Zazdieľam sem celý článok no okrem tej dani z nehnuteľnosti sú tam spomenuté aj iné opatrenia konsolidácie 2.0, ktoré by mohli byť aj použité a čuduj sa svete, viete nad čím uvažujú? Obmedzením vlakov zadarmo.
Špičkami predpokladam myslia práve tie vlaky, ktorými sa prepravuje najviac študentov, teda ranné, poobedné a nedeľné, piatkové. Čiže študent, ktorému toto "sociaálne" opatrenie malo priniesť úsporu pri cestovaní za vzdelaním vlastne nebude mať ten spoj zadarmo včase cestovania za vzdelaním ale v iných časoch áno.Prerátava sa napríklad aj to, akú úsporu by prinieslo, keby vlaky zadarmo boli iba pre dôchodcov alebo by zostali naďalej aj pre študentov, no mimo špičiek.
Prípadne ak by z toho kompletne vyhodili študentov, tak ma veľmi bude zaujímať to číslo, koľko dôchodcov z toho 1,2 miliona ich reálne využíva. A teda zmysel celého opatrenia, veď si dovolím povedať, že viac ako polovica dôchodcov má problém s mobilitou a vlakom veľmi necestujú.
Teda Ficova vláda prepočítava obmedzenie jedného z najväčších pilierov sociálnych istôt a baličkov predošlých Ficových vlád. Ale som konečne rád, že už aj im dochádza, že je to neudržateľný nezmysel v týchto časoch. Otázne je, čo na to povie Curta?
Daň za investičné byty môže byť aj dvojnásobne vyššia
Spoiler
Za niektoré nehnuteľnosti by mohli majitelia platiť výrazne vyššiu daň.
Týka sa to bytov a domov, v ktorých nemajú trvalý pobyt, viac sa môžu zdaniť aj poschodia v administratívnych budovách.
Zdaňovanie nehnuteľností podľa ich hodnoty je však v najbližších rokoch nereálne.
Medzi prvými konsolidačnými opatreniami na budúci rok, ktoré vláda ohlási, by okrem vyššieho zdanenia hazardu mali byť aj vyššie dane z niektorých nehnuteľností, napríklad investičných bytov. Minister financií Ladislav Kamenický to už verejne pripustil.
„Daň z nehnuteľností je príjem miest a obcí. Mala by im pomôcť tak, aby od štátu nepýtali peniaze navyše,“ povedal nedávno Kamenický v Markíze.
O opatrení nedávno rokovali na ministerstve aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a v pondelok aj zástupcovia Únie miest Slovenska. „Je tomuto návrhu naklonené,“ potvrdil primátor Trenčína Richard Rybníček.
Z rokovaní vyplýva, že vyššia daň by sa mala týkať nehnuteľností, v ktorých majitelia nemajú trvalý pobyt, ale napríklad ich prenajímajú. Viac by platili aj podnikatelia za poschodia administratívnych budov.
reklama
Ako by sa mohla zvýšiť daň:
Ak niekto vlastní dve alebo viac nehnuteľností, za druhú a ďalšiu by platil buď automaticky dvojnásobne vyššiu daň ako dnes, alebo by sa vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) mesta alebo obce dohodlo jej zvýšenie o 1,5- až 3-násobok. Daň by potom mohla byť namiesto 50 aj 150 eur.
Pri nehnuteľnostiach určených na podnikanie sa inou sadzbou zdaňuje prízemie a inou poschodia. Za tie by sa platilo viac. Dnes je to 33 centov za štvorcový meter, mestá a obce by mohli túto daň zvýšiť, maximálne však na 1 euro .
Rybníček hovorí, že prvé pracovné stretnutie na túto tému bolo ešte v auguste 2023 za vlády Ľudovíta Ódora. „Na ňom sme sa prekvapivo dozvedeli, že na Slovensku sú obce, ktoré nevyberajú žiadnu daň z nehnuteľnosti alebo v úplne bezvýznamnej výške – napríklad 5 centov za meter štvorcový,“ vysvetľuje. Diskusie pokračovali až do marca 2024, riešili sa už technické otázky, potom ministerstvo prestalo na novele pracovať. Rybníček vraví, že v polovici februára poslali ministerstvu list, aby rokovania pokračovali.
Viaceré mestá a obce upravili sadzby dane z nehnuteľností ešte koncom roka 2023 s účinnosťou od roku 2024, niektoré ich zvýšili aj na tento rok. V mnohých prípadoch to odôvodňovali aj rastúcou infláciou. No na to, aby nehnuteľnosti mohli zdaniť viac, sa musí zmeniť zákon určujúci minimálnu výšku tejto dane. Konečnú výšku stanovujú obce všeobecným záväzným nariadením.
ZMOS navrhuje, aby sa daň z nehnuteľností zvyšovala každý rok automaticky podľa inflácie napríklad za predchádzajúci rok. Podľa predsedu združenia Jozefa Božika aj na toto majú predbežný súhlas ministerstva.
„Návrh sme pochopili tak, že do zákona chcú zaviesť automatickú valorizáciu, aby sa predišlo diskusiám v zastupiteľstve,“ hovorí Rybníček. Podľa neho je otázne, či to nie je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení.
Výnos z dane z nehnuteľností bol vlani okolo 620 miliónov eur. Ide síce o príjem miest a obcí, ich rozpočty však ovplyvňujú výsledok hospodárenia celej verejnej správy. Ak by sa viac zdanili investičné byty aj poschodia v podnikateľských budovách, mohlo by to priniesť odhadom 200 až 300 miliónov eur. Kamenický povedal, že potrebuje skombinovať vyššie dane a šetrenie tak, aby dohromady priniesli takmer dve miliardy eur. Pokryť by mali aj nové výdavky, napríklad na vyššie platy učiteľom.
Viacerí zástupcovia samospráv potvrdili, že takéto zdanenie nie je pre obce a mestá technicky náročné. Dáta o vlastníkoch nehnuteľností a ich rozlohe majú vďaka daňovým priznaniam, v prípade pochybností prichádza do úvahy napríklad miestne zisťovanie.
Ak by sa niekedy v budúcnosti prešlo na zdaňovanie nehnuteľností podľa hodnoty, boli by na to potrebné cenové mapy a funkčný kataster. Príjem do rozpočtu by však bol ešte násobne vyšší – skoro miliarda eur.
Samosprávy žiadajú aj zvýšenie poplatku za rozvoj, ktorý platia developeri. V parlamente je už návrh, aby sa zvýšil z 35 na 60 eur za štvorcový meter. Z pohľadu verejných financií nepôjde o veľké peniaze, možno o pár miliónov eur navyše, ale mestám a obciam by to pomohlo.
ZMOS chcel aj dvoj- až päťnásobné vyššie zdanenie nehnuteľností, v ktorých sa prevádzkuje hazard, no zhodu s ministerstvom nenašiel. Dnes sa za podnikateľské nehnuteľnosti platí v priemere 3 až 6 eur za štvorcový meter. Reálnejšie vyzerá návrh, že by im ostala väčšia časť zo zdanenia kasín a ďalších prevádzkovateľov hazardu.
Čo ešte vieme o konsolidácii
Doteraz vyššie dane a úsporné opatrenia prepočítavali najmä analytické tímy ministerstva financií. Rezort potvrdil, že o novom balíčku opatrení sa už rokovalo aj na politickej úrovni. Zúčastnil sa ich minister práce Erik Tomáš, minister školstva Tomáš Drucker aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. Rokovania budú pokračovať ďalej.
Minister práce povedal, že 13. dôchodku sa konsolidácia nedotkne. Tento rok bude stáť viac ako 900 miliónov. Tomáš tiež hovorí, že nechce ďalej znižovať odvod do druhého piliera. Na analytickej úrovni sa prepočítava zníženie dávky v nezamestnanosti a dávok nemocenského poistenia.
Štát na nemocenských dávkach vypláca viac ako 1,1 miliardy eur. Ak by sa znížil strop pre maximálnu dávku z 2-násobku na 1,5-násobok priemernej mzdy, ušetrilo by sa 50 až 60 miliónov eur.
Ak by sa zaviedlo postupné klesanie dávky v nezamestnanosti napríklad po troch mesiacoch, úspora by bola okolo 30 miliónov.
Vláda by musela skresať viaceré dávky, aby z pohľadu rozpočtu usporila zaujímavejšiu sumu.
Jedným z hlavných opatrení balíčka má byť zdanenie hazardu. Vlani štátu vynieslo zhruba 350 miliónov a obce nad rámec toho vybrali 10 až 15 miliónov. Ak by sa odvod z hazardu, ktorý platia prevádzkovatelia kasín či online hazardných hier, zvýšil o 10 percentných bodov, do rozpočtu by to podľa prepočtu KDH prinieslo 70 miliónov eur navyše. Ak chce vláda zásadnejší príjem z tejto dane, musí ju zvýšiť výraznejšie.
Vláda bude zrejme argumentovať aj tým, že ľudia na Slovensku dávajú do hazardu čoraz viac peňazí. Hráči vlani uzatvorili stávky v celkovej sume až 24,2 miliardy eur a na výhrach im bolo vyplatených 22,8 miliardy.
Už vlani bolo v užšom výbere zavedenie zvýšenej sadzby dane pre vysoké príjmy, hovorilo sa o sadzbe okolo 35 percent. Toto opatrenie sa môže na rokovací stôl opäť vrátiť.
Prerátava sa napríklad aj to, akú úsporu by prinieslo, keby vlaky zadarmo boli iba pre dôchodcov alebo by zostali naďalej aj pre študentov, no mimo špičiek.
Týka sa to bytov a domov, v ktorých nemajú trvalý pobyt, viac sa môžu zdaniť aj poschodia v administratívnych budovách.
Zdaňovanie nehnuteľností podľa ich hodnoty je však v najbližších rokoch nereálne.
Medzi prvými konsolidačnými opatreniami na budúci rok, ktoré vláda ohlási, by okrem vyššieho zdanenia hazardu mali byť aj vyššie dane z niektorých nehnuteľností, napríklad investičných bytov. Minister financií Ladislav Kamenický to už verejne pripustil.
„Daň z nehnuteľností je príjem miest a obcí. Mala by im pomôcť tak, aby od štátu nepýtali peniaze navyše,“ povedal nedávno Kamenický v Markíze.
O opatrení nedávno rokovali na ministerstve aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a v pondelok aj zástupcovia Únie miest Slovenska. „Je tomuto návrhu naklonené,“ potvrdil primátor Trenčína Richard Rybníček.
Z rokovaní vyplýva, že vyššia daň by sa mala týkať nehnuteľností, v ktorých majitelia nemajú trvalý pobyt, ale napríklad ich prenajímajú. Viac by platili aj podnikatelia za poschodia administratívnych budov.
reklama
Ako by sa mohla zvýšiť daň:
Ak niekto vlastní dve alebo viac nehnuteľností, za druhú a ďalšiu by platil buď automaticky dvojnásobne vyššiu daň ako dnes, alebo by sa vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) mesta alebo obce dohodlo jej zvýšenie o 1,5- až 3-násobok. Daň by potom mohla byť namiesto 50 aj 150 eur.
Pri nehnuteľnostiach určených na podnikanie sa inou sadzbou zdaňuje prízemie a inou poschodia. Za tie by sa platilo viac. Dnes je to 33 centov za štvorcový meter, mestá a obce by mohli túto daň zvýšiť, maximálne však na 1 euro .
Rybníček hovorí, že prvé pracovné stretnutie na túto tému bolo ešte v auguste 2023 za vlády Ľudovíta Ódora. „Na ňom sme sa prekvapivo dozvedeli, že na Slovensku sú obce, ktoré nevyberajú žiadnu daň z nehnuteľnosti alebo v úplne bezvýznamnej výške – napríklad 5 centov za meter štvorcový,“ vysvetľuje. Diskusie pokračovali až do marca 2024, riešili sa už technické otázky, potom ministerstvo prestalo na novele pracovať. Rybníček vraví, že v polovici februára poslali ministerstvu list, aby rokovania pokračovali.
Viaceré mestá a obce upravili sadzby dane z nehnuteľností ešte koncom roka 2023 s účinnosťou od roku 2024, niektoré ich zvýšili aj na tento rok. V mnohých prípadoch to odôvodňovali aj rastúcou infláciou. No na to, aby nehnuteľnosti mohli zdaniť viac, sa musí zmeniť zákon určujúci minimálnu výšku tejto dane. Konečnú výšku stanovujú obce všeobecným záväzným nariadením.
ZMOS navrhuje, aby sa daň z nehnuteľností zvyšovala každý rok automaticky podľa inflácie napríklad za predchádzajúci rok. Podľa predsedu združenia Jozefa Božika aj na toto majú predbežný súhlas ministerstva.
„Návrh sme pochopili tak, že do zákona chcú zaviesť automatickú valorizáciu, aby sa predišlo diskusiám v zastupiteľstve,“ hovorí Rybníček. Podľa neho je otázne, či to nie je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení.
Výnos z dane z nehnuteľností bol vlani okolo 620 miliónov eur. Ide síce o príjem miest a obcí, ich rozpočty však ovplyvňujú výsledok hospodárenia celej verejnej správy. Ak by sa viac zdanili investičné byty aj poschodia v podnikateľských budovách, mohlo by to priniesť odhadom 200 až 300 miliónov eur. Kamenický povedal, že potrebuje skombinovať vyššie dane a šetrenie tak, aby dohromady priniesli takmer dve miliardy eur. Pokryť by mali aj nové výdavky, napríklad na vyššie platy učiteľom.
Viacerí zástupcovia samospráv potvrdili, že takéto zdanenie nie je pre obce a mestá technicky náročné. Dáta o vlastníkoch nehnuteľností a ich rozlohe majú vďaka daňovým priznaniam, v prípade pochybností prichádza do úvahy napríklad miestne zisťovanie.
Ak by sa niekedy v budúcnosti prešlo na zdaňovanie nehnuteľností podľa hodnoty, boli by na to potrebné cenové mapy a funkčný kataster. Príjem do rozpočtu by však bol ešte násobne vyšší – skoro miliarda eur.
Samosprávy žiadajú aj zvýšenie poplatku za rozvoj, ktorý platia developeri. V parlamente je už návrh, aby sa zvýšil z 35 na 60 eur za štvorcový meter. Z pohľadu verejných financií nepôjde o veľké peniaze, možno o pár miliónov eur navyše, ale mestám a obciam by to pomohlo.
ZMOS chcel aj dvoj- až päťnásobné vyššie zdanenie nehnuteľností, v ktorých sa prevádzkuje hazard, no zhodu s ministerstvom nenašiel. Dnes sa za podnikateľské nehnuteľnosti platí v priemere 3 až 6 eur za štvorcový meter. Reálnejšie vyzerá návrh, že by im ostala väčšia časť zo zdanenia kasín a ďalších prevádzkovateľov hazardu.
Čo ešte vieme o konsolidácii
Doteraz vyššie dane a úsporné opatrenia prepočítavali najmä analytické tímy ministerstva financií. Rezort potvrdil, že o novom balíčku opatrení sa už rokovalo aj na politickej úrovni. Zúčastnil sa ich minister práce Erik Tomáš, minister školstva Tomáš Drucker aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. Rokovania budú pokračovať ďalej.
Minister práce povedal, že 13. dôchodku sa konsolidácia nedotkne. Tento rok bude stáť viac ako 900 miliónov. Tomáš tiež hovorí, že nechce ďalej znižovať odvod do druhého piliera. Na analytickej úrovni sa prepočítava zníženie dávky v nezamestnanosti a dávok nemocenského poistenia.
Štát na nemocenských dávkach vypláca viac ako 1,1 miliardy eur. Ak by sa znížil strop pre maximálnu dávku z 2-násobku na 1,5-násobok priemernej mzdy, ušetrilo by sa 50 až 60 miliónov eur.
Ak by sa zaviedlo postupné klesanie dávky v nezamestnanosti napríklad po troch mesiacoch, úspora by bola okolo 30 miliónov.
Vláda by musela skresať viaceré dávky, aby z pohľadu rozpočtu usporila zaujímavejšiu sumu.
Jedným z hlavných opatrení balíčka má byť zdanenie hazardu. Vlani štátu vynieslo zhruba 350 miliónov a obce nad rámec toho vybrali 10 až 15 miliónov. Ak by sa odvod z hazardu, ktorý platia prevádzkovatelia kasín či online hazardných hier, zvýšil o 10 percentných bodov, do rozpočtu by to podľa prepočtu KDH prinieslo 70 miliónov eur navyše. Ak chce vláda zásadnejší príjem z tejto dane, musí ju zvýšiť výraznejšie.
Vláda bude zrejme argumentovať aj tým, že ľudia na Slovensku dávajú do hazardu čoraz viac peňazí. Hráči vlani uzatvorili stávky v celkovej sume až 24,2 miliardy eur a na výhrach im bolo vyplatených 22,8 miliardy.
Už vlani bolo v užšom výbere zavedenie zvýšenej sadzby dane pre vysoké príjmy, hovorilo sa o sadzbe okolo 35 percent. Toto opatrenie sa môže na rokovací stôl opäť vrátiť.
Prerátava sa napríklad aj to, akú úsporu by prinieslo, keby vlaky zadarmo boli iba pre dôchodcov alebo by zostali naďalej aj pre študentov, no mimo špičiek.
My nič nikomu neberieme. My sme vždy ľuďom pomáhali. Čo my za to môžeme, že tie sorošovské protislovenské protištátne štátne základne školy nemajú vyučovanie od 22:00 do 04:00 hodiny? A že lenivé progresívne kukuričné detičky v noci spia? 
