kayko - vystihol si to, ked sme dali doma debatu to iste mi povedal, ze sa citil ako "niekto" ze sa citil, ze mi nedava tolko kolko by som potrebovala, vyslovene to boli len zozumovane porno fotky a nejaky sex talk, plus jedna platba pod vymyslenou identitou tej starsej zene, ze sa citil ako "mačo" ze dava niekomu peniaze, mna zarazilo, ze to boli s prepacenim škraty, cize logicky zrejme len take boli k dispozicii, lebo normalne, pekne zeny na pokec nemaju potrebu chodit, plus v reale mal vzdy dost vysoke naroky na zeny, presne som poznala jeho typ zeny, toto bolo fakt len o nejakom lacnom sexualnom vypisovani si s doslova hocičím, zdoraznil, ze mu nikdy hlavou neprebehlo byt neverny v reale a ani hladat si inu zenu, lebo mna miluje a bezo mna nema jeho zivot zmysel, blbe je, ze mi to naštrbilo nielen doveru vo vztahu, ale trochu aj moje sebavedomie, mavam navaly uzkosti, ktore sa mi velmi tazko zvladaju, ale chcem zacat intenzivnejsie cvicit, nech to nejak psychicky ustojim, nechcem teraz flirtovat z chlapmi, lebo by to bolo len z toho dovodu co robil on mne, lebo tych prilezitosti je, len mam teraz blbe myslienky, ze co ked by si ma niekto vazil viac, samozrejme chcem vztah zachranit, on vsetko lutuje a hanbi sa za to,aj za to, ze to boli nejake skarede chudery, inak presne si to vystihol, ze zena nema byt ta, ktora je v nervoch, len preto, ze ma napriklad tu menstruaciu, alebo ako pisala baba v inej teme, ze vyjde na 15 minut do obchodu a muz na sex talkingu, my sa nechceme zblaznit, ale zit a potrebujeme aspon aku taku stabilnu podu pod nohami

inak ak by tu zabludila nejaka nestastna zena, popripade muz co by riesil podobne zalezitosti, vypocujte si psychologa Rataja, on sa venuje parovej terapii

kayko napísal: 23 sep 2025, 0:15 Keď si myslíš, že byť chlapom znamená utekať za milenkou, keď máš krámy a žena sa o teba nezaujíma, tak to je ozaj gesto hodné "chlapca". Tu už odrazu neplatí to tvoje klišé v dobrom aj v zlom, lebo ty to berieš sebecky iba ako záruku toho, že žena ti musí byť oporou, keď je tebe zle, ale keď ti nevyhovie, tak ty jej utečieš za druhou.

Ak čítaš moje posty a tebe z nich vyšlo, že ja schvaľujem neveru toho chlapa, že ja tvrdím, že je správne ak chlap utečie za milenkou, že ja niečo beriem sebecky, tak niečo robíš zle. Buď zle čítaš, alebo zle chápeš písanému textu.

Ak som jasne napísal, že neschvaľujem jeho konanie, ak som jasne napísal, že vztah je dielom dvoch a zaleží na veciach vzájomne a ty mi na to napíšeš, že ja nechápem rolu ženy a že to beriem sebecky len z pohľdu chlapa, tak neviem z čoho čerpáš informácie. Pravdepodobne len z toho, že sa ti nepáči, že som si dovolil vysloviť názor, resp. opýtať sa ako je to medzi nimi z dlohodobého hľadiska a že či sa o to, žena tiež nepričinila. Že som skúsil vniesť iný pohľad do témy, ako len napísať, že chlap trpí demenciou.

Ak muž behá za šľapkami, nie je to preto, že si ho žena neváži, ale preto, lebo si muž prestal vážiť sám seba. Ak sa pýtaš na to, či sa k tomu nepričinila ona, tak to je otázka na jej muža, nie na ňu. Preto som reagoval na tvoje vyčítavé poznámky voči nej, ako neopodstatnené, ona predsa nemôže vedieť či sa k niečomu nepričinila, pokiaľ jej to muž nekomunikuje. Bavíme sa predsa o dvoch dospelých ľuďoch.

Máš jednoduchší náhľad na problematiku.
Ak muž behá za šľapkami - môže byť viac príčin. Je taký. ALebo nespokojný doma. Alebo zvedavý ako je to s inou.

