Už 14. deň Slovensko nemá oficiálne informácie, kde presne sa nachádza premiér Robert Fico. Úrad vlády na otázky o pobyte premiéra neodpovedá, doteraz neposkytol ani bližšie informácie o jeho ceste do Moskvy z 22. decembra, keď verejnosť naposledy vedela, kde má predsedu vlády.

Premiér odvtedy komunikuje so Slovenskom len prostredníctvom videí na sociálnych sieťach a z tých nie je jasné, v ktorej krajine sa nachádza. Pozadie väčšiny videí tvoria zatiahnuté závesy, nevidieť žiadne okno či obrazy, podľa ktorých by sa dala určiť Ficova poloha. Medzi koaličnými poslancami sa hovorilo o možnosti, že trávi sviatočný čas v Dubaji; na sociálnych sieťach sa špekulovalo, že je vo Vietname.

Kde presne sa predseda vlády nachádza, nevie ani poslanec Smeru Dušan Jarjabek. „Nevieme o sebe, stretneme sa zrejme až na budúci týždeň,“ hovorí.

Záhadné pôsobenie premiéra kritizuje líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „Od vašej tajnej cesty do Moskvy vás vidíme iba na videách z anonymných lokácií, od zatiahnutých závesov a iných divných kulís. Ste stále v Moskve alebo už na inom kontinente? Pracovne alebo na dovolenke? Ľudia si zaslúžia vedieť, kde je ich predseda vlády. Kráľovsky vás platia a zodpovedáte sa im.“



Zákutie, ktoré sa podarilo identifikovať

Fico v poslednom videu zverejnenom vo štvrtok kritizoval ukrajinského prezidenta a zastavenie tranzitu ruského plynu označil za „Zelenského sabotáž“. Premiér je na nahrávke pred zlatými závesmi, na stolíku je starožitný telefón. Sedí pod veľkoplošnou obrazovkou v zelenom starožitne pôsobiacom ráme, zvláštne je, že vidno len spodný roh televízora. Tam práve ide záber na Červené námestie v Moskve, potom nasleduje zvučka vysielania britskej spravodajskej televízie BBC World.

Práve zlaté závesy a starožitný telefón na konferenčnom stolíku v blízkosti Fica pomohli napovedať, kde premiér video nahral. Konkrétne miesto dokázal identifikovať jeden z čitateľov Denníka N.

Interiér na nahrávke je úplne totožný so zariadením luxusného hotela Capella Hanoi v hlavnom meste Vietnamu. Ide o 5-hviezdičkový hotel s michelinskou reštauráciou v centre Hanoja.

Denník N kontaktoval v piatok priamo hotel Capella Hanoi s tým, že chce hovoriť s Robertom Ficom, ktorý tam má byť ubytovaný. V Hanoji bolo v tom čase krátko po pol ôsmej večer. Recepčná hotela hovor bez všetkého presmerovala do luxusného apartmánu, v ktorom však telefón nikto nezdvihol. Následne recepčná povedala, že hosť zrejme nie je momentálne na izbe a máme skúsiť šťastie neskôr.

Svetové agentúry informujú, že deväťmiliónový Hanoj v piatok zahalil hustý smog a ľuďom sa ťažko dýcha, píše TASR. Predstavitelia mesta vyzvali ľudí, aby nosili ochranné rúška a obmedzili pobyt vonku. Smog je v Hanoji v zimných mesiacoch častým javom.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Hotel Capella Hanoi vo vietnamskom Hanoji. Zdroj – Capella Hanoi
Apartmán Grand Opera Madam Butterfly

Slovenský premiér má pravdepodobne kľúče od najväčšieho apartmánu na 7. poschodí hotela, k dispozícii je tam 194 metrov štvorcových s výhľadom na záhradu Con Coc Garden, starú štvrť Hanoja a ulicu Le Phung Hieu. Ide o najluxusnejší apartmán hotela nazvaný Grand Opera Madam Butterfly.

