1. Veľký krok na ceste k rovnosti LGBTI+ ľudí

Súdny dvor Európskej únie, teda najvyššia justičná inštancia EÚ, v utorok urobil prelomové rozhodnutie. Vydal rozsudok, podľa ktorého „členský štát má povinnosť uznať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia zákonne uzavreté v inom členskom štáte, v ktorom uvedení občania využili svoje právo na voľný pohyb a pobyt“.

Mierne kostrbatá veta znamená, že keď dvaja občania EÚ rovnakého pohlavia uzavrú manželstvo v členskej krajine, ktorá to umožňuje, aj krajina, ktorá manželstvo ľudí rovnakého pohlavia nedovoľuje, ho musí uznať.

Súd tak rozhodol na základe verdiktu poľskej matriky, ktorá neuznala manželstvo dvoch poľských občanov uzavreté v Nemecku. „Odmietnutie uznať manželstvo dvoch občanov Únie, ktoré bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte, v ktorom títo občania využili svoje právo na voľný pohyb a pobyt, je v rozpore s právom Únie, pretože porušuje túto slobodu, ako aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života,“ napísal súdny dvor.

Členské štáty sú teda podľa rozhodnutia „povinné na účely výkonu práv vyplývajúcich z práva Únie uznať manželský status legálne získaný v inom členskom štáte“.

Samotný súdny dvor síce zdôrazňuje, že táto povinnosť neznamená zavedenie manželstva osôb rovnakého pohlavia do vnútroštátneho práva krajiny, ktorá ho nedovoľuje. Nariaďuje však zapísať takto zosobášených manželov rovnakého pohlavia do matriky rovnako ako akýchkoľvek iných manželov.

Toto rozhodnutie je významné preto, lebo Poľsko rovnako ako Slovensko má v ústave napísané, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, a napriek tomu bude povinne uznávať páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo v zahraničí, ako manželov. Aj na Slovensku by tak malo platiť, že keď sa slovenské páry rovnakého pohlavia zosobášia napríklad v Rakúsku, Nemecku či v niektorej z ďalších 14 krajín, ktoré to umožňujú, malo by ich aj Slovensko povinne uznať za manželov.

Ideálny scenár vychádzajúci z tohto rozsudku by tak vyzeral takto: Pár rovnakého pohlavia by uzavrel manželstvo v Rakúsku, obrátil by sa na špeciálnu matriku ministerstva vnútra (tá jediná má v kompetencii uznať manželstvo vzniknuté v cudzine), aby ho uznala, a tá by tento pár zapísala ako manželov.

Lenže máme tu novelu ústavy, podľa ktorej si „Slovenská republika zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny“. Ak sa teda v zahraničí zosobášený pár obráti na ministerstvo Matúša Šutaja Eštoka, zrejme s odkazom na novelu v prvom kole neuspeje.

Tento pár však môže uspieť na jednom z troch správnych súdov a ten si už môže vyložiť verdikt Súdneho dvora EÚ tak, že manželstvo ministerstvu uznať prikáže. Náš súd sa prípadne môže obrátiť priamo na európsky súdny dvor a ten môže ministerstvu prikázať, aby manželstvá párov rovnakého pohlavia zosobášených v inom členskom súde uznávalo, lebo právo EÚ je nad právom členských krajín, aj keď si do ústavy dajú, že to tak nie je.

Dnešné rozhodnutie v Luxemburgu ešte nie je víťazstvom ľudí, podľa ktorých by sme mali mať všetci rovnaké práva, no je to mimoriadne dôležitý krok k naplneniu vety z našej ústavy, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“.

2. To, čo je pre jedných prvým víťazstvom, je pre druhých politický granát

Kým ľudia s liberálnym zmýšľaním môžu mať z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ radosť, na časť konzervatívcov môže zapôsobiť veľmi negatívnym spôsobom. V skratke si to môžu vyložiť ako nejaký príkaz z Bruselu, že musíme zaviesť manželstvá homosexuálov napriek tomu, že s nimi nesúhlasíme a dali sme si to do ústavy, a nie ako rozhodnutie súdu na základe práva. A pre určitú časť politikov to bude signál, aby sa na téme priživili a pretekali sa v urážaní LGBTI+ ľudí a hlavne zlej EÚ.

Neprekvapivo túto agendu ako prvý z chodníka zdvihol Igor Matovič. Napísal, že „niekomu v EÚ poriadne hrabe“, a tvrdil, že je to cesta k postupnému a istému rozpadu EÚ. Nevydržal ani nekopnúť si do ľudí, ktorí sú iní ako väčšina, vetou „keď sa dvaja chlapci chcú hrať na manželov, nech sa hrajú tam, kde im je to (pre mňa z nepochopiteľných dôvodov) dovolené“ a v príklade o svadbe „dvoch prerobených chlapcov“ použil slovo úchylka.

Po Matovičovi reagovala Aliancia za rodinu, podľa ktorej „Súdny dvor EÚ svojím dešpektom voči manželstvu a národnej identite v rozhodnutí proti Poľsku roztrhol Európsku úniu“. Pripomenula obyvateľom ich povinnosti, keďže „manželstvo uzatvárajú muž a žena na to, aby sa rodili a vychovávali deti“, a predseda tohto občianskeho združenia Anton Chromík dokonca napísal, že „musíme začať budovať reálnu alternatívu spoločenstva európskych štátov, založených na rovnakých hodnotách pre čas, keď sa aj v dôsledku podobných konfliktov Európska únia rozpadne“.

Tieto dva prvé príklady neuvádzame preto, že si podobné vyjadrenia užívame, ale aby bolo jasné, ako vyzerali prvé politické reakcie na rozsudok a kam sa môže debata na túto tému dostať, keď sa premiér Robert Fico spamätá zo svojej cesty do Angoly a extrémisti sa s ním v tvrdosti svojich výrokov začnú pretekať.

Takže hoci sa rozhodnutie Súdneho dvora EÚ na prvý pohľad týka len pomerne malého počtu ľudí, túto tému v úplne zdeformovanej a vyhecovanej podobe tu zrejme budeme mať ešte dlho.