Ficova premiérska téma je fiasko. Z prvej stovky štátnych nájomných bytov obsadili štvrtinu

Záujemcov odrádza trhová cena nájomného.
Martin Vančo
Martin Vančo

reportér denníka SME
Robert Fico a šéfka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Robert Fico a šéfka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová. (zdroj: Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania)
|
diskusia
[ Dostávajte Výber Beaty Balogovej so zhrnutím podstatných správ dňa.
Zapnite si odber jedným klikom. ]

Keď sa minulý týždeň stretol Robert Fico s českým premiérom Andrejom Babišom, pochválil sa mu, ako sa na Slovensku rozbehla výstavba štátom podporovaných nájomných bytov. Nazval to „unikátny projekt“, rozprával mu napríklad o stovke bytov pri letisku, kde budú bývať zdravotné sestry.

„Skvelý projekt, presne to, čo my chceme,“ nadchýnal sa na tlačovej besede Babiš.

Bytový komplex, o ktorom Fico hovoril, má názov Ovocné sady. Spoločnosť Kooperativa tam predčasom odkúpila 102 bytov, ktoré dala do systému štátom podporovaného nájomného bývania.

Ide o prvé a zatiaľ aj jediné nájomné byty v systéme, v ponuke sú od apríla 2025. Zároveň sú aj akýmsi testom pre investorov, či bude model fungovať.
Štátom podporované nájomné byty sú späť. Fico oživil zabudnutý Kollárov sen
Súvisiaci článok
Štátom podporované nájomné byty sú späť. Fico oživil zabudnutý Kollárov sen
Čítajte viac

Fico sa síce bytmi nadšene chváli aj zahraničným lídrom, no tie sú zatiaľ fiaskom. Nájomné byty pri letisku sú prázdne. Štátna agentúra dokázala za tri štvrte roka obsadiť len štvrtinu z nich a býva tam iba jedna zdravotná sestra.

Denník SME sa o tom, ako zatiaľ systém funguje, rozprával s ľuďmi, ktorí ho dôverne poznajú, ale chceli zostať v anonymite. Informácie redakcia preverovala.
Tisíce záujemcov

Systém štátom podporovaných nájomných bytov bol nápad Borisa Kollára a Štefana Holého zo strany Sme rodina. Do volieb v roku 2020 išli s prísľubom, že postavia 20-tisíc nájomných bytov ročne.

V koalícii najskôr dlho hľadali dohodu s SaS. Napokon sa im podarilo presadiť zákon a vytvoriť Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania.

Dlho sa čakalo na to, ako nový systém podpory nájomných bytov posúdi Európska komisia. Súkromných investorov láka na päťpercentnú DPH a bola obava, či to nie je nedovolená štátna pomoc. Nakoniec to komisia odobrila.

Ficovi sa po voľbách systém zapáčil a prisvojil si ho ako premiérsku tému. Opakovane sa k nej pri rôznych príležitostiach vracal a bol aj pri strihaní pásky k prvým odovzdaným nájomným bytom.

Systém má fungovať tak, že štát podpíše zmluvu s investorom. Ten potom môže postaviť byty sám alebo ich odkúpiť, pričom štátna agentúra mu dodá nájomníkov.

Vo februári 2025 spustila agentúra prihlasovanie do systému a dnes tvrdí, že má 11-tisíc registrovaných záujemcov.

Zároveň sa v apríli 2025 spustila registrácia záujemcov o bytový komplex Ovocné sady. Prihlásilo sa 762 záujemcov. Napriek tomu sa od apríla podarilo agentúre obsadiť len 25 nájomných bytov zo 102.
Bežné komerčné nájomné

Po otázke, prečo je o byty taký malý záujem, štátna agentúra argumentuje počtami ľudí, ktorí sa predbežne do systému zaregistrovali. Lenže v praxi sa ukazuje, že tieto čísla nič neznamenajú. Zaregistrovaní niekde v procese stratia o byt záujem, prípadne ani nikdy vážny záujem nemali.

Dôvodov je viac, ale ako najdôležitejší sa javí cena. Napríklad nájomné za malý dvojizbový byt s rozlohou 40 štvorcových metrov je podľa webu štátnej agentúry zhruba 550 eur mesačne, bez sumy za energie a služby.

Trojizbové byty stoja od 750 do 840 eur bez energií a služieb. Ceny sú teda na úrovni bežného komerčného nájomného v Bratislave.

Nejde pritom ani o veľmi vyhľadávanú lokalitu: susedí s letiskom, diaľnicou a cesta do centra trvá mestskou hromadnou dopravou asi 40 minút.

