Premiér Fico po stretnutí so zamestnávateľmi uvažuje o znížení odvodov pre zamestnancov.
Zamestnávatelia mu radia zaviesť aj rovnú daň a znižovať výdavky napríklad prostredníctvom adresných sociálnych dávok.
Premiér Robert Fico pozval nedávno na úrad vlády zástupcov zamestnávateľov. Išlo o neformálne stretnutie, na ktorom sa ich pýtal na opatrenia na podporu hospodárskeho rastu a konsolidáciu rozpočtu.

„Spustil som celú sériu neformálnych konzultácií. Nie s úradníkmi, s predstaviteľmi veľkých firiem, živnostníkov, zamestnávateľov,“ hovoril o pár dní v RTVS.

Vysvetľoval, že ak bude vláda konsolidovať rozpočet – a asi bude musieť aj v roku 2026 –, bude to robiť inak ako doteraz. „Ja sa začínam prikláňať k myšlienke – je to len úvaha –, že by sme mali pristúpiť k zníženiu odvodov. (…) Poďme sa baviť pri určitej kategórii zamestnancov, či nevieme znižovať odvody,“ pokračoval.

Štát by tento výpadok kryl podľa neho aj opatreniami proti fiktívnym živnostiam a proti vyplácaniu časti výplat načierno na ruku.

Premiérovi radia znižovať výdavky

Stretnutie u premiéra so zamestnávateľmi, na ktorom bol aj minister financií Ladislav Kamenický, trvalo necelé dve hodiny. „Pýtal sa nás na opatrenia na hospodársky rast, navrhli sme napríklad rovnú daň,“ hovorí výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Vysvetľuje, že tým myslia jednu sadzbu pre daň z príjmov aj DPH a zrušenie niektorých daňových výnimiek. Cieľom je, aby sa zamestnancom aj firmám znížilo daňové zaťaženie.

Fico im na stretnutí nehovoril, ako o ďalších opatreniach uvažuje. Dohodli sa však, že mu pošlú sumár navrhovaných opatrení pre ďalšiu konsolidáciu, čo aj urobili. Machunka vysvetľuje, že v ich zozname sú okrem rovnej dane aj odstránenie daňových výnimiek, požiadavka na predvídateľné daňové pravidlá pre podnikateľov či napríklad daňové licencie pre živnostníkov.

Asociácia zamestnávateľských zväzov navrhuje vypracovať aj model zníženia počtu VÚC, jeden kontaktný obecný úrad pre viacero spádových obcí. Navrhujú tiež naformulovať „realistické ciele dekarbonizácie s ohľadom na priemysel“, viaczdrojové financovanie zdravotníctva, zrušenie 10-ročnej školskej dochádzky a viac projektov pre duálne vzdelávanie študentov.

Zamestnávatelia ďalej hovoria, že treba aktívne riešiť investičný dlh v cestnej a železničnej infraštruktúre. V zozname opatrení nejdú do detailov, sú to skôr tézy. Je tam však aj zrušenie 13. dôchodku ako „neudržateľnej dávky“.

„Debata bola konštruktívna. Upozornili sme ho na zvyšujúce sa daňové a odvodové zaťaženie,“ povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga s tým, že ich návrhy sa týkajú zníženia výdavkov, zavedenia adresnosti aj toho, aby štát efektívnejšie narábal s majetkom štátu.

RÚZ spolu s odborármi ešte pred letom predstavili spoločný návrh konsolidácie. Bol postavený na znižovaní výdavkov či odpredaji majetku štátu, ktorý nevyužíva. Vláda sa ním však neinšpirovala.

Jeden rok bez konsolidácie je posun o dva roky dozadu

„To, čo doteraz vláda robila, boli opatrenia, ktoré podkopávali ekonomický rast,“ povedal riaditeľ kancelárie rozpočtovej rady Viktor Novysedlák. Vidno to podľa neho aj na tom, že Slovensko bude v najbližších troch-štyroch rokoch rásť na úrovni 1 až 1,5 percenta, a to je veľmi málo.

„Je to správny cieľ – trošku znížiť daňové zaťaženie práce. Za tri roky sme ho len zvyšovali. Musíme však výrazne šetriť a inde sa to nedá ako na výdavkoch v sociálnej oblasti,“ hovorí aj jeho kolega Martin Šuster, ktorý je členom rozpočtovej rady.

Na úradníkoch či prevádzke úradov vie štát ušetriť desiatky miliónov, nie však miliardy. Nehovoriac o tom, že by ministerstvá mali urobiť konečne audity svojich výdavkov. Fico však hovorí, že na sociálny štandard nechcú siahnuť.

Vláda v schválenom rozpočte priznáva, že bez ďalšej konsolidácie sa deficit vo volebnom roku 2027 po krátkodobom znížení vráti nad 5 %. Podľa Európskej komisie môže dosiahnuť 5,3 % HDP. Budúci rok sa má znížiť na 4,1 %, teda 5,9 miliardy eur, čomu má pomôcť tretí konsolidačný balíček.

Ani budúcoročné zlepšenie hospodárenia však nie je isté. Podľa Európskej komisie či ratingových agentúr bude deficit zrejme vyšší a dosiahne okolo 4,5 %. Oproti cieľu vlády je to rozdiel 600 až 700 miliónov eur.

„Aj zachovať sociálny štandard, aj znížiť odvody a nezvyšovať dane a pritom zlepšiť deficit, to sa nedá,“ hovorí Šuster. Upozorňuje, že jeden vymeškaný rok urobí posun dozadu o dva roky. Ak sa chce vláda priblížiť k svojmu rozpočtovému cieľu vo volebnom roku na úrovni 3,5 %, mala by pripraviť ďalšiu konsolidáciu.

DPH sa nevyberá dostatočne efektívne

Vláda zatiaľ hovorí, že chce zlepšiť výber daní. Majú tomu pomôcť od apríla aj takzvané QR platby aj e-faktúry, ktoré začnú platiť od roku 2027.

Dáta však naznačujú, že sa zvýšili daňové úniky na DPH. V úvode roka sa totiž pomerne výrazne znížila efektívna daňová sadzba (EDS) tejto dane a ani v treťom kvartáli sa nezlepšila. Podľa Inštitútu finančnej politiky dosiahla 16,18 %.

Znamená to, že výnos DPH nerastie tak, ako rastie spotreba domácností. Môže to byť sčasti spôsobené aj tým, že napríklad v gastrobiznise sú tri rôzne sadzby DPH, čo vytvára priestor na daňové úniky, ale teoreticky aj nákupmi v zahraničí.

Pri lepšom výbere DPH by efektívna sadzba mohla prekročiť 18 %. Znamená to, že Slovensko vyberá na DPH asi o dve miliardy menej, ako zodpovedá vývoju ekonomiky a spotrebe domácností. Zefektívniť výber dane však nie je také jednoduché a len na to by sa vláda spoliehať nemala.