Bratislavský krajský súd zrušil neodkladné opatrenie, pre ktoré Denník N nemohol označovať trestne stíhaného Daniela Bombica, ktorý na internete vystupuje aj pod prezývkou Danny Kollar, za extrémistu, neonacistu a antisemitu. Predbežné opatrenie vydal ešte v decembri Mestský súd Bratislava IV.

„Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci neboli splnené,“ konštatoval krajský súd vo svojom rozhodnutí.

„Nebolo osvedčené, že by odporca (teda Denník N – pozn. red.) označovaním navrhovateľa ako neonacistu, antisemitu alebo extrémistu, teda bežne používanými výrazmi, ktorých význam nie je obmedzený iba na označenie právoplatne odsúdeného páchateľa trestnej činnosti, v sporných článkoch a príspevkoch na webovom portáli Denníka N (…) zasiahol do jeho práva na prezumpciu neviny s následkami vo vzťahu k trestnému stíhaniu.“

Senát krajského súdu sa na rozhodnutí zhodol jednomyseľne v pomere 3:0. Predsedom senátu bol Ondrej Krajčo, členkami senátu sudkyne Jana Vlčková a Monika Holická.

Čo povedal súd

Mestský súd v decembri vo svojom uznesení napísal, že Denník N je povinný v súvislosti s informovaním o Danielovi Bombicovi „zdržať sa zverejňovania a šírenia tvrdení, že je neonacista, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania vedeného voči navrhovateľovi“.

To isté platilo aj pre označenia „extrémista“ a „antisemita“. Rozhodla vtedy sudkyňa Viera Hadrbulcová.

Súd tvrdil, že články, v ktorých noviny označujú Bombica týmito výrazmi, môžu zasiahnuť do jeho práva na prezumpciu neviny a ovplyvniť prebiehajúce trestné konania. Proti Bombicovi je vedených niekoľko trestných stíhaní, medzi ktorými sú aj obvinenia z extrémistických prečinov: rozširovanie extrémistických materiálov, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj nebezpečné elektronické obťažovanie.

Trestne stíhaného radikála zastupuje David Lindtner z advokátskej kancelárie KALLAN Legal, ktorú vlastní spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer). Lindtner je bývalý sudca a poradca premiéra Roberta Fica aj ministra spravodlivosti Borisa Suska (obaja Smer).

Trestne stíhaný Bombic získal od súdu neodkladné opatrenie, že ho Denník N nesmie označovať za antisemitu, neonacistu a extrémistu
Neodkladné opatrenie vydal mestský súd v decembri bez vedomia Denníka N. Vydavateľstvo sa k Bombicovmu návrhu mohlo po prvý raz vyjadriť, až keď o ňom rozhodoval krajský súd.

Ako teraz v rozhodnutí argumentuje Krajský súd? Najdôležitejšou časťou rozhodnutia je pasáž, kde súd hovorí, že pojmy „extrémista“, „antisemita“ a „neonacista“ v sebe priamo neobsahujú tvrdenie, že by dotyčný spáchal trestný čin alebo ho zaň odsúdili.

„Zo žiadneho z dôkazov predložených navrhovateľom (ani z iných objektívnych skutočností) nevyplýva, že by odporca (Denník N – pozn. red.) hodnotil prebiehajúce trestné konania, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáha ochrany, ani že by sa odporca v sporných výrokoch vyjadroval k jeho vine alebo nevine, prípadne ho iným spôsobom označoval za vinného zo skutkov, pre ktoré je vedené trestné stíhanie,“ píše sa v rozhodnutí krajského súdu.

„V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pojmy ‚extrémista‘, ‚antisemita‘ a ‚neonacista‘ sú v slovenskom jazyku bežne používanými výrazmi, ktorých význam nie je vyhradený iba na označenie páchateľa trestnej činnosti uznaného za vinného zo spáchania niektorého z extrémistických trestných činov.“

Súd dokonca citoval z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, kde je „extrémista“ definovaný ako niekto, kto má rád extrémy či má extrémne názory, „antisemita“ ako nepriateľ Židov z rasových príčin či stúpenec antisemitizmu a „neonacista“ ako stúpenec neonacizmu.

Bombic v minulosti o Židoch písal ako o „nosatých“ a pri jednom staršom vystúpení v prokremeľskom rádiu Infovojna vystúpil v tričku, ktorého grafika sa ponášala na logo opozičnej strany Progresívne Slovensko. Nápis obsahoval spojenie „Poskokovia Sionu“.

Denník SME zasa zverejnil fotografie a videá, na ktorých Bombic hajluje, vyzlieka sa, prikladá si na genitálie či zadok dúhovú vlajku a pózuje aj s Rastislavom Rogelom, spevákom neonacistických skupín Krátky proces a Juden Mord.

„Odporca použitím výrazov ‚extrémista, neonacista a antisemita‘ na označenie navrhovateľa vôbec neinformuje o trestnom stíhaní vedenom proti navrhovateľovi a s predmetným trestným stíhaním (…) nemajú tieto výrazy žiadny vecný súvis; a preto nemôže obstáť ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca proti nemu šíri systematickú propagandistickú antikampaň.“

Prečo nežaloval iné médiá?

Súd svoje rozhodnutie podporil aj ďalšími argumentmi. Poukázal na to, že Bombic proti Denníku N využil len inštitút neodkladného opatrenia a nešiel aj cestou žaloby na ochranu práv. „Ak sa navrhovateľ nedomáha ochrany jeho osobnostných práv, na nariadenie neodkladného opatrenia za týmto účelom potom nemôžu byť splnené predpoklady,“ konštatoval krajský súd.

Ďalším momentom, ktorý si krajský súd všimol, bol fakt, že články Denníka N informovali o Bombicových prejavoch na sociálnych sieťach, a trestných konaní, ktorým radikál čelí, sa priamo netýkali.

„Prvoinštančný súd pochybil, keď vôbec nezohľadnil, že namietané označovanie navrhovateľa odporcom v predmetných článkoch a príspevkoch na webovom portáli Denník N ako extrémistu, neonacistu alebo antisemitu nemá žiadnu spojitosť s trestným stíhaním vedeným proti jeho osobe ani o tomto trestnom stíhaní neinformuje,“ píše sa v rozhodnutí.

To podľa sudcov krajského súdu vylučuje, aby noviny v Bombicových kauzách zasahovali do prezumpcie neviny.

Za dôležitý fakt krajský súd uznal aj to, že Bombic žiadal o neodkladné opatrenie len voči Denníku N, a nepostupoval tak aj proti iným médiám.

„Pokiaľ sa navrhovateľ v situácii, keď ho obdobne ako odporca označujú viaceré médiá, proti ktorým sa uloženia povinnosti zdržať sa takéhoto konania nedomáha, uloženie takejto povinnosti výlučne odporcovi nepochybne nie je spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie navrhovateľom sledovaného (výslovne deklarovaného) cieľa neodkladného opatrenia, ktorým je zamedziť negatívnemu vplyvu jeho verejného označovania za extrémistu, neonacistu alebo antisemitu z hľadiska rešpektovania jeho práva na prezumpciu neviny v rámci trestného konania, ktoré je proti nemu vedené.“

Za problematické súd uznal aj to, že Bombic prišiel s návrhom na neodkladné opatrenie pomerne dlho po tom, čo články Denníka N o jeho osobe vyšli. Tým sa podľa súdu preto nenaplnila „podmienka potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami“.

Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný rozhodnutie súdu komentoval slovami, že zvíťazil zdravý rozum. „Ak raz niekto hajluje, rozpráva antisemitské reči a vyhráža sa násilím, tak jednoducho je neonacista, antisemita a extrémista a nepotrebujete na to rozsudok súdu, ktorý by ho za to odsúdil,“ napísal.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Foto N – Tomáš Benedikovič
S náramkom a zákazom písať nenávistné príspevky

V čase, keď Mestský súd Bratislava IV. vydal neodkladné opatrenie proti Denníku N, bol ešte Bombic v Británii, kde dlhé roky žil. Medzičasom bol vydaný na Slovensko, kam ho priviezol vládny špeciál koncom januára.

Stíhaný je na slobode. Najvyšší súd začiatkom februára rozhodol, že jeho pohyb bude monitorovať elektronický náramok. Zároveň dostal zákaz publikovať a zdieľať na sociálnych sieťach príspevky s nenávistným obsahom, vycestovať do zahraničia a minimálne raz do mesiaca sa musí hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi.

Odvtedy sa ukazuje na verejnosti s vládnymi politikmi. Krátko po rozhodnutí Najvyššieho súdu prišiel do relácie TA3 Král na ťahu, kde vystupovali politici Smeru Richard Takáč a Tibor Gašpar.

Nedávno sa zase objavil na stretnutí priaznivcov Národnej koalície, strany nového ministra športu a cestovného ruchu Rudolfa Huliaka. Stretnutie sa uskutočnilo v kultúrnom dome v Stupave.

Z čoho je Bombic obvinený

výroky o zabezpečení „budúcnosti bielych detí“ – odkaz na neonacistickú vetu
šírenie Protokolov sionských mudrcov
podnecovanie na trestný čin výrokom „choďte do ulíc a vypáľte parlament“
podnecovanie národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti pre útok na škole vo Vrútkach
ukazovanie gesta „white power“
doxxing, zverejňovanie osobných údajov
šírenie extrémistického materiálu – kniha M. Magáta Židokracia