Zakladatelia sľubovali, že nájomníci budú platiť menej, pretože im na bývanie bude prispievať zamestnávateľ. Od začiatku však malo ísť iba o dobrovoľný príspevok a nebolo isté, či ho zamestnávatelia budú ochotní vyplácať.

Denník SME sa pýtal agentúry, koľko nájomníkov príspevok dostáva, odpovedala, že takéto informácie nemá.
Nájomné byty nebudú sociálne, hlási „socialista“ Fico (komentár)
Súvisiaci článok
Nájomné byty nebudú sociálne, hlási „socialista“ Fico (komentár)
Čítajte viac

Prvým zamestnávateľom, ktorý sa do systému oficiálne zapojil, bola Univerzitná nemocnica Bratislava. Podľa zmluvy z apríla 2024 medzi nemocnicou a Kooperativou mali obsadiť zamestnanci nemocnice 24 bytov v Ovocných sadoch.

V skutočnosti tam bývajú len traja, z toho jedna zdravotná sestra. SME to potvrdila priamo nemocnica.

Ukázalo sa, že väčšina zamestnancov nemocnice nesplnila základnú podmienku o maximálnej povolenej výške príjmu. Pritom bola nastavená pomerne štedro, ako osemnásobok životného minima.

Pre jednotlivca je to v čistom príjem 2273 eur, pre dvoch dospelých s dvoma deťmi 5935 eur. Sú to vyššie limity ako napríklad pri energopomoci, ktorá mala byť určená až 90 percentám domácností.

Ďalší problém, ktorý odrádzal zamestnancov nemocnice, je časovo obmedzený príspevok od zamestnávateľa. Hovorkyňa nemocnice Eva Kliská hovorí, že síce nájomníkom poskytli príspevok 3,30 eura na štvorcový meter bytu (čo je napríklad pri 40 štvorcových metroch približne 130 eur mesačne), ale najviac na rok od uzavretia zmluvy.
Cena ich prekvapí

Ukazuje sa, že záujemcovia často nemajú dosť informácií o tom, ako systém funguje. Napríklad si chybne myslia, že im štát bude na nájomné prispievať. Pri obhliadke ich potom cena zaskočí.

Agentúra si tiež každého nájomcu najskôr preveruje, či spĺňa podmienky. Okrem príjmu zisťuje, či nájomca nevlastní v okrese nehnuteľnosť na bývanie a či nemá dlhy na daniach a odvodoch, prípadne exekúcie.

Preverovanie môže trvať aj tri mesiace a kým skončí, záujemca si niekedy medzičasom nájde iné bývanie za porovnateľnú cenu. Časť ľudí potrebuje riešiť svoje bývanie okamžite.

Investori si pritom nemôžu hľadať nájomníkov sami, musia čakať na agentúru.

Na čele agentúry stojí Eva Lisová, o ktorej už denník SME písal, že bola v minulosti odsúdená za podvod a poškodzovanie veriteľa, keď podnikala v realitnom biznise. Dostala len podmienečné tresty, potom požiadala o ich zahladenie. Dnes sa už na ňu nazerá tak, akoby nebola odsúdená.

Fungovanie agentúry kritizoval Najvyšší kontrolný úrad. Kým sa systém rozbehol, jej zamestnanci nemali niekoľko rokov prakticky čo robiť.

Úrad kritizoval prenájom a lízing drahých áut, nevypovedateľné nájomné v lukratívnych kancelárskych priestoroch, či predražené audítorské a právne služby.
Investori vyčkávajú

Štátna agentúra zatiaľ podpísala zmluvy so štyrmi investormi. Kooperativa má v pláne čoskoro pridať do systému 121 bytov v bytovom komplexe Lesopark Žilina.

Denník SME poslal Kooperative viacero otázok, ale neodpovedala na ne.

Agentúra o ďalších projektoch zatiaľ nevie. Žiadne žiadosti od investorov nemá.

Rakúska investičná skupina BWSG či lichtenštajnský investičný fond Slovak Affordable Living SICAV, za ktorým je advokát Matúš Gémeš, zatiaľ vyčkávajú. Ďalší lichtenštajnský fond Hestia, za ktorým stojí samotný Štefan Holý, zakladateľ celého systému, chce stavať vlastné budovy.
Bratislava aj Žilina. Nájomné byty majú pribúdať v stovkách, Holý sa vracia s miliardovým fondom
Súvisiaci článok
Bratislava aj Žilina. Nájomné byty majú pribúdať v stovkách, Holý sa vracia s miliardovým fondom
Čítajte viac

Investori už zrejme hotové budovy kupovať nebudú a skôr sa sústredia na development vlastných budov, ktorý môže byť v tomto systéme o niečo ziskovejší.

Reálne však je aj to, že viacerí investori žiadne projekty napokon nepredložia, najmä ak vidia, ako dopadli Ovocné sady. V hre sú aj ďalší investori, no aj tí sú zatiaľ opatrní.

Ani marže pre investorov nie sú v tomto biznise vysoké. Jedinou výhodou je spomínaná päťpercentná DPH, no nie je takým lákadlom, ako by sa mohlo zdať.

Pri prenájme si ju investor nemôže odpočítať, keďže nájomné, ktoré platia bežní ľudia, je od DPH oslobodené. Pre investorov je teda DPH čistý náklad a výhoda spočíva iba v tom, že sa im tento náklad znížil z 23 na päť percent.

Investori si skúšali u štátu vyjednať aj iné výhody, napríklad, aby na seba prebral garancie za neplatičov či zábezpeku pri nájme, prípadne aby sa úplne zrušili limity príjmu nájomcov, no neuspeli.

Prečo sa nám nedarí? V skratke, lebo Fico (píše Ivan Mikloš)

Prečo sa nám nedarí?
Ivan Mikloš
Ivan Mikloš

ekonóm
Premiér Robert Fico.
Premiér Robert Fico. (zdroj: TASR)
|
diskusia
[ Dostávajte Výber Beaty Balogovej so zhrnutím podstatných správ dňa.
Zapnite si odber jedným klikom. ]

Autor je bývalý minister financií a prezident MESA 10

Môj obľúbený autor Ruchir Sharma napísal v roku 2016 knihu Vzostup a pád národov (The Rise and Fall of Nations), ktorá sa zaradila medzi bestsellery New York Times a ktorá vysvetľovala, prečo sa niektorým národom darí zvyšovať životnú úroveň a kvalitu života svojich obyvateľov a iným nie.

Pred pár rokmi najmä na základe poznatkov tejto knihy Sharma napísal knihu Desať pravidiel úspešných národov, v ktorej zhrnul najdôležitejšie pravidlá, ktoré sú predpokladom (nielen) ekonomického úspechu krajiny.

Ak tieto pravidlá konfrontujeme s našou slovenskou realitou, tak to dáva asi najlepšiu odpoveď, prečo sa Slovensko prepadáva vo všetkých možných rebríčkoch, prečo rastieme pomalšie ako porovnateľné krajiny a prečo je cenou za nekompetentnú a nezodpovednú politiku v konečnom dôsledku nižšia životná úroveň a nižšia kvalita života na Slovensku.

Ale poďme pekne po poriadku cez desať Sharmových pravidiel a predpokladov úspechu:

1. Populácia. Úspešné národy bojujú proti demografickému poklesu

Slovensko nemá aktívnu imigračnú politiku a ani efektívnu prorodinnú politiku. Máme dlhodobo vysoký odlev talentov do zahraničia, ktorý nie je v dostatočnej miere kompenzovaný získavaním talentov zo zahraničia.

Slovensko má druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v celej EÚ 27 (po Luxembursku), pričom má zároveň jedno z najvyšších rizík dlhodobej udržateľnosti verejných financií. A k tomu všetkému Ficove vlády okliešťujú druhý pilier dôchodkového systému.

Záver: Slovensko v tomto bode zlyháva asi najviac z celej EÚ 27.

2. Politika. Úspešné národy sú vedené reformátormi

Počas ostatných 20 rokov Slovensko 15 rokov vedú antireformné, nekompetentné, nezodpovedné a populistické vlády vedené stranou Smer.

Záver: Slovensko je v tomto bode na poslednom mieste z EÚ 27.

3. Nerovnosť. Úspešné národy produkujú dobrých miliardárov

Tieto dve veci, nerovnosť a kvalita miliardárov, spolu úzko súvisia, aj keď, ako ukazuje aj príklad Slovenska, ide o dve rôzne veci. Slovensko má podľa oficiálnych ukazovateľov (gini koeficient a podobné) jednu z najnižších príjmových nerovností v celej EÚ 27, problém však je, že je to do značnej miery rovnosť v chudobe. Čo sa týka „kvality miliardárov“, tejto otázke sa budeme venovať v niektorom z budúcich článkov.

Záver: V tejto oblasti na tom nie sme najhoršie, potrebná je hlbšia analýza.

4. Sila štátu. Úspešné národy majú primeranú veľkosť vlády

Slovensko zaznamenalo za ostatných takmer dvadsať rokov najrýchlejší rast podielu štátu na ekonomike, a to bez zlepšenia kvality a efektívnosti verejnej správy a verejných služieb, pri najvyššom zvýšení daňového a odvodového zaťaženia a pri výraznom zvýšení rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Záver: Slovensko je v tomto bode najhoršie z krajín EÚ 27.

5. Geografia. Úspešné národy využívajú svoju geografickú polohu

Naša geografická poloha v strede Európy je pomerne výhodná, zahraničnou politikou na všetky štyri svetové strany, ktorá z nás robí nedôveryhodného partnera, a neschopnosťou využiť našu polohu na presadenie a vybudovanie transeurópskych dopravných koridorov, ju však využívame veľmi zle.

Záver: V tomto bode patríme medzi najhorších.

6. Investície. Úspešné národy investujú silno a múdro

Miera našich investícií je príliš nízka. Spomedzi porovnateľných krajín máme najnižší podiel investícií na HDP, máme najnižší prílev priamych zahraničných investícií na obyvateľa, nie sme schopní vyčerpať všetky eurofondy a aj tie, ktoré vyčerpáme, čerpáme často neefektívne alebo dokonca korupčne.

Záver: Patríme k najhorším.

7. Inflácia. Úspešné krajiny majú infláciu pod kontrolou

Vlani malo Slovensko tretiu najvyššiu infláciu spomedzi krajín EÚ 27.

Záver: Aj tu patríme k najhorším.

8. Mena. Úspešné národy držia lacnejšiu menu

Slovensko je členom eurozóny, takže sila našej meny nie je ani v rukách vlády, ani v rukách NBS. Problém je v tom, že vinou našej (slovenskej) zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti môže byť pre nás euro príliš silné, čo môže ďalej znižovať našu (najmä exportnú) konkurencieschopnosť. K tejto téme sa ešte v budúcnosti vrátime podrobnejšie.

Záver: Aj v tomto bode máme problém.

9. Dlh. Úspešné národy sa vyhýbajú dlhovej mánii (ale aj fóbii)

Naše deficity verejných financií patria napriek sérii nepodarených konsolidácií medzi najvyššie v EÚ 27, pričom máme jeden z najnižších ekonomických rastov, takže logickým dôsledkom je nárast verejného dlhu. Jeho výška je síce oproti iným bohatším krajinám stále nižšia, ale aj naša pozícia na finančných trhoch je zraniteľnejšia.

Záver: Nie sme najhorší, ale patríme medzi najhorších.

10. Humbug. Úspešné národy rastú nepozorovane (mimo humbugu)

Toto pravidlo znamená, že úspech neprinášajú bombastické stratégie, mediálne či marketingové kampane, ale reformy, zlepšovanie fungovania inštitúcií, zvyšovanie atraktívnosti krajiny pre investície a talenty a podobne. Sharma zároveň zdôrazňuje, že každá krajina prechádza svojimi úspešnými aj menej úspešnými obdobiami, žiadna nemá zaručený úspech, ale ani nie je odsúdená na neúspech.

Záver: Sme na tom zle, ale máme to vo vlastných rukách, všetky vyššie uvedené problémy sa dajú riešiť a zvrátiť.

Toľko Ruchir Sharma a jeho 10 pravidiel v konfrontácii s otázkou, ako je na tom slovenská ekonomika a prečo sa nám nedarí. Ak by sme to chceli zhrnúť do dvoch slov, tak tie by zneli: lebo Fico.

Možno sa vám to nezdá, ale ja mám sledujúc Fica čoraz viac pocit, že to nemusí byť pesimistický záver.

25. januára 2026 14:26
Donald Trump
Federálni agenti v Minneapolise zastrelili amerického občana. Videá spochybňujú verziu Trumpovej vlády
Denisa Ballová
Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Federálni agenti tvrdia, že Alex Pretti mal pri sebe zbraň, analýzy videí ukazujú len mobil.

Dva týždne po tom, čo agent amerického imigračného úradu ICE zastrelil 37-ročnú Renee Nicole Good, došlo v Minnesote k ďalšiemu fatálnemu icidentu. Uprostred protestov proti násilným zásahom ICE v sobotu agenti v Minnesote zastrelili Alexa Prettiho.

Podľa amerického denníka New York Times s ním federálni agenti najprv zápasili na zemi a potom ho viackrát postrelili.

Pretti bol americký občan, nemal žiadny záznam v registri trestov. Podľa CBS News pracoval päť rokov ako zdravotník na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnice v Minneapolise.

„Veľmi mu záležalo na ľuďoch a bol veľmi znepokojený tým, čo sa dialo v Minneapolise a inde v Spojených štátoch s ICE, rovnako ako sú znepokojené milióny ďalších ľudí,,“ citovala agentúra AP otca zastreleného muža Michaela Prettiho.

Štátni a miestni politici vyzvali federálnych agentov, aby opustili mesto.

Americký denník New York Times píše o štátnom terore.
Videá zo zásahu

Videá z miesta ukazujú zásah imigračných agentov, na ktorých obyvatelia pískajú. Alex Pretti je jedným z nich. Oblečený v hnedom kabáte drží v ruke telefón a nakrúca si situáciu. Vidno aj, ako riadi dopravu, aby umožnil prejazd jednému autu.

Niekoľko agentov sa priblíži k malej skupine ľudí, medzi ktorými je i Pretti. Jeden z agentov najskôr strčí do jednej ženy a druhú zhodí na zem. Pretti sa voči tomu ohradí a postaví sa medzi ženu a agenta. V tej chvíli mu agent ICE nastrieka do tváre slzotvorný sprej, následne k nemu prídu ďalší šiesti agenti.

Muža zhodia na zem, pričom ten sa bráni a kladie odpor, keď ho agenti chytia za nohy a tlačia na chrbát.

Na zemi ho agenti podľa analýzy denníka New York Times opakovane udierajú do hlavy. Keď sa to deje, jeden z nich podľa francúzskeho denníka Le Monde zistí, že Pretti má za opaskom zbraň.

Analýza videa stanicou CNN ukázala, ako agent ICE tesne predtým, ako muža smrteľne postrelili, odoberá Prettimu zbraň a odchádza z miesta.

V tej chvíli sa ozve výstrel a potom ďalší.

V priebehu piatich sekúnd podľa New York Times zaznie desať výstrelov.

Podľa miestneho policajného šéfa Briana O’Haru sa vyšetrovatelia domnievajú, že strieľali najmenej dvaja agenti.
Chaos na mieste a veľa agentov

Federálne úrady o zásahu uviedli, že Pretti sa k agentom priblížil so zbraňou a tí sa ho snažili odzbrojiť.

Neexistujú však žiadne dôkazy o tom, že by muž v čase streľby držal v ruke zbraň alebo strieľal.

Videá z miesta, ktoré analyzoval americký denník, ukázali, že Pretti držal v ruke telefón, nie zbraň, keď ho stiahli na zem.

To isté uvádza aj analýza CNN, podľa ktorej na žiadnom videu z miesta nevidieť Prettiho so zbraňou – len s mobilným telefónom v jednej ruke. Druhú má prázdnu.

Alex Pretti mal platné povolenie na nosenie strelnej zbrane. Zákony Minnesoty umožňujú osobám s takýmto povolením nosiť pištoľ na verejnosti bez toho, aby ju museli skrývať.

Podľa svedectiev, na ktoré sa odvoláva denník Le Monde, miestni Prettiho nikdy nevideli, že by svoju zbraň použil.

Podľa O’Haru mal čistý register trestov.

Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť vydalo vyhlásenie, v ktorom sa snažilo ospravedlniť streľbu ešte pred ukončením vyšetrovania. Uviedlo, že Pretti sa priblížil k policajtom s 9-milimetrovou poloautomatickou pištoľou a potom kládol odpor pri zatýkaní.

Agent podľa správy v obave o svoj život vypálil „obranné výstrely“. „Vyzerá to ako situácia, keď jednotlivec chcel spôsobiť maximálne škody a zmasakrovať orgány činné v trestnom konaní,“ uvádza ministerstvo.

Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil fotografiu zbrane, ktorá patrila Alexovi Prettimu, a zodpovednosť pripísal guvernérovi štátu Timovi Walzovi a starostovi mesta Jacobovi Freyovi.

„Starosta mesta a guvernér podnecujú povstanie svojou pompéznou, nebezpečnou a arogantnou rétorikou!“ napísal americký prezident.

Jeho poradca Stephen Miller uverejnil správu, v ktorej označil Alexa Prettiho za „domáceho teroristu“, ktorý „sa pokúsil zavraždiť federálneho agenta“. Tieto termíny boli napriek nedostatku dôkazov použité aj na označenie Renee Good, ktorú agenti ICE zastrelili pred dvoma týždňami za volantom jej vozidla na ulici v Minneapolise.

Hodnotenia Prