Od júna tohto roku ukrajinské sily podnikajú takmer nepretržitú sériu útokov na ruskú palivovú a energetickú infraštruktúru, ktorých cieľom sú ropné rafinérie, závody na spracovanie plynu a petrochemické zariadenia. Na rozdiel od predchádzajúcich kampaní sa pri najnovšej vlne zaznamenal nielen nárast frekvencie, ale aj väčší dosah a účinnosť – a podpora amerických spravodajských služieb zrejme zohráva významnú úlohu v úspechu „hlbokých útokov“. Ak budú útoky pokračovať súčasným tempom, Rusko by do roku 2026 mohlo čeliť nielen dočasným, lokalizovaným prerušeniam dodávok paliva, ale aj systémovému nedostatku a širšej kríze rafinérií.

V roku 2024 Ukrajina začala obmedzenú útočnú kampaň proti objektom ropnej a plynárenskej infraštruktúry v Rusku. V tom roku bolo zdokumentovaných 24 útokov zameraných na 15 podnikov – takmer polovica z nich sa nachádzala do 500 kilometrov od hraníc Ukrajiny.

V roku 2025 došlo k dramatickému nárastu. Počas troch mesiacov od januára do marca došlo k najmenej 18 úspešným útokom na 11 ropných, plynových a petrochemických podnikov v Rusku. Potom, čo Ukrajina pozastavila svoju kampaň od apríla do júna, aby dodržala moratórium sprostredkované USA na útoky zamerané na rafinérie, ropné a plynové sklady, potrubia, elektrické siete, elektrárne, jadrové zariadenia a vodné elektrárne, obnovené úsilie viedlo k útokom na 27 takýchto zariadení medzi júlom a októbrom. Väčšina cieľov z roku 2025 sa nachádzala viac ako 500 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Vo vlne útokov v roku 2025 bolo opakovane zasiahnutých osem zariadení vrátane ruských rafinérií Afipsky, Novokujbyševskij a Syzran, kde sa intervaly medzi útokmi skrátili z mesiacov na len týždne. Táto taktika v skutočnosti eliminuje snahy o opravy a udržiava závody v stave nečinnosti dlhší čas. Napríklad v Syzrani útok z 18. februára poškodil jednotku ELOU-AVT-6 . Opravy boli takmer dokončené do 4. marca, keď do toho istého zariadenia zasiahol ďalší dron.

Vizuálne dôkazy naznačujú, že Ukrajina vo veľkom rozsahu nasadzuje drony Firepoint FP-1, ktoré nesú hlavice s hmotnosťou až 120 kilogramov a dokážu dosiahnuť ciele vzdialené 1 500 kilometrov. Analytici odhadujú, že tieto drony predstavujú približne 60 % útokov na dlhé vzdialenosti v Rusku. Ich kľúčovou výhodou oproti „Ljutyju“ a iným modelom je relatívne nízka cena (približne 55 000 dolárov za kus) a škálovateľná výroba. Presnosť zameriavania sa tiež dramaticky zlepšila, pričom väčšina úspešných zásahov dopadla na atmosféricko-vákuové destilačné jednotky a nakladacie regály.

Ukrajinská stratégia hlbokého úderu
Po neúspešnej ukrajinskej protiofenzíve v lete 2023 a následnom ruskom postupe neskôr v tom istom roku vypracovalo kyjevské vojenské a politické vedenie stratégiu zameranú na zvýšenie nákladov na vojnu pre Moskvu a zároveň na zotrvanie vo veľkej miere v defenzíve pozdĺž frontovej línie. Stratégia sa zameriava na diaľkové presné údery proti ruskému obrannému priemyslu, energetickému sektoru, letiskám a muničným skladom.

Ropná a plynárenská infraštruktúra – vrátane rafinérií, potrubí, skladovacích priestorov a exportných terminálov – je ústredným bodom tohto plánu. Od začiatku invázie priniesol vývoz energie Rusku viac ako 850 miliárd eur, čo je niekoľkonásobok celkovej hodnoty vojenskej, humanitárnej a finančnej pomoci, ktorú Ukrajine poskytli jej spojenci.

Táto otázka je sporným bodom na globálnych energetických trhoch, a preto Bidenova aj Trumpova administratíva občas naliehali na Kyjev, aby sa zdržal útokov na ruské ropné a plynové aktíva. Od polovice roka 2025 sa však zdá, že toto obmedzenie skončilo. Podľa správ z médií súčasná ukrajinská útočná kampaň na rafinérie ťažila zo zdieľania spravodajských informácií USA a plánovania trás pre útoky na veľké vzdialenosti, čo výrazne zvýšilo jej presnosť aj hĺbku.