Dizajn apartmánu je inšpirovaný Pucciniho operou Madam Butterfly. Tá je o tragickej láske gejše Čo-Čo-San, prezývanej „Motýlik“, k americkému námorníkovi Pinkertonovi, pre ktorého je to len milostná aféra.
Vďaka propagačným fotografiám hotela možno určiť, že premiér nahrával posledné video pri zlatých závesoch v apartmáne pod veľkou televíznou obrazovkou a pri malom konferenčnom stolíku so starožitným telefónom. Vo Ficovom videu zatiahnuté závesy zakrývajú ozdobné maľované steny apartmánu.



Na 3D prehliadke apartmánu je možné identifikovať aj stoličku, na ktorej Fico sedí – rovnaké pozlátené okraje majú aj stoličky z jedálenskej časti apartmánu.

Predchádzajúce video s novoročným príhovorom nahral Fico s iným pozadím – za premiérom je exoticky pôsobiaca knižnica a na pracovnom stole sú voľne rozložené knihy. Toto video podľa dostupného porovnania nevzniklo v hotelovom apartmáne Grand Opera Madam Butterfly.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Madam Butterfly za tisíce eur

Hotel Capella Hanoi patrí medzi najlepšie hodnotené hotelové značky sveta, sieť hotelov Capella má luxusné ubytovania aj v Singapure, kde sa konal samit Donalda Trumpa s Kim Čong-unom v roku 2018, ale aj v Bangkoku či v Sydney.

Dizajn najluxusnejšieho apartmánu Grand Opera Madam Butterfly v hoteli Capella Hanoi sa podľa hotelových propagačných textov vyznačuje vietnamskými prvkami a francúzskym štýlom art déco.

Podľa virtuálnej 3D prehliadky má izba veľkú manželskú posteľ, zariadenú kuchynku, jedálenský stôl pre desať hostí, dve toalety či veľkú mramorovú kúpeľňu s pozlátenou vaňou.

„Zažite luxusné bývanie, keď vyjdete na súkromnú terasu pod holým nebom, kde vás ohromujúca mramorová kúpeľňa pozýva na pokojné kúpanie v hornej časti štvrte Hoan Kiem,“ opisuje luxus apartmánu hotel Capella Hanoi na svojich stránkach.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Grand Opera Madam Butterfly v hoteli Capella Hanoi. Zdroj- reprofoto 3D prehliadka hotela Capella Hanoi
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Grand Opera Madam Butterfly v hoteli Capella Hanoi. Zdroj – reprofoto 3D prehliadka hotela Capella Hanoi
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Grand Opera Madam Butterfly v hoteli Capella Hanoi. Zdroj – reprofoto 3D prehliadka hotela Capella Hanoi
Súčasťou apartmánu je aj veľká francúzska terasa s mramorovou vírivkou. K pobytu patrí bezplatný vstup do krytého bazéna hotela so saunou a s parným kúpeľom, ako aj posilňovňa.

Podľa rezervačného systému stojí jedna noc v takomto apartmáne 5470 eur (144 375 000 vietnamských dongov), s poplatkami a daňou je výsledná cena za noc 6203 eur. Nie je jasné, koľko nocí premiér Fico v luxusnom apartmáne strávil.

Ficova vláda si tento rok zvýšila platy, predseda vlády po novom zarába 11 200 eur mesačne.

Video z apartmánu Grand Opera Madam Butterfly (zdroj – Capella Hanoi)


Čo o Ficovej ceste do Moskvy stále nevieme

Denník N adresoval úradu vlády ešte 30. decembra nasledujúce otázky o ceste premiéra do Ruska. Zatiaľ na ne neodpovedali:

1. Kedy, ako (cez akú krajinu) a akým lietadlom predseda vlády do Ruska letel, ako dlho v Rusku bol a prečo na túto cestu nevyužil vládny špeciál?

2. Kto všetko bol o ceste informovaný, mali o nej vedomosť členovia vlády, schválila túto cestu vládu (a kedy?) a kto všetko premiéra sprevádzal?

3. Vedel o ceste vopred prezident republiky Peter Pellegrini?
4. Prečo o ceste slovenského premiéra vedel srbský prezident?
5. Stretol sa premiér aj s inými ruskými predstaviteľmi okrem prezidenta Putina?
S kým všetkým rokoval?
6. Aké sú závery rokovaní a budú predložené na rokovanie vlády? Bude spracovaná správa o jeho ceste? Kedy?
7. Nachádza sa aktuálne predseda vlády na Slovensku?
Citlivý na súkromie

Robert Fico si svoje súkromie stráži, o dovolenkových destináciách neinformuje. Podobne ako teraz, už aj v minulosti nahrával videá v miestnostiach so zatiahnutými závesmi či v interiéroch hotelových izieb, z ktorých nebolo zrejmé, kde sa nachádza.

V roku 2024 bol Robert Fico dvakrát v Chorvátsku, na čo médiá upozornili dovolenkári, ktorí ho stretli v obchode s jeho priateľkou Katarínou Szalayovou. Dva mesiace po atentáte sa Fico zotavoval v Strednej Dalmácii. Na jeho nákup v miestnom supermarkete dohliadala ochranka.

Začiatkom novembra strana Demokrati zverejnila fotografiu Roberta Fica s jeho priateľkou Katarínou Szalayovou v chorvátskom mestečku Primoštene, na ktorej Fico, ktorý rád jazdí na motorke, drží v ruke prilbu a je bez ochranky.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
R. Fico s K. Szalayovou v Chorvátsku na jeseň 2024. Zdroj: FB Jaroslav Naď
Demokrati tvrdili, že Fico letel do Splitu súrkromným lietadlom a nebola s ním ochranka. Svoj let z Chorvátska do Bratislavy s medzipristátím v Prahe, tak ako ho prezentoval Naď, Fico poprel.

V apríli 2022, keď bol Ficov Smer v opozícií, dovolenkoval v luxusnom apartmáne v Turecku, čo prezradilo pozadie, pred ktorými nahral videá na Facebook. Išlo o päťhviezdičkový hotel Six Senses Kaplankaya.

Apartmán, odkiaľ cez videá kritizoval darovanie nášho protivzdušného systému S-300 Ukrajine, má 240 metrov štvorcových a terasu s vlastným bazénom a výhľadom na more. Hotelový rezervačný systém cenu za päťdňový prenájom tohto apartmánu vypočítal na 14 325 eur, čo predstavuje 2 865 eur na noc.

Ficov pobyt v Turecku potvrdilo pozadie z jeho videí na YouTube.
Ficov pobyt v Turecku potvrdilo pozadie z jeho videí na YouTube.
Predseda Smeru spočiatku na otázky o svojom pobyte v Turecku neodpovedal, neskôr tvrdil, že videá netočil z dovolenky, ale z pracovnej cesty, ktorá súvisela s jeho advokátskou činnosťou.

Ficove vzťahy s Vietnamom

Robert Fico je momentálne vo Vietname súkromne, no už po nástupe do funkcie v októbri 2023 spomínal, že túto ázijskú krajinu chce navštíviť aj oficiálne. Vtedy hovoril, že Vietnam a Čína sú „tradičné destinácie, kde sa Slovensko musí hlásiť“.

Čínu premiér navštívil na prelome októbra a novembra, sprevádzali ho viacerí ministri. V súvislosti s Vietnamom sa ako možný termín spomínal február 2025. V krajine bol ako premiér oficiálne v roku 2008, vtedy v Hanoji otváral slovenské veľvyslanectvo.

Na oficiálnu návštevu tam vycestoval aj o osem rokov neskôr, sprevádzal ho aj jeho poradca pre zahraničný obchod Quang Le Hong, ktorého meno sa spomína v súvislosti s únosom vietnamského občana Trinh Xuan Thanha slovenským vládnym špeciálom.

Polícia Quang Le Honga v apríli obvinila v rámci vyšetrovania únosu, no nepodarilo sa jej ho zastihnúť. O tom, kde sa nachádza, dlho neboli žiadne informácie, momentálne je už občanom Nigérie. Fico ho v čase svojej tretej vlády chcel presadiť ako veľvyslanca vo Vietname, no vtedajší prezident Andrej Kiska ho odmietol vymenovať.

Kiska neskôr pre Aktuality opisoval, že Fico mu preto volal a bol veľmi direktívny.

Quang Le Hong bol v roku 2017 aj súčasťou slovenskej delegácie na stretnutí s vietnamskou vládnou delegáciou, po ktorom podľa vyšetrovateľov a nemeckých súdov odletel z Bratislavy vládny špeciál, na ktorého palube bol unesený Trinh Xuan Thanh aj predstavitelia Vietnamu.

Ich delegáciu na rokovaní s Robertom Kaliňákom viedol minister vnútra To Lam, išlo o narýchlo zvolané stretnutie, ktoré malo prikryť skutočný účel cesty – prevezenie Trinh Xuan Thanha cez Moskvu do Vietnamu, kde ho neskôr odsúdili na doživotný trest. Toho najprv uniesli vietnamské tajné služby z Berlína, kde žiadal o politický azyl.

Od augusta minulého roka je To Lam, ktorý bol v Bratislave šéfom delegácie, generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu, čo je najvplyvnejšia funkcia v krajine. Od mája do októbra 2024 bol prezidentom. Aj on je medzi predstaviteľmi Vietnamu, ktorých NAKA na jar obvinila v súvislosti s únosom. Prokurátor však uznesenie o obvinení koncom apríla zrušil.

Štvrtá vláda Roberta Fica chce vzťahy s Vietnamom posilňovať. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v máji v reakcii na obvinenia povedal, že to nie je dôvod na prehodnotenie vzťahov s touto ázijskou krajinou.

Smer spomína Vietnam aj priamo vo svojej stratégii zahraničnej politiky. Spolu s Čínou tento komunistický režim označuje za krajinu, ktorá sa „rozhodla ísť inou formou vládnutia, ako je parlamentná demokracia“.
Fico sa už pred rokom stretol s vietnamským premiérom, predseda slovenskej vlády a Pham Minh Chinh rokovali na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Podľa vietnamských médií si navzájom ďakovali za dlhoročnú spoluprácu a Pham Minh Chinh ocenil, že slovenská vláda darovala počas pandémie covidu Vietnamu 100-tisíc dávok vakcíny AstraZeneca.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Robert Fico a vietnamský premiér Pham Minh Chinh sa 17. januára 2024 stretli v Davose. S Ficom bol aj minister obrany Robert Kaliňák a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok. Foto – kancelária premiéra Vietnamu
Na stretnutí bol podľa fotografií aj minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Robert Fico vtedy povedal, že by bol rád, ak by Vietnam zrušil víza pre slovenských občanov. Ide o tému, o ktorej by slovenský premiér mohol rokovať počas svojej oficiálnej návštevy Vietnamu. Zmeny v udeľovaní víz Fico dohodol aj počas minuloročnej cesty do Číny, bezvízový vstup na 15 dní prezentoval ako jeden z úspechov rokovaní.

Pham Minh Chinh ho zároveň pozval na oficiálnu návštevu Vietnamu. Ak by na ňu Fico vycestoval začiatkom tohto roka, išlo by o ďalšiu zahraničnú cestu za krátke obdobie. Na prelome októbra a novembra bol slovenský premiér v Číne, začiatkom decembra letel do Brazílie, pred Vianocami bol v Moskve, potom súkromne letel do Vietnamu. Medzičasom bol aj na samite EÚ v Bruseli a v Srbsku.

Menšie nemocnice pracujú menej ako v minulosti, ale na objeme peňazí, ktoré dostanú od zdravotných poisťovní, sa to výrazne neprejavuje. Do tejto skupiny nemocníc patria aj zariadenia zo siete najsilnejších skupín v zdravotníctve – Penta a Agel.

Systém financovania je dnes nastavený tak, že sa im oplatí nerobiť. Dáta ministerstva zdravotníctva potvrdzujú, že menšie nemocnice robia menej výkonov ako pred piatimi rokmi. Ide najmä o súkromné zariadenia alebo tie, ktoré patria pod župy či mestá.

Na utvorenie predstavy: tento rok poisťovne zaplatia za starostlivosť v nemocniciach tri miliardy z celkového balíka takmer osem miliárd eur, ktoré majú od ľudí cez odvody k dispozícii.

Keďže nefunguje platenie za výkony, takzvaný DRG systém, nemocnice si individuálne dohadujú podmienky so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami. Zmluva potom konkrétne určuje, akú sumu poisťovňa nemocnici mesačne zaplatí za určitý objem starostlivosti.

Menšie nemocnice – v odbornej terminológii patria do skupín 1 a 2 – však neurobia toľko výkonov, ako si dohodli. Napriek tomu dostanú od poisťovne zaplatenú vopred stanovenú sumu. Hrozí im síce finančný postih – určitá pokuta za to, že nedodržali dohodnutý počet a rozsah výkonov, ale jej výška je nastavená tak nízko, že sa im vyplatí robiť menej. Ak totiž urobia menej výkonov a poskytnú menej starostlivosti, ušetria na nákladoch.

Napríklad poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní Penta – rovnako ako sieť nemocníc Penta Hospitals – hovorí, že dáva finančné postihy päť až desať percent zo zazmluvnenej sumy. „Ak by nemocnica urobila aj o 20 percent menej, úhrada sa zníži len o 10 percent, ale to už je extrém, bežne sa hýbeme v tých piatich percentách,“ vysvetľuje hovorca Matej Štepiansky za Dôveru.

Skúsime si vysvetliť na veľmi zjednodušenom príklade, ako dnes prebieha úhrada zdravotnej starostlivosti a pokutovanie.

Nemocnica z 1. skupiny sa s poisťovňou dohodne, že urobí za mesiac 100 operácií kolena a dostane za to 100 eur. V skutočnosti však urobí takýchto zákrokov len 50.

Poisťovňa ju pokutuje – ide zväčša o päť až desať percent z objemu. Aj pri najvyššom postihu to znamená, že nemocnica dostala 90 eur, hoci reálne urobila len operácie v hodnote 50 eur, a 40 eur by tak dostala bez práce. Zároveň ušetrila na nákladoch, keďže pri starostlivosti o pacienta potrebuje personál, lieky či zdravotné pomôcky.

Kto na tom získa?

Najvýraznejšie si na takomto nastavení financovania prilepšia menšie zariadenia, ktoré patria pod mestá a župy, a veľké siete nemocníc, ktoré riadi Penta a Agel. Práve tie sú najčastejšie v 1. a 2. skupine a reálne im najvýraznejšie klesla produkcia v porovnaní s tým, koľko urobili pred piatimi rokmi.

Skupina Agel konkrétne neodpovedá na otázky ani na to, či nemocnice v jej sieti umelo neznižujú produkciu, lebo sa to vyplatí. Zmluvné podmienky na tento rok podľa nich jasne ukazujú, že peniaze smerujú do regiónov, čím sa zachováva dostupnosť.

Nemocnice Penty tvrdia, že majú najmä akútne výkony a je nereálne umelo znižovať produkciu, aby to bolo pre ne výhodnejšie. Dodávajú, že boli pripravení podpísať zmluvy, v ktorých by sa viac prihliadalo na DRG. Vtedy by platby nedostávali paušálne, ale podľa toho, o koľko a akých pacientov sa postarajú.

Poisťovňa Dôvera podmienila takéto zmluvy tým, že ich musia podpísať všetci členovia Asociácie nemocníc Slovenska, čo sa nepodarilo. Asociácia združuje menšie regionálne nemocnice.

Nemocnice Penty dodávajú, že zmluvy, kde by sa časť výkonov platila podľa DRG, boli dobrovoľné. Od štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne takú zmluvu vraj nedostali a Union im neponúkla zmluvu na málo výkonov.

No napríklad bratislavská Nemocnica Bory má so všetkými poisťovňami zmluvy postavené na DRG systéme. Výrazne sa im to vyplatí pri pôrodoch, o tie je v Boroch enormný záujem – väčší, ako sú kapacity nemocnice. Takto pravdepodobne dostanú viac peňazí, ako keby mali paušálnu platbu bez ohľadu na to, koľko pôrodov u nich prebehne.

Pentu aj Agel preveruje Protimonopolný úrad s podozrením, že pri uzatváraní zmlúv s poisťovňami vytvorili kartel.

Súkromná poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní Penta, tvrdí, že „nemocnice Penta Hospitals nie sú platené lepšie ako iné a najvyššie úhrady majú štátne zariadenia“. To je pravda, ale problém je v tom, že menšie nemocnice vrátane tých, ktoré patria pod Pentu, robia menej, ale dostávajú takmer celý mesačný paušál.

Dôvera dodáva, že „neštátne nemocnice sú dlhodobo diskriminované, lebo za rovnakú starostlivosť dostávajú menej peňazí“. Aj toto je sčasti správne. Má to však viaceré dôvody. Dlhodobo sa platby za výkon zbližovali, aby napríklad pôrod stál rovnako v Snine aj v Košiciach. Náklady na jeden pôrod však často nie sú rovnaké, a to aj z objektívnych dôvodov.

Vo veľkých univerzitných a fakultných nemocniciach majú napríklad väčší podiel komplikovaných pôrodov alebo musia zabezpečiť následnú starostlivosť o ohrozeného novorodenca, často v kritickom stave, alebo o ženu s komplikáciami pri alebo po pôrode.

To, že menšie nemocnice dostávajú takmer plnú mesačnú platbu, aj keď pracujú menej, vnímajú ako problém aj štát či kontrolný úrad.

„Vnímame to ako problém súčasného platobného mechanizmu založeného na rozpočtovom financovaní. Aj z tohto dôvodu pristupujeme k regulácii úhrad na budúci rok,“ reaguje ministerstvo zdravotníctva. Dodáva, že už pred viac ako rokom odporúčali poisťovniam, aby menili zmluvy a smerovali peniaze za produkciou. Nestalo sa to.

Na tento problém upozorňuje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Pri financovaní nemocníc v roku 2023, a to najmä niektorých v kategórii 1 a 2, je nesúlad medzi objemom poskytnutej zdravotnej starostlivosti a paušálnymi platbami od zdravotných poisťovní – v prospech súkromných nemocníc,“ napísal v správe úrad.

Ukazujú to aj dáta Centra pre klasifikačný systém na ministerstve zdravotníctva. Ide o štátny útvar, ktorý má na starosti zavádzanie DRG a detailne analyzuje dáta, ktoré dnes poisťovne a nemocnice musia zo zákona vykazovať. Denník N má k dispozícii prezentáciu z júla tohto roku, ktorá to potvrdzuje.

Podľa týchto údajov produkcia nemocníc neklesá porovnateľne. Výrazne sa znížila pri nemocniciach nižšieho typu a, naopak, rástla v prípade kardioústavov. Z toho vyplýva aj to, že pri prepočítaní na jeden nemocničný prípad to vyzerá tak, akoby menšie zariadenia dostávali viac peňazí za jednu hospitalizáciu ako tie väčšie. Ministerstvo v analýze konštatuje, že úhrady vlani narástli 1,83-násobne. „No vplyvom produkcie sme v roku 2023 platili viac ako 12-násobne viac za hospitalizačný prípad (takzvaný casemix)“.

