no dnes je ten den ked sa mi to chce konecne napisat. komu sa nechce citat tento moj vylev, nech to radsej nerobi, TLDR je ze sa s manzelkou budeme separovat aj napriek tomu ze som bol doteraz extremne sebavedomy aky super vztah mam a nemal som najmensie pochybnosti ked som tu inym daval vztahove rady

vacsina ma tu pozna uz asi trochu dlhsie a mozno si pamata ze sme s manzelkou uz mali nejaku tu "krizu" a ze sme to nakoniec rozbehali, obaja sa trochu pochopili nasledne fungovali dalej.
no a pred rokom sa to tu objavilo znova a teraz sme si uz obaja isti ze to uz nerozbehame.

tak ako v minulosti a tentokrat to bolo pre mna prekvapenie. este pred vianocami (2024) sme boli s sirsou partiou vonku na pive a vsetci kamarati sa stazovali ako sa s manzelkami hadaju a maju problemy a ja som si hovoril ze ci je to normalne ze ja jediny som vo vztahu spokojny.
no a vo februari sa pytam manzelky X-ty krat ci je ozaj ok lebo sa par dni uz sprava divne a zrazu ze "porozpravajme sa" a bolo to tu.
bolelo to, hlavne preto ze ja som ozaj bol vo vztahu spokojny, uvedomoval som si ze spolu uz netravime tolko casu a ze nemame spolocne zaujmy ale tak bral som to tak ze kazdy vztah casom vychladne a postupne sa z partnerskeho vztahu stava vztah rodinny.
zda sa ale ze manzelka to tak uplne neberie. samozrejme sme si hned nepodali ruky ze rozvod, tak ako v minulosti sme sa obratili na manzelsku poradnu ale popravda tam uz moc snahy ani z jednej strany nebolo. vzdy sme boli viac kamarati nez zamilovani a ukazalo sa ze manzelka do mna nebola asi nikdy zamilovana, vzdy ma mala velmi rada a urcite chcela byt so mnou ale proste asi dufala ze si zvykne a nezvykla si..
smutne je na tom ze to nedala vediet skor, teda kedze uz nejake problemy boli medzi nami boli tak dala ale asi furt dufala. to je, aspon z mojho pohladu, jej najvacsi problem ze nedokaze sa o svojich pocitoch rozpravat a radsej ich dusi v sebe az kym nevybuchnu.
a zaroven je workoholik. vzdy bola inteligentna, vzdy bola vzorny student a po vysokej skole plne nabehla na kariernu drahu a praca je pre nu velmi dolezita. co urcite nie je zla vlastnost ale je to uplny opak mna. pre mna robota neznamena nic, iba neprijemnost ktoru ale musim robit aby som mal peniaze. zatial co manzelka nevie doma prestat mysliet na pracu tak ja v praci neviem prestat mysliet na to ako budem doma.
celkovo som lenivec, ktory nema zivotny ciel a zijem zo dna na den. nad buducnostou ani minulostou sa moc nezamyslam.
ani jedno ani druhe nie je urcite lepsie alebo horsie a urcite existuju pary ktore su na tom podobne a dokazu sa navzajom respektovat. u nas to tak zial nie je.

