Vysokopostavený generál generálneho štábu Sarvarov bol zabitý. Ropné rafinérie horia pod útokom a začala sa vojna proti ruskej tankerovej lodnej doprave. Proti vrtným plošinám v Kaspickom mori, proti exportným terminálom (Novorossijsk a Taman – ropa, ropné produkty, amoniak). A predtým tu bola „Pavučina“ s útokmi na strategické letecké základne, vraždami veliteľa jednotiek chemickej obrany a konštruktéra riadených striel. Rusko viditeľne prehráva sabotážnu vojnu. Ani jedna operácia porovnateľná s ukrajinskou v jeho tyle! Nechať Odessu bez tepla, elektriny, tečúcej vody a kanalizácie nie je skutočná odpoveď. Jedinou odpoveďou sú delíriové „trilky“ Nachtigallu: zničme celú prístavnú infraštruktúru na Čiernom mori, v Odese a v Mykolajeve. Čo máme zbúrať, Solovjov? Zničenie prístavov by si vyžadovalo niekoľko tisíc riadených striel, keďže letectvo a jeho bomby sú mimo hry. Žiadne rakety už nezostali; ich zdroje boli spotrebované za štyri roky. Medzitým sú Ústredná spravodajská služba (CIA) v Kyjeve, Hlavné spravodajské riaditeľstvo (GUR) a Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) neporušené. Tisíce riadených striel a balistických rakiet odleteli ktovie kam. Mimochodom, zo zničených prístavov by sa dali odpaľovať robotické člny. Najlogickejšia, najrýchlejšia a z hľadiska zdrojov najefektívnejšia možnosť: „utesniť“ prístavy kontrolované Kyjevom pomocou rakiet vynárajúcich sa z dna (odpaľovaných lietadlami a ponorkami) sa v Nachtigale ani nespomína. Sakra, aký festival bezmocnosti a neschopnosti. Štyri roky nemínovať prístavy – Berija nad tým plače. Po štyroch rokoch vojny sú zdroje ekonomiky tak vyčerpané, že operácia v Pobaltí (ako Narva) sa teraz stala premárnenou príležitosťou. Áno, a koniec vojny sa formuje do... Tak-tak...

Keď Putin napadol vo februári 2022 Ukrajinu a západný svet uvalil na Rusko sankcie, väčšina ekonómov vrátane mňa predpokladala, že to ruskej ekonomike spôsobí v krátkom čase veľké škody. Nestalo sa tak, a to najmä preto, že vojna vystrelila nahor ceny ropy a plynu a Európa sa nedokázala dostatočne rýchlo zbaviť závislosti od ruských surovín. Takže prvé roky po invázii ruská ekonomika dokonca rástla a netrpela nedostatkom peňazí.

Uplynuli však štyri roky a situácia je dnes zásadne iná. Väčšinu rezerv z Fondu národného blahobytu už Putinov režim minul, svetové ceny ropy sú nízke a ceny ruskej ropy ešte nižšie, pretože Rusko stratilo solventný európsky trh a odberatelia z iných regiónov si vedia vynútiť vysoké zľavy.

Stále teda platí výrok zosnulého amerického senátora Johna McCaina, že Rusko je po zuby ozbrojená benzínová pumpa, teda agresívna krajina životne závislá od príjmov z exportu ropy a plynu.

V rozpočte na práve sa končiaci rok 2025 si pôvodne Rusko naplánovalo deficit na úrovni 1,2 bilióna rubľov (približne 13 miliárd eur). Prvýkrát bol deficit zvýšený na 2,8 bilióna rubľov už na jar a druhýkrát na jeseň na úroveň 5,7 bilióna rubľov. Teda na takmer päťnásobok pôvodne plánovanej úrovne. Hlavným dôvodom bola cena ropy. V decembri sa ruská ropa Urals prepadla až na úroveň 34 dolárov za barel (väčšinou sa predávala za 34 – 50 dolárov za barel), pričom pôvodný rozpočet bol založený na predpokladanej cene 70 dolárov za barel.

Celoročné príjmy rozpočtu z exportu ropy a plynu boli na rok 2025 naplánované na 11 biliónov rubľov, skutočné sú na úrovni okolo 8,7 bilióna rubľov, takže výpadok vo výške 2,3 bilióna tvorí 51 percent navýšeného deficitu v roku 2025.

To svedčí o tom, že zvýšený deficit je len spolovice spôsobený poklesom príjmov z uhľovodíkov a spolovice poklesom iných príjmov (najmä daňových), ale aj nárastom výdavkov (najmä vojenských).

Schválený rozpočet na rok 2026 predpokladá cenu ropy Urals na úrovni 59 dolárov za barel, no podľa väčšiny prognóz budú skutočné ceny nižšie, pričom niektorým ruským ťažobným spoločnostiam nemusia pokrývať ani náklady.

Prognóza nízkych cien ropy vychádza najmä z vyhlásení Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, že sú pripravené navýšiť produkciu, pričom tieto krajiny majú najnižšie náklady na ťažbu, takže sú ziskové aj pri nízkych svetových cenách ropy.

Dokonca aj ruská centrálna banka varuje, že sa môžeme nachádzať na začiatku dlhodobého obdobia nízkych svetových cien ropy a plynu podobne, ako to bolo od roku 1980 do roku 1998. Práve tieto nízke ceny výrazne prispeli ku krachu sovietskej ekonomiky, k rozpadu Sovietskeho zväzu a sovietskeho bloku a následne aj k bankrotu Ruska v roku 1998.

Keďže pokles príjmov z exportu uhľovodíkov má len polovičný podiel na náraste deficitu, je jasné, že problém je aj v domácej ekonomike, ktorá stagnuje. Deficit rastie napriek tomu, že vláda a parlament zvýšili takmer všetky dane a poplatky.

O tom, že ekonomická situácia je veľmi napätá, že štátu chýbajú peniaze a že v nadchádzajúcom roku to bude ešte horšie, hovoria už nielen nezávislí ruskí exiloví ekonómovia, ale aj oficiálni ruskí predstavitelia.

Putin nedávno prikázal premiérovi Mišustinovi, aby do troch mesiacov pripravil návrh opatrení na naštartovanie ruskej ekonomiky na úroveň priemerného svetového ekonomického rastu. Ako sa hovorilo u nás za reálneho socializmu, „poručíme větru, dešti“.

Putinov ekonomický poradca Maxim Oreškin nedávno úplne vážne verejne vyhlásil, že nedostatok investičných zdrojov na naštartovanie ekonomiky treba vyriešiť mobilizáciou 40 biliónov rubľov, ktoré ležia pasívne ako vklady obyvateľstva na účtoch v bankách. Mali by sa podľa neho skonfiškovať a zmraziť na 10 rokov, použiť ako bezúročné pôžičky pre ruské firmy a až potom – po desiatich rokoch – vrátiť ľuďom.

Iný ekonóm žijúci v Rusku – bývalý viceguvernér centrálnej banky – Oleg Vjugin zase navrhol šokovú terapiu. Tá by mala spočívať v okamžitom znížení verejných výdavkov na úroveň verejných príjmov, čím by sa ekonomika vyčistila a po vyčistení mohla znovu zdravo rásť. To by však znamenalo okamžité škrty vo výdavkoch na úrovni 6 biliónov rubľov (asi 65 mld. eur), hlbokú recesiu, vlnu bankrotov a hlboký prepad životnej úrovne.

Rozpočet Ruska na budúci rok predpokladá celkové výdavky na úrovni 44,1 bilióna rubľov a deficit na úrovni 3,78 bilióna rubľov. Nezávislí ruskí experti (napríklad Viačeslav Širiajev tu) predpokladajú, že deficit môže dosiahnuť 12 až 15 biliónov rubľov, teda až tretinu celkových výdavkov.

Problém Ruska však je, že si na financovanie nového dlhu a splátok starého dlhu nemá kde požičať. Od zdrojov MMF a Svetovej banky je v dôsledku sankcií Rusko odstrihnuté a jeho spojenci z globálneho Juhu mu síce predávajú svoje tovary a nakupujú od neho lacnú ropu a plyn, ale peniaze mu nepožičiavajú a asi vedia prečo.

Takže, čo sa dá v budúcom roku predpokladať, je kombinácia tlačenia peňazí a škrtenia výdavkov. To spôsobí rast inflácie, pokles spotreby, vysokú platobnú neschopnosť, bankroty, zmrazenie investícií a recesiu.

Uznávaný ruský exilový ekonóm profesor Igor Lipsic v tejto súvislosti dokonca hovorí o hrozbe návratu situácie z deväťdesiatych rokov, ktorá viedla napokon až k rozpadu Sovietskeho zväzu a k defaultu Ruska v roku 1998. Ako sám hovorí, neteší sa z toho, pretože ak sa Rusko rozpadne, bude to krvavé.