni vládnutia či funkcie zlomiť väz,“ povedal jeden z voličov Hlasu. „Toto je za mňa cez čiaru. Keby ukradol 10-tisíc eur z nejakého fondu, keď to mám blbo povedať, na to sme zvyknutí. Ale opitý ohroziť niekoho a ujsť, to je úplne cez čiaru aj na to, čo sme zvyknutí.“

Dohoda s USA zabudnutá

Je koniec januára 2022. Smer spolu s ďalšími opozičnými stranami organizuje pred Prezidentským palácom protest za predčasné voľby a proti obrannej dohode so Spojenými štátmi americkými. Fico demonštrantom sľúbil „povstanie“ proti vláde, za referendum za predčasné voľby a pridal aj príhodu, ako mu ľudia hovoria, že majú ísť na súčasnú vládu s krompáčmi, no on to neurobí, lebo je demokrat.

Ešte pred dva a pol rokom téma obrannej zmluvy mobilizovala stovky ľudí do ulíc a podľa prieskumov ju odmietala väčšina spoločnosti. No i keď Smer a SNS pred voľbami sľubovali, že dohodu s Američanmi zrušia, k ničomu takému nedošlo. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) hovorí o úpravách, o ktorých sa naďalej rokuje. V októbri ministerstvo obrany povedalo, že detailné informovanie o zmenách naďalej považuje za predčasné.

A zdá sa, že voliči koaličných strán už na predvolebný sľub zabudli. Časť respondentov v skupinách si ju zamieňalo so Severoatlantickou alianciou, ďalšia časť konštatovala, že zmluva sa vypovedať nedá.

„Nemôžu to zrušiť, lebo to neumožňuje tá samotná zmluva,“ povedal jeden z voličov Hlasu, ktorý mal so zmluvou problém. Keď moderátorka pripomenula, že politici Smeru a SNS zrušenie zmluvy napriek tomu sľubovali, respondent svoj argument nezmenil. „Nedá sa to. Zmluva je právny akt. Američania sú tu bez kontroly, aby ste vedeli. Nikto ich nekontroluje a nedá sa to vypovedať.“

Niektorí respondenti otvorene povedali, že brojenie proti obrannej zmluve treba vnímať ako kampaňovú taktiku. „Bol to klasický predvolebný sľub, potrebovali si určitú časť radikálnych voličov, ‚Antiamerikáncov‘, nakloniť na svoju stranu. A zabralo to,“ zhodnotil jeden z voličov Smeru.

Politológ Pavol Baboš hovorí, že obranná zmluva so Spojenými štátmi dnes už skrátka pre voličov koalície nie je téma. „Opäť platí, že politická komunikácia je veľmi dôležitá. Nielen preto, že ponúka ľuďom argumenty, prečo si o mnohých politických krokoch myslieť to, čo hovoria politici, ale aj preto, že im aj dáva signál, čo je dôležité,“ vysvetľuje.

„Ak pre Roberta Fica po nástupe k moci už nie je dôležitá obranná zmluva so Spojenými štátmi, tak to dáva signál aj voličom, že vlastne to je nedôležitá téma. Ak Robert Fico netlačí na to, aby bola zrušená alebo vypovedaná, a ak nekomunikuje svojim voličom, že sa toho majú dožadovať, tak postupom času na to aj oni zabudnú a nebudú sa toho dožadovať. Potom je len otázkou minoritných faktorov, ako si zdôvodnia, prečo sa toho už dožadovať netreba.“

Podobné je to aj s novelou Trestného zákona. Opozičné strany pre znižovanie trestných sadzieb dokázali dostať do ulíc desaťtisíce ľudí. Drobné krádeže v obchodoch či prepustenie stoviek právoplatne odsúdených z väzenia naďalej časť spoločnosti hnevá. No v oveľa väčšej miere ide o voličov opozície.

Dobre to ilustruje aj prieskum agentúry Ipsos pre Denník N zo septembra tohto roka. Kým medzi priaznivcami Progresívneho Slovenska s trestnou novelou „rozhodne“ nesúhlasilo 95 percent opýtaných, v prípade voličov Hlasu bola proti len tretina (56 percent s novelou súhlasilo) a medzi voličmi Smeru len každý desiaty (70 percent súhlasilo).

Názory medzi respondentmi skupinových rozhovorov v agentúre 2muse sa líšili podobne, ako to naznačuje model Ipsosu. V skupine voličov Hlasu zaznel aj názor, že zníženie trestných sadzieb nebolo rozumné a že vládni politici tým chránia samých seba. Ale vládna koalícia mala zastanie aj v tejto téme. A aj tu zazneli argumenty, aké svojim voličom predostierajú koaliční politici, napríklad odkaz na trestné zákonníky iných štátov.

„Ja si myslím, že urobili dobre, v iných európskych štátoch neboli také prísne tresty ako u nás. A myslím si, že si aj dosť vytrpeli za toho Matoviča, ktorý ich stíhal vymyslenými kauzami či obvineniami. Toto je reakcia,“ povedala staršia volička Hlasu. Iní videli pozitíva aj na prepustení odsúdených zločincov. „Je to v poriadku, aspoň musia robiť. Mali by sa zapojiť do pracovného cyklu. Môžu zarábať, platiť hypotéky,“ vysvetlil diskutujúci z rovnakej skupiny.

Podobný názor zaznel aj medzi voličmi Smeru a SNS. „Nech si ten obchod tam dá ľudí, čo to budú strážiť. Za to, že dva-, trikrát ukradne päť rožkov, pôjde do basy a ja ho budem živiť z mojich daní?“ pýtala sa nahlas volička SNS.

Podľa Pavla Baboša je vysvetlenie jednoduché, väčšinu voličov koalície znížené trestné sadzby skrátka netrápia. „Prečo? Lebo majú iné problémy. Nedotýka sa ich to, nevedia si to predstaviť, neprišli s tým do kontaktu,“ povedal.

„No zároveň sme mali dvoch respondentov, ktorí mali s Trestným zákonom osobnú skúsenosť. Jeden z nich ponúkol veľmi silný príbeh, ktorý sa týkal autonehody s tragickým dôsledkom v rámci rodiny. A vedel presne poukázať na dôsledky novely Trestného zákona, keď povedal, že vinníka sa podarilo odsúdiť pred nadobudnutím účinnosti novely, a tak dostal trest. Ale ak by sa proces natiahol a skončil by po nadobudnutí účinnosti novely, trest by nedostal.“

Na tom bolo podľa sociológa dobre vidieť, že ak sa niečo človeka osobne dotýka, tak vníma aj detaily a je schopný domýšľať všetky následky a dôsledky podobných zmien, aj negatívne. „Ale ľudia, ktorých sa to nejako netýka, pretože v každodennom živote neprichádzajú do kontaktu s touto problematikou, to jednoducho vytesnia.“