takze uz niekedy pred letom sme mali jasno ze nas vztah skoncil. jediny problem boli deti. keby niet ich tak pride objatie a kazdy si ideme svojou cestou. takto je to komplikovanejsie. najvacsiu hrozu sme mali z toho ako im to povedat. celkovo to nie je tema ktora sa lahko hovori komukolvek (aj sem mi trvalo to napisat doteraz) ale vlastnym detom...
moji rodicia sa rozviedli v mojom dost rannom veku a vacsinu zivota som veril ze ma to dost poznacilo a vacsinu rodicovstva som si hovoril ze rozvod je jedna z najhorsich veci co by som mohol svojim detom spravit (hyperbola samozrejme, je hromada podstatne horsich veci). trvalo mi dlho kym som pochopil ze moje detske traumy neplynu z faktu ze nasi sa rozviedli ale z toho ako sa spravali po tom. zatial co o otec o moju sestru a mna viac menej nejavil ziadny zaujem tak matka ho z duse nenavidela (a nenavidi doteraz) a nikdy si nenechala ujst prilezitost nam to pripomenut.
tym padom som uz nemaval panicky strach z toho ako pokazim vlastnym detom zivot ale aj tak som sa dost obaval ich reakcie. z viacerych dovodov sme to nechceli detom povedat az doteraz. takze sme skoro cely rok zili spolu v jednej domacnosti ale zaroven nie spolu.
kedze medzi nami nebola ziadna trpkost ani hnev, nebol to problem, fungovali sme ako kamarati. nebudem klamat, po tolkych rokoch spolu (viac ako 15 rokov) nebolo lahke si zvyknut ze ju uz nemozem chytit, objat ci jej dat pusu. tiez boleli vecery ked som bol doma sam s detmi a ona bola vonku s niekym inym (povedala mi ze sa stretava s niekym inym). ale islo skor o zvyk ako o tuzbu, lebo vzdy ked som sa nad tym realne zamyslel tak som dosiel k zaveru ze aj keby v tom momente prisla za mnou ze chce aby sme sa dali znova dokopy tak by som odmietol.
bol (a stale) som si vedomy toho ze aj keby sme sa znova dali dokopy tak by to bolo zase to iste a skor ci neskor by sa to zase cele zopakovalo a to zazit uz veru nechcem.

no a tym sa viac menej dostavam k pritomnosti, na silvestra bola manzelka s detmi na chate s partiou a ked sa vratili tak sme im to povedali. starsi syn (11 rokov) len pocuval, kyval hlavou a nepovedal nic. mladsi (7 rokov) si poplakal ale tiez nehovoril nic. no a odvtedy su v pohode.
urcite su este v soku a nejake tie emocie sa este dostavia ale ten mladsi si uz zo mna stihol robit srandu ze si mysli ze ja budem mat vacsi problem si najst partnera ako mama...

zatial nejdeme riesit ziadny rozvod, na vsetkom sme sa boli schopni rozumne dohodnut. co sme citali aj konzultovali, deti by mali mat jeden domov, takze sme sa dohodli ze deti budu proste byvat v dome a sa budeme u nich striedat.
trochu sa to skomplikovalo ked manzelka zmenila poziciu a isla trochu s platom dole a tvrdi ze uz by financne nezvladala platit aj hypoteku na dom aj najom za druhy byt (aj ked viem aky ma plat a moc tomu neverim, skor ma problemy s predstavou ze s platom vychadza natesno), takze aktualna dohoda je ze dom bude splacat ona a ten jej aj ostane s tym ale ze sa tam stale budeme striedat.

ja som velmi dlho rozmyslal co chcem robit so svojim zivotom, popravde dovtedy som sa citil ze mam zivot "prejdeny" ze teraz mi uz neostava nic ine len vychovat deti a uzivat si zivot.
pri predstave ze si najdem nejaky jednoizbak a polovicu casu budem zavrety v nom ma dost desila. asi by som vacsinu casu len pil a hulil.
potom sa mi v hlave objavila myslienka, moja mama si X rokov dozadu kupila dom v madarsku, nie v rajke ale o jednu dedinu dalej, kde zije viac menej sama (cast tyzdna tam travi babka) a uz celkom dlho rozprava o tom ze by sa chcela vratit do bratislavy.
no a ked som si predstavil ze by som mohol mat dom, s garazou, hromadou izieb, zahradou a este druhym domcekom kde by som mohol mat plnohodnotnu autodielnu a este k tomu za cenu toho jednoizbaku v bratislave, tak som bol namotany.
urcite to nie je dokonale byvanie, o velky dom sa treba starat, je to mimo mesta, ak budem chciet ist na pivo s kamaratmi tak taxik (ak ma tam vobec zoberie) ma bude stat 40 eur a teda hlavne je to v madarsku. cokolvek budem potrebovat vyriesit (internet, elektrika, plyn, zber odpadu) budem musiet riesit v madarcine, z ktorej veru neviem nic.
zaroven kedze tam je zahrada ktoru okupuje na striedacku babka a dedko (ktori su rozvedeni a tiez sa nemaju radi doteraz) tak to bude moja starost ich vozit tam a spat... no neviem ako to budem zvladat psychicky.
ale zatial som nic lepsie nevymyslel a s mamou som sa dohodol ze zatial to od nej kupovat nemusim a mozem tam nejaky cas zit na skusku a potom uvidime.

