Banky a poisťovne
5. decembra 2024 14:37
EkonomikaPodnikateľský účet sa dá získať zadarmo aj s odmenou. Kto ho potrebuje pred zavedením transakčnej dane?
Martina KlásekováMartina Kláseková
Ilustrácia - T. B. s Midjourney
Ilustrácia – T. B. s Midjourney

Budúci rok začnú firmy aj živnostníci platiť novú transakčnú daň. Približne 190-tisíc ľudí si z tohto dôvodu bude musieť otvoriť podnikateľský účet. Banky už začali kampane, aby ich prilákali, niektoré dávajú novým klientom odmeny aj účet zadarmo.

Živnostníci dnes bežne využívajú svoje osobné účty aj na platby súvisiace s podnikaním. Najneskôr do marca budúceho roka si však na to musia zriadiť nový podnikateľský účet. Ak nie sú na dlhom a zložitom zozname výnimiek, platby sa im zdania transakčnou daňou vo výške 0,4 percenta z prevádzanej sumy, najviac 40 eur. Netýka sa to napríklad platieb daní a odvodov. Pri platbe kartou bude dvojeurová daň na rok.

Kto musí mať účet: Podnikateľský účet si musí zriadiť fyzická osoba podnikateľ zapísaný v Obchodnom alebo Živnostenskom registri, ale aj osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia. To sú napríklad advokáti, architekti, lekári alebo geodeti či ľudia podnikajúci v poľnohospodárskej výrobe.

Podľa vysvetlenia ministerstva financií si nemusia zriadiť transakčný účet ľudia, ktorí vlastnia investičné byty a majú príjmy z prenájmu, ak to nie je ich podnikateľská činnosť. Ministerstvo uvádza, že daň a povinnosť mať transakčný účet sa netýkajú ani ľudí s príjmom podľa autorskej alebo licenčnej zmluvy, ak pritom nepodnikajú. Činnosť na základe autorskej zmluvy totiž podľa vysvetlenia hovorcu ministerstva financií nie je podnikanie.
reklama

Ak by si podnikateľ povinnosť mať transakčný účet nesplnil, ide o správny delikt nepeňažnej povahy, za ktorý môže podľa daňovej poradkyne Marcely Boškovej z A&T solutions uložiť správca dane pokutu od 30 do 3-tisíc eur. “Pri prvom porušení povinnosti by však pokutu nemal uložiť, iba by poslal upozornenie,“ hovorí.
Banky začali kampane

Niektoré banky už začali oslovovať svojich klientov, ktorých sa môže nová povinnosť týkať, a ponúkajú im pod jednou strechou aj podnikateľský účet. Pre klientov to môže byť výhodné, keďže prevody medzi osobným a podnikateľským účtom toho istého daňovníka v jednej banke transakčnej dani nepodliehajú.

Banky väčšinou nemajú podnikateľský účet zadarmo, bez poplatku ho vedú len krátko, zhruba rok pre nových klientov, podobne ako to býva aj pri osobných účtoch. Mesačný poplatok potom býva vo výške zhruba päť až sedem eur. Sú však aj banky, ktoré si nepýtajú žiadny poplatok za vedenie podnikateľského ani osobného účtu alebo majú podmienky nastavené tak, že nie je ťažké získať odmenu v podobe stopercentnej zľavy.

Niektorým klientom sa oplatí vypýtať si ponuku od inej banky. Konkurencia na trhu sa môže vyostriť v súvislosti so zavádzaním okamžitých platieb, čo môže priniesť výhodnejšie podmienky pre zákazníkov.

V nasledujúcom texte je prehľad cien podnikateľských účtov a aktuálnych akcií slovenských bánk. Viaceré akcie spustili už tento rok, aby zabránili hromadeniu ľudí na pobočkách pred koncom marca.

Prehľad obsahuje aj ceny za najlacnejší osobný účet, ktorý môže byť v kombinácii s podnikateľským dôležitý, aby prevody medzi nimi neboli zaťažené transakčnou daňou.

Slovenská sporiteľňa

Účet pre podnikateľov, živnostníkov, osoby v slobodnom povolaní a samostatne hospodáriacich roľníkov stojí mesačne 7 eur.
Pre nových klientov alebo začínajúcich podnikateľov je na rok zadarmo.
Bez poplatku je aj pre tých, čo na účte urobia mesačne 25 transakcií. Počítajú sa tam bezhotovostné vklady, prevodné príkazy zadané elektronicky vrátane trvalých príkazov a inkás, platby platobnými kartami či výbery z bankomatov.
Osobný účet v SLSP môže byť zadarmo, ak na podnikateľskom klient urobí kartou päť platieb alebo výberov z bankomatov. Inak stojí 6 eur (po splnení iných podmienok za aktivitu môže byť bez poplatku)

VÚB banka

Účet pre podnikateľov stojí 8 eur, novovzniknutá spoločnosť a začínajúci podnikateľ ho majú na rok zadarmo.
Ak počas prvého polroka zrealizujú aspoň v 5 mesiacoch po sebe minimálne 5 platieb kartou, účet bez poplatku sa predĺži na 18 mesiacov.
Osobný účet v banke stojí 7 eur, teraz ho banka ponúka na rok zadarmo s odmenou do výšky 60 eur za úvodnú aktivitu.

Tatra banka

Živnostenský účet stojí 7 eur, ale ak je obrat na ňom aspoň 500 eur, je bez poplatku.
Bez poplatku je prvý rok od otvorenia účtu, zadarmo je pre mladých do 26 rokov.
Podnikateľský účet je jeden z produktov, vďaka ktorým môže klient získať zľavu na vedenie osobného účtu. Ten bežne stojí 7 eur, no pri využití troch iných produktov môže byť za nulu.

UniCredit Bank

Základný podnikateľský účet je za 5 eur mesačne, prvých 12 mesiacov zadarmo. Ak prichádza na účet aspoň 400 eur mesačne, zadarmo je aj neskôr.
Do konca roka má banka akciu: ak bude na účet chodiť 400 eur mesačne, zaplatí klientovi ešte aj odmenu 10 eur mesačne nasledujúcich 12 mesiacov. (Pri vyššom type účtu je odmena vyššia.)
Banka má v ponuke aj osobný účet zadarmo.

ČSOB

Účet pre začínajúcich podnikateľov stojí 7 eur mesačne, pri ročnom obrate do 1,5 milióna eur je na 12 mesiacov bez poplatku.
Polovičnú zľavu z ceny získa ten, komu na účet príde aspoň 3-tisíc eur a urobí aspoň päť platobných operácií mesačne.
Banka má v ponuke osobný účet bez poplatku.

Fio banka

Podnikateľský aj osobný účet vedie bez poplatku.

mBank

Podnikateľský účet sľubuje navždy zadarmo, aktuálne vyplatí odmenu 100 eur v piatich platbách po 20 eur mesačne, ak nový klient urobí za mesiac aspoň 3 platby kartou.
Má aj osobný účet bez poplatku.

Prima banka

Podnikateľský účet stojí 6,9 eura. Pre tých, ktorí majú v banke aj osobný účet, je bez poplatku.
Osobný účet v banke stojí 4,9 eura, možno ho znížiť odmenou za platby kartou. Kto má v banke priemerne 15-tisíc eur mesačne, má ho bez poplatku.

Transakčnú daň zaplatia ďalší, vláda upresnila zoznam (otázky a odpovede)
Posledná novela priniesla niekoľko noviniek.

BRATISLAVA. Daň z finančných transakcií prináša už od jej ohlásenia viac otázok ako odpovedí. Inak to nie je ani teraz. Daň prešla približne pred mesiacom ďalšou zmenou.

Novela zaviedla ďalšie výnimky a spresnila, kto bude daň platiť. U niektorých však doteraz fungovanie dane vyvoláva chaos.

Denník SME preto pripravil text, v ktorom zmeny a fungovanie vysvetľuje.

V texte odpovedáme na tieto otázky:
Koho sa dotkne platenie dane?
Budú platiť len slovenskí podnikatelia?
Kto dostal úplnú výnimku?
Aká je výška transakčnej dane?
Ako sa bude daň platiť?
Čo v prípade zahraničnej banky?
Z akých transakcií sa daň platiť nebude?
Dá sa platba dane obísť oznámením banke?
Je možné sa dani vyhnúť inak?
Bude sa dať platiť všade kartou?
1. Koho sa dotkne platenie dane?
Transakčnú daň budú platiť všetci podnikatelia bez výnimky - to znamená podniky, jednoosobové eseročky aj živnostníci. Zrážať ju majú banky. Podnikatelia ju uvidia len na výpise z účtu.

Zmeny sa dotknú aj tzv. nútených živnostníkov, ktorí síce podnikajú, ale ich práca sa nelíši od obyčajných zamestnancov.

Daň sa netýka zamestnancov, prenajímateľov nehnuteľností, dôchodcov ani obyčajných ľudí.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Živnostník alebo eseročka – ako sa ich dotkne transakčná daň (prepočty)
Čítajte 
2. Budú platiť len slovenskí podnikatelia?
Toto je otázka, na ktorú ešte pred časom väčšine ľudí nebola jasná odpoveď. Po poslednej novelizácii vieme, že platiť ju u nás budú aj niektorí zahraniční podnikatelia.

Parlament (cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní) presnejšie definoval, koho sa, zjednodušene povedané, transakčná daň dotkne.

Daň budú platiť aj zahraničné firmy, ktoré u nás nepodnikajú, ale majú na Slovensku otvorený bankový účet. Takisto zahraničné osoby, ktoré nie sú zapísané v slovenskom obchodnom registri, ale vykonávajú u nás nejakú činnosť. Napríklad, ak na Slovensku fyzicky dodávajú službu a majú slovenský bankový účet.

Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton, hovorí, že štát sa takto len snaží zvýšiť svoje príjmy.

„Ako vyslovene zvláštne sa však javí zahrnutie zahraničných subjektov, ktoré na Slovensku nepodnikajú podľa slovenského obchodného práva, a z nejakého dôvodu tu len majú bankový účet,“ hovorí.

3. Kto dostal úplnú výnimku?
Do tohto zoznamu poslednou novelizáciou pribudli viaceré subjekty. Ide napríklad o štátne rozpočtové a príspevkové organizácie či územnú samosprávu.

Ďalej sa do zoznamu dostali aj neziskové organizácie poskytujúce tzv. všeobecne prospešné služby.

Kto ďalší nemusí platiť:
cirkvi a náboženské spoločnosti,
záujmové združenia právnických osôb,
neinvestičné fondy,
organizácie s medzinárodným prvkom, subjekty výskumu a vývoja,
občianske združenia a nadácie, Slovenský Červený kríž,
Slovenská akadémia vied, Matica slovenská,
turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu.
Práve pri neziskových organizáciách bola o dani najväčšia diskusia. Vláda nechcela, aby výnimku dostali aj podľa nej politické mimovládky. Sama však spôsob, ako ich vylúčiť, nevedela nájsť. Do zákona ich teda definovala pomerne bezzubo.

Filip Kužma z Inštitútu moderného spotrebiteľa pred časom upozornil, že de iure nebudú mať výnimku všetky organizácie, de facto áno.

„Aby sa organizácia vyhla transakčnej dani, jej činnosť musí spadať do jednej zo zadefinovaných kategórií, akými sú napríklad podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv, zdravia, rozvoj športu, sociálna pomoc či zachovanie kultúrnych hodnôt,“ vysvetlil Kužma. "V takomto zozname sa teda nájde vlastne každá mimovládna organizácia."

Je podľa neho správne, že sa nakoniec upustilo od poskytovania daňových výhod len vybraným organizáciám. Nikto podľa neho totiž nevie objektívne posúdiť výnimky pre viac ako 80-tisíc nadácií, neziskových organizácií a združení, ktoré na Slovensku pôsobia.

4. Aká je výška transakčnej dane?
Vláda zavádza tri poplatky. Prvým je sadzba 0,4 percenta z odchádzajúcej platby. Daň stiahne banka podnikateľovi z účtu pri prevode peňazí na iný účet. Ak napríklad podnikateľ bude platiť splátku 800 eur za lízing, banka mu okrem tejto sumy stiahne ešte ďalších 3,2 eura ako transakčnú daň.

Ministerstvo stanovilo strop, najvyššia suma, ktorú podnikateľ zaplatí za jeden prevod, je 40 eur. Túto sumu mu stiahnu pri úhrade viac ako 10-tisíc eur.

Druhá sadzba dane je za výber peňazí z bankomatu. Stanovená je na 0,8 percenta a nemá hornú hranicu. Ak podnikateľ z bankomatu vyberie päťsto eur, banka mu stiahne daň štyri eurá. Platiť bude za každý výber. Minimálna daň za jednu transakciu je stanovená na jeden cent.

Podnikatelia by si tak mali rozmyslieť, či budú hotovosť potrebovať a či pre nich nie je lepšie platiť kartou. Za jej používanie budú platiť len dve eurá ročne. Platby kartou transakčnej dani nepodliehajú.

Koľko vláda ráta, že vyberie na dani z finančných transakcií
(v miliónoch eur)
2025 - 517
2026 - 723
2027 - 755

5. Ako sa bude daň platiť?
Daň bude banka automaticky sťahovať z účtu podnikateľov spolu s odchádzajúcimi platbami. A to aj v prípade inkasa, napríklad za úhradu faktúr.

Ak živnostníkovi či eseročke prídu peniaze za prácu, ktorú vykonali, platiť daň nebudú. Podnikatelia zaplatia len vtedy, keď budú posielať platbu.

Daň sa začína uplatňovať od apríla 2025.

6. Čo v prípade zahraničnej banky?
Ak bude slovenský podnikateľ využívať účet v zahraničnej banke, bude jeho situácia trochu iná. V takom prípade daň za podnikateľa nebude platiť banka, ale firmy si ju musia samy vypočítať, podať tzv. oznámenie na daňový úrad a daň zaplatiť.

Cezhraničné platby boli okrem toho doteraz v porovnaní s domácimi znevýhodnené. Nemal sa na ne vzťahovať limit 40 eur na jednu transakciu.

Posledná novela to opravila. Zaviedli sa rovnaké pravidlá pre domáce aj zahraničné platby, a to aj vrátane 40-eurového stropu. Firma však bude musieť vedieť preukázateľne identifikovať preúčtované náklady, o čom ju informuje jej materská spoločnosť, ktorá platby v zahraničí za ňu vykonala.

Rovnako sami si budú musieť vypočítať daň a zaplatiť ju tí, ktorí budú na podnikanie používať digitálne banky, ako napríklad Revolut.

7. Z akých transakcií sa daň platiť nebude?
Podnikatelia platiť daň nebudú, keď budú posielať peniaze na zdravotné a sociálne odvody a dane. Výnimku majú aj platby do druhého a tretieho piliera.

Oslobodené od dane sú aj niektoré transakcie pri obchodovaní s cennými papiermi. Takisto platby na pošte a niektoré platby, ktoré súvisia s bývaním. Ide „najmä o úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv“.

Z čoho sa ešte nebude platiť
Z dane je vylúčených ďalších viac než desať typov platobných operácií.
Napríklad platby zdravotných poisťovní za starostlivosť, operácie centrálnej banky spojené s menovou politikou či platby vykonávané súdnymi exekútormi, zábezpeka u notára, platby pri verejnom obstarávaní či colná zábezpeka.
Asi najdôležitejšou správou je, že živnostník nebude platiť, ak bude peniaze posielať na svoj súkromný účet. „Ak sa prevod bude realizovať medzi účtami daňovníka v rámci jednej banky, daň sa neplatí,“ objasňuje ministerstvo.

Ministerstvo financií tvrdí, že úzko spolupracuje s bankami pri zapracovaní pravidiel do ich informačných systémov, tak aby bola daň riadne vybraná a odvedená.

Dodáva, že spolu s finančnou správou pripravujú aj komplexné metodické usmernenie, ktoré by malo obsiahnuť čo najširšie spektrum aspektov novej dane.

8. Dá sa platba dane obísť oznámením banke?
Objavili sa informácie, že je nutné banku informovať, ak má podnikateľ aj účet, z ktorého robí platby, ktoré nepodliehajú dani.

Práve cez takéto oznámenie účtu banke by sa vraj dalo vyhnúť plateniu dane. Banka by z tohto účtu daň vôbec nestrhávala a podnikateľ by cezeň mohol podnikať.

Ministerstvo však pripomína, že platenie dane z finančných transakcií nie je možné obísť cez špekulatívny účelový výklad zákona - kto sa nepovažuje za daňovníka alebo ktoré osobitné účty nepodliehajú dani.

"Zákon jasne definuje, v ktorých prípadoch sa daň z finančných transakcií nebude uplatňovať a v ktorých prípadoch áno," hovorí ministerstvo.