Čiže milión iných dôvodov ako to, že platiť si šľapku je najjednoduchší spôsob ako sa dostať k sexu s inou ženou, lebo nevie komunikovať svoje problémy svojej manželke.
Zase nerobme z komára somára, lebo ono to tak obvykle je, že človek robí hlúposti, väčšinou keď má slabé chvíľky, čo vyzerá aj na tento prípad. Ale ak je to preto, že "je taký", tak je vlastne celý slabý a mal by si nájsť ženu, ktorá unesie jeho "takosť" a nečakať že po 20rokoch monogamie mu jeho súčasná žena ustúpi.

nebol taky, myslim, ze kayko ma pravdu bolo to v slabej chvili, ked mu oznamili v praci, ze sa rusi povodna firma, zaroven oznamili aj mne, ze z konsolidacnych sa konci, bolo to prave to blbe obdobie, toto nerobil 23 rokov proste...inak bol sikovny v skryvani, lebo v posteli sa mi venoval, ako hovorim, ja som mu nikdy neprehladavala veci, ani ho nekontrolovala ho, uplne taka nahoda to cele bola, ale aj napriek bolesti som rada, ze sa ta špina pod povrchom odkryla

"Veľké" by bolo spraviť za tým hrubú čiaru a nikdy sa k tomu nevracať.
Minulosť nezmeníš (nevylepšíš), budúcnosť môžeš (aj skaziť).
Tých úletov má za života Množstvo mužov aj žien - a žijeme

stary somar - ano, len ked nieco take pride po tolkych rokoch ma clovek šok, najma ked to trvalo nejaku dobu a postupne zistil viac veci, ostavaju mi len dve veci a kedze sa nechcem unahlit, skusim sa postupne s tym zmierit a uvidime co buducnost prinesie

Znova - držím palce. My s mojou sme prešli viacerými krízami aj ťažkými (z iných príčin, dôvodov) a boli obdobia, kedy mi aj deti nenápadne podsúvali či si netreba nájsť inú. Ostal som, vyjasnilo sa časom a dnes je nádherne. Kto je neomylný, dokonalý?
U seba nehľadaj chybu - sme prelietaví. Nie som iný. Neraz som odolal pokušeniu za tie roky - dva krát nie.
Muži spravidla vnímajú erotiku diametrálne odlišne, než ženy - zďaleka nie tak citovo a komplexne. Neveru vnímajú v citovej rovine, nie fyzickej. Je (hlúpy, iste no dobre ilustrujúci) vtip: - "Prečo ženy pozerajú porno do konca? Čakajú, kedy(či) sa tí dvaja zoberú".

stary somar - dakujem snad to bude v poriadku mne stacilo ist na forum na amateri a mala som dost co tam ti chlapi popisali, keby to manzelky vedeli mali by tiez asi kolaps, jedna tam pisala, ze tam ho načapala, ale horsie veci mal stretnutia aj v realite, trochu sa inak pozeram na celu veci a uz ani ja nebudem mat klapky na ociach, mozno je fakt nemozne byt s niekym napriklad 30-50 rokov bez krizy, vidim to vsade okolo, len ja som si myslela, ze budeme vynimkou, velka laska, ktora vznikla na pokeci z cias kedy len vznikol a zaroven o 23 rokov sa tam vratil "pozriet" ale rovno do sex talku, co uz olutoval to, vidim, ze je z toho zroneny tak snad sa poucil, nechce o tom ani pocut, ze by som mala ineho

1. Partnera nevlastníme.
2. Miujeme nie reálneho človeka - ale obraz, ktorý sme si o ňom vytvorili my.
Dá sa odsudzovať, dá sa pomôcť.

Úprimne, váhal som, ako už dávno nie, či do tejto témy niečo prispieť. No keďže sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí vyhľadávajú sex za peniaze (pozri si môj profil a uvidíš), skúsim ti na to dať svoj pohľad.

Ja osobne si myslím, že mal naozaj len slabú chvíľku. Ako red flag však vnímam to, že poslal peniaze žene, ktorú nikdy v živote nevidel. Nechcem byť k tebe krutý a čudujem sa, že to tu ešte nezaznelo (aspoň som si nevšimol), ale to, že ty si mala pocit, že vo vzťahu a aj v posteli bolo všetko v poriadku, vôbec – ale že vôbec – nemusí byť pravda.

Základom je komunikácia, a on očividne z nejakého dôvodu nebol úprimný. Vyšiel s farbou von až vtedy, keď si mu na to prišla – zo strachu, že sa rozvedieš. Dovolenku ti vyčítať nebudem, išla si tam so synom, pochopil som situáciu, došlo mi, že tam boli aj zdravotné aspekty. Keby si išla s kamoškou alebo rodičmi, ok, to by ešte bolo na diskusiu.

Ale dám ti jednu radu, ktorá bude možno krutá, no poviem ti ju: ja by som mu s tou vernosťou až tak veľmi neveril. Zo skúseností, čo sa bavím aj s inými chlapmi – on bol schopný poslať žene, ktorú nikdy nevidel, 50 €. Za mňa by bol schopný aj reálneho stretka. (Môžem sa, samozrejme, mýliť, hovorím len svoj názor.) To, či také stretko niekedy bolo alebo bude, vie len on.