Hrozí kríza s palivom
Štrajky sa zhodovali so sezónnymi špičkami dopytu a plánovanou údržbou vo viacerých ruských závodoch, čo spôsobilo vážny nedostatok benzínu v celej krajine. Prerušenia dodávok paliva zasiahli takmer 60 ruských regiónov, pričom anektovaný Krym čelí najhoršiemu nedostatku. Úrady tam zaviedli limit 20 litrov na osobu, čo viedlo k panickým nákupom, dlhým radom a dokonca aj krádežiam paliva . Miestni úradníci sa rozhodli zmraziť ceny na 30 dní.

Veľkoobchodné ceny benzínu dosiahli rekordné maximá a maloobchodné ceny od júna rástli o 0,3 % až 0,4 % týždenne – čím prekonali infláciu.

Podpredseda vlády Alexander Novak trval na tom, že „situácia je plne pod kontrolou“, pričom povedal, že ponuka a dopyt zostávajú v celoštátnom meradle vyvážené a že sa rieši regionálny nedostatok. Vláda zakázala vývoz benzínu do konca roka. Vývoz nafty je však čiastočne povolený, pretože produkcia je stále dvojnásobne vyššia ako domáci dopyt.

Spoločnosť Gazprom Neft odložila plánované opravy vo svojej rafinérii v Omsku kvôli palivovej kríze a ministerstvo energetiky požiadalo všetky ropné spoločnosti, aby urobili to isté. „Spolu s nimi sme upravili program plánovaných opráv rafinérie tak, aby sa plánované opravy nezhodovali s obdobím špičkového dopytu po benzíne. Spolupracujeme aj s Ruskými železnicami, aby sme zabezpečili rýchlu prepravu cisterien s benzínom z produkčných regiónov do regiónov s najvyšším dopytom po benzíne,“ vysvetlil minister energetiky Sergej Civilev.

Novak tiež navrhol, aby premiér Michail Mišustin dočasne zrušil zákaz používania monometylanilínu (MMA) ako prísady do benzínu na šesť mesiacov. „Napriek opatreniam prijatým na ochranu palivových a energetických zariadení existujú riziká zhoršenia situácie s dodávkami ropných produktov na domáci trh,“ varoval Novak .

Rusko zvyčajne vyrába viac paliva, ako spotrebuje na domácom trhu, pričom vyváža zhruba polovicu – najmä naftu a vykurovací olej. Celonárodná produkcia by teoreticky mala pokryť dopyt, problémom však je jeho včasné dodávanie.

Odhady škôd na rafinérskych kapacitách sa značne líšia. Koncom septembra bolo podľa výpočtov agentúry Siala mimo prevádzky približne 38 % ruskej primárnej rafinérskej kapacity – približne 338 000 ton denne – pričom 70 % výpadkov súviselo s útokmi ukrajinských dronov. Niektorí odborníci však toto nezvyčajne vysoké číslo pochybujú. Sergej Vakulenko z Carnegieho rusko-eurázijskeho centra v Berlíne uviedol, že toto číslo pravdepodobne odráža kombinovanú kapacitu všetkých rafinérií zasiahnutých od 1. augusta 2025 – nie tých, ktoré boli súčasne mimo prevádzky. „Je to správny spôsob, ako to počítať? Na získanie hornej hranice odhadu áno,“ povedal.

Inými slovami, ak by bol každý štrajk úspešný a ak by výsledné škody úplne vyradili rafinérie z prevádzky, straty by nedosiahli viac ako 38 % celkovej rafinérskej kapacity Ruska, vysvetlil Vakulenko. „Aby sme dospeli k realistickejšiemu číslu, musíme odpovedať aspoň na dve otázky a podľa toho sa prispôsobiť: po prvé, môžeme naozaj predpokladať, že každý štrajk vyradí z prevádzky celý závod do takej miery, že úplne zastaví výrobu a odstráni všetku jeho kapacitu z dostupného objemu? Po druhé, je isté, že medzitým nebola žiadna zo škôd opravená – že postihnuté rafinérie sú stále mimo prevádzky?“ Vakulenko povedal, že vo väčšine prípadov boli rafinérie poškodené len čiastočne a niektoré už boli opravené, čo znamená, že časť stratenej kapacity bola pravdepodobne obnovená.

Realistickejší odhad pochádza od spoločnosti JPMorgan Chase , ktorá uvádza, že produkcia ruských rafinérií klesla približne o 500 000 barelov – čo je pokles zhruba o 10 %. Podľa výpočtov agentúry Reuters klesla rafinačná kapacita o 17 %, čiže o 1,1 milióna barelov denne. Hoci tieto čísla môžu znieť menej katastrofálne ako 38 %, dôležitý je trend: štrajky v rafinériách naďalej vyraďujú kapacitu rýchlejšie, ako je možné vykonať opravy, čo znamená, že toto percento pravdepodobne porastie.

Dopad týchto útokov na rafinérie bude citeľný v Rusku aj v zahraničí. Napríklad Mongolsko by mohlo začať dovážať benzín z Číny. Nezávislé čerpacie stanice, ktoré nie sú prepojené s hlavnými producentmi ropy, už teraz strácajú peniaze a niektoré sa už rozhodli zatvoriť, uvádzajú správy Ruskej energetickej únie. Meškania dodávok sa teraz predlžujú až na dva mesiace a vládny zákaz vývozu paliva len málo prispel k zmierneniu nedostatku.

Podľa odborov to všetko „ohrozuje nezávislých vlastníkov, ktorí tvoria približne 60 % z celkového počtu čerpacích staníc v krajine“. Ak bude zníženie rafinácie skutočne vážne a dlhodobé a ak ruské ropné spoločnosti nebudú schopné predať uvoľnené objemy ropy, budú nútené znížiť produkciu. To by následne mohlo znížiť príjmy federálneho rozpočtu a vytvoriť finančné problémy pre Kremeľ.

Čo by mohli znamenať pokračujúce štrajky na ruské rafinérie
Zatiaľ čo produkcia rafinácie ropy v Rusku v roku 2024 klesla iba o 3 % – na 267 miliónov metrických ton – v roku 2025 sa očakáva oveľa prudší pokles. Medzi augustom a septembrom úplne alebo čiastočne zastavilo prevádzku najmenej 10 veľkých rafinérií. Nezávislý analytik George Voloshin pre The Insider povedal , že ak Ukrajina udrží súčasné tempo štrajkov, dočasné odstávky by sa mohli vyvinúť do systémových strát kapacity.

Sankcie odrezali ruské rafinérie od západných technológií, a preto výmena alebo oprava poškodených komponentov trvá podstatne dlhšie a často si vyžaduje „kanibalizáciu“ už nainštalovaných zariadení. Rusku tiež chýbajú dostatočné systémy protivzdušnej obrany na ochranu celej jeho kritickej infraštruktúry, čo robí mnohé zariadenia zraniteľnými voči opakovaným útokom. Tieto faktory vytvárajú „kumulatívny efekt“, pri ktorom rastúce škody predlžujú časy opráv a nútia prevádzkovateľov prijímať dočasné riešenia, ktoré znižujú kvalitu paliva.

Vološin odhaduje, že v priebehu nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacov by odstávky rafinérií mohli dosiahnuť 25 % celkovej inštalovanej kapacity. Potom je prognóza pre Rusko ešte pochmúrnejšia, pretože ťažkosti s výmenou jednotiek AVT (systémy atmosférickej vákuovej destilácie) pravdepodobne stabilizujú produkciu rafinácie na úrovniach výrazne pod objemami pred vojnou a mohli by viesť k nárastu nekvalitných palív a prideľovaniu produktov vyššej kvality prostredníctvom administratívneho prideľovania. Odborníci z Medzinárodnej energetickej agentúry zdieľajú optimistickejší názor a predpovedajú oživenie objemov rafinácie po júni 2026 – hoci ich prognóza zrejme nezohľadňuje ďalšie ukrajinské útoky.

Napriek tomu by aj významné a dlhodobé škody na ruskom rafinérskom sektore ovplyvnili schopnosť Kremľa financovať vojnu iba vtedy, ak by viedli k zníženiu vývozu ropy – buď prostredníctvom ukrajinských útokov na infraštruktúru na prepravu ropy, ako sú čerpacie stanice, potrubia a exportné terminály, alebo prostredníctvom prísnejších medzinárodných sankcií na predaj ruskej ropy. Nedávne kroky Trumpovej administratívy a európskych úradov vrátane sankcií zameraných na najväčšie ruské ropné spoločnosti a čínskych kupcov ruskej ropy, robia takýto scenár čoraz pravdepodobnejším.