co sa tyka vztahov, uz viac nez 3/4 roka rozmyslam nad tym co mi bude na vztahu (aj nasom aj vseobecne) chybat a mozno je to nejaka podvedoma zatrpknutost vo mne ale furt mi vychadza len jedna jedina vec, sex. ak sa chcem s niekym porozpravat, mam tu kamaratov. ak potrebujem emocionalne puto, mam deti.
s manzelkou sme boli sexualne celkom aktivny (teda skor ja ale ona mi vzdy vyhovela) a zo zaciatku som to znasal celkom tazko. ale tak na sex nepotrebujes manzelstvo a uprimne na to nepotrebujes ani len ten vztah. ked chces tak sex si proste zaobstaras.
co je ale zaujimave ze uz pol roka ma nezaujima ani to. ked uz sme mali medzi sebou jasno tak som si povedal ze proste ked budem potrebovat tak zbehnem na thajsku masaz s happy endom alebo nieco podobne a sice som to par krat aj spravil ale v poslednom case mi to pride luto penazi. ked sme s kamaratmi opiti v noci v meste tak ja som ten co skor odhovara ako nahovara...
co sa tyka plnohodnotneho vztahu... nemam nic proti, nerozhodol som sa pre celibat ale zaroven nemam v plane vykonavat akukolvek aktivitu za ucelom hladania si vztahu. ked sa niekto objavi, sadneme si tak preco nie ale ziadne tindery ani speed dating ani diskoteky, aktualne mam pocit ze mam dostatok povinnosti a zaujmov ktore mi vyplnuju cas a na vztah, zo vsetkymi vyhodami aj nevyhodami proste nie je miesto.

to je asi vsetko co som chcel dnes napisat. kto sa docital az sem tak gratulujem a zaroven dakujem. za akekolvek reakcie budem vdacny a urcite budem aktivne diskutovat ale faktom je ze som to sem napisal ciastocne ako psychohygienu a ciastocne aby som nemusel v buducnosti vysvetlovat moje zivotne zmeny v random teme kde budem niekomu odporucat aby sa vykaslal na zeny

Wow, diky za pribeh, aj taketo info moze niekomu pomoct v zivote ci vo vztahu. A good luck v dalsich veciach.

vsetci kamarati sa stazovali ako sa s manzelkami hadaju

-90percent manželstiev, ktoré som za tie dlhé roky života osobne poznal a bolo ich skutočne velmi vela dopadlo takto:
1/skôr či neskôr sa rozviedli
2/nerozviedli sa, ale je vidno že to nefunguje
3/nerozviedli sa, na prvy pohlad to vyzera že funguju pomerne fajn, ale v skutočnosti za cenu toho že jeden z partnerov je dominantnym a druhy sa zmieril s podriadenou pozíciou bez reálneho rozhodovacieho práva
4/iba cca 5-10percent bolo takych kde sa zda ze to je ok a obaja partnery su aj po dlhorocnom manzelstve ako tak spokojný

Čo je príčina?
Človek nie je evolučne tvor celoživotne monogamný, ale tzv sériovo monogamný. Súvisí to s tým že malé dieťa potrebuje starostlivost oboch rodicov prve 2-4 roky života.
Potom uz je pre prenos génov vhodnejsie si najst novu partnerku/partnera a splodit noveho potomka. A tak stale dokola.

Btw treba povedat, že niektore tie rozvody co som videl boli pomerne pokojné, ale mnohé boli "totálny masaker"

najvacsi problem ze nedokaze sa o svojich pocitoch rozpravat a radsej ich dusi v sebe az kym nevybuchnu.

-lebo tu situaciu už realne nechce riešiť a je rozhodnuta odísť.

celkovo som lenivec, ktory nema zivotny ciel a zijem zo dna na den. nad buducnostou ani minulostou sa moc nezamyslam.