To, či si ty ochotná toto všetko zvládnuť a pokračovať vo vašom manželstve, je už niečo, na čo si musíš odpovedať sama. Každopádne ti želám, aby ťa to v živote posilnilo a posunulo.

kompi - ano, to druhe zistenie bola este asi vacsia rana na tu povodnu, aj ked to mali byt udajne peniaze "len tak" lebo vyplakavala, ze je chudobna, to uz bola pre mna bodna rana uz do vzniknutej rany, takto dušuje sa, ze fyzicky neverny nebol, samozrejme moja dovera v neho je nastrbena takze ruku do ohna za to dat nemozem, aj som mu povedala, ze ked na nieco take pridem ci je mu jasne, ze to je uplny koniec

a dakujem, momentalne som zlomena, absolutne netusim ci este niekedy budem opat stastna, ale tak nijak to neurychlim, akurat jedno je blbe,(alebo dobre) ze zivot ide velmi rychlo a ako najlepsie vyuzit cas, aby clovek nelutoval...lebo po zrade sa uz nezamyslas len nad zradou, ale aj nad dalsimi vecami v zivote

Pozri, je fajn, že máš snahu veci riešiť, lebo nebolo by nič horšie, ako si predtým zatvoriť oči a tváriť sa, že sa nič nestalo. Pre mňa osobne by bola otázka peňazí vo vzťahu naozaj veľmi dôležitá vec — a poslať 50 € zo spoločnej kasy cudzej žene? Určite by som si na tvojom mieste s ním mimo neveru prebral celkovo otázku peňazí, lebo očividne je to jeden z vašich problémov vo vzťahu a týka sa to presne aj vecí, ktoré treba v dome opraviť, čo si spomínala. Za mňa je základ šťastného vzťahu rovnaká náboženská otázka, vyriešené hospodárenie v domácnosti a názor na výchovu detí, a v neposlednom rade sexuálne záležitosti. Keď v jednej z týchto vecí niečo škriabe, je otázka času, kedy sa vo vzťahu niečo udeje. A chápem tvoje citové rozpoloženie — prechádzaš sklamaním; otázky, či ešte niekedy budeš šťastná, sú na mieste, ale ako plynie čas, zlé spomienky blednú, či ako sa to hovorí

kompi - jasne, uz ma tabulku nepoplatenych veci, povedala som jeden mesiac ja, druhy ty, hned si rozmysli, kde ich bude davat, ale mam z toho uzkost, on este blb si to prefotil, tu poukazku, samozrejme to neposlal z uctu, potom ked som videla ako stara rašpla pisala recenzie na salony som skoro dostala smrtelnu arytmiu kde peniaze isli, som mu povedala, ze ked tak velmi tuzil pomahat mal mi to povedat, nemala by som problem najst cloveka, psa..hocikoho kto to ozaj potrebuje, jedno co neznasam su dementne, nepremyslene ťahy

Pozri, to, ako vyriešite financie vo vzťahu, vám už nikto radiť nemôže. To viete len vy sami, aké sú vaše možnosti. Ale jednoznačne by som túto príležitosť využil na debatu o financiách – koľko zarábate, aké máte nutné mesačné výdavky, čo a kde sa dá okresávať a podobne. Proste normálna finančná gramotnosť. Ale hovorím, to už vy musíte vedieť, aké sú vaše možnosti.

Ja by som ti osobne poradil nájsť si možno aj psychoterapeuta, aby si tieto veci zvládla (nie je to vôbec hanba). A hlavne – nemôžeš ho do vecí tlačiť nasilu. Musí aj sám chcieť, lebo inak ťa to psychicky položí.

Ako som písal vyššie, ty sama si musíš nájsť odpoveď na otázku, či vieš, resp. či si ochotná s ním ďalej žiť. Nemáš 70 ani 80 rokov, aby si nemohla zmeniť svoj život. Chce to len pozitívne nastavenie – a ver mi, nerozprávam do vetra. Sám som sa musel v určitých veciach v živote posunúť, a ešte mám teda čo robiť. Čiže nikto ti nesľubuje, že to bude ľahké, ale ja rozhodne radím, po takýchto sklamaniach sa naučiť byť aj trošku sebec.

