Klesajúca ekonomika a nízke ceny ropy sú znakmi potenciálneho obmedzenia schopnosti Ruska udržiavať si svoje vojenské kapacity.

Na Petrohradskom ekonomickom fóre začiatkom júna – kedysi prestížnom ruskom každoročnom stretnutí globálnych investorov, dnes už izolovanejšom podujatí 1 – sa panel, na ktorom sa zúčastnili ruský minister financií, minister hospodárstva a guvernér centrálnej banky, zaoberal ekonomickými vyhliadkami krajiny. V pozoruhodne napätej výmene názorov moderátor kládol ostré otázky o zastavenej hospodárskej transformácii Ruska, čo prinútilo ministra hospodárstva Maxima Rešetnikova priznať, že krajina pravdepodobne smeruje do recesie 2 .

Recesia, ktorej Rusko čelí, nie je chybou, ale skôr znakom jeho politiky militarizácie, ktorá odráža inherentné kompromisy uprednostňovania obrany – nielen ruských národných záujmov, ale aj samotného režimu – pred rozvojom (Ribakova, 2023). Ostré výmeny názorov na fóre sa menej týkali skutočnej diskusie a viac prezidenta Putina, ktorý sa vyhýbal zodpovednosti. Napriek jeho pokynom sa ruskí technokrati snažia modernizovať ekonomiku uprostred globálnej izolácie a prevažného zamerania sa na vojenskú výrobu. Vyššie ceny ruského exportu komodít môžu ponúknuť krátkodobú úľavu, ale nenahradia reformy.

Ruská ekonomika prešla od rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 významnou transformáciou. V prvom roku vojny Rusko zaznamenalo mierny pokles, keďže sa prejavili sankcie 3 , stiahnutie zahraničných spoločností 4 a celková neistota. Dopad však bol do značnej miery kompenzovaný priaznivým šokom v oblasti obchodných podmienok z vyšších cien komodít a podporou zo strany tretích krajín – najmä Číny, Turecka, Spojených arabských emirátov a krajín hraničiacich s Ruskom – ktoré slúžili ako kanály na obchádzanie sankcií (Hilgenstock a kol ., 2024) 5 . V dôsledku toho sa ruský HDP v roku 2022 podľa Rosstatu 6 znížil o 1,4 percenta , čo je oveľa menej, ako sa očakávalo 8-percentné zníženie v prieskume Banky Ruska z jari 2022 7 .

Do roku 2023 sa ruská ekonomika čoraz viac presúvala na vojnovú pôdu (Gorodnichenko a kol ., 2024). Rozpočtové výdavky, protisankčné opatrenia a rast úverov podporili investície, stavebníctvo a celkovú hospodársku aktivitu (Cooper, 2025). Najviac z toho profitoval vojensko-priemyselný sektor (Shkurenko a kol ., 2025), rovnako ako súkromná spotreba poháňaná platbami súvisiacimi s vojnou (Solanko, 2024) a vysokým rastom reálnych miezd vyplývajúcim z napätého trhu práce. Medzitým sektory závislé od západných trhov alebo zahraničných spoločností naďalej zápasili s problémami (SITE, 2025).

V dôsledku toho sa HDP Ruska v rokoch 2023 a 2024 zvýšil o 4,1 percenta8 . Do polovice roka 2023 sa však začali objavovať známky prehriatia ekonomiky. Nezamestnanosť dosiahla historické minimá (iba 2,3 percenta je alarmujúco nízka úroveň pre akýkoľvek rozvíjajúci sa trh), zatiaľ čo rast miezd a inflácia sa zrýchlili. V reakcii na to Ruská banka zvýšila úrokové sadzby zo 16 percent v júli 2023 na 21 percent do októbra. Napriek tomu, že veľká časť úverov sa poskytovala za dotované sadzby a vojensko-priemyselný komplex bol chránený verejným obstarávaním, zvýšenie sadzieb ovplyvnilo predovšetkým sektory, ktoré nesúviseli s vojnou.

Koncom roka 2024 a začiatkom roka 2025 sa začali prejavovať známky spomalenia hospodárstva. Dokonca aj vojensko-priemyselný sektor začal stagnovať. Ekonomika narazila na obmedzenia na strane ponuky a Ruská banka sa sústredila na zmiernenie inflácie. V prvom štvrťroku 2025 sa medziročný rast spomalil na odhadovaných 1,4 percenta (zo 4,5 percenta v poslednom štvrťroku 2024). V skutočnosti to znamená 0,6-percentný pokles aktivity v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom – prvý štvrťročný pokles od druhého štvrťroka 2022 (obrázok 1).

Pokles bol spôsobený klesajúcou aktivitou v baníctve, obchode, nehnuteľnostiach a voľnom čase, ktorú rast v poľnohospodárstve, výrobe a verejnej správe nedokázal kompenzovať (obrázok 2). Mesačný ukazovateľ Rosstatu o výkonnosti hlavných odvetví ukazuje, že problémy ekonomiky presiahli prvý štvrťrok 2025 (obrázok 3). Priemyselná produkcia klesla v marci až apríli, potom sa v máji čiastočne stabilizovala a index nákupných manažérov (PMI) na úrovni 50,2 bol v máji po dvoch mesiacoch poklesu sotva v rastovej zóne9 , čo odráža vplyv vysokých úrokových sadzieb, akútneho nedostatku pracovnej sily, narušení dodávateľského reťazca súvisiacich so sankciami (Bilousova a kol ., 2024) a pravdepodobne nižších cien ropy. V dôsledku toho Banka Ruska na svojom júnovom zasadnutí o menovej politike znížila úrokové sadzby o 100 bázických bodov na 20 percent napriek pretrvávajúcej vysokej inflácii (obrázok 4).

Napriek mnohým diskusiám na júnovom Petrohradskom ekonomickom fóre nedokážu ani menová, ani fiškálna politika priniesť hlbokú štrukturálnu transformáciu, akú dokážu dosiahnuť skutočné reformy a rast poháňaný investíciami. Rusko sa však ani nemôže, ani zrejme nechce vrátiť do globálnej ekonomiky ako otvorený trhový systém. Bez strategického obratu sa priestor pre udržateľný rast zužuje 10 .

Ak bude Rusko pokračovať v súčasnom modeli militarizácie, bude čeliť ťažším politickým rozhodnutiam. Rusko má malý manévrovací priestor, pokiaľ ide o rozpočet (Hilgenstock a kol. , 2025). Do mája 2025 dosiahol federálny rozpočet deficit 3,4 bilióna rubľov (približne 37 miliárd eur) 11 , čo predstavuje takmer 90 percent z cieľovej sumy 3,8 bilióna rubľov12 ( 1,7 percenta HDP) na celý rok – ktorá sa zvýšila z 1,2 bilióna alebo 0,5 percenta HDP13 v rámci pozoruhodne včasnej revízie rozpočtu (obrázok 5) 14 .

Jedným zo spúšťačov bol prudký pokles cien ropy, pričom Rusko je stále silne závislé od príjmov z ropy a plynu (30 percent príjmov federálneho rozpočtu v roku 2024). Ruské ministerstvo financií pôvodne predpokladalo cenu ropy 69,7 USD/barel, ale skutočná priemerná exportná cena od januára do mája 2025 bola podľa Medzinárodnej energetickej agentúry približne 59 USD/barel; revidovaný rozpočet je založený na 56 USD/barel15 . Riziká však jednoznačne smerujú nadol. V máji sa ruská ropa predávala za mierne nad 51 USD/barel. Ak sa Izrael, Irán a Spojené štáty vyhnú ďalšej eskalácii, svetové ceny ropy pravdepodobne zostanú mierne, čo by ďalej narušilo ruský rozpočet. Ak by ceny ropy prudko vzrástli, pre spojencov Ukrajiny bude rozhodujúce prísnejšie presadzovanie cenového stropu ropy (Ribakova a kol ., 2023).

Príjmy z ropy a plynu, ktoré v januári až máji 2025 medziročne klesli o 14 percent, však nie sú jediným problémom. Kvôli stagnujúcej ekonomike rastú aj ostatné príjmy (vrátane dane z príjmu právnických osôb a fyzických osôb) pomalšie a výdavky výrazne stúpajú – o 21 percent vyššie v januári až máji 2025 ako v roku 2024. Vysoké výdavky v prvých mesiacoch roka nie sú pre Rusko atypické kvôli preddavkom na vojenské zmluvy – podobná situácia bola pozorovaná v rokoch 2023 a 2024 – a deficit sa v minulosti do jesene zvyčajne stabilizoval. Kumulatívny deficit v máji však bol viac ako päťkrát vyšší ako v roku 2024, o 16 a 12 percent vyšší ako v roku 2023, čo je najväčší deficit za posledné roky (obrázok 6). Túto situáciu treba pozorne sledovať. Ak sa priemerné mesačné výdavky neznížia a príjmy budú naďalej zaostávať, Rusko pravdepodobne nesplní ani svoj revidovaný rozpočtový cieľ.