-som podobný. Ale co som si vsimol, karierne ambiciozne ženy takéto správanie u svojich partnerov dlhodobo netoleruju. Proste uspesna žena chce vedla seba nie že podobne uspesneho partnera, ale ešte o level vyssie. To je ženská psychologia.

**
Preto ja osobne na institut manzelstva neverim a preto ani donho nikdy nevstupim.

Ako myslis to, ze sa striedat pri detoch v dome? Ze tyzden bude s nimi zena, potom odide na tyzden a prides ty? Lebo v tomto som sa trochu zamotal alebo som to zle pochopil.

to s tým striedaním na dome som nepochopil ani ja. inač drž sa chlape

gogo:
ja som nad tym premyslal a pride mi to tiez dost logicke. ked vztah zacne je to vacsinou na zaklade podobnych zaujmov, spolocenskej bubliny... neratam tie co zacnu z povinnosti, tie mam paradoxne pocit ze byvaju najstabilnejsie.
lenze clovek nie je postava z romantizmu ale neustale sa vyvija, zaujmi sa menia aj spolocnost sa meni a tie sance ze dvaja ludia sa budu vyvijat rovnakym smerom, aj ked spolu ziju bude asi dost mala. potom je to uz asi viac o tradicii, vychove a vlastnej hlave ci si ochotny dalej zit s clovekom s ktorym mas toho minimum spolocne. niekedy je to o zvyku, castejsie kvoli detom (ja by som si tiez vzdy hovoril ze kvoli detom by som ostal aj v zlom vztahu, aspon do nejakeho ich veku) a niekedy zase zo strachu ze si uz potom nebudes vediet najst niekoho ineho.
a ten strach je opodstatneny, cim sme starsi, tym sme "skostnatelejsi", zvyknuti na vlastnu rutinu, na istu organizaciu a komunikaciu. pokial ste spolu od mlada tak sa naucite spolu zit, respektovat sa a robit kompromisy. cim su ludia starsi tym tahsie zvladaju zmenu a novy partner s ktorym sa musis znova "ucit" existovat je veru velka zmena.

heker:
ano, presne tak, najprv sme to chceli po tyzdni ale to nam prisla celkom dlha doba, takze aktualne to je dohodnute tak ze sa striedame cca 2-3 dnoch. PON,UTR jeden, STR, STV druhy, vikend zase prvy a dalsi tyzden naopak. chceme to nejaky cas vyskusat tak a uvidime ci je to ok alebo nie.

dik za podporu pani, ja som sice velmi samostatny clovek a celkom si uzivam samotu ale vzdy sa rad porozpravam a vypocujem si ine nazory. a povzbudzujuce slova zahraju vzdy

Zaujimave citanie, napisané je to v takom celkom zmierlivom tóne, teda co uz s tým clovek narobí keď to raz tak proste je. Posledne si tiez prechádzam sebapoznávaním a studujem rozne veci ohladom tých dynamík z detstva a bla bla, v zivote spokojných vtahov je tá menšina. Ono sa to proste z rodicov a ich rodicov prenasa na ich deti a je to celé prepojené, potom na to človek príde niekedy v dospelosti, teda ak a snaži sa to napraviť alebo aspoň pochopiť aby neopakoval tie isté vzorce čo má naučené, len na to chce vo vzťahu vždy dvoch, velmi dôlezitá je komunikácia a este sa do toho môžu dostať rôzne psychologické problémy, celé je to dosť komplexné.

Ja by som tiež preferoval spontánnosť a trochu bláznivosť, len človek nemôže mať všetko, alebo môže? Tiež som zistil, že napr. adhd a ak nie je liečené je skor na príťaž, človek taký proste je, nie že by taký chcel byť, roztržitý, zabúda, je citlivý na odmietnutie, overthinkuje, nemá jasný ciel, ten mu paradoxne môze dať práve ten druhý vo vzťahu a ho aj nejako smerovať. Pokým ten druhý uplne nevedel čo to obnáša tak s toho môze byť časom podráždený, môže si v hlave skladať toho dokonalého partnera, ktorý v zásade neexistuje ale ty neprechádzaš jej vztahovými testami, jeden hladá nové veci a dopamín, druhý toho lepšieho partnera do zásoby, lebo nikto sa nevrovná tej dokonalej verzii ktorá tam niekde musí existovať.
Hádanie je len spôsob komunikácie kedy jeden alebo obaja necítia, ze ho ten druhý pochopil a čo v skutočnosti chcú je spojenie a porozumenie.

najvacsi problem ze nedokaze sa o svojich pocitoch rozpravat a radsej ich dusi v sebe az kym nevybuchnu.

Tuto si ale na zaklade co bolo spomenute myslim, ze to bolo myslené ako všeobecne, nie len na konci, ono sa to na zklade opisu cloveka da celkom dobre citat

aacid

cim sme starsi, tym sme "skostnatelejsi", zvyknuti na vlastnu rutinu, na istu organizaciu a komunikaciu. pokial ste spolu od mlada tak sa naucite spolu zit, respektovat sa a robit kompromisy. cim su ludia starsi tym tahsie zvladaju zmenu a novy partner s ktorym sa musis znova "ucit" existovat je veru velka zmena.

-ano presne tak. Vekom sa znižuje neuroplasticita mozgu a s tym suvisi stale mensia ochota sa prisposobovat novym zmenám. Je to prirodzené, ale vela sa dá ovplyvnit mentalnym treningom.

Ako aacid fungujete pri tych detoch? Chapem, ze to maju deti ako keby striedavu starostlivost a su s oboma rodicmi, co je pre deti fajn. Ale ked prides ty ku detom, tak zena ide kde? K rodicom, kamaratke, k milencovi alebo bude v podnajme v 1i byte? A ked pride zena k detom, tak ty pojdes potom za hranice do domu, kde budes zase 2-3 dni, kym sa nevratis k detom na striedacku?

No a ak pojdes do toho Madarska, v lete sa pomotas na zahrade, okolo domu, cas ti celkom ubehne. V zime to bude horsie. Ale nie su sam bez znalosti jazyka, ved v Rajke su stovky, v okolii tisicky rodin, ktori neovladaju jazyk a taktiez musia riesit odpocet vody, vymenu vodomeru, opravu kotla, papiere pre elektrarne alebo hocico ine. Predpokladam, ze v danej lokalite mozu byt uradnici, ktori hovoria aj po slovensky, rovnako tak vo firmach ci obchodoch. Vsak sa staci popytat ludi, ktori tam ziju.

ano, presne tak fungujeme. respektive tento tyzden sme zacali takze zatial tazko hovorit ako to realne funguje.
zena najprv chcela vlastny byt, po tom ako jej klesol plat tak jej to vraj nevychadza, navrhla aby sme si spolocne prenajali byt kde sa budeme striedat, to som odmietol, potom tvrdila ze bude chodit k rodicom a aktualne bola v nitre kde ma plno znamych, aktualne aj nejaku znamost a hlavne rodicia tam maju byt ktory ak spravne chapem nie je aktualne prenajaty takze je tam. popravde ma to moc nezaujima ako ona bude travit cas takze som sa moc nevypytoval.

ja som introvert, domased, takze aj tu v bratislave vacsinu vecerov stravim doma a do mesta chodim tak raz do mesiaca. takze tam to bude to iste akurat tam budem mat viac priestoru na moje konicky. ktorych mam dost a dufam ze ked budem mat viac casu a viac miesta tak sa im budem aj viac venovat.

s tym madarskom to nie je take ruzove, ano, rajka je viac menej uz slovenske mestecko ale dunakiliti je vo velkej vacsine madarske (typol by som ze slovakov tu nie je viac ako 20% podla aut) a veru v obchode ani na urade po slovensky ani anglicky nikto nevie. a madari celkovo moc ine jazyky neriesia, som zistoval od mamy ako je to tam s internetom a hovorila ze na infolinke sa s nou nikto po anglicky rozpravat nechcel a musela ist do mosonu priamo do predajne kde sa nasiel jeden mlady co vedel anglicky...
nastastie v dobe umelej inteligencie sa da dorozumiet vseliak (tento tyzden som v bauhause videl cudzincov co s predavacom (co nevedel ani anglicky) komunikovali cez telefon a zvladli to. zvladem hadam aj ja internet si objednat

Si zober starlink a nemusis riesit jazyky..

uff, no neviem ci mi stoji platit 3-4 krat viac mesacne za to aby som usetril hodinku dve na predajni...
podla vsetkeho sem dokonca telecom natahal optiku, ani to co tu ma mamka teraz (vidanet) je celkom funkcne. asi neporovnatelne voci starlinku aj ked neriesim cenu.

co sa tyka netu,
je tam optika od satelit kft,
technici vedia po anglicky, rovnako tak komunikacia mailom v anglictine bez problemov (teda aspon v rajke)

pripadne dunakiliti je mesto, takze tmobile alebo iny operator,
urcite komunikuju aj po anglicky, napr. v banke som nikdy nemal problem

co sa tyka sk programov, mam skylink appku a upc appku a bez problemov

to striedanie v dome, no good luck, toto bude fungovat iba kratkodobo, po pravde dovtedy, kym si nenajde partnera a budu chciet ist spolu zit, v tej chvili bude riesit aku nehnutelnost ma on a aku ona, ak pre oboch nevyhovujucu budu sa chciet stahovat spolu do noveho a ona bude pravdepodobne chciet riesit predaj, na koho je vlastne pisany byt?

Ak som pochopil, tak na dom maju zrejme pol na pol ako manzelia, resp. BSM. Stredanie po 2 dnoch s detmi bude uz na konci januara vycerpavajuce pre oboch, takze si myslim, ze to predlzite potom napr. na 4 dni alebo po tyzdnoch.

A ako bolo spomenute, tak ked bude ona v novom vztahu, tak pocitam, ze jej novy partner bude mat problem s tymto vasim striedanim sa.

dik za pribeh drzim palce nech to preboli co najskor... mozem sa opytat ako ste zo zenou na tom vekovo?

ja mam 39, zena 38.

CheZteR:
dik za info, skusim pozriet ten satelit kft ci su aj v kiliti.

striedanie:
nic nie je navzdy, realne je to na par rokov, potom uz budu deti vacsie a v puberte a predpokladam ze tam ani nebude zaujem z ich strany aby sme sa tak casto striedali...
zatial sme sa takto dohodli na skusku na 3 mesiace, potom uvidime co na tom zmenime. jasne ze pokial nebude nieco na papieri notarom overene tak nemam ziadnu istotu ale zatial nevidim dovod jej neverit. boli sme kamarati aj predtym ako nas vztah zacal, chceli by sme byt aj potom. a naviac mame este spolocne deti s ktorymi mame obaja super vztah a nemame ziaden dovod si to navzajom kazit.
dom je spolocny ale ja o neho zaujem nemam a (financne) mi vyhovuje ze sme sa dohodli tak ze ona bude dalej splacat hypoteku sama a ked pride cas na delenie tak bude cely jej.

Nemusí to byť ani na pár rokov. Ak je tvoja ex kariéristka, môže jej prísť nová pracovná príležitosť, zmenia sa jej priority, nový partner, spoločné bývanie a podobne. Preto by som sa nespoliehaľ, že takto budete fungovať ešte pár rokov. Podľa mňa, pristúpila zatiaľ na takéto riešenie, pretože nemá iné východisko, ale ak už sa chcela rozviesť, tak s vidinou lepšieho života. Netvrdím, že bude šťasnejšia, ale bude sa o to pokúšať. Podávanie si kľučky v jednom dome so svojím ex jej nedá moc pocit, že sa niekam posunula.

Čo sa týka rozvodu, tak pochopiteľne, ak už je jeden partner rozhodnutý a iba to oznámi, je takmer nemožné vzťah zachrániť, ani cez poradňu, ani cez deti. Ten človek sa najprv dlhé mesiace až roky s tebou rozvádza vo svojej hlave a v srdci. Až keď si to v sebe vysporiada, tak to predostrie tebe. Pokiaľ do toho príde ešte nový milenec, tak ten to iba urýchli. To, že sa navonok nehádate a tebe sa zdá byť všetko ok, nie je ešte záruka toho, že žena je spokojná. Vzťahy majú rôznu dynamiku a záleží na temperamente partnerov, ale sú ľudia, ktorí jednoducho z tvojho života v kľude odídu a nerobia zbytočné drámy. A áno, nič netrvá večne, preto treba manželku aj po rokoch stále inšpirovať a stimulovať k tomu, aby ti sama rozťahovala nohy a nebola to iba nejaká vzťahová rutina. Z čoho vyplýva, že aj vzťah musí byť nejaký druh progresu a nemal by iba tak samovoľne plynúť.

gogo956 napísal: 07 jan 2026, 10:52 Čo je príčina?
Človek nie je evolučne tvor celoživotne monogamný, ale tzv sériovo monogamný.