Zdôrazňuje, že ak si daňovník uplatní u svojho platiteľa dane výnimku (teda oznámi banke, že jeho konkrétny účet bude vylúčený z platenia transakčnej dane nad rámec zákona), bude za nesprávne vybratú daň zodpovedný.

Podmienku oznámiť banke, že z účtu pôjdu aj platby, na ktoré sa daň nevzťahuje, vláda definovala najmä preto, že to banky v niektorých prípadoch nevedia určiť samy.

Banka napríklad nevie určiť, či ide o osobitný účet súdneho exekútora, na ktorý prijal peniaze pri výkone exekučnej činnosti. V takých prípadoch je totiž účet od transakčnej dane oslobodený. Ak by však súdny exekútor označil za oslobodený účet aj svoj osobný, ktorý nespĺňa podmienky, porušil by zákon.

V prípade oslobodenia konkrétnych transakcií netreba podľa ministerstva banku informovať. Ide napríklad o platbu kartou alebo platbu daní a odvodov na účty v Štátnej pokladnici. V takých prípadoch banka má potrebné informácie.

9. Je možné sa dani vyhnúť inak?
Áno, aj keď nie úplne. Jednou z možností je, že podnikatelia budú spájať úhrady faktúr.

Ak má firma faktúru za 10-tisíc, môže počkať, kým jej príde druhá v rovnakej hodnote, a zaplatí ich naraz. V takom prípade môže štátu na dani namiesto 80 eur zaplatiť len polovicu.

Firma by však takéto kroky mala robiť, len ak sa na tom s druhou stranou dohodne. Aby nedostala nálepku nespoľahlivého partnera, ktorý neplatí faktúry načas. Problémom je aj to, že sa v krajine môže zhoršiť platobná disciplína.

Vyhnúť sa vyšším poplatkom môže podnikateľ aj tak, ak mu dodávateľ dovolí zaplatiť za tovar či službu priamo kreditnou kartou. Platby faktúr cez platobnú bránu nepodliehajú dani a poplatky za použitie karty sú už len spomínané dve eurá ročne.

Podnikateľský účet bude povinnosť
Ak živnostník podnikateľský účet nemá, bude si ho musieť založiť do konca marca 2025.
Ministerstvo financií odhadlo, že sa to dotkne približne 190-tisíc živnostníkov.
Mnohé banky teraz prichádzajú s výhodnými ponukami na takéto účty.
Zaujímavé postavenie môžu mať živnostníci, ktorí využívajú paušálne výdavky. V praxi by transakčnú daň nemuseli platiť vôbec. Z peňazí, ktoré im prídu na účet za vykonanú prácu, daň neplatia. Rovnako neplatia za zaplatené odvody a dane.

"Ak nemajú lízing, neplatia prevodom za počítač alebo si neprenajímajú miesto na prácu ani nič ďalšie, čo by si k podnikaniu potrebovali kúpiť, nebudú platiť transakčnú daň,“ vysvetľuje daňová poradkyňa Alica Orda-Oravcová.

Peniaze si potom môžu previesť na svoj súkromný účet, čo je tiež zadarmo, ak majú oba účty v tej istej banke. Z tohto súkromného účtu môžu potom ďalej robiť nákupy, ktoré potrebujú pre život, ako nákupy potravín. Platiť budú len za vedenie podnikateľského účtu.

10. Bude sa dať platiť všade kartou?
Ešte pred dvoma mesiacmi sa zdalo, že u podnikateľov ľudia budú mať možnosť všade platiť aj kartou, nielen hotovosťou. Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru však potom ustúpil.

Namiesto toho od roku 2026 chce, aby podnikatelia prijímali bezhotovostné platby aj cez QR kód.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Drobné po vreckách? Platby budú všade aj cez mobil, Kamenický sa spolieha na QR kódy
Čítajte 
Fungovať by mali v dvoch podobách. Prvá je pre malé prevádzky, ktoré si „budú vedieť priamo na svojom telefóne overiť, či dostali, alebo nedostali platbu“.

Druhý spôsob je určený pre väčšie firmy, napríklad reštaurácie či obchody. Zákazníkovi v pokladnici nablokujú tovar, systém vygeneruje QR kód, cez ktorý človek platbu uhradí. Systém banky prevod potvrdí a pokladnica vydá bloček.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23429872/transak ... ovede.html

Robert Fico
Vojna na Ukrajine
30. januára 2025 10:26
Denník NVeliteľ Gruzínskej légie reaguje na Smer: To je zábavné, že robím prevrat už aj na Slovensku
Tomáš ČorejTomáš Čorej
Foto - Tomáš Benedikovič, Facebook/Erik Kaliňák, koláž N
Foto – Tomáš Benedikovič, Facebook/Erik Kaliňák, koláž N

„Dobre, ešte nejako pochopím, prečo si nás trúfnu obviniť z toho, že sme začali protesty v Gruzínsku. Ale na Slovensku? To sa mi vidí naozaj zábavné a veľmi zaujímavé,“ hovorí veliteľ Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili, ktorý od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine bojuje so svojou jednotkou na ukrajinskej strane.

Reaguje tak na slová Erika Kaliňáka, šéfa zboru poradcov premiéra Roberta Fica zo Smeru a poslanca Európskeho parlamentu. Vo videu zverejnenom v stredu večer oznámil, že sa stretol s gruzínskou ministerkou zahraničných vecí a s predsedom parlamentného zahraničného výboru a hovoril s nimi o tom, ako prebiehali protesty (podľa neho pokus o prevrat) v Gruzínsku, kto za nimi stál, aké bolo financovanie protestov a o tom, ako sú títo ľudia prepojení aj na súčasné dianie na Slovensku.

Erik Kaliňák v tomto videu ako jeden z dôkazov zverejnil fotografiu spoluorganizátorky súčasných protivládnych protestov Lucie Štasselovej z iniciatívy Mier Ukrajine s Mamukom Mamulašvilim.

Lenže Mamulašvili ani nevie, o koho ide, jednoducho sa so Štasselovou nepozná. Zároveň tvrdí, že nepozná ani ľudí zo slovenskej opozície, a meno Michal Šimečka mu nič nehovorí, na sledovanie slovenskej vnútornej politiky jednoducho nemá čas.
reklama

Štasselová vysvetľuje, ako vznikla fotografia s Mamulašvilim – odfotografovala sa s ním pred takmer dvoma rokmi v Bratislave na diskusii Denníka N o knihe Tomáša Forróa, kde bol ako hosť aj Mamulašvili, ktorý je hlavnou postavou tejto knihy.

Prečítajte si tiež

Príhody šoféra po Ukrajine: ako sme doviezli sanitky do blízkosti frontovej línie

„Nechodím na Slovensko často, ak by mi tam chceli zakázať vstup, pokojne to môžu urobiť,“ reaguje v rozhovore Gruzínec, ktorý trávi posledné roky predovšetkým na frontovej línii v boji proti ruskej armáde. Tam sa s ním opakovane stretli aj reportéri Denníka N, ktorí na výprave so sanitkami pre Ukrajinu odovzdali aj jeho jednotke humanitárnu pomoc kúpenú z verejnej zbierky slovenských občanov.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Výprava so sanitkami na Ukrajinu aj s Mamukom Mamulašvilim v novembri 2023. Foto N – Vladimír Šimíček

Snažíte sa zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu na Slovensku?

Nie, o to sa teda naozaj nesnažím, ani by mi to nenapadlo. Keď som to počul, hneď mi prišlo na um, že podobné slová som už počul. Viete od koho? Od bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý ušiel do Ruska. Ten tvrdil, že Gruzínska légia začala strieľať do protestujúcich a policajtov na Majdane v roku 2013. Akurát že v tom čase sme ani len neboli na Ukrajine. Prišli sme tam až v apríli 2014, keď sa tam začala vojna. Stačilo sa pozrieť na náš pas. V skratke, obviňujú nás z mnohých vecí, s ktorými nič nemáme. To si naozaj myslia, že máme až takú obrovskú silu? Na jednej strane som polichotený, ale na strane druhej mi to akosi hlava neberie…

Keď odmietate, že by ste sa podieľali na protestoch, ako si vysvetľujete tieto obvinenia?

Podľa mňa sa len boja slobodných ľudí. V Rusku ma v neprítomnosti odsúdili na doživotie asi osemkrát. Aj v Gruzínsku zo mňa urobili hlavného zloducha, hovoria o mne, že som chcel zvrhnúť gruzínsku vládu. Lenže to spojenie so Slovenskom úprimne nechápem. Nechodím na Slovensko často, ak by mi tam chceli zakázať vstup, pokojne to môžu urobiť. Môžem vás s čistým svedomím ubezpečiť, že tam s politikou nemám nič spoločné. Faktom však je, že v poslednom čase vnímam stupňujúce sa útoky na našu légiu.

Aké útoky?

Obviňujú nás z kadečoho, od politických zásahov až po násilie. Všetko to prichádza z Ruska, sme presvedčení, že nás chceli zdiskreditovať ruské spravodajské služby. Pre nich sme, samozrejme, neakceptovateľní, pretože sme nepriateľom Ruska. Pre diktatúry sú slobodní ľudia nebezpeční.

Skúsme sa vrátiť k tomu, čo máte spoločné so Slovenskom. Kedy ste tu boli naposledy?

Možno pred piatimi, šiestimi mesiacmi. Ani len to si presne nepamätám. Ako som už povedal, na Slovensko nechodím veľmi často. Už som povedal, že sa nás momentálne snažia z Ruska zdiskreditovať. Na Slovensku už zjavne, nanešťastie, takisto vládne takmer diktátorský režim premiéra, ktorý nás môže obviniť z čohokoľvek.

Udržiavate nejaké vzťahy so slovenskou opozíciou? Napríklad so zástupcami najväčšej opozičnej strany, teda Progresívneho Slovenska?

Ja ani len neviem, ako sa najväčšia opozičná strana na Slovensku volá. Akurát vám môžem povedať, že mi z toho, čo sa ma teraz pýtate, celá vec pripadá tak, akoby sa snažili zdiskreditovať opozičné strany, aby potom mohli rozpútať nelegálne zatýkania. Niečo také sa deje aj v Gruzínsku. Keď Gruzínci začali vychádzať do ulíc a protestovať proti proruskej vláde, začali nás obviňovať, že tieto demonštrácie sme spustili my. Dobre, ešte nejako pochopím, prečo si nás trúfnu obviniť z toho, že sme začali protesty v Gruzínsku. Ale na Slovensku? To sa mi vidí naozaj zábavné a veľmi zaujímavé.

Poznáte Michala Šimečku, predsedu Progresívneho Slovenska?
reklama

Počujem to meno prvýkrát. Slovenskú politiku príliš nesledujem. Viem tak akurát to, že pri moci sú proruské sily, ale o opozícii nič ďalšie.
Čo povedal Erik Kaliňák vo videu

Europoslanec Erik Kaliňák v stredu v Gruzínsku rokoval s ministerkou zahraničných vecí a s predsedom zahraničného výboru.

Vo videu zverejnenom na Facebooku vyhlásil, že s nimi detailne prebral nedávny „pokus o prevrat v Gruzínsku, ľudí, ktorí stáli v jeho pozadí, ich medzinárodné financovanie, ako aj ich aktuálne prepojenia a aktivity na Slovensku“.

„Rovnako ako na Slovensku aj v Gruzínsku bolo ich cieľom zneužiť legitímne protesty na vyvolanie konfliktu medzi bezpečnostnými zložkami a nič netušiacimi občanmi pomocou provokatérov, ktorých vyškolila a vytrénovala takzvaná Gruzínska národná légia vedená Mamukom Mamulašvilim,“ vysvetľuje Kaliňák.

Gruzínska légia vznikla v roku 2014 po ruskom útoku na Ukrajinu, o dva roky neskôr sa začlenila do ukrajinskej armády. Šéf Ficových poradcov ju obvinil z toho, že sa špecializuje na operácie, akými sú vyprovokovanie násilných stretov s policajtmi či rozposielanie anonymných vyhrážok teroristickým útokom počas protestov.

Kaliňák vo videu ukázal fotografiu Mamuku Mamulašviliho s Luciou Štasselovou, spoluorganizátorkou slovenských protivládnych protestov z iniciatívy Mier Ukrajine. Následne aj záber Mamulašviliho príspevku, v ktorom zdieľal príspevok o protestoch na Slovensku.

Kaliňák svoje video ukončil otázkou „aktivistom z Denníka N a ich tlačovému orgánu Progresívnemu Slovensku“. „Kedy, kde a za akým účelom ste sa naposledy stretli s veliteľom Gruzínskej národnej légie, vážení šimečkovci?“ pýtal sa.

Mamulašvili je jednou z postáv knihy Donbas. Svadobný apartmán v hoteli Vojna od Tomáša Forróa, externého spolupracovníka Denníka N. V máji 2023 sa s ním v Novej Cvernovke konala debata, ktorú moderoval reportér Denníka N Mirek Tóda.

Fotografi Denníka N v novembri 2023 vojakom vrátane Mamulašviliho, odovzdali na Ukrajine sanitky kúpené za peniaze zo zbierky. Spolu s nimi sa na výprave zúčastnil komentátor Martin M. Šimečka. V apríli 2024 poskytol veliteľ Gruzínskej légie Denníku N rozhovor.

Ako je to s iniciatívou Mier Ukrajine? Erik Kaliňák vo videu ukázal vašu fotografiu s Luciou Štasselovou. Aké s ňou máte vzťahy?

Moje vzťahy s kým? Nepochopil som vašu otázku.

S Luciou Štasselovou, ktorá momentálne spoluorganizuje na Slovensku protesty.

O tej organizácii som nikdy ani len nepočul. Ak sú proti Rusku, tak je to skvelé, potom im fandím. Ale inak ich nepoznám.

S pani Štasselovou však máte fotografiu.

Na Slovensku som mal nejaké verejné vystúpenia a zakaždým to bolo pred priateľským publikom. Možno sa potom niekto so mnou odfotil. Úprimne povedané, netuším.

Takže Luciu Štasselovú nepoznáte.

Nie.
Reakcia Lucie Štasselovej

Spoluorganizátorka protivládnych protestov z iniciatívy Mier Ukrajine ešte v stredu večer na Facebooku napísala, že Erik Kaliňák sa snažil „vyrobiť škandál z ničoho“.

„Gruzínsko už roky bojuje proti ruskému imperializmu. Rusi si uchmatli Abcházsko, napadli Gruzínsko v roku 2008 a dnes sa snažia ovládnuť aj Ukrajinu. A áno, gruzínsky veliteľ bol v Bratislave na verejnej diskusii o vojne, usporiadanej Denníkom N a moderovanej jeho redaktorom. V Novej Cvernovke. Dosť nátresk, ľudia stáli na podpis. A bola som tam aj ja, aj ďalší členovia tímu, dokonca aj úplne cudzí ľudia, ktorí nemajú s našou iniciatívou nič spoločné. Bodka. Žiadne konšpirácie, žiadne tajné prepojenia, len realita, ktorá sa Erikovi a jeho šéfovi nehodí do naratívu,“ napísala na Facebooku.



Druhý dôkaz, ktorý v súvislosti s vami zdieľal Erik Kaliňák, bol screenshot príspevku zo siete X, ktorý ste zdieľali. Pôvodne ho publikoval účet „@Maks_NAFO_FELLA“. Píše sa v ňom: „Fico povedal, že skupina ‚zahraničných expertov‘, ktorí sa podieľajú na udalostiach v Gruzínsku a ‚Majdane‘ na Ukrajine, operujú na Slovensku s cieľom zvrhnúť vládu“. Vy ste k tomu doplnili komentár: „Jasne naznačili na nás.“

Ja som to jednoducho našiel na internete a potom som to zdieľal na svojom profile. Bol to sarkazmus, keďže v Rusku majú legendu, že som spustil Majdan, a obvinila ma aj gruzínska vláda. To je všetko.
Gruzínska légia Mamuku Mamulašviliho zbiera príspevky od darcov cez paypal – takto zbierajú peniaze napríklad aj na rušičky a nie na zbrane.

A ako to je s gruzínskymi protestmi, ktoré vypukli po tom, čo vlani vyhrala vládnuca proruská strana a opozícia neuznala ich výsledky? Podieľali ste sa na nich nejako?

Pred voľbami ma obvinili z toho, že som chcel zvrhnúť režim ruského oligarchu Bidzinu Ivanišviliho. Momentálne voči mne tuším vedú trestné stíhanie za to, že som sa údajne podieľal na pokuse o atentát na premiéra. Sú to rozprávky, ktoré podľa mňa napísal Kremeľ, poslal gruzínskej vláde a teraz zjavne aj vláde na Slovensku. Chcú nás zdiskreditovať a vyvolať chaos.

