Ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noem minulý týždeň navštívila notoricky známu väznicu v Salvádore.

Podľa televíznej stanice CNN v nej momentálne zadržiavajú zhruba 10- až 20-tisíc väzňov. Od polovice marca je medzi nimi aj 261 Venezuelčanov, ktorých deportovali zo Spojených štátov (zhruba polovicu z nich na základe zákona o nepriateľských cudzincoch z 18. storočia).

Ako opísal časopis Time, všetkým hneď po príhode oholili vlasy, ich oblečenie vyhodili do smetných košov a popritom ich kopali a fackali. Momentálne sa tlačia v malých celách bez prikrývok, vankúšov či matracov, kde podľa svedkov musia tráviť každý deň 23 hodín a 30 minút.

Američania za ich väznenie platia Salvádoru šesť miliónov dolárov ročne.

Noem priamo z miesta odkázala, že takýto osud môže čakať všetkých, ktorí prídu do Spojených štátov nelegálne, a deportovaných Venezuelčanov označila za teroristov. Podľa amerických úradov patrí 28 z nich k salvádorskej zločineckej skupine MS-13 a ďalších 238 k venezuelskej skupine Tren de Aragua, ktorú Trump nedávno označil za teroristickú. Na jej členov uvalila sankcie už vláda Joea Bidena.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavitt všetkých z nich označila za „ohavné príšery“. Lenže Trumpova vláda ich deportovala bez riadneho procesu (čo sudkyňa odvolacieho súdu minulý týždeň okomentovala slovami, že Američania „lepšie zaobchádzali aj s nacistami“). Údajní zločinci tak nedostali šancu obhájiť sa pred súdom a teraz sa vynárajú pochybnosti, či skutočne patrili k zločineckej skupine.

„Toto je najzávažnejšie porušenie ľudských práv, aké som kedy videla,“ povedala pre televíznu stanicu NBC News advokátka Lindsay Tosczylkowski, ktorá zastupuje jedného z deportovaných mužov.

Aké sú pochybnosti: Jedným z dôkazov, na základe ktorých Trumpova administratíva deportovala najmenej piatich Venezuelčanov, sú ich tetovania. Ako vysvetľuje CNN, úrady v Texase ešte minulý rok identifikovali viacero symbolov, ktoré naznačujú prepojenie na skupinu Tren de Aragua. Ide okrem iného o hviezdy, koruny, zbrane či vlaky.

Problém spočíva v tom, že tetovania pre Tren de Aragua nie sú podľa odborníkov také bežné ako pre iné zločinecké skupiny vrátane salvádorskej MS-13. „Venezuelské gangy sa neidentifikujú na základe tetovaní,“ povedala pre NBC News odborníčka na organizovaný zločin Ronna Risquez.

Televízna stanica USA Today informuje, že sa to spomína aj v interných dokumentoch tajnej služby a ministerstva vnútornej bezpečnosti. V jednom z nich bývalý predstaviteľ venezuelskej polície vyhlásil, že identifikácia členov Tren de Aragua je síce „najjednoduchším, ale najmenej efektívnym spôsobom“.

Expert na imigráciu Aaron Reichlin-Melnick pre portál The Bulwark upozornil na ďalší problém – symboly spájané s brutálnou skupinou, ktorá sa dopúšťa aj vrážd a mučenia, sú pomerne rozšírené, čo ešte viac znižuje ich spoľahlivosť pri odhaľovaní zločincov.

Sporné tetovanie koruny: Najväčšiu pozornosť upútal príbeh 36-ročného profesionálneho futbalistu Jerceho Reyesa Barriosa. Ten podľa svojej advokátky žiadal v Spojených štátoch o azyl, pretože vo Venezuele ho mučili po tom, čo sa zúčastnil na protestoch proti diktátorovi Nicolásovi Madurovi.

Američania aj na základe jeho tetovaní – s najväčšou pravdepodobnosťou podľa tetovania koruny na ľavej ruke – usúdili, že patrí k Tren de Aragua. Lenže televízna stanica CNN sa spojila s jeho tatérom a ten vyhlásil, že toto tetovanie v skutočnosti symbolizuje jeho obľúbený futbalový klub Real Madrid. Podľa svojej advokátky má vo Venezuele čistý výpis z registra trestov.

Jeho rodina s ním nebola v kontakte od 15. marca a nemá ani žiadne informácie o jeho zdravotnom stave. Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť síce vyhlásilo, že má aj ďalšie dôkazy o jeho členstve v Tren de Aragua, ale nezverejnilo ich.

Podobných prípadov je viacero. Napríklad portál Miami Herald informoval o 27-ročnom pokrývačovi striech z Dallasu, ktorému sa v Spojených štátoch narodil syn, a tak má americké občianstvo. Úrady ho zatkli, keď vynášal smeti, a označili ho za člena venezuelskej zločineckej skupiny pre tetovania hviezdy a koruny. Jeho rodina odmieta, že by patril k zločineckej skupine.

Blízki ďalšieho nemenovaného muža zase pre Miami Herald povedali, že ušiel z Venezuely pre obavy z politického prenasledovania a v Spojených štátoch už získal status utečenca. Lenže keď začiatkom januára priletel do Houstonu, úrady ho napriek legálnemu statusu zadržali pre tetovanie koruny, futbalovej lopty a palmy. Trumpova administratíva ho deportovala.

Ľudskoprávne organizácie sa obávajú, že títo Venezuelčania sa nikdy nedočkajú riadneho procesu a v salvádorskej väznici strávia zvyšok života.

„Táto vláda posiela ľudí do jednej z najhorších väzníc na svete možno aj na doživotie, a to bez akéhokoľvek procesu. Dokonca aj bez šance dokázať, že ich tetovania nemajú s gangom nič spoločné,“ povedal pre USA Today právnik Lee Gelernt z Americkej únie občianskych slobôd.

Samotní zástupcovia Trumpovej administratívy na čele s „pohraničným cárom“ Tomom Homanom trvajú na tom, že deportovali len členov teroristických skupín a tí si riadny proces nezaslúžia.