Ide o porovnanie s rokom 2017, nie o údaje, ktoré by ovplyvnila pandémia covidu.

Práve pre zníženú produkciu a paušálne platby, ktoré na to nereagujú, dnes za jeden hospitalizačný prípad dostávajú zariadenia z najnižšej 1. skupiny platby na úrovni univerzitných nemocníc, ktoré sú v 4. skupine. Fakultné nemocnice z 3. skupiny tak dostávajú menej ako menšie nemocnice.

Ministerstvo už v lete konštatovalo, že „nemocnice s najlepšou produkciou sú systémom trestané“. Nemocnice s nižšou ako dvojtretinovou produkciou oproti stavu pred piatimi rokmi majú úhrady aj 1,7- násobne vyššie, ako by mali mať, alebo takmer dvojnásobné, ako sú ich náklady.
Príde k zmene

Keďže sa o tomto probléme už niekoľko mesiacov vie, došlo k čiastočnej úprave. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa v tomto roku už zmenila zmluvy s nemocnicami, ktoré mali vysoké paušálne platby a nízku produkciu. Súkromné poisťovne na to nepristúpili. Aj úrad pre dohľad vyzval poisťovne, nech pri zmluvách na budúci rok prihliadajú na to, aby nemocnice dostávali peniaze za to, že poskytujú starostlivosť.

Ešte vlani ministerstvo vydalo odborné usmernenie, aby poisťovne s nemocnicami prešli sčasti na DRG systém, na základe ktorého nemocnice dostávajú peniaze podľa toho, koľko a akej starostlivosti poskytnú. Konkrétne im odporučili, aby takto začali platiť pôrody, časť výkonov v onkológii a kardiológii a časť operácií kĺbov, na ktoré sa dnes čaká najdlhšie. Výber diagnóz nie je náhodný. Pri pôrodoch ide o starostlivosť, ktorú nie je možné umelo navyšovať, a na operácie kĺbov sa dnes výrazne dlho čaká – často aj viac ako rok.Celkovo ide o zhruba 15 percent produkcie nemocníc.

Odporúčanie nebolo záväzné, a tak poisťovne podpísali takéto zmluvy len s malým počtom nemocníc, najmä špecializovaných. „Takéto zmluvy boli v tomto roku podpisované, ale rozhodne nie v rozsahu, aký sme si predstavovali. Ministerstvo preto pristúpi na rok 2025 k regulácii, podľa ktorej bude tento prechod povinný,“ uvádza rezort zdravotníctva.

Zatiaľ sú zmeny v internom legislatívnom procese na ministerstve. Jedna z možností je, že sa tieto výkony zaradia do takzvaného cenového opatrenia. Na vysvetlenie – ministerstvo určuje pevne ceny napríklad liekov a vydáva ich v cenovom opatrení. To by sa malo od budúceho roka rozšíriť aj o niektoré diagnózy.

Ministerstvo tvrdí, že ide o najrýchlejší spôsob, lebo sa to nemusí komplikovane schvaľovať. Zvažuje aj vydanie vyhlášky, ktorá však musí prejsť legislatívnym procesom a schvaľovaním.

Najväčšia štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa sa na takýchto zmluvách dohodla s onkologickými a so srdcovocievnymi ústavmi a objednala si o 20 percent vyššiu produkciu cez systém DRG. Dohody uzavrela aj s niektorými špecializovanými nemocnicami a jednou všeobecnou. Z toho vyplýva, že s väčšinou nemocníc na tento systém neprešla.

Súkromný Union tvrdí, že výkony, ktoré majú ísť cez DRG platby, nekryjú paušálnym rozpočtom a niektoré nemocnice majú takto upravenú aspoň časť svojej produkcie. „V tomto trende plánujeme pokračovať aj naďalej,“ tvrdí poisťovňa.