Viete, keď som v roku 2014 zakladal Gruzínsku légiu, vedel som, že budem v boji za demokraciu čeliť podobným útokom. Ale že prichádzajú zo Slovenska, to je nové. Je pre mňa smutné sledovať nástup diktatúry v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie a NATO. Ukazuje sa, že taký veľký ruský vplyv môže dostať krajinu do veľkej krízy.

Čo hovoríte na to, že poradca premiéra Fica sa stretáva so zástupcami gruzínskej vlády, ktorú gruzínska opozícia nepovažuje za legitímnu?

Môžem povedať len to, že tak gruzínska, ako aj slovenská vláda je teraz proruská, som si dokonca pomerne istý, že im v skutočnosti šéfuje Kremeľ. V tejto chvíli zjavne kolaborujú. Zdá sa, že gruzínska vláda navrhla tej slovenskej, aby prišli s menom Mamuka Mamulašvili a obvinili ho zo všetkých demonštrácií a pokusu o prevrat.
Slovensko a Gruzínsko

V Gruzínsku sa v októbri uskutočnili parlamentné voľby, vyhrala ich strana Gruzínsky sen. Opozícia výsledky vzhľadom na závažné nezrovnalosti neuznala, zopakovanie volieb žiada aj Európsky parlament. V Gruzínsku sa rozpútali masívne protesty, proti ktorým zasiahli bezpečnostné zložky. Gruzínsky parlament následne zvolil za prezidenta Micheila Kavelašviliho.

Keď šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas chcela zaviesť sankcie na gruzínskych predstaviteľov, Slovensko to spolu s Maďarskom v decembri vetovalo. Spochybňovanie výsledku volieb opakovane kritizuje predseda vlády Robert Fico, už v decembri to okomentoval slovami, že nevyhral „ten, kto mal vyhrať“.

Diskusiu o gruzínskych voľbách označil za prejav dvojitého štandardu. „Pre Európu a pre svet je bohužiaľ typické, že keď nevyhrá ten, kto má vyhrať, spúšťa sa proti nemu revolúcia,“ povedal slovenský premiér.

Prečítajte si tiež

Fico s Orbánom sa postavili za proruskú vládu v Gruzínsku a vetovali sankcie EÚ. Slovensko sa pridáva na zlú stranu histórie, vravia experti

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze zase v januári podporil slová slovenského premiéra Roberta Fica o údajnom prevrate na Slovensku. „Nepoznám podrobnosti, ale je to absolútne logické,“ povedal.

2. feb 2025 o 22:01 I
Sen o domčeku so záhradkou má svoju cenu. Ako sa žije ženám v satelitoch miest

Mladé rodiny z mesta vyháňajú hlavne ceny nehnuteľností.

Katarína Jakubjaková
redaktorka
Odoberať autora
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. (Zdroj: Archív SME)
Písmo:A-|A+
Diskusia (328)
[ Dostávajte Výber šéfredaktorky so zhrnutím podstatných správ dňa.
Zapnite si odber jedným klikom. ]

Zuzana Žabková sa do Miloslavova presťahovala z Bratislavy pred tromi rokmi. „Už by som to nespravila,“ zhodnotí stručne rozhodnutie, ku ktorému ju s manželom viedli ceny nehnuteľností v Bratislave.

Keď sa rozhodovali, či si kúpia trojizbák, alebo dom, vyhral dom. Na lokalite pri výbere nezáležalo. Miloslavov, sedemnásť kilometrov od centra Bratislavy, sa im zdal dosť blízko a dostupný.

Čoskoro po presťahovaní zistila, že jediná kaviareň je od jej domu vzdialená 20 minút chôdze, okrem toho v jej časti Miloslava nič nie je. Jedinou aktivitou, ktorú môže v okolí s dvojročnou dcérou vykonávať, je kočíkovať ju dokola po tých istých uliciach.

„V lete bol doobeda tieň len na jednej ulici, všetky matky s kočíkmi po nej chodili dookola, aby boli s deťmi v tieni,“ opisuje.

Na predmestia Bratislavy sa v posledných desaťročiach prisťahovalo odhadom takmer stotisíc ľudí. Časť z nich žije v už zabehnutých dedinách, kde vytvárajú živé komunity.

Mnohí z nich, ako Žabková, však prišli do nových sídel vybudovaných „na poli“ s minimálnou občianskou vybavenosťou.

Nepočítali s tým, že nedostupnosť základných služieb môže ešte viac prehĺbiť problémy, s ktorými sa matky s malými deťmi boria: obmedzená mobilita pre nepostačujúcu verejnú dopravu, nedostatok spoločenských kontaktov, nedostatok kultúrneho vyžitia, vyhorenie.

Denník SME sa zhováral s mladými ženami žijúcimi na predmestiach Bratislavy, ale aj iných miest.

Všetky sú matky na materskej, prípadne začali pracovať na skrátený úväzok, dvadsiatničky a tridsiatničky, na predmestia prišli z mesta. Niektoré z nich si po presťahovaní rýchlo vytvorili nový domov a pokojné predmestie by nevymenili za nič. A ak im aj bývanie v satelite prináša do života komplikácie, prekonajú ich s vedomím, že to robia pre deti.

Iné, naopak, pre nevybavenosť nových sídel po čase začali uvažovať nad ďalším sťahovaním.

„Chyba bola, že sme si to dopredu nepreverovali, ale nepočítala som s tým, že to môže byť niekde takto zle vybavené,“ hovorí Žabková.
V článku sa dočítate:

prečo sa mladé rodiny sťahujú do satelitov veľkých miest,
prečo nové štvrte na predmestiach vyzerajú tak, ako vyzerajú,
aké problémy riešia matky malých detí na predmestiach.

Prečo sa presťahovať na predmestie

Do obce Kaplna sa Lucia Šalátová s rodinou presťahovala z bratislavských Kramárov, aby boli bližšie k prírode.

„Máme veľa záľub, ktoré sa vykonávajú vonku. Príroda, včelárenie, záhradkárčenie, prostredie na výchovu detí,“ menuje dôvody pre odchod z mesta do dediny vzdialenej asi 35 kilometrov.

Štatisticky väčšinu ľudí, ktorí nakupujú nehnuteľnosti a aj rodinné domy na predmestí, tvoria páry, ktoré si zakladajú rodiny.

K rozhodnutiu o kúpe domu ich vedie viacero dôvodov vrátane kultúrnych vzorcov, hovorí geograf Pavel Šuška z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa bratislavským satelitom venuje vo svojom výskume.

„Mnohí ľudia za ideálne prostredie na založenie rodiny a výchovu detí považujú práve rodinný dom so záhradou,“ hovorí.
Lucia Šalátová v Kaplne.
Lucia Šalátová v Kaplne.

Hlavným dôvodom, prečo sa ľudia rozhodujú pre domy na predmestí, je však podľa neho nedostupnosť bývania v mestách ako Bratislava.

Potvrdzujú to aj skúsenosti žien, ktoré sa o svojom živote na predmestiach rozprávali s denníkom SME.

„Túžili sme mať rodinný dom a záhradu, čo pri cenách v hlavnom meste nebolo možné,“ hovorí Daniela Vagaská, ktorá sa s rodinou pred piatimi rokmi presťahovala do Chorvátskeho Grobu, asi 20 km od centra Bratislavy. Pre ceny nehnuteľností sa presťahovala aj Andrea Viszlayová, ktorá dnes s rodinou žije v približne rovnako vzdialenej Marianke.

„Otázka však je, koľko stojí dochádzanie do mesta, druhý automobil v rodine, čas strávený v zápchach. To sa často neberie do úvahy,“ hovorí geograf.
Kočíkovanie popri betónových plotoch

„Nehovorím, že tu nie je nič, ale matka bez auta je úplne odpísaná,“ hovorí Zuzana Žabková. Do Miloslavova sa presťahovala ešte ako bezdetná, predtým žila v Bratislave aj v zahraničí.

Kočíkovanie popri betónových plotoch predmestia ju rýchlo omrzelo. Hoci sa obec rozrastá, niektoré jej časti sú stále zanedbané. Chýbajú chodníky, nie je kam si sadnúť a už vôbec nie dať si kávu.
Related article Niektoré sa nafúkli násobne. Satelitné zábery ukazujú, ako živelne vyrástli satelity miest Čítajte

„Nehovorím, že chcem každý večer sedieť niekde v krčme, ale bolo by fajn raz za čas si dať drink na terase a dieťa pustiť niekam do detského kútika,“ hovorí Žabková. Sama nevie povedať, kde by takýto podnik mohol vzniknúť, keďže v obci sa takmer ani nenachádzajú nebytové priestory.

Pri kočíkovaní sa nemala kde zastaviť ani Dominika Lališová v Čunove. Komfort pri kočíkovaní však nebol zďaleka jej jediný problém.

„Chýba tu lekár, škola, normálne potraviny, ak neberieme do úvahy predraženú večierku, lekáreň, nebodaj drogéria či kaviareň s normálnymi otváracími hodinami,“ hovorí Lališová. Za všetkým týmto dochádza pomerne často autom do iných mestských častí Bratislavy.

Na to, aby sa nejaký podnik na predmestí uživil, musí byť v lokalite kritická masa potenciálnych zákazníkov, vysvetľuje Šuška. Niektoré obce sa podľa neho už začínajú zamýšľať nad tým, že budú vytvárať centrálne časti, ktoré pritiahnu ľudí aj zo širšieho okolia.

„Nové sídla v okolí Bratislavy vznikli ako súkromné investície, ktoré sa dali pomerne rýchlo investične zhodnotiť,“ vysvetľuje Šuška. Developer chcel spravidla z priestoru vyťažiť maximum, rozparceloval ho a často nenechal miesto čo i len na chodníky či verejné priestranstvá.

Dovybavenosť tak zostala na pleciach samosprávy a jednotlivé obce sa k nej postavili rozlične.

V Miloslavove na ulici so skolaudovanými novostavbami a chodníkom stále nesvietia lampy. Pouličné osvetlenie síce vybudované je, ale obec ho od roku 2018 neskolaudovala.

„Preto nám v zime nevychádza poobedná prechádzka a malá popoludní už vyvádza a musíme vymýšľať, ako ju zabaviť,“ hovorí miestna obyvateľka Katarína Kružlíková.

Pri vybavenosti hrá rolu aj to, kde bola štartovacia čiara, vysvetľuje geograf. Kým napríkald Bernolákovo bolo aj pred začiatkom intenzívneho budovania satelitov pomerne veľká obec s vyše päťtisíc obyvateľmi, Chorvátsky Grob z tisícky obyvateľov rýchlo narástol na desaťnásobok svojej pôvodnej veľkosti a sociálna infraštruktúra sa tu stavala až dodatočne.

„Chceli by sme veriť, že sa jednotliví aktéri poučili a takéto rezidencie bez vybavenosti už nevznikajú,“ hovorí Šuška.

Rozhodovacia moc meniť územný plán a povoľovať výstavbu je v rukách zastupiteľstva, ktoré v obciach tvorí pár ľudí. Prvé zásadné projekty pred 25 rokmi mohli najmä v malých obciach povoľovať ľudia bez vzdelania či predstavy, čo takéto zmeny v územnom pláne budú pre obec v budúcnosti znamenať, podotýka Šuška.

Niektoré obce reguláciu zobrali vážne. „Vo Svätom Jure prevládol obozretnejší prístup napriek tomu, že je pomerne dobre integrovaný aj z hľadiska dopravy a nie je vzdialený od Bratislavy,“ hovorí Šuška.
Bez auta to nejde

Kataríne Kružlíkovej život na predmestí komplikuje aj to, že nepoužíva auto. Jej manžel auto má, bez neho by nemali ani ako robiť nákupy, ale počas týždňa je cez deň s dieťaťom odkázaná na verejnú dopravu.

Raz do týždňa s dcérou chodí na kurzy do vedľajšej časti dediny - buď autobusom, ktorý chodí raz za hodinu, alebo cez pole. „Lenže to je strašná štreka, ak je mokro, tak sa to nedá,“ hovorí.

Bez auta je teda odkázaná na najbližšie okolie. „Prechádzky po okolí už dcérku ani nebavia,“ konštatuje.

Žabková šoféruje, autom teda vybaví všetky povinnosti, neznamená to však, že jej to netrvá dlho. Za akoukoľvek aktivitou s dvojročnou dcérou dochádza do mesta. S kočíkom sa bezpečne a v prijateľnom čase pešo nedostane ani len do druhej časti obce.

Keď jej dcéra dostala zápal pľúc, išla s ňou za doktorkou do Dunajskej Lužnej, tá však neordinovala a poslali ich do Tomášova.

„V Tomášove nás zastupujúca doktorka odmietla vyšetriť, tak som s dieťaťom so zápalom pľúc bežala na Kramáre. Z domu sme vyrazili o siedmej, vrátili sme sa o jednej,“ hovorí. „Tak je to so všetkým okrem základných vecí.“

Na auto je odkázaná aj Daniela Vagaská z Chorvátskeho Grobu. „Doprava do a z obce je príšerná – autobus raz za hodinu a aj to niekedy nejde alebo mešká a ľudia a deti nestihnú prísť do práce či do školy.“

Situáciu môže skomplikovať aj to, ak dieťa potrebuje špeciálnu starostlivosť. „Ak žijete na dedine a máte napríklad dieťa so špecifickými potrebami, je to dosť náročné. Aj čo sa financií týka, ale aj všetkých terapií, dopravy,“ hovorí Lucia Šalátová.
Cez pracovný týždeň som jednorodič

Dohodnúť si s respondentkami čas na rozhovor nebolo jednoduché. Čakajú na návrat muža z práce, aby sa mohli aspoň na chvíľu sústrediť na niečo iné ako na deti.

Manžel Andrey Viszlayovej každý deň dochádza za prácou do Rakúska. Odchádza skoro ráno a vracia sa po ôsmej večer. „Cez pracovný týždeň som v podstate jednorodič počas celého dňa,“ hovorí.

S nedostatkom času pre seba bojujú všetky ženy, s ktorými denník SME hovoril. Nájsť si priestor na šport alebo kultúru je pre ľudí s malými deťmi náročné aj bez ďalšej komplikácie, ktorou je dochádzanie z vidieka do mesta.

Šalátová hovorí, že by vo voľnom čase chcela chodiť na skupinové cvičenia. „Ale vzalo by mi to veľa času kvôli preprave tam a späť.“

Miroslava Ondrušová z obce Benice, asi desať kilometrov od Martina, hovorí o chýbajúcich kontaktoch s priateľkami a známymi.

„Minulý rok som najbližšiu kamarátku nevidela vôbec, nedokázali sme sa zladiť popri jej podnikaní a malých deťoch a mojich deťoch, ďalšia je v Prievidzi, takže sme sa za rok videli možno tak trikrát,“ hovorí Ondrušová.

Na materskej sa snaží nezanevrieť na kultúru. Po večeroch číta, ale aj píše, venuje sa miestnemu folklórnemu súboru, raz za čas sa jej podarí ísť na nejaké predstavenie alebo do kina.

„Každú prvú stredu v mesiaci som dcérky brávala do múzeí, či už etnografického, skanzenu, Múzea A. Kmeťa, čo už zrejme nebudeme praktizovať,“ hovorí. Ministerstvo kultúry začiatkom roka bezplatne vstupy do múzeí a galérií v prvú stredu v mesiaci zrušilo.

Katarína Kružlíková sama seba definuje ako introvertku, aj napriek tomu niekedy zažíva pocity osamelosti a chýbajú jej rozhovory. Ak sa chce s niekým stretnúť, zaberie jej to minimálne pol dňa. „Stáva sa to tak raz za mesiac alebo menej a väčšinou to spájam s nejakým lekárom v meste,“ hovorí.

Andrea Viszlayová z Marianky sa na materskej počas bežného dňa nestretáva v podstate s nikým okrem detí. Kamarátstva s kolegyňami z práce sa jej rozpadli. „Keď ste na materskej a ešte mimo mesta je to tak, že zíde z očí, zíde z mysle,“ hovorí.
Andrea Viszlayová v Marianke.
Andrea Viszlayová v Marianke.

Kultúrne vyžitie či šport ide pri ročnom a štvorročnom dieťati bokom. „V obci nemáme žiadnych rodinných známych ani priateľov na stráženie. Takže všetko prispôsobujeme deťom,“ hovorí.
Osamelosť na predmestí

Psychologička a psychoterapeutka Hana Celušáková sa vo svojej praxi venuje hlavne ženám pred pôrodom a po ňom. „Téma osamelosti často vystupuje, keď sa ženám narodí dieťa,“ hovorí.

Ženy sú vytrhnuté z pracovného procesu, často vzdialené od primárnej rodiny, komunity, ich rovesníci - ak ešte nemajú deti, majú iné témy a čas voľna, a nevedia sa zladiť ani na vhodnom čase a mieste stretnutia. V práve postavenom satelite toto všetko môže pôsobiť ešte intenzívnejšie.

„V mestách a starších sídliskách už často sú etablované priestory, kde sa matky môžu stretávať, materské centrá, to v nových sídlach zatiaľ nie je,“ hovorí psychologička.

Vagaská počas materskej v Chorvátskom Grobe zažila momenty osamelosti. „To boli hrozné pocity, s nikým som sa nestretávala, deti stále choré a doma, najviac bol výlet na ihrisko a tam iné matky, neznáme,“ opisuje.

Prostredie bez dostatku podnetov, bez možnosti stretávať dospelých pocit osamelosti znásobuje.

„Žijú tu vo svojej podstate veľmi intenzívny život, plný náročných situácií ale i radostných okamihov, ktorý nemajú s kým zdieľať,“ opisuje Celušáková situáciu mnohých žien.

Zoznámiť sa pre mnohé ženy nie je ľahké. Môže im to však výrazne uľahčiť situáciu, ak si pomôžete so starostlivosťou o deti, bolo by to menej náročné. Veľký význam má aj sociálne učenie, keď sledujeme, ako podobné situácie riešia iné ženy.

„Obhliadnite sa okolo seba, či po tých prázdnych chodníkoch nechodia rovnako zúfalé ženy - možno v tom nie ste sama,“ radí psychologička.

Najvýznamnejšou prevenciou proti osamelosti je mať okolo seba iné mamy, s ktorými sa môžu porozprávať o svojom prežívaní, poradiť sa v konkrétnych situáciách a tiež zažiť, že pochybnosti a neistota k tomuto obdobiu patria, je to normálne a zvládnuteľné.

„Keď nemáte s kým porovnať, ako to zvládajú ostatní, tak zo sociálnych sietí môžete mať pocit, že všetci to robia lepšie ako vy,“ pripomína.

Miroslava Ondrušová sa do Beníc presťahovala pred piatimi rokmi. „Vzťahy sa ako prišelcovi nadväzujú ťažšie - hlavne po covide,“ hovorí.

Priznáva, že s inými matkami zo svojho okolia sa nestretáva rada, pretože rozhovory s nimi sa točia vždy okolo detí.

„Ja tie deti milujem, ale mám pocit, že tým, že som sa stala matkou, som stratila samu seba a vlastnú hodnotu,“ hovorí. „Nikto sa nezaujíma o moje písanie, moje prežívanie každého dňa, moje sny a túžby a plány, názory na dianie okolo nás.“

Spomína aj situáciu zo svojej rodnej dediny, kam sa tiež prisťahovalo veľa ľudí z Martina. „Tí nie sú prístupní ani ľuďom z dediny, ani zvykom, ani podieľaniu sa na činnosti v dedine, budovaní spoločenstva. Chcú mať pokoj, stavajú si hradby okolo minipozemkov a izolujú sa,“ hovorí.

Izoláciu na predmestiach si všímajú geografi, ktorí ich skúmajú. „Otázkou je, či sa na predmestia sťahujú individualisti, alebo naopak predmestie vytvára individualistov,“ hovorí Šuška.
Robia to pre deti

Život na predmestí môže priniesť aj výhody, ak sa v okolí stretne viac rodín v podobnej situácii.

„Mali sme to šťastie, že sme natrafili na skvelých susedov. Vytvorila sa nám tu príjemná komunita, deti spolu vyrastajú, nemusíme sa báť ich vypustiť von na odrážadlo či bicykel, že by sa im mohlo niečo stať v súvislosti s premávkou vozidiel,“ hovorí Dominika Lališová z Čunova.

Rozhodnutie odísť z mesta aj preto hodnotí stále pozitívne. Deti majú skvelý priestor na výbeh, či už na záhrade, alebo aj na ulici s rovesníkmi. „Spokojné deti, spokojní rodičia,“ dodáva.

Kružlíková si prechádzky po Miloslavove sama neužíva. „Beriem to tak, že som vonku s malou, že aj tá prechádzka je pre ňu, záleží na tom, či si ju ona užije,“ hovorí.

Aj ona však vidí v bývaní na predmestí výhody. Dom so záhradou znamená hlavne ticho, ktoré sa nedá porovnať s mestom. „Nepočujem vysávanie susedov, ani keď sa niekto rozpráva alebo búcha, nemusím riešiť, kedy vysávam alebo či zapínam práčku o jedenástej. V tomto mi to dáva slobodu,“ hovorí.
Škôlka ako problém

Andrea Viszlayová život na predmestí ako matka hodnotí pozitívne. Z pohľadu zamestnanej ženy však vidí veľké negatíva.

Pred materskou z domu odchádzala o pol siedmej a z práce sa vracala o piatej. Miestna škôlka však začína až o siedmej a končí o pol piatej. Keď teda jej dcéra pôjde do škôlky, ona sa nebude môcť vrátiť do svojej predchádzajúcej práce.

„Nedá sa to skĺbiť: osem hodín práca a cesta, ktorá trvá tam a späť dve hodiny,“ vyrátava. „Ak nestihnete prípoj tak plus ďalších 30 minút a prípadné nadčasy, ktoré sú v medzinárodnej spoločnosti bežné, a k tomu rozvoz detí, škola, škôlka, krúžky. Takže si budem musieť hľadať niečo malé v okolí a určite za menší plat.“

Staršieho syna vozí do škôlky v Záhorskej Bystrici autom. „A je jedno či chodí do Záhorskej Bystrice, alebo do Marianky, pretože do obidvoch škôlok je to pešo vyše 30 minút dospeláckou chôdzou, s malým synom by to bol asi dvojnásobok,“ vysvetľuje.

Kružlíková pred materskou dochádzala do práce z Miloslavova, na autobus chodila okolo šiestej, aby bola v bratislavskej Petržalke na pol ôsmu.

Teraz nevie, či sa jej dieťa dostane do škôlky v obci, alebo budú musieť hľadať súkromné zariadenie. „Visí to nad nami ako Damoklov meč,“ hovorí.

So škôlkami mala problém aj Vagaská v Chorvátskom Grobe. Najprv im prvé dieťa v troch rokoch odmietli obe škôlky v obci a až na odvolanie sa dostala do škôlky, ale v druhej časti obce.

„Momentálne to vyzerá tak, že sa nedostane do školy – keďže sa miesta žrebujú - a budeme musieť voziť dieťa do druhej časti obce, aj keď bývame sto metrov od školy,“ hovorí Vagaská.
Naspäť do mesta?

Zuzana Žabková má jasno v tom, že chce z Miloslavova odísť. „Som z toho veľmi frustrovaná a už dokonca manžel povedal, že časom odtiaľto odídeme,“ hovorí.

Žiť v dome je síce neporovnateľný komfort, na kvalitný život to však nestačí. „Ak by som sa mala rozhodnúť, kam ísť, určite by tam bola nejaká už dlho existujúca a vybudovaná dedina - napríklad Stupava alebo Viničné,“ hovorí.

Tie sú však podľa nej citeľne drahšie, nehovoriac o Bratislave, kde si podľa jej slov nie sú schopní kúpiť plnohodnotný byt pre rodinu, dodáva.

Istý trend návratu z predmestí pozoruje aj geograf Šuška. Môžu mu predchádzať nevyrátané náklady na dochádzanie do mesta, ale aj sklamanie z ničotnosti, ktorá je v niektorých nových sídlach prítomná.

„Predstava bosých detí pobehujúcich po anglickom trávniku na záhrade za domom je pekná, ale táto situácia trvá tri roky a potom dieťa potrebuje ihriská a krúžky a celá predstava toho ideálu sa odrazu preformátuje,“ vysvetľuje.

Návrat do mesta je však tiež finančne náročný. „Cena nepustí, predmestie je lacnejšie. Nedostupnosť bývania v Bratislave bude stále veľa ľudí tlačiť von,“ dodáva Šuška.
Kedy treba vyhľadať pomoc

Psychologička Hana Celušáková pripomína, že naša spoločnosť má veľmi presne nastavený imperatív, čo znamená byť dobrá matka. Správna mama - podľa tlaku spoločnosti - je tá, ktorá napĺňa potreby dieťaťa, hoc i na úkor vlastných potrieb, a ideálne to robí na základe odborných štúdií, odporúčaní, knižiek či podcastov a bez chýb.

„Je to veľmi emocionálne pohlcujúce a často aj finančne náročné a zároveň takmer isto nedosiahnuteľné, čo môže byť sústavným zdrojom stresu,“ pripomína Celušáková. Keďže materstvo je v našej spoločnosti veľmi vysoko hodnotené, ženy o týchto veciach hovoria málo. Boja sa zdieľať aj pochybnosti, aj pocity bezradnosti či zlyhania, čo ešte znižuje pravdepodobnosť, že vyhľadajú pomoc - neformálnu, od blízkych, ale aj odbornú, ak je to potrebné.

„Chcem ich len povzbudiť, aby neváhali, nezostali s týmito pocitmi osamelé, s podporou, koníčkami, priateľkami sa rodičovstvo zvláda ľahšie a môže byť naozaj naplňujúce. Stačí byť "dosť dobrá", netreba sa tlačiť do perfektnosti."

Spozornieť či prípadne vyhľadať aj odbornú pomoc podľa psychologičky treba, keď je v živote mamy tých dobrých chvíľ menej ako tých zlých, keď prevládajú šedé dni bezradnosti, chýba radosť a objavujú sa myšlienky o vlastnom zlyhaní. Všímať si treba aj telesné symptómy, únavu, neschopnosť zaspať, alebo nekvalitný spánok, po ktorom sa necíti oddýchnutá, rôzne bolesti, nechutenstvo alebo emocionálne prejedanie.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23438923/sen-o-d ... miest.html

Prepáčte, naleteli ste na scam. Šesť príbehov odhaľuje, ako fungujú organizované podvody



BRATISLAVA. Už to nie sú e-maily od nigérijského princa, ktorý ponúka milióny eur zo svojho dedičstva. V posledných rokoch sú podvodníci organizovanejší a prichádzajú s oveľa premyslenejšími metódami.

Využívajú psychologickú manipuláciu a moderné technológie, vrátane umelej inteligencie. Odborník na kybernetickú bezpečnosť Ondrej Kubovič z Esetu hovorí, že podvodníci sa dnes snažia zmanipulovať obeť tak, že im pošle peniaze dobrovoľne. Hovorí sa tomu sociálne inžinierstvo.

Denník SME sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí sa stali obeťami takýchto podvodov. Ich finančné straty sa pohybujú od niekoľko sto eur po 150-tisíc.

Väčšinou ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, dvaja dokonca pracujú v oblasti IT.

Niektorí nechceli zverejniť svoje priezvisko, jednému sme zmenili meno úplne. Všetci majú spoločné to, že dnes nechápu, ako sa mohli nechať nachytať.

Ich prípady ukazujú, že za istých okolností sa môže stať obeťou podvodu ktokoľvek. Tiež odhaľujú, ako polícia opakovane odmieta tieto podvody vyšetrovať, a odvoláva sa na neopatrnosť obetí.

Od tindra ku kryptomenám
Andrej (jeho meno sme na jeho žiadosť zmenili) bol na služobnej ceste v západnej Európe, keď začal cez zoznamovaciu aplikáciu Tinder komunikovať so ženou z Ázie. Už po niekoľkých dňoch si získala jeho dôveru. „Vzniklo medzi nami priateľstvo,“ hovorí.

Ešte netušil, že sa stane obeťou podvodnej schémy, ktorá má v zahraničí názov „Pig butchering scam“.

Žena využila zblíženie, a začala ho lákať na investovanie do kryptomien. Andrej poslal peniaze najskôr na Binance, čo je známa kryptomenová burza, ale odtiaľ ďalej na platformu, kde mu žena sľúbila, že zarobia na rôznych špekulatívnych obchodoch.

Počiatočná malá investícia sa Andrejovi skutočne vrátila so ziskom. Tak podvodníci svojim obetiam dokážu, že systém funguje.

Andrej si hľadal cez google informácie o platforme, no nič nenašiel. Na internete je o nich málo informácií aj preto, že podvodníci ich pravidelne obmieňajú.

Zdalo sa mu to podozrivé, a povedal to aj žene, s ktorou si písal, no ona ho ubezpečovala, že nejde o podvod. „Mal som zatemnený mozog. Bola to psychologická hra a oni vedia zmanipulovať človeka,“ hovorí.

Celé to trvalo asi mesiac. Andrej mal na platforme už pomerne veľkú sumu, vyše 400-tisíc dolárov, ale išlo len o fiktívne peniaze. Rozhodol sa, že si ich vyberie.

Podvodníci však od neho žiadali, aby najskôr zaplatil 50-tisíc dolárov ako daň zo zisku. Zaplatil. Žena, s ktorou dovtedy komunikoval, odrazu zmizla a podvodníci žiadali ďalších takmer 40-tisíc ako daň za výber. Vtedy mu došlo, že ide o podvod.

Spolu prišiel o 150-tisíc dolárov. Polovica boli jeho úspory, zvyšok si požičal od rodiny a z banky. Aby neskôr svoje dlhy splatil, vzal si hypotéku.

Keď si uvedomil, že ide o podvod, skúsil si cez internet najať hackerov, aby s ich pomocou získal peniaze späť. No aj tí ho podviedli, a stratil ďalších niekoľko tisíc dolárov.

Serióznejšia firma z Maďarska potom vypátrala, kam zmizli Andrejove peniaze, aj kto sú páchatelia, no bolo už neskoro. Ani Binance už konať nechcela. „Keď raz o to prídete, šanca na vrátanie je možno jedno až päť percent,“ odhaduje Andrej.

Obrátil sa aj na políciu, ale tá jeho trestné oznámenie odmietla. V uznesení píše, že prípad nepovažuje za podvod, pretože Andrej vraj nebol dostatočne opatrný.

Podobne polícia argumentovala aj v ďalšom prípade.

Neskôr sa Andrejovi úplnou náhodou podarilo znova spojiť so ženou, ktorá ho zlákala. Ospravedlnila sa mu a opísala, v akých podmienkach pracuje.

Vraj malo ísť pôvodne len o pracovnú brigádu, ale napokon skončila v zajatí v pracovnom tábore, kde musí pod hrozbou fyzických trestov napĺňať určené ciele.

Celý gang údajne operuje niekde v zlatom trojuholníku, v oblasti v juhovýchodnej Ázii medzi Thajskom, Laosom a Mjanmarskom. Typ podvodu Pig butchering scam pochádza z Číny, no najviac sa rozvinul v juhovýchodnej Ázii.

Andrej verí, že podvodníčka mu už povedala pravdu. Dokonca mu vrátila časť peňazí, ale išlo len o zlomok toho, čo stratil.

Sorry, ale naleteli ste na scam
Aj Marián investoval do kryptomien, ale cez dôveryhodnú platformu Binance.

Jedného dňa mu prišla SMS, že sa niekto pokúša prihlásiť do jeho účtu na Binance s telefónnym číslom, na ktoré treba zavolať.

Správa mu prišla v rovnakom vlákne ako bežné notifikácie od Binance, takže Marián jej dôveroval. Vtedy ešte nevedel, že Binance v skutočnosti nemá žiadnu telefonickú podporu a komunikuje len online.

Na telefónnom čísle zaznel automat, ktorý mu oznámil, že sa dovolal na zákaznícku linku Binance a bude prepojený.

Človek s výbornou britskou angličtinou mu vysvetlil, že majú takých útokov viac, a že ho prepojí na bezpečnostného špecialistu, ktorý mu pomôže zabezpečiť účet.

„Viackrát som prerušil hovor. Podvodníci nezvyknú volať späť, ale títo volali,“ vysvetľuje Marián. Navrhli mu, že jeho peniaze presmerujú do inej softvérovej peňaženky (ide o konto v rámci platformy, kde sa ukladajú kryptomeny), s čím súhlasil.

„Trpezlivo ma navigovali, mali prehľad o rôznych chybách a problémoch, ktoré sa môžu objaviť a na konci mi povedal: „I am sorry, sir, but you fall for scam (je mi to ľúto, ale naleteli ste na podvod),“ opisuje. Po tejto vete mu zložili telefón.

Marián si neuvedomil, že ho v skutočnosti naviedli do inej peňaženky. Odtiaľ peniaze okamžite poslali ďalej, takže sa to už nedalo zvrátiť. Finančné toky pri kryptomenách sú ťažko vystopovateľné.