kompi - na financie sa urcite musime lepsie pozriet, toto som mu povedala, ze neexistuje, ze sa bude cudzim ludom rozhadzovat, na psychoterapiu chodim, mala som tazky postinterupcny syndrom, minuly rok som s muzom otehotnela, (poprosim aby sa k tejto teme nikto nevyjadroval, dakujem) ani jeden z nas sa necitil v tomto veku na dalsie dieta, on bol z toho na nervy, ze nebude mat v 50tke novorodenca ani energia, ani peniaze nie su, ze ci som otehotnela z mimozemstanov, ja som myslela, ze si snad robi srandu a nevie ako sa deti robia, ja som sa psychicky zrutila, jemu zivot neskoncil, rodinne oslavy, posilovna, ja som doma preplakala dni a noci v robote sa tvarila, ze sa nic nedeje, skolabovala, skoncila na urgente, velmi ma v tom case podrzal syn, potom si ked kazdy chodil na dovolenku "odskocila na operaciu" chcela som zivot uz ukoncit, sama som bola sokovana ako ma to zasiahlo a teraz prislo toto, moja psychologicka uz len sedi na tom kresle a pomaly place so mnou, ako sa hovori aj na kona je toho vela

ano budem uz viac mysliet na seba, to som inak pochopila uz par rokov dozadu, je mi jasne, ze musim najst doveru teraz hlavne v sebe samej aj po tom vsetkom. Ja mam take blbe nastavenie, ze po 40tke uz pomaly zivot konci, po tom co som zazila tazke roky, šikanu v praci aku si nikto nevie ani predstavit, vzdy sa nejak prekonala aby som zarobila, mam pocit, ze som toho prezila az az, niekedy by som chcela mat rokov menej a niektore veci urobit inak a potom si hovorim aj tak by som ich inak neurobila, lebo tak to malo byt...ci uz to boli vzorce spravania z detstva, ci rozhodnutia s nejakym nastavenim ci vplyvom sveta okolo..ale to by som uz zachadzala do filozofie a mozno aj ezoteriky

este k tomu pripadnemu tlaceniu, ja ho do nicho netlacim, povedala som si svoje, kricala, rozbila tanier, potom sa ukludnila hodila este raz vaznu rec a myslim, ze videl dost a dost ma aj prosil, plakal, mobil sam od seba odovzdava, absolutne nic som mu nepovedala co ma robit, ako som pisala vyssie ja som nikdy semetrika nebola a mozno aj to bola chyba skor on je teraz zozhadzany z toho, ked spomeniem ci by som nemohla byt s inym, ci by ma "pozical" zrazu z tej druhej strany uz to take zabavne nie je

Samozrejme, rešpektujem a k udalosti sa vyjadrovať nebudem. Môžem ti len zopakovať – je super, že situáciu riešiš, a jeho správanie je, aj na základe toho všetkého, čo tu píšeš, proste nevyzreté. Podľa mňa stojíš naozaj pred otázkou, či vôbec ešte je váš vzťah možný.

Čo sa týka toho, že ťa syn podržal – to je určite niečo pozitívne. Kokos, ja ti normálne rozumiem. Rozumiem tomu, čo cítiš, aj tomu, ako sa s tým vyrovnávaš. Len tak ďalej.

kompi - ano nevyzrete, vela krat som si to povedala, na druhej strane som mala takmer vzdy mileho muza vedla seba aj ked trochu ako dieta niekde pod povrchom a mozno cosi take je aj vo mne ked sme sa navzajom pritiahli do zivota.

Nas syn je jedna dokonala bytost uz len kvoli nemu ten vztah ma (mal) zmysel, aj on uz krutil hlavou, ze otec sa sprava ako v skolke teraz, mal uz aj pripravenu sms, ktoru mu chcel poslat ked nebol muz doma, nech sa prizna ku vsetkemu co urobil a postavi sa k situacii ako chlap, ale povedala som nech to nerobi, v tej chvili som sa aj bala o muza, aby neurobil nejaku hlupost, ked mal reči ze "mala by som pokoj keby uz nebol, vyplatena hypoteka" a take...tak som sa snazila nejak "neprovokovat" nie, ze si nieco urobi, to ako pri porode ked skoro odpadol som ho ja pri porode este ratovala, ci je ok

inak doma som spomenula aj parovu terapiu, ale to sa muzovi nejak nepacilo, reagoval vetou: "Co sme v Amerike?" on to proste berie tak, ze je to za nami a uz o o tom nehovorme, dnes ma zaskocil, ze stale si "este" smutna? Akoze what the fuck stale...niekoho strelit do hlavy a srdca a cakat, ze sa rana zazracne zahoji do tyzdna je utopia, niekedy proste ostanem zirat ako rozmysla

a dakujem

Ako, ja nechcem tvojho muža urážať ani nič, ale keby ja mám partnerku a má takéto reči, že už by bol aspoň pokoj od hypotéky, tak už len toto by bol pre mňa dôvod na rozchod. Ty nie si jeho matka, ale partnerka!