- Čínští hackeři zneužili Claude AI k napadení cizích systémů.
- Umělá inteligence pracovala většinu času autonomně.
- Napadla 30 cílů z řad firem i vládních organizací.

Ako citoval Futurism z rozhovoru: „Ľudia, ktorí prídu o prácu, nebudú mať kam prejsť. Ak bude AI rovnako inteligentná ako ľudia – alebo inteligentnejšia – akúkoľvek prácu dokáže prevziať.“ Dodal, že technologické firmy „stavia na nahradení veľkej časti pracovnej sily“.

Hinton, držiteľ Turingovej ceny a spolutvorca moderných hlbokých neurónových sietí, opakuje obavy, ktoré vyjadruje už od odchodu z Googlu v roku 2023. Upozorňuje, že AI môže vytvoriť masovú nezamestnanosť a zároveň ohroziť ekonomiky, ak „pracovníci nebudú mať príjem, ktorý by im umožnil kupovať produkty“, píše Futurism.

Hinton zároveň upozornil, že AI môže posilniť vojenské nástroje veľmocí. Futurism cituje jeho slová, podľa ktorých by nasadenie robotických systémov do zahraničných konfliktov odstránilo faktor ľudských obetí, čo by mohlo zjednodušiť rozhodnutia o vojenských operáciách. Ako povedal: „Odstráni to jednu z hlavných prekážok bohatých a mocných krajín pri inváziách do malých štátov, ako bola Granada.“

Portál Observer upozorňuje, že Hinton svoje varovania neobmedzuje len na pracovný trh a vojenské využitie. Na podujatí Hinton Lectures predstavil aj nezvyčajný návrh – aby budúce systémy umelej inteligencie disponovali akýmsi „materinským inštinktom“. Podľa jeho slov by to bol jediný model, v ktorom by menej inteligentná entita dokázala kontrolovať tú inteligentnejšiu.

Ako uviedol: „Stroje musia mať radšej nás ako seba. Je to jediný systém, v ktorom menej inteligentné kontroluje inteligentnejšie.“ Dodal, že emócie môžu mať aj neživé systémy, keďže AI je schopná spracovávať kognitívne zložky správania, napríklad vyhýbať sa opakovaným chybám.

Hinton v rozhovore pre Observer tvrdí, že politici zákony upravujú až po prvej vážnej kríze. Ako povedal: „Politici preventívne neregulujú. Mohlo by byť celkom dobré, keby sme mali veľkú AI katastrofu, ktorá nás úplne nevyhladí – potom by začali regulovať.“

gogo956 napísal: 28 nov 2025, 9:53vznika otazka, co budu robit ludia ktorí predtym pracovali v skladoch ci na podobných malo kvalifikovanych miestach ked sa pokrocila robotizacia este viacej rozsiri.

Dreamer napísal: 27 nov 2025, 21:12- Nahradenie ludskej prace - Toto je stale podla mna pozitivna sprava, aj ten komentar, ze to ohrozi ekonomiku, kedze ludia nebudu mat peniaze na kupu produktov, ved ludia nemusia pracovat 40 hodin tyzdenne, ked roboty, stroje a AI dokaze tu pracu vykonat, tak sa moze skratit pracovny cas na 20 hodin, pracovny tyzden a volny tyzden, to usetri aj zdroje, cesty, priestory, dan z robotov a AI zaplati rozdiely, menej prace bude aj menej vydavkov na zdravotnictvo.

Doplnim, ze ti, ktori pracu stratia, sa mozu zamestnat na poziciach, ktore este AI, roboty a stroje nenahradila.

Mek napísal: 04 dec 2025, 10:28Ano, je to moderne otrokarstvo, len sa to tak neoznacuje. Zmyslom zivota nie je makat a makat a makat (a potom na stare kolena uz len behat po doktoroch so zdravim znicenym z prace).

Elon Musk zachádza ešte ďalej. V rozhovoroch o budúcnosti Tesly a robotiky rozpráva o horizonte približne dvoch desaťročí, po ktorých človek „nebude musieť pracovať vôbec“. Kombinácia umelej inteligencie a robotických systémov pokryje prakticky všetky bežné úkony.

„Práca sa zmení na voľbu. Bude pripomínať šport alebo videohru či čokoľvek podobné,“ cituje Muska portál Fortune. „Keď niekto túži pracovať, pripomína to rozhodovanie medzi nákupom zeleniny v obchode a pestovaním zeleniny na záhrade. Pestovanie dá viac námahy a napriek tomu to ľudia robia, pretože ich to baví.“

Hinton na tieto optimistické vízie nereaguje odmietavo. Naopak priznáva, že Gates a Musk správne vystihujú smer vývoja. Súhlasí, že AI dokáže zvládnuť obrovskú časť práce, ktorú dnes vykonávajú ľudia. Podstatný rozdiel však vidí v tom, komu tento pokrok prospeje a ako rýchlo k nemu dôjde.