Polícia Mariánovi odmietla jeho trestné oznámenie. Aj toto uznesenie o odmietnutí redaktor SME videl.

Policajtka v prípade nevidí trestný čin podvodu a argumentuje tým, že Marián poslal svoje peniaze dobrovoľne a neoveril si, či dotyčný je skutočne pracovníkom Binance.

„Zjavne konal bez dodržania obvyklej miery opatrnosti,“ píše v uznesení okresného riaditeľstva Bratislava II.

Kubovič hovorí, že aj takéto podvody s presahom do zahraničia sa dajú vyšetrovať. Existujú na to aj príklady zo zahraničia.

Napríklad česká polícia pred rokom v spolupráci s ukrajinskou zakročila proti medzinárodnej organizovanej skupine, ktorá od roku 2021 vytvárala phishingové napodobeniny internetových stránok prepravných spoločností ako DPD, Zásielkovňa alebo Česká pošta.

„Chce to medzinárodnú spoluprácu a poctivý zber dát o útokoch a obetiach. A treba na to aj technickú zdatnosť,“ hovorí Kubovič.

Chcem vás odbremeniť
„Zadám kuriérskej službe objednávku, aby som vám túto časť procesu odbremenil. Mám skúsenosť s Packetou, takže lepšie cez nich to vyriešiť,“ napísal autorovi tohto textu akýsi Milan Kvetko, ktorý reagoval na inzerát na Bazoši. Chcel adresu a telefónne číslo, na ktoré má zavolať kuriér.

V súčasnosti ide o jeden z najrozšírenejších podvodov. Podvodníci sa odvolávajú na Packetu či inú skutočnú kuriérsku spoločnosť.

Firma Eset v spolupráci s políciou analyzovala tieto typy podvodov na rôznych internetových bazároch.

Stoja za nimi organizované skupiny z rusky hovoriacej krajiny. Fungujú ako bežná firma. Podvodníci pracujú ako zamestnanci, majú pevnú pracovnú dobu, peniaze z podvodov idú na jeden účet, z ktorého dostávajú mzdu. V niektorých skupinách sú zase pod rôznymi hrozbami nútení vykonávať podvody.

Používajú poloaumatizovaný nástroj Telekopye, ktorý dokáže generovať SMS, phishingové stránky či falošné platobné brány. Je tam aj zabudovaný prekladač, takže sú schopní komunikovať po slovensky. Majú tiež pripravené scenáre, ako odpovedať, ak sa človek na niečo opýta.

Dokážu manipulovať do tej miery, že napríklad najskôr predstierajú, že váhajú, či tovar naozaj kúpia.

Podvodníci stavajú na kvantitu. Ak to skúšajú dostatočne často, nakoniec sa nájde niekto nepozorný, koho podvedú.

Kubovič hovorí, že dôležitá je obozretnosť a zaujímať sa o to, ako takéto podvody fungujú. Je dobré aj nahlasovať podvodníkov platformám, ako sú Bazoš alebo Vinted.

Ľudia by si mali tiež chrániť počítač a mobil bezpečnostným softvérom a pravidelne ho aktualizovať.

Netflix SMS neposiela
Tisícom ľudí prišla v poslednom čase SMS správa, ktorá sa tvárila, že je z Netflixu. „Váš účet bol pozastavený z dôvodu neplatného spôsobu platby. Pred dočasným zablokovaním aktualizujte svoje informácie,“ písalo sa v nej.

Netflix pritom SMS neposiela a aj adresa webovej stránky platba-netflix.com vyzerala podozrivo.

Štefan si to však v tom momente neuvedomil. „Spojil som si to s tým, že sa mi práve menila platobná karta, a prišlo to v deň, keď mi z Netflixu sťahujú platbu,“ hovorí.

Samotná webstránka vyzerala autenticky. Prihlásil sa do svojho konta a vložil údaje o novej platobnej karte.

Ide o typický podvod, ktorý sa označuje ako phishing. Podvodníci vytvoria kópiu dôveryhodnej a známej stránky, aby získali prihlasovacie údaje alebo rovno údaje z platobnej karty. Obeť nalákajú cez e-mail, SMS, ale aj odkazom v nejakom príspevku.

O dva dni neskôr si Štefan všimol podozrivé pohyby na jeho účte. Dohromady prišiel o 270 eur.

Na pobočke si zablokoval kartu, no banka mu už peniaze nevrátila. Zdôvodnila to tým, že Štefan riadne overil totožnosť a udelil súhlas na prevod platieb. Vyzradenie údajov nepovolaným ľuďom je podľa nej zodpovednosťou klienta.

„Mohlo byť aj horšie, kolegyni sa stalo to isté a jej zmizlo za jeden deň 500 eur,“ uzatvára Štefan.

Pýtali sme sa niekoľkých bánk, za akých okolností môžu klienti získať peniaze späť. Odpovedali skôr vyhýbalo s tým, že závisí od individuálnej situácie.

Banky nemajú technické možnosti, ako zrušiť platbu, ktorá už odišla. Nemôžu ani preúčtovať peniaze bez súhlasu majiteľa účtu, v tomto prípade podvodníka. Potrebovali by na to napríklad rozhodnutie súdu.

V praxi sa podľa informácií SME stáva, že peniaze idú najskôr cez sprostredkovateľa, akéhosi bieleho koňa, a môže nejaký čas trvať, kým ich prevedie k podvodníkovi. Ak banka kontaktuje tohto sprostredkovateľa, môže byť ochotný peniaze vrátiť.

Preto je dôležité kontaktovať banku čo najskôr. Banky hovoria, že šanca na vrátenie peňazí sa zvyšuje aj vtedy, ak sa obeť obráti na políciu.

Podpora od Microsoftu a lekárske konope
Dušan spomína, ako jeho priateľovi pred štyrmi rokmi volal muž, ktorý predstieral, že je z technickej podpory od Microsoftu, a že treba okamžite opraviť problém s jeho počítačom.

Najskôr bol skeptický, no anglicky hovoriaci muž ho presvedčil. „On bol veľmi chorý v tom čase, mal horúčku, čo zrejme ovplyvňovalo jeho rozhodovanie,“ hovorí o priateľovi Dušan.

Povedali mu, čo má napísať do prehliadača od Googlu, na čo má kliknúť, a čo má stiahnuť. Tak sa podvodníci na diaľku pripojili na jeho počítač. Začali okamžite kopírovať a vymazávať jeho obsah. Dostali sa aj na cloud, kde mali obaja odfotené občianske preukazy a pasy.

To isté chceli urobiť aj v telefóne a pýtali si údaje k platobnej karte. Vtedy im už zložil a zavolal Dušanovi, že sa niečo deje s počítačom.

Cieľom podvodníkov bolo vymazať a získať dáta, aby ich mohli vydierať. K tomu nedošlo, pretože ďalšie telefonáty z tohto čísla už ignorovali.

Prišli však o 90 percent dát a museli si ísť vymeniť doklady. Išli aj na políciu podať trestné oznámenie. „Nič sa neudialo, iba raz zavolali, a pýtali sa, či sa niečo nezmenilo, potom to uzavreli,“ hovorí Dušan.

Keď si boli meniť doklady, policajtka nevedela zaevidovať dôvod výmeny, lebo jej v systéme chýbala možnosť „kybernetický útok“.

Netrvalo dlho a Dušan s priateľom sa stali znova obeťami podvodu. Firma JuicyFields so sídlom v Berlíne ponúkala klientom vysoké zisky za investíciu do medicínskeho konope.

Išlo však o Ponziho schému (pyramídovú hru), do ktorej sa celosvetovo chytilo takmer 200-tisíc ľudí, ktorí poslali podvodnej firme dohromady 645 miliónov eur.

Dušan hovorí, že s firmou sa po prvýkrát stretol na Cannafeste, čo je jeden z najväčších medzinárodných veľtrhov o konope. Firma pôsobila sviežo a novátorsky. Platila si reklamu na sociálnych sieťach, propagovali ju influenceri.

Investoval osemtisíc eur, na ktoré si zobral úver, jeho priateľ tisícku. „Nešlo to podľa plánu. Asi tri dni po mojom poslednom vklade sa celý Ponziho systém zrútil,“ hovorí Dušan. Firma zmizla z internetu, jej služby prestali fungovať.

Revolut (ide o medzinárodnú platformu, ktorá ponúka cez mobilnú aplikáciu rôzne bankové služby, ale aj platbu kryptomenami) mu nevedel vrátiť peniaze. Podarilo sa mu spojiť aj s viacerými poškodenými, ale nikam to neviedlo.

Na slovenskú políciu sa už po poslednej skúsenosti neobracal.

Europol a policajti z 11 rôznych štátov pri veľkej akcii pred rokom zadržali deväť ľudí. Novinári zistili, že za podvodom stál Rus Sergej B. a mnohí experti si myslia, že schéma mala politické krytie z Kremľa.

„Pocit, že som hoci nepriamo a nechtiac mohol prispieť k tomu, že sa cez tento podvod financovali ruské aktivity, bolo zničenie psychiky na druhú. Strata peňazí bola jedna vec, ale tento aspekt bol možno ešte horší,“ hodnotí Dušan.

Peniaze vrátila banka
Peter Bilka mal šťastie, pretože po tom, ako prišiel pre podvod o všetky peniaze, ich dostal naspäť od banky.

Začalo to tak, že cez google si stiahol softvér na sťahovanie pesničiek v mp3 formáte z youtube. Služba si však vyžadovala jednorazový poplatok približne 10 eur, preto do nej zadal údaje zo svojej platobnej karty.

Išiel si ľahnúť a ešte počas noci prebehlo asi 200 malých platieb z jeho účtu. Ráno už mal prázdny účet. Okamžite kontaktoval banku. V tom čase tam pracovala jeho sestra, ktorá mu pomohla vypísať reklamáciu.

Podmienkou bolo podať trestné oznámenie. Podal ho, ale hovorí, že odvtedy ho polícia už nekontaktovala. Prešli už dva roky.

Peniaze mu napokon vrátila banka, čo ho prekvapilo, no na dôvody vrátenia peňazí si už presne nespomína. Bol rád, že to pre neho malo takýto koniec. „Nie každý má také šťastie,“ pripúšťa.

Ukradli mu identitu
Marek Varga je finančný poradca s bohatou digitálnou stopou. Má vlastnú webstránku, podcast a svoju prácu aktívne propaguje aj na sociálnych sieťach.

Jeho celú identitu vrátane telefónneho čísla už viac ako dva roky aktívne využívajú podvodníci na predaj investičných produktov, najmä kryptomien.

Podvodná technika sa volá spoofing. Podvodníci môžu volať pod cudzím telefónnym číslom a predstierať, že ide o niekoho iného.

Varga to zistil to tak, že občas sa podvodníkom nepodarilo niekomu dovolať, a jemu potom prišla SMS o dostupnosti tohto čísla.

„Občas sa stane, že počas telefonátu dôjde k prerušeniu hovoru a ľudia, s ktorými volali, sa snažia zavolať späť na toto číslo, pričom sa dovolajú mne. Vtedy už mám pripravenú SMS odpoveď, kde im vysvetlím, o čo ide, a upozorním ich, aby si dávali pozor,“ hovorí Varga.

Komunikoval o tom aj s operátorom, políciou či IT expertmi, ale vraj ide o neriešiteľný problém. Podal trestné oznámenia, ale skôr pre vlastnú ochranu, ak by ho chcela neskôr žalovať niektorá z obetí podvodu.

Varga aj sám zisťoval, ako fungujú podvodníci, a to tak, že predstieral záujem o ich služby. O téme sa snažil potom vzdelávať širšiu verejnosť.

Ľuďom odporúča, aby si overovali cez Národnú banku Slovenska, či je tam vôbec daná organizácia zaregistrovaná. A keď s nimi telefonujú, nech prejdú do online hovoru a zapnú kameru.

„S týmto zatiaľ nikto nikdy z tých podvodníkov nesúhlasil,“ hovorí Varga. Alebo môžu zrušiť hovor a skúsiť zavolať späť.

Pred rokom robila agentúra Focus prieskum pre finančného makléra Partners. Takmer štvrtina opýtaných odpovedala, že má skúsenosť s podozrivou ponukou na investovanie. Ponuky dostávali najčastejšie cez telefón, v podobe reklamy na sociálnych sieťach alebo weboch či cez nevyžiadaný e-mail.

Viac ako desatina z týchto ľudí má skúsenosť aj s finančnou stratou, väčšinou do sumy 1000 eur.

Podvodné ponuky sľubovali rýchle a neprimerane vysoké zisky, 100-percentnú záruku výnosu či bagatelizovali riziká investície. To sú znaky, pri ktorých by mali ľudia spozornieť.

Na sociálnych sieťach využívajú podvodníci deepfake videá známych osobností, ktoré propagujú investovanie. Objavilo sa už takéto video s podobizňou Petra Pellegriniho či rapera Rytmusa.

Väčšina ľudí dnes dokáže ešte rozpoznať, že ide o podvod, no s vývojom umelej inteligencie budú podobné videá vyzerať čoraz reálnejšie.

„Z roka na rok vidíme pokrok,“ hovorí Kubovič.

Napríklad jeden zamestnanec firmy z Hongkongu zaplatil podvodníkom 25 miliónov dolárov po tom, ako mal videohovor s niekoľkými svojimi kolegami, vrátane finančného riaditeľa. Všetci boli deepfake.

Podvodník oklamal dôchodcu
Obzvlášť zraniteľnou skupinou sú starší ľudia. Podvodníci v telefonáte alebo v SMS predstierajú, že sú ich príbuzní a potrebujú okamžite peniaze.

Polícia na začiatku roka informovala o prípade 78-ročného seniora z Bratislavy, ktorému telefonoval podvodník a predstavil sa ako vnuk Maťko.

Vylákal od neho 65-tisíc eur v hotovosti, vraj na prepis bytov a pozemkov. Dôverčivý senior odložil podľa inštrukcií podvodníka peniaze v igelitovej taške pod zaparkované auto v blízkosti hokejového štadióna.

Po príchode domov si uvedomil, že ide o podvod.

Polícia pre takéto prípady vyzýva najmä starších občanov, aby boli obozretní a preverovali si informácie u svojich príbuzných.

Cesta k zdraviu
Radíme športovcom
Rozhovory
21. septembra 2023 9:24
Denník NBolesť v oblasti chrbta pri chôdzi? Problém môže byť inde, vraví pohybový terapeut. Skúste 20-sekundový test na jednej nohe
Pavel BielikPavel Bielik
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj dlhou prechádzkou môžeme prestreliť, vysvetľuje Viktor Oliva.

Odborníci často odporúčajú chôdzu ako liek pri problémoch s chrbtom. Áno, ak ju vykonávame správne, je pre nás nenáročná, príjemná a najmä prospešná.

Lenže aj chôdza môže spôsobiť bolesť a diskomfort, vyžaduje si totiž, aby si jednotlivé časti nášho pohybového aparátu (chodidlá, členky, kolená či bedrá) plnili svoju funkciu.

Niekedy stačí, že si človek podvrtne členok, a na niekoľko týždňov až mesiacov naruší správny vzor chôdze, pretože bolestivé miesto zaťažuje menej.

Inými slovami, ak si niektorá časť nášho tela neplní svoju funkciu, ďalšie časti sa začnú preťažovať.
reklama

Problém preto môže byť v akejkoľvek časti ľudského tela od chodidla až po jeho hornú časť. „Ľudia, ktorí pociťujú pri chôdzi bolesť v oblasti chrbta, vôbec nemusia mať problém v chrbtici,“ vysvetľuje Viktor Oliva, pohybový terapeut, vedec a pedagóg na FTVŠ UK v Bratislave.

Existuje mnoho príčin, patrí k nim aj predsunutá hlava dopredu či stuhnutá oblasť panvy. „Bolesť je skvelým varovným signálom, že časom sa môže niečo poškodiť alebo zničiť, ak nič nezmeníme,“ vraví.

Dočítate sa:

čo odhalí 20-sekundový test;
prečo nás bolí chrbát počas nakupovania;
aké chyby pri chôdzi robíme;
aké cvičenia nám môžu pomôcť;
akého odborníka vyhľadať, ak je problém vážnejší.

Poznámka: Existuje viacero faktorov (neurologických, emočných, kultúrnych, inštinktívnych, štrukturálnych), ktoré môžu ovplyvniť štýl našej chôdze, preto sa v texte sústredíme na vzor „normálnej“, nepatologickej chôdze.
Foto N – Peter Kováč
Vydržte 20 sekúnd

Veľa času pri chôdzi strávime na jednej nohe, preto je veľmi dôležitá sila a kondícia svalov v oblasti bedrového kĺbu, panvy, stredu tela a stehien. Pri každom kroku by mala naša panva zostať v čelovej (frontálnej) rovine stabilná, ak to však nedokáže, trpieť bude bedro aj chrbát.