Financovanie rozpočtu tiež nie je bez problémov. Likvidná časť ruského národného fondu bohatstva (NWF) klesla koncom mája na 2,8 bilióna rubľov (približne 30,5 miliardy eur), čo je o 71 percent menej ako pred začiatkom totálnej vojny (obrázok 7) 17. Po prvýkrát po dlhom čase sú likvidné aktíva NWF nižšie ako očakávaný rozpočtový deficit. V dôsledku toho sa Rusko muselo na financovanie rozpočtu viac spoliehať na emisiu domáceho dlhu. Medzi januárom a júnom 2025 predalo ministerstvo financií dlhopisy v hodnote 2,0 bilióna rubľov, pričom ruské banky boli po odchode zahraničných investorov v podstate jediným zostávajúcim kupcom. To predstavuje 35 percent zo 4,8 bilióna rubľov v nových emisiách plánovaných na celý rok 18 . Hoci reálne výnosy by mali byť pomerne atraktívne, Ruská centrálna banka sa v posledných mesiacoch musela niekoľkokrát uchýliť k repo obchodom, aby prinútila banky nakupovať viac dlhopisov (Milov, 2025) – vysoké úverovanie súkromnému sektoru vytláča schopnosť bánk financovať vládu (Kennedy, 2025).

Ruská banka sa potýka s významnými výzvami, pretože sa snaží vyvážiť protichodné ciele udržania hospodárskeho rastu a obmedzenia inflácie. Hoci smeruje úvery do prioritných oblastí – najmä do armády – je nútená sprísňovať úvery pre zvyšok ekonomiky, čím vyvíja ďalší tlak na nevojenské sektory. Okrem toho prebieha diskusia o tom, či oficiálne údaje o inflácii nie sú podhodnotené, čo vyvoláva obavy o skutočný rozsah hospodárskej nerovnováhy.

Ako počas Petrohradského fóra s ľútosťou vyjadril Andrej Makarov, predseda Výboru pre rozpočet a dane Štátnej dumy, prezident Putin vo svojom prejave v roku 2023 zdôraznil potrebu štrukturálnej transformácie – ale kde je? Namiesto toho ekonomika čelí zhoršujúcim sa podmienkam: „menej tovaru, rastúce ceny a klesajúca kvalita“ .

Nie je to náhoda, ale skôr znak súčasného systému. Vlna znárodňovaní 19 a prerozdelenie bohatstva v prospech lojalistov Kremľa 20 ešte viac narušila už aj tak slabú investičnú klímu. Zahraničné spoločnosti sa neplánujú vrátiť; nie je možné dosiahnuť žiadny zisk 21. Ani domáce firmy, ktoré profitovali z izolácie, sa nedočkavo tešia na obnovenie konkurencie. Dokonca aj Čína bola vo svojom investičnom prístupe opatrná (Kluge, 2024) a zameriavala sa najmä na zásobovanie Ruska spotrebným tovarom a vojnovými vstupmi 22. Vojensko-priemyselný komplex medzitým zostáva nerentabilný (Shkurenko a kol ., 2025) s malým vplyvom na civilnú produktivitu. Rusko stratilo hlavné exportné trhy pre svoje obranné produkty, čelí rastúcim nákladom z dôvodu obchádzania sankcií a trpí slabou politikou v oblasti práce a migrácie – to všetko zhoršuje jeho štrukturálne problémy.

Ruská ekonomická realita je zložitejšia ako naratív o bezprostrednom kolapse alebo schopnosti viesť „večnú vojnu“. Schopnosť Ruska udržať si svoju pozíciu vo vojnovom období vo veľkej miere závisí od cien ropy a trajektórie sankčného režimu. Veľa závisí od postojov USA, Európskej únie a Číny. Európske odhodlanie uprostred možného zmiernenia sankcií zo strany USA bude kľúčové. Zvýšené vojenské výdavky naďalej zaťažujú ruské národné zdroje a hoci zmiernenie sankcií by nezaručilo prosperujúcu budúcnosť, mohlo by umožniť podnikom obnoviť investície a bankám obnoviť poskytovanie úverov – čo je nevyhnutný prvý krok k oživeniu a prípadne ďalšiemu znovuzbrojovaniu. Ak Rusko utrpí na bojisku neúspechy a bude sa musieť popasovať s obmedzenými zdrojmi, môže byť nútené upraviť svoj prístup, buď obmedzením ofenzívy, alebo prejavením väčšej otvorenosti voči rokovaniam.