Domnelá príčina, ale v skutočnosti je to konštrukt. Žena ktorá sa emočne odpojí a prestane spávať s jedným mužom a začne spávať s druhým, reálne ostáva monogamnou, pretože nechce zostať vo vzťahu s oboma mužmi, ale začal ju priťahovať iný, pre ňu ten "lepší" muž. U chlapov je to iné, pretože chlap sa pri sexe emotívne okamžite neviaže, zatiaľ čo väčšina žien áno. Takže pre väčšinu chlapov je monogamia neprirodzená, ale pre väčšinu žien je prirodzená. Pretože zatiaľ čo muž je hnaný potrebou rozmnoženia svojho potomstva s čo najväčším počtom žien, žena je hnaná hľadaním jediného vhodného partnera na rozmnožovanie, ktorý sa postará o potomstvo a ochráni rodinu. Fakt, že žena nemôže byť tehotná s viacerými mužmi súčasne, ale muž môže oplodniť viacero žien súčasne, to dokonca len umocňuje.

Preto je kľúčom dlhotrvácneho vzťahu to, že "verná" musí byť vo vzťahu skôr žena. Pretože väčšina žien sa už pri sexe citovo viaže, zatiaľ čo pre väčšinu chlapov ide skôr o fyzickú potrebu a citivo dokážu byť stabilnejší. Poznám prípady, kedy muž viedol dvojitý život, na východe jedna rodina, na západe, kde chodil na týžďňovky, druhá rodina. Ale nepoznám prípad, kedy by niečo podobné dokázala žena.

kayko

preto sa to vola seriova monogamia. Pre gény ženy je rovnako vyhodne mať za život potomkov s rôznymi mužmi pretože tak si zabezpečuje väčšiu geneticku variabilitu potomstva ktora je dôležitá.

Sériová monogamia je moderný konštrukt. Už v samotnom pojme monogamia je to obsiahnuté praktiky alebo z princípu mať v jednom období, alebo celoživotne, len jedného sexuálneho partnera/manžela. Ak sa niekto rozvedie/rozíde/ovdovie a potom má ďalší vzťah, stále je monogamný. To slovo samotné znamená totiž, že v daný moment máš iba jedného partnera a je úplne jedno, či si ich mal predtým jednotlivo 10 a či ich budeš mať ešte potom jednotlivo 10. Problém je, že ty pokladáš monogamiu za kresťanský konštrukt, že za celý život mať iba jedného partnera, ale to je omyl.
Ženy sú v rozmnožovaní časovo dosť obmedzené, takže z princípu je to skor výnimka, ak žena stihne porodiť deti viacerým mužom. Obzvlášť ak ide o kvalitný prenos génov, ktorý sa u žien po 35r životu dosť znižuje a zvyšuje sa skôr riziko genetických porúch.

kayko

predchodcovia dnešneho človeka boli sexualne aktivni najneskor od doby keď dosiahli pohlavnu dospelost.U lovcov zberačov sa uvadza okolo 16teho roku zivota ine vyskumy hovoria o 14rokoch /pre ženy/. Ono sa to bude menit od komunity ku komunite a vela ovplyvnuje aj podnebné pásmo /v teplejsom nastava puberta skorej, v chladnejsom neskôr/. Neexistovala antikoncepcia, to znamena že žena bola cely plodny zivot neustale bud tehotna alebo dojčiaca. Tym padom povedzme do tej 30tky stihla priniest na svet pomerne vela detí s roznymi mužmi. Niečo ako dnešne "manželstvo" neexistovalo a sexualny zivot bol z dnešneho pohladu neviazaný.