Podľa Olivu si to dokážeme otestovať aj sami jednoduchým cvičením pred zrkadlom.

„Postavte sa na jednu nohu a sledujte, ako sa správa vaša panva – či ju dokážete držať symetricky, alebo či sa nakloní smerom hore spolu s úklonom trupu na stranu stojnej dolnej končatiny, respektíve nespadne smerom dole na stranu opačnú.. Takto skúste vystriedať obe nohy a sledovať, aká veľká je asymetria v panve,“ opisuje.

Ak vám cvičenie nerobí problém, skúste ho vykonať so zatvorenými očami, ktoré pri stabilite zohrávajú dôležitú úlohu.

Zdá sa, že ide o ľahké cvičenie, ktoré zvládne každý, no rovnováha je v bežnej populácii častý problém. „Zdravý človek by mal dokázať stáť na jednej nohe aspoň dvadsať sekúnd,“ vysvetľuje.

Oliva podobné cvičenia často absolvuje aj so staršou populáciou, ktorá potrebuje správnu koordináciu využiť v bežnom živote.

Zároveň upozorňuje, že výborným prostriedkom na zlepšenie koordinácie, celkovej sily a stability tela je silový tréning, ktorý okrem iného znižuje riziko pádov – preto je vhodný nielen pre mladšie, ale najmä pre staršie vekové kategórie.

„Svaly musia mať adekvátnu silu a kapacitu, aby vedeli efektívne spracovať a tolerovať zaťaženie,“ hovorí.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Aj dlhou prechádzkou môžeme prestreliť

Oproti primátom dokážeme chodiť vzpriamene, a to vďaka našej anatómii bedrového kĺbu, panvy, čo ovplyvnilo aj naše zakrivenie chrbtice, najmä driekovej časti, kde vzniklo lordotické zakrivenie.
reklama

Lordóza nám preto umožňuje veľa rôznych vecí, napríklad väčší pohyb panvy, čo je pozitívne pre vzpriamenú a efektívnu chôdzu, no zároveň to so sebou prináša aj väčšiu náchylnosť na vznik rôznych problémov a komplikácií v tejto oblasti.

„Ak je však oblasť panvy a hrudníka stuhnutá, namiesto nej môže rotovať drieková chrbtica, ktorá na to nie je prispôsobená. Takto môžu časom prísť bolesti a komplikácie, lebo sa preťažujú iné časti tela,“ hovorí Oliva.

Problém môže spôsobiť aj predsunutá hlava dopredu. Telo vtedy reaguje a zväčší zakrivenie hrudníka, čo opäť komplikuje jeho prirodzenú schopnosť rotácie, ktorá je pre ľudský pohyb kľúčová.

„Často vtipkujeme, že keď vidíme pracovať piatich robotníkov, pracuje jeden a štyria ho sledujú. V ľudskom tele je to naopak: ak jedna časť nepracuje správne, musia viac pracovať zvyšné štyri.“

Z toho plynie skúsenosť stuhnutého kancelárskeho človeka, ktorý sa po presedenom dni chystá športovať, no po ceste z práce pociťuje v oblasti chrbta diskomfort, hoci iba kráča.

„Vezmime si ako príklad človeka, ktorý má sedavý spôsob života a vôbec sa nehýbe. Ak ho zoberiete na 10-kilometrovú prechádzku, môžete jednoducho prestreliť jeho toleranciu na záťaž. Jeho telo na to nemusí byť pripravené, hoci nemá žiadny zdravotný problém,“ vysvetľuje.

Podľa Olivu je dôležité, aby si každý našiel správnu mieru pohybového zaťaženia a nepreceňoval sa. To, čo vyhovuje jednému, nemusí druhému.

Ak ste zdraví, no pri chôdzi cítite diskomfort, odpoveď môže byť jednoduchá: ste pravdepodobne stuhnutí, slabí a jednotlivé časti vášho tela nedokážu pracovať tak ako treba, čím sa preťažujú oblasti, ktoré by nemali byť natoľko zaťažené, a naopak.
Z kancelárie do fitka

Netreba zabúdať ani na pohyb a ľahký strečing aj v práci. Prerušte svoju nečinnosť, postavte sa zo stoličky každých 30 až 40 minút a prejdite sa po kancelárii, prípadne sa natiahnite, urobte zopár drepov alebo vybehnite po schodoch, ak vám to nespôsobuje diskomfort a bolesť.

„Pomôže aj jednoduchý predklon a záklon, rotácia trupu aj rozhýbanie krčnej, hrudnej chrbtice a našich bedier. Nájdite si svoju 2- či 3-minútovú pohybovú rutinu, ktorá vám v práci pomôže,“ vraví.

Mobilita je navyše geneticky podmienená. Inak sa cíti človek, ktorý má hypermobilitu (kĺby majú väčší rozsah pohybu), a inak ten, ktorý je od narodenia menej ohybný a viac stuhnutý.

„S takým človekom môžete strečovať a cvičiť, koľko chcete, moderný gymnasta z neho asi nebude,“ myslí si.

Podľa Olivu treba myslieť na to, že chôdza je pre nás jednoduchá, pretože naše svaly, šľachy a fascie (spojivové tkanivá) dokážu pracovať ako elastická guma, ktorá sa po natiahnutí dokáže vrátiť naspäť. A dokonca dokážu v sebe naakumulovať energiu a následne ju pri kontrakcii uvoľniť, čím pomáhajú pohybu.

Takto dokážeme pri chôdzi ušetriť energiu a hýbať sa efektívne.

„Ľudia sa často pýtajú, prečo im tuhne chrbát v nákupnom centre a prečo sa po ňom cítia tak unavene. Je to preto, lebo kúsok ideme, potom zastavíme, znova sa pohneme a potom zastavíme. Telo musí vydať viac energie, aby sa rozhýbalo,“ opisuje.

Preto pri dlhšej prechádzke bez častých zastávok bude telo využívať túto energiu, ktorá plynie z nášho pohybu. Štruktúry tela sú skonštruované tak, aby nás pri chôdzi poháňali vpred. „Takto máme veľa energie ‚zadarmo‘. Pri prerušovanom pohybe sa o tento fenomén uberáme,“ vraví.

Ako teda vyzerá ideálna chôdza?

To podľa Olivu nemožno zovšeobecniť, pretože v populácii existujú značné genetické rozdiely. Sú však základné aspekty, na ktoré si treba dať pozor.

„Nájdite si ideálnu dĺžku kroku, ktorá vám vyhovuje a pri ktorej sa cítite pohodlne, nekopírujte iných. Pozor aj na rýchlosť kroku. Ak je vaša chôdza príliš pomalá či príliš rýchla, telo nedokáže dobre využiť vyššie spomínanú energiu, aby vás efektívne poháňalo,“ dodáva.

Psychologička vyskúšala terapiu vo vlastnej domácnosti: Naučila ma, že nemusím všetko robiť za deti

Venuje sa filiálnej terapii.

ŽILINA. Pri výchove vlastných detí jej pomohla filiálna terapia, okrem iného posilnila ich vzájomných vzťah. Aj na základe pozitívnych výsledkov z osobného života chce matka a psychologička ZUZANA KOVALIČKOVÁ priblížiť efektívny tréning ďalším rodinám.

Mnohé sa pritom dokáže zmeniť len na základe hry. Tá je rečou dieťaťa a jedným z pilierov filiálnej terapie.

„Naučila ma, že nemusím všetko robiť za deti, aj keď boli veľmi malé. Vedia si poradiť aj samy. Pomohla mi pri rozvoji ich emočnej inteligencie. Často som používala, a stále používam, ocenenie a povzbudenie namiesto pochvaly, čo je veľmi dôležité pri budovaní sebavedomia,“ vymenúva príklady psychologička, ktorá aktuálne pripravuje tréningy rodičovských zručností aj v pastoračnom centre na žilinskom Hájiku.

Na čom je filiálna terapia založená? Aké výsledky môže priniesť?

Filiálna terapia, alebo inak povedané aj tréning rodičovských zručností, je založený na myšlienke posilniť vzťah rodiča a dieťaťa. V takomto vzťahu sa dieťa cíti bezpečne a zažíva skúsenosť s prijatím, pochopením. Budujú sa jeho zručnosti do ďalšieho fungovania v živote, ako napríklad empatia, sebakontrola, zodpovednosť.

Výsledkom je osobnostný rast dieťaťa, ale aj zmena spôsobu výchovy či nazerania rodiča na dieťa.

V akých prípadoch by ju rodičia mali vyskúšať? Ide o riešenie pre ľudí, ktorí sú už možno zúfalí alebo vie byť užitočná pre každého rodiča?

Sú dve cesty, ako uchopiť tento tréning. Jednou je, že sa rodič chce zlepšiť vo svojich schopnostiach a skúsiť dieťa vychovávať dieťa inak. Na druhej strane ju vyhľadávajú rodičia s konkrétnymi problémami. Napríklad v prípade emočných výbuchov, problémov v správaní, nízkeho sebavedomia.

Vďaka čomu je tento prístup účinný?

Prináša do rodín rešpektujúci prístup a princípy demokratickej výchovy. To ale neznamená, že dieťa si robí, čo chce. Práve naopak. Ide o vzájomné vnímanie pocitov a potrieb druhých.

Za jeden z prínosov považujem, že rodič dokáže týmto prístupom objaviť v dieťati jeho vlastný tvorivý potenciál a podporiť ho. Výsledkom bude potom sebavedomé, zodpovedné a sebestačné dieťa.

Dôraz sa kladie vo veľkom práve na hru. Prečo?

Hra je rečou dieťaťa. Mnohokrát si my dospelí neuvedomujeme, že naše deti mnohým slovám nerozumejú, že ich myslenie nie je ešte na takej úrovni ako u dospelých. Cez hru deti vyjadrujú svoje pocity, myšlienky, zážitky. Je to skrátka spôsob, ktorým sa rodič môže napojiť na dieťa.

Čo by si mal rodič pri hre všímať, čo robiť a hovoriť? Sú univerzálne pravidlá, zásady, ktorými by sa mal podľa terapie riadiť?

Vo filiálnej terapii rodič pracuje s dieťaťom na rôznych zručnostiach, takže sú tam určité pravidlá, ktoré mu pomáhajú, aby sa v tom celom nestratil. Základom je ale budovanie vzťahu a bezpečia u dieťaťa, pretože len tak môže potom fungovať to ostatné.

Takéto bezpečie budujeme napríklad stanovením hraníc, ktoré majú tiež svoje pravidlá.

Osobne si myslím, že neexistujú úplne univerzálne pravidlá, pretože každé dieťa je iné a reaguje inak. Preto nejde o to, čo rodič má alebo nemá robiť. Snažím sa na kurzoch pracovať aj s osobnosťou rodiča. Hľadáme spôsoby, ktoré mu fungujú pri výchove.

Podstatná je vraj empatická komunikácia, na čom je založená?

Jednou zo zručností, ktoré sa rodičia naučia, je empatické počúvanie. Následne tak môžu aj komunikovať. Rodičia sa učia pomenovať pocity, ktoré u dieťaťa pozorujú. Deti vtedy majú pocit pochopenia zo strany rodičov a zároveň sa učia pomenovať u seba tieto pocity. Práve to je prvým krokom k nenásilnej komunikácii.

Aké chyby robia poväčšine rodičia?

V prvom rade v tejto dobe vnímam, že pokrokom technológií je pretlak informácií a tým stúpajú nároky na rodičov. Nerada používam pojem „chyby rodičov“. Myslím si, že rodičia robia najlepšie, čo v danej situácii dokážu. V tomto tréningu sa pozeráme na to, ako sa veci dajú urobiť inak a efektívnejšie.

Stretávate sa pritom s mylnými názormi? Aké medzi rodičmi kolujú?

Podľa mňa nie sú mylné názory a stereotypy. Skôr vnímam, že každý z rodičov má svoju tému, na ktorej môže popracovať. U niekoho je to napríklad prílišný strach o vlastné dieťa, prílišná kontrola, prílišná benevolencia, autoritárstvo, emočné výbuchy a podobne.

Dokáže byť vďaka spomínanej metóde terapeutom každý?

V každej terapii je najdôležitejší vzťah medzi psychológom a klientom. A to ich posúva. V rámci filiálnej terapie je terapeutom rodič, čo môže byť niekedy účinnejšie, ako keď s dieťaťom pracuje cudzí terapeut.

Myslím si, že rodič je najlepší odborník na svoje dieťa. Každý odborník ale vie, že je potrebné sa vzdelávať a rozvíjať svoje kompetencie a zručnosti. Tak to je podľa mňa aj v rodičovstve. Vždy je na čom pracovať.

Ako ale odlíšiť, kedy je pre rodinu vhodná práve filiálna terapia a kedy zas iná pomoc?

V tomto by som sa skôr spoliehala na psychológov. Rodič v tom nemusí byť sám. Ak má problémy s dieťaťom, môže sa obrátiť na odbornú pomoc s tým, že chce zistiť, čo by vôbec pomohlo. Preto na mojom kurze ponúkam prvé stretnutie len ako informačné. Rodičia sa tam rozhodnú ako ďalej, prípadne môžu so mnou skonzultovať, čo by potrebovali.

V akom veku je najlepšie začať? Pre aké vekové kategórie je určená filiálna terapia?

Nejde o vek. Treba zohľadniť akurát to, že keď chceme rodičom dať hru ako nástroj zlepšovania vzťahu, je potrebné, aby sa dieťa ešte hralo. A nemyslím tým na mobile.

Aký je priebeh terapie?

Rodič sa zúčastní najmenej desiatich hodín tréningu. Najlepšie je, keď sa pracuje v malej skupinke aj s inými rodičmi. Daná skupina slúži ako podpora. V minulosti som sa venovala malým skupinám po troch až štyroch rodičoch alebo jednotlivcom.

Teraz začínam druhýkrát s trochu odlišným modelom pre osem ľudí. Mimo stretnutia má rodič za úlohu pracovať doma s dieťaťom štýlom hrových polhodiniek raz za týždeň. Tam sa začína posilnenie vzťahu. Rodič si týmto spôsobom skúša techniky, ktoré sa naučil, a zároveň je dieťa spokojné, pretože má čas s rodičom iba pre seba.

Ako často sa treba stretávať?

Každý terapeut si to môže nastaviť inak. Avšak tréning by mal byť čo najintenzívnejší, keďže všetko na seba nadväzuje. Ja pracujem so skupinou raz do týždňa.

Každé stretnutie sa venujeme nejakej zručnosti, napríklad pomenovaniu pocitov. To, čo sa rodič naučí, si skúša v hrovej polhodinke a zároveň s tým plynule prechádza do každodenného života.

Osvedčili sa vám výsledky tejto metódy aj v osobnom živote? Môžete hovoriť o vlastných skúsenostiach?

Mne osobne filiálna terapia veľmi pomohla pri výchove mojich detí. Naučila ma, že nemusím všetko robiť za deti, aj keď boli veľmi malé. Vedia si poradiť aj samy. Pomohla mi pri rozvoji ich emočnej inteligencie.

Často som používala, a stále používam, ocenenie a povzbudenie namiesto pochvaly, čo je veľmi dôležité pri budovaní sebavedomia. V neposlednom rade mi ukázala, ako pracovať s hranicami, ako rešpektovať slobodu voľby a naučiť deti logickým dôsledkom ich správania.

Aké dlhé sú pritom vaše profesionálne skúsenosti s touto terapiou?

Pracovala som na základnej škole, kde rodičia mali možnosť prejsť si týmto tréningom. Uplynulo asi desať rokov, odkedy som začala. Samozrejme, nevenovala som sa tomu dennodenne, pretože nešlo o moju hlavnú pracovnú náplň.

Zubári predávajú korunku 5-krát drahšiu: Expert s 20-ročnou praxou „odkryl“, čo ti tvoj stomatológ neprezradí
Fotka autora článkuAlexandra Niková
3. marca 2025 o 18:40

Skúsený zubný technik nám odpovedal na otázky, ktoré trápia každého Slováka
Vieme, koľko skutočne stojí kvalitná zubná náhrada aj prečo sa vyhnúť zubnej turistike

zubný technik, zuby
Ilustračný obrázok Reprofoto: CANVA
Odomknúť kamošovi

Napriek tomu, že sa starostlivosť Slovákov o zuby v posledných rokoch zlepšuje, stále máme značné rezervy. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií až 65 percent pacientov, čo predstavuje viac ako 1,6 milióna Slovákov, potrebovalo v roku 2023 po preventívnej prehliadke dodatočné ošetrenie.

Zatiaľ čo mladí ľudia vo veku 15 až 18 rokov navštevujú zubára najčastejšie, dospelí pacienti preventívne prehliadky často zanedbávajú.
Prevencia je kľúčová

Pravidelné preventívne prehliadky pritom zohrávajú kľúčovú úlohu v zachovaní zdravého chrupu. Včasné odhalenie problému môže pacientom ušetriť nielen bolesť, ale aj značné finančné prostriedky.

O aktuálnej situácii v oblasti zubnej starostlivosti sme sa rozprávali so skúseným zubným technikom, ktorý si z dôvodu ochrany súkromia želal zostať v anonymite (jeho identita je redakcii známa). Podľa jeho slov sa úroveň starostlivosti o zuby v posledných rokoch výrazne zlepšila, čo potvrdzuje aj rastúci počet ambulancií dentálnej hygieny.

„Celkovo si myslím, že trend starostlivosti o zuby ide stále hore. Ambulancie dentálnej hygieny sú v každom meste, majú veľa práce,“ hovorí.

S naším respondentom, ktorý má viac ako 20 rokov skúseností, sme sa pozreli aj na najnákladnejšie zubné úkony a protetiku, pričom nám priblížil pozadie týchto zákrokov.

Čo ovplyvňuje typ protetiky, ktorú pacient dostane?
Koľko skutočne stoja jednotlivé typy zubných náhrad?
Aké sú rozdiely medzi korunkami, mostíkmi a implantátmi?
Ako rozpoznať kvalitne zhotovenú zubnú náhradu?
Ako si vybrať kvalitného zubára?

Viete priblížiť, ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Môj pracovný deň teraz sa oproti minulosti líši. Zo začiatku to potrebuje riadnu investíciu. Predtým, keď som začínal, to znamenalo, že človek je zadlžený, takže potrebuje pracovať veľa. Boli to teda mesiace a roky, keď som od rána do večera pracoval v labáku. Teraz už pracujem v takom miernejšom tempe, chodím do práce len na pár hodín. Už som sa prepracoval k väčšiemu pohodliu.
Vy vytvárate zubnú protetiku. Čo si pod tým máme predstaviť?

Protetika sa rozdeľuje na dva typy. Fixná a snímateľná. Často to býva tak, že sa zubní technici zameriavajú buď na jedno, alebo na druhé. Ja sa zameriavam na fixnú protetiku. To sú zubné náhrady, ktoré sa fixne nacementujú do úst, takže korunky a mostíky.

Niektorí zubní technici sa venujú aj snímateľnej, aj fixnej, ale väčšinou si vyberajú iba jedno. Väčšina chce robiť fixnú protetiku, pretože je to, podľa mňa, zaujímavejšia a kreatívnejšia práca. A lepšie hodnotená.

Čo sa týka snímateľnej protézy, to sú tie, ktoré sa dávajú večer do pohára, tam sa používajú a stavajú prefabrikované zuby do vosku a živice. Samozrejme, treba tam mať svoju zručnosť, ale pri fixnej protetike ja sám modelujem ten zub.

Mne zubár poskytne odtlačok pacientových zubov, z tohto odtlačku si vytvorím model, teda mám presnú kópiu úst. A na tomto modeli priamo zhotovujem od A po Z kompletný výrobok. Najskôr sa tam vyrobí určitá konštrukcia a na ňu sa potom modelujú z keramiky anatomicky presné tvary zubov.
Od čoho závisí, či pacient dostane snímateľnú alebo fixnú protetiku?

Od indikácie. Niektorí pacienti nemajú podmienky na to, aby sa dala spraviť fixná protetika. Buď preto, že tie zuby už nie sú dostatočne pevné, alebo ich nemá dostatok. Vy musíte mať určitý počet zubov v ústach, aby sa tá fixná protetika dala spraviť, aby boli tie nosiče pevné a vydržalo to.

Niektorí pacienti si môžu dať fixnú, niektorí nemôžu. Tým zostávajú iba dve možnosti, a to je tá snímateľná alebo implantáty. Ale na tie implantáty tiež musíte mať dobré podmienky.

V zubných ambulanciách sa stretávame s tým, že tieto protetiky sú finančne nákladné. O akých sumách sa bavíme?

Sú ceny v zubných ambulanciách a v zubných laboratóriách. To sú ceny, za ktoré odkupuje zubár výrobky od technika. Ceny v zubných laboratóriách sú rôzne, záleží to od regiónu.

Na východe, severe a západe Slovenska sú ceny vyššie. Na juhu sú ceny nižšie, pretože tam nás obklopujú maďarské zubné techniky, ktoré zvážajú prácu a majú nižšie ceny.

Presné sumy sú rôzne, pretože ten repertoár materiálov a zubných techník pri protetike je širší. Robí sa kovo-keramika, potom zirkón plus keramika, potom disilikáty, tieto tri sú najčastejšie. Ale sú aj iné materiály.

Ak sa však bavíme o kovo-keramickej korunke, čo je štandard, je to staršia technológia, tak tam sú ceny podľa môjho odhadu od 60 do 120 eur, približne. Záleží, aká je to lokalita, aký labák, kto je ako šikovný a nakoľko sa cení.
Tie ceny, čo vidíme v zubných ambulanciách, sú teda suma zubu a potom úkony, ktoré si zarátajú samotní zubári?

Áno, presne tak.

[Zabudnutá zimná „superpotravina“ obsahuje všetky dôležité vitamíny. V špajze ju má azda každý]

Zabudnutá zimná „superpotravina“ obsahuje všetky dôležité vitamíny. V špajze ju má azda každý

Povedzme, že sa ako pacient rozhodujem, aký druh korunky si dám vyrobiť. Mám sa rozhodovať podľa ceny?

Hlavný rozdiel pri týchto protetikách je v materiáloch. Prvá je kovo-keramická to znamená, že je tam použitá kombinácia kovu a keramiky. Je tam kovová konštrukcia, na ktorú sa dáva keramika. Potom sú takzvané bezkovové keramiky, ktoré môžu byť z rôznych materiálov, ale princíp je taký, že tá konštrukcia je bezkovová. Teraz býva zo zirkónu a naň sa taktiež nanáša keramika, alebo sa už modernou technológiou plne anatomicky vyfrézuje tvar toho zirkónu. No čo sa týka kvality, tam nie je rozdiel.

Táto zirkónová keramika je novšia technológia a výhoda je v tom, že je estetickejšia, nie kvalitnejšia. Neznamená to, že vám teda vydrží dlhšie. Je to len vyššia estetika. Väzba kov a keramika sa robí desiatky rokov, je to overená technika, napríklad takéto mostíky vydržia aj 20 či 30 rokov.

Pri kovo-keramike je však problém v tom, že keď si zoberiete prirodzený zub, ten je z určitých materiálov, cez ktoré preniká svetelný lúč až do ústnej dutiny. Keď spravíte kovo-keramiku, spravíte tú kovovú konštrukciu a to svetlo sa na kove zastaví, odrazí a ide naspäť. Tým pádom človek nie je schopný urobiť absolútne perfektnú estetiku zubu, lebo je tam iný princíp lomu svetla.

Ale tento zirkón spolu s keramikou napodobňuje prirodzený zub tým, že svetlo prejde skrz celú tú korunku tak isto ako pri prirodzenom zube.

mostík zuby
zdroj: CANVA
Ak by teda pacient mal podstúpiť výmenu viacerých zubov, pre ktoré protetiky by sa mal rozhodnúť?

Do frontu, teda predné zuby, bez-kovové. Na distálne kovo-keramiku, to znamená zadné zuby, stoličky. Tam tá estetika nie je taká dôležitá, pretože tie zuby nie je až tak vidieť a aj to svetlo sa tam láme inak.
Vytvárate ako zubný technik aj zubné implantáty?

Zubné implantáty robí priamo zubár v zubnej ambulancii, my potom na to vytvárame tú protetickú časť. Implantát, tú časť, ktorá sa vkladá do kosti, vkladá ošetrujúci lekár. Ja konkrétne protetiku na implantáty nerobím.

V princípe je vytváranie tohto implantátu-zubu rovnaké ako vytváranie korunky. Rozdiel je, že nerobíte protetiku na obrúsený zub, ale robíte na ten implantát, kovový, ktorý vám trčí z ďasna. Je to trocha technicky náročnejšie.
Od čoho závisí cena zubných implantátov? Zakladá sa najmä na zručnosti?

Určite musia byť technici i lekári zruční, musia vedieť dobre spraviť indikáciu, tiež tam musí byť zručnosť v rukách, aby to vedeli dobre osadiť, pretože to sa osádza rovno do kosti. Je to chirurgický zákrok a musia mať dané zručnosti.
Oplatí sa investovať do implantátov?

Opäť záleží, aký máte stav v ústach. Podľa mňa je implantát dobré riešenie, ak vám chýba jeden zub. Alebo naozaj skvelé riešenie, ak vám chýba zub vo fronte. Urobia vám tam implantát a na to osadia korunku, ja by som si to tak dal spraviť a zainvestoval by som do toho.

Pretože ak by ste si to vyriešili obyčajnou protetikou, tak na to, aby ste si doplnili jeden chýbajúci zub, vám musia obrúsiť dva, ktoré sú vedľa, a na to zavesiť mostík. To znamená, že dva zuby vám zbytočne obrúsia a nasadia ten mostík, teda máte akoby tri nové zuby.

Mostík sa oplatí, ak vám v nejakej časti chýba viacero zubov alebo naozaj máte zub, medzeru, zub, medzeru. To je úplne ideálne na túto zubnú protetiku. Ono sa vám to zbrúsi a kompletne doplní.

Ale implantátmi sa dá riešiť asi hocijaký stav. Aj keď nemáte žiadne zuby, tak sa dá spraviť niekoľko implantátov a doplniť to o takúto fixnú protetiku. Ale tam sa dostaneme do značných súm.

Či je cena od zubára adekvátna, to je zase individuálne. Viem, že už je nejaký trend, že ceny implantátov išli dosť dole. Robia ich už vo viacerých ambulanciách a myslím si, že často s veľmi dobrým úspechom.

Ceny už sú trošku dostupnejšie, ale bavíme sa o dostupnej cene okolo 1 000 eur za jeden zub. Samozrejme, to nie je dostupné pre každého, ale v rámci tejto sféry to bolo o dosť drahšie. Ale opäť, toto je môj hrubý odhad.

implantát zuby
zdroj: CANVA
Aká je podľa vás finančná hranica zubnej protetiky, korunky? Kedy je to už podľa vás „prestrelené“?

Keď sa bavíme o kovo-keramickej korunke, to cenové rozpätie, ktoré vy môžete za ňu u zubára zaplatiť, je strašne veľké. Poznal som zubára, ktorý nakupoval hotovú kovo-keramickú korunku za 70 eur od zubného technika a od pacienta si pýtal 90. Čo je kuriozita. Okolití zubári o tom vedeli a boli naňho nahnevaní, že to robí tak lacno. To je jeden extrém, ktorý viem, že fungoval.

Ale poznám aj zubárov, ktorí ju dokážu pacientovi predať za 350 eur. Takže to spektrum je fakt široké. Mne osobne príde adekvátny maximálne dvojnásobok ceny, to znamená okolo 140 eur, ale to sa deje málokedy. Väčšinou si zubári pýtajú viac. Pre mňa je prístupné maximum 200 eur za kovo-keramickú korunku. Ale aj tak sa bežne dostávame k trojnásobku.
Zubné protézy. Mnohí Slováci sa ich obávajú. Boja sa, že budú vyzerať neprirodzene, umelo. Líšia sa dnešné zubné protézy od tých, ktoré boli v minulosti?

Určite sa posunuli technológie, ale zase je tam viac faktorov, kedy to môže alebo nemusí vyzerať dobre. Opäť záleží od podmienok, aké má pacient v ústach. Tak isto aj funkčnosť. A opäť záleží od toho, ako dobre je urobená tá práca. Ale čo sa týka estetiky, dá sa tá práca spraviť tak, že si to bežný človek nevšimne.

Dokonca aj mne sa stalo, že mal niekto takúto snímateľnú protézu a nevšimol som si to. A to ja, ako zubný technik, som deformovaný tým, že sa nepozerám ľuďom do očí, keď s nimi hovorím, ale na zuby. Ja si ľudí pamätám podľa zubov. Podľa mňa nie je vôbec tragédia, keď má niekto snímateľnú zubnú náhradu. Má to mnoho výhod. Už len to, že si ju môžete dať dole a vyčistiť. Keďže tú fixnú máte stále napevno, nie vždy sa všetko dokonale vyčistí.

Čo si myslíte o tzv. zubnej turistike?

Tie ceny v rôznych krajinách sú rôzne. Voľakedy to bolo tak, že zo západnej Európy chodili na zubnú turistiku k nám, na Slovensko. Teraz Slováci chodia na turistiku do iných krajín. Registrujem, že sa to deje. Neviem konkrétne, ako to funguje, aká je tam kvalita.

Môj osobný názor, ktorý nemám ničím podložený, je ten, že je tam predpoklad nižšej kvality. Prosto keď tam prídete a za pár dní to máte hotové, hodia vám to do úst, nespravia vám žiadne vyšetrenia, neviete, kto vám to urobí, aké sú použité materiály, či to je certifikované… Človek tam absolútne nemá prehľad a garanciu, čo dostane do úst. Ja by som určite nešiel.

Vy ako pacient absolútne neviete, či sú to materiály, ktoré patria do úst, kto vám to urobí, ako vám to urobí, ako dlho vám to vydrží. Laik to zistí až časom. Buď sa mu to môže zničiť, odpadnúť, alebo sa môžu časom vyskytnúť problémy, ako napríklad zápaly ďasien a podobne.
Ako viem, že tu na Slovensku tú kvalitu dostanem?

Čo sa týka tých technológií a materiálov, tu na Slovensku o tom nie je pochýb, pretože zubár potrebuje mať vzdelanie, zubný technik potrebuje mať vzdelanie. Vy musíte prejsť rôznymi procesmi, napríklad aj hygieny, aby ste si mohli vôbec urobiť zubné laboratórium. Všetky certifikované dentálne materiály, ktoré sa dajú kúpiť na internete, sú od európskych a svetových výrobcov.

Áno, je tu malá možnosť si kúpiť materiály z čínskeho trhu, ale ja nepredpokladám, že by niekto robil z necertifikovaného materiálu. Pretože tým riskuje svoju povesť. Z dlhodobého hľadiska môže prísť o prácu. Neviem si predstaviť, že by si niekto niečo také u nás dovolil.
Dokážem ako pacient rozpoznať, že mám vytvorenú korunku alebo mostík kvalitne?

Laik má ťažké to rozpoznať. Ale dá sa to rozpoznať hneď, keď vám to dá niekto do úst. Pozrieť sa, či je to pekné alebo nie, či to vyzerá prirodzene alebo nie. To je prvý indikátor. Väčšinou to býva ruka v ruke, že pokiaľ je tá robota pekná, tak to robil kvalitný zubný technik a je vysoká pravdepodobnosť, že bude aj presná, vydrží a nebudete mať žiadne zdravotné komplikácie.

Ale nikto vám týmto nič negarantuje, lebo aj keď máte robotu presnú a dobre urobenú, tak sa vám môže zničiť. Prosto je to ľudský organizmus a nemusí na to výborne zareagovať, môže vám odísť zub a môžete prísť o tú zubnú náhradu. To nikdy nikto nemôže zaručiť.

Zuby
zdroj: Unsplash, Shedrack Salami

Ďalší indikátor je, že by sa to malo nasadiť hladko. To znamená, že keď už prídete na nasádzanie, tak by sa tam nemalo nič dobrusovať. Keď sa to už dobrúsi, môže sa to niekedy stať, tak nejaký detail.

Taktiež na to, aby bola urobená dobrá protetika pre pacienta, musí byť súčinnosť zubného technika a zubného lekára. Musí to byť vzájomná spolupráca. Ak chceme naozaj dobrú protetiku, tak musia zubár v ambulancii aj zubný technik v labáku odviesť dobrú prácu. Často ten výsledok začína práve v zubnej ambulancii. Pokiaľ zubár nepripraví tú robotu tak, ako treba, zubný technik nemá šancu to urobiť dobre.
Ako pocitovo zistím, že mi korunka alebo protéza sedí?

Malo by to byť od začiatku všetko okej, ten pocit by mal byť dobrý. Nemal by byť tlak a nemalo by niečo bolieť. To neznačí nič dobré. Možno jemne, trochu, ale bolesť by nemala byť vôbec. Iná vec je, že keď dostanete novú korunku alebo niečo, je to cudzie teleso. Už len plomba je rušivý element, mostík je ešte rušivejší, a keď dostanete obrovskú zubnú protézu do úst, tak sa vám môže zdať, že máte plné ústa nejakého bordelu. Ale na to si treba zvyknúť.

Myslím, že v tomto prípade si človek zvykne tak za týždeň, dva. Takisto sa niekedy stáva, že keď pacient dostane novú protézu, tak šušle. Ale na to sa tiež dá zvyknúť. Ono ten jazyk si musí nájsť miesto, spôsob, ako spolupracovať s tým cudzím predmetom. A to sa tiež v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov upraví. Ak sa to však neupraví, napríklad ani po mesiaci, tak to značí, že už tam môže byť problém.
Mám ako pacient následne prísť a reklamovať túto prácu? Môže sa stať, že si odo mňa zubár za nejakú opravu opätovne vypýta sumu, ktorú som už za protetiku platil?

Určite viete a nie, nemalo by sa stávať, že si musíte opäť zaplatiť plnú sumu. Neznamená však, to sa týka snímateľnej protézy, že keď vám ju niekto dá do úst a niečo vás bolí, že je to hneď zle urobené. Zubár to môže prispôsobiť, môže sa to niekde pribrúsiť. Ale to hovoríme len o tej snímateľnej.

Niekedy sa to možno nedá dobre nasadiť, je možné to pribrúsiť a malo by sa to vyriešiť, to nie je chyba. Ak to však nefunguje, ani keď vám to pribrúsi niekoľkokrát, a stále vám tam niečo vadí, vtedy tam už pravdepodobne niečo nie je dobre urobené.

[Ficov poradca a advokát Kočnera, Marek Para, sa môže vyhnúť stíhaniu. Vyšetrovateľ navrhuje ukončenie kauzy]

Ficov poradca a advokát Kočnera, Marek Para, sa môže vyhnúť stíhaniu. Vyšetrovateľ navrhuje ukončenie kauzy

Ako dlho by nám mali zubné protetiky vydržať?

Ja poznám ľudí, ktorí majú 30 rokov mostík a ktorý bol robený dávno, úplne inými technológiami s inou presnosťou. Je to tak, že niekomu sa kazia zuby, aj keď sa o ne stará, niekto sa nestará o svoje zuby a vydržia mu do 90. Aj tu to záleží od hygieny, ale ten kľúčový faktor je genetika toho konkrétneho pacienta.
Viem ako pacient skontrolovať prácu zubára?

Vy ako laik to neskontrolujete, robí vám to v ústach, ide tam o mikro-veci a vy to nemáte šancu ohodnotiť. Pre laika možno pri výbere zubára pomáhajú recenzie, ale ani to nemusí byť záruka. Tam tých recenzentov môže ovplyvniť cena, pekná ambulancia, milý prístup personálu. Ale to nás nezaujíma. Nás zaujíma kvalita práce. A tá môže byť trošku zastretá názorom na toho zubára. V tomto prípade je naozaj ťažké nájsť si dobrého zubára.

Vieme teda ísť podľa recenzií, podľa našich známych, ale ako som hovoril, to môže byť ovplyvnené inými vecami. Dá sa ale priamo opýtať aj zubných technikov. Zubní technici majú prehľad. Veľmi dobre vedia, z toho spektra zubárov, s ktorými spolupracujú, kto je akej kvality. Pretože keď niekto pripravuje zle protetiku, je veľmi veľká pravdepodobnosť, že robí zle aj iné spektrá toho ošetrenia.

Takže ak je možnosť, treba to skonzultovať so zubným technikom. Ja si myslím, že môžete kontaktovať takto nejakého technika, on spolupracuje s istým okruhom zubárov a môže vám niekoho odporučiť, alebo naopak vás odradiť. Myslím si, že to je celkom dobrá možnosť, kedy získate informáciu z prvej ruky.

zubár
zdroj: Unsplash/Quang Tri NGUYEN
Rozrástli sa nám po Slovensku rôzne siete ambulancií. Je toto pre nás záruka kvality?

Nemyslím si, že je to záruka kvality, oni sa tak môžu len prezentovať. Záleží to od toho konkrétneho zubára. Tak isto to funguje ako aj v iných prácach. Všade sú dobrí majstri a nie takí zruční majstri.
Mnoho ľudí si dáva robiť korunky aj na zdravé zuby len z estetického dôvodu. Je dobré to robiť?

Technológie sú dnes také dobré, že nevidím problém si dať spraviť zuby kvôli estetike. Ale podmienka je taká, že to musí byť urobené kvalitne. Keď si chcete dať brúsiť zub kvôli estetike, je možnosť si to dať len ofazetovať. Ak je tá práca dobre urobená, tak riziko, že sa vám zníži životnosť zuba, podľa mňa nie je také vysoké.

Fazetovanie, pokiaľ viem, je najdrahšia možnosť toho, čo si môžete dať urobiť, čo sa týka tejto estetickej protetiky. Funguje to tak, že sa vám zbrúsi tá frontálna časť zubov, väčšinou sa to robí iba vo fronte a na to vám nalepia také škrupinky. Tieto škrupinky sa volajú fazety.

Nie je to taký zásah ako korunka, lebo to netreba až tak brúsiť. Tá škrupinka sa dá spraviť naozaj tenká. Ale je to mimoriadne náročné na presnosť aj zo strany ambulancie, aj zo strany vyhotovenia. Robí to naozaj len niekto.

Viem, že jedna zubárka, s ktorou pracujem, si dala fazety robiť do špeciálneho laboratória v Česku. Je to tak technicky náročné, že to neurobí hocijaký zubný technik na Slovensku. Musí sa to brúsiť pod mikroskopom, musí to byť presne napreparované, aby to bolo estetické. Táto zubárka za to vtedy dala, myslím, cenu auta strednej triedy, za celý vrch zubov.
Je to niečo, čo by pomohlo aj niekomu, kto má krehké zuby a chce ich posilniť?

Nie. Práve pri tomto nemôžete mať krehké zuby, pretože keď sa to nabrúsi, tak ten zub je ešte krehkejší a ono by to celé skolabovalo. Tam musia byť tie zuby v poriadku. Ale toto nie je jediná možnosť estetického riešenia. Je aj možnosť nabrúsiť si zuby a okorunkovať.

V zásade som však za to, že pokiaľ to nie je nevyhnutné, tak si nechať svoje zuby. Je lepšie si nechať svoje prirodzené zuby, ako si tam dať zbytočne zasahovať.
Dá sa správnou starostlivosťou o zuby predísť tomu, aby som v budúcnosti potreboval zubnú protetiku?

Teoreticky, pokiaľ by ste mali dokonalú zubnú hygienu, nemal by sa vám pokaziť zub. Nemali by ste mať zubný kaz. Ale prakticky si dokonale vyčistiť zuby? To asi nie je úplne možné. Určite má zubná hygiena obrovský vplyv na životnosť zubov, ale myslím si, že zásadná je genetika.

6. mar 2025 o 14:57 I
Realita je v dnešnej polícii ešte horšia, ako keď som slúžil, tvrdí bývalý funkcionár z NAKA

Šloser píše o mafii v polícii.

Slavomír Pavle
Redaktor
Odoberať autora
Peter Šloser, autor detektívnych príbehov
Peter Šloser, autor detektívnych príbehov (Zdroj: Slavomír Pavle)
Písmo:A-|A+
Diskusia (4)
[ Dostávajte Výber článkov z MY Horná Nitra so zhrnutím podstatných správ dňa.
Zapnite si odber jedným klikom. ]

Písanie kníh nikdy neplánoval. Až pád z vysokých policajných pozícií ho priviedol k tomu, aby odhaľoval, ako funguje policajné zákulisie, prepojenia s mafiou a skorumpovanými politikmi.

Kolegovia tvrdili, že políciu nikdy dobrovoľne neopustí. Mali pravdu. Museli ho upratať inak. I napriek tomu, že túto prácu mal rád, odišiel. Ale len preto, aby mohol ďalej odhaľovať pravdu, aspoň prostredníctvom kníh.

PETER ŠLOSER v rozhovore otvorene hovorí o tom, ako jeho knihy vychádzajú zo skutočných prípadov, ako mu kolegovia neverili, kým sa neukázalo, že mal pravdu, a prečo je dnes slovenská realita horšia, než keď bol ešte v službe.
V článku sa ďalej dočítate:

Čo je pri písaní najťažšie,
ako vidí autor políciu dnes,
prečo nemá strach písať o mafii v polícii.

Ako sa stane z plukovníka polície úspešný autor detektívnych trilerov?

Doslova z jedného dňa na druhý. Dlho som o tom vôbec neuvažoval, ale keď ma vtedajšie vedenie odstránilo z pozície zástupcu riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky NAKA a degradovalo na radového policajta, povedal som si, že využijem voľný čas. Býval som v policajnej ubytovni v Petržalke a vtedy mi napadlo, prečo neskúsiť napísať knihu.
Aká bola reakcia kolegov, keď zistili, že píšete aj o nich?

Najprv o tom nevedeli. Prvý rukopis som písal v tajnosti a kniha vyšla až po mojom odchode z polície v septembri 2019. Niektorí kolegovia boli prekvapení, no negatívne reakcie som nedostal. Až keď mala vyjsť moja druhá kniha Polícia v rukách mafie, kontaktoval ma jeden kolega z NAKA a vyčítal mi názov.

Tvrdil, že tým hádžem všetkých policajtov do jedného vreca. Povedal som mu, že je veľmi ďaleko od Bratislavy aby vedel, čo sa tam niekedy dialo. Keď sa však neskôr prevalili škandály a začali sa obviňovať vysokí funkcionári, ten istý kolega mi zavolal a povedal len, sorry, mal si pravdu.
Mohlo by vás zaujímať Na severe Slovenska vodné nádrže vysychajú, na hornej Nitre sú plné. Nič alarmujúce, tvrdia vodohospodári Čítajte
Prečo podľa vás píšu bývalí policajti detektívky?

Možno píšu o svojej práci aj lekári alebo ľudia z iného prostredia, v ktorom dlhé roky pôsobili a dôverne ho poznajú. Myslím si, že je dobré keď sa verejnosť dozvie o prípadoch závažnej trestnej činnosti aj takouto formou. Ja čerpám zo skutočných prípadov, ktoré som vyšetroval, a dopĺňam ich o zákulisie polície. V mojich knihách opisujem fungovanie pomyselného trojuholníka ako fungoval za mojej éry, nečestní policajti, podsvetie a skorumpovaní politici.
Čo je pri písaní takýchto príbehov najťažšie?

Najväčšou výzvou je vytvoriť fikciu tam, kde nemám priame dôkazy. Napríklad viem, že dvaja skorumpovaní policajti sa dopustili nejakého konania a ja som pri tom nebol. Musím si to dotvoriť, ako od niekoho vzali úplatok a čo mu za to poskytli. Raz sa mi dokonca stalo, že kolegovia, ktorí čítali moju knihu, sa ma pýtali, odkiaľ viem detaily, ktoré pasujú do jedného prípadu. Ja som si to pritom len domyslel.
Máte pri písaní morálne dilemy?

Nie. Nemám mať prečo nejaké morálne zábrany, aby som opísal tie konania. Ak polícia vyšetrovala skorumpovaných kolegov a prípady boli verejné, prečo by som o tom nemohol písať aj ja. Veď máme predsa policajnú inšpekciu. Samozrejme, mená v knihách mením. Mojím cieľom nie je opisovať konkrétnych ľudí, ale ukázať systém, ktorý bol a stále je skorumpovaný a nefunkčný.
Napísali sme V Kanade za vstup do nemocnice neplatila, v Bojniciach áno, postihnutí sú diskriminovaní, tvrdí pacientka Čítajte
Nebojíte sa následkov?

Z podsvetia ma zatiaľ nikto nekontaktoval s tým, že by sa v mojich knihách našiel. Moje postavy sú kombináciou viacerých ľudí a dopĺňam ich fikciou. Ako povedal spisovateľ Arpád Soltész, žiadna fikcia nie je tak blízko realite ako knihy Petra Šlosera.

Moje knižné postavy nie sú konkrétni policajti. Môžem potvrdiť, že niektorí sa skutočne stali námetom na to, aby som opísal ich konanie, ale mojim zámerom bolo skôr opísať ten nefunkčný, prehnitý a skorumpovaný systém, ktorý na Slovensku vládol.
Použili ste minulý čas, aká je súčasnosť?

Aby som teraz na túto otázku mohol odpovedať objektívne, musel by som disponovať reálnymi informáciami z policajných spisov, ktorými samozrejme nedisponujem. Ale to, čo vnímam mojimi zmyslami a o čom sa rozprávam s kolegami, ktorí pracovali ešte pred rokom v policajnom zbore je, že Slovensko a naša spoločnosť sa neuberá tým správnym smerom.
Takže vidíte aj dnes paralely so systémom, o ktorom píšete?

Poviem to priamo. Súčasná situácia je ešte horšia ako v čase, keď som bol v službe.
Považujete ostatných policajtov, spisovateľov za konkurenciu?

Určite nie. Blogeri a recenzenti hovoria, že moje knihy sú iné. Pridanou hodnotou je podľa viacerých najmä to, že ja opisujem policajné zákulisie a značnú časť textu venujem tým nečestným a krivým policajtom, ktorí v ostatných knihách chýbajú.
Neprehliadnite Výbušniny boli všade, museli sme ich obchádzať. Prehovorili 18 rokov po výbuchu munície v Novákoch Čítajte
Máte ešte dostatok tém na ďalšie knihy?

Po tridsiatich rokoch v polícii ich mám viac než dosť. Keď sa s niekým rozprávam pri káve, spomeniem si na prípady, na ktoré som už zabudol. Často sa mi v spomienkach vynárajú nové, na ktorých som pracoval, najmä na obdobie posledných piatich rokov v službe. Boli to stovky prípadov. Niektoré detaily si overujem u bývalých kolegov, ale všetko, čo píšem, mám uložené v hlave. Nedisponujem žiadnymi písomnými materiálmi alebo elektronickými nosičmi, na ktorých by som si to uchoval.
Prečo majú vaše knihy viac ako štyristo strán?

Najprv som sa bál, že ľudia hrubé knihy nebudú čítať. Ani ja som ich nemal nikdy rád. Ak som sa v nich dostal do častí, ktoré sa viac venovali menej podstatným veciam, prípadne opisom, vynechával som to. Svoju prvú knihu som ani do vydavateľstva poslať nechcel, keď som zistil, že má viac ako štyristo strán mal som obavu, že ju ľudia nebudú čítať.

Keď sa objavila na knižných pultoch, tŕpol som ako to dopadne, ale vyšlo to. Dôvodom bol jej obsah. Potom som zistil, že čitatelia ich chcú mať v knižnici rovnaké, tak som v podobných rozsahoch pokračoval aj pri ostatných. Moje knihy sú možno o sto až dve stovky strán dlhšie než ostatných autorov, ale čitatelia si na ten rozsah už zvykli.
Pomáhate si viac reáliami alebo fikciou?

Samozrejme, že predtým, ako idem písať, tak si utriedim myšlienky a spravím si kostru príbehu. Viem, ako sa vražda alebo nejaký skutok stal, ako sa páchateľ na to pripravoval, ako polícia postupovala pri vyšetrovaní, ako sa páchateľ snažil políciu zmiasť a viem aj to, ako došlo k odhaleniu páchateľa, prípadne aj k neodhaleniu.

Každý prípad má základ v realite, ale nie všetko sa podarí vyriešiť. Slovenská polícia je známa vyjadrením o tom, že skutok sa nestal. Aj moje knihy môžu niekedy skončiť takto.
Prečítajte si tiež Vojna v Koši: Poslanci kážu starostovi vrátiť státisícovú dotáciu pre obec, ktorú sami schválili Čítajte
Prečo ste si zvolili pseudonym, keď ste neskôr odhalili svoju identitu?

Keď som vydával prvú knihu, ešte som bol aktívnym policajtom a nebol som si istý, či odídem. Po jej úspechu som sa však rozhodol vystúpiť z anonymity, aby som mohol chodiť na besedy a byť v kontakte s čitateľmi.
Je písanie kníh lepší biznis ako práca v polícii?

Finančne určite nie. Žijem z výsluhového dôchodku, pretože príjem z kníh je skôr tak na kávu. Spisovateľ Jozef Banáš raz povedal, že ak by prepočítal svoj čas na hodinovú mzdu, vyšlo by mu jedno euro na hodinu. U mňa je to podobné.
Máte okrem písania aj iné záľuby?

Začal som behať prekážkové preteky Spartan. Minulý rok som absolvoval tri a tento rok sa chcem pripraviť na Spartan Ultra, čo je päťdesiatkilometrový pretek.

Čítajte viac: https://myhornanitra.sme.sk/c/23459584/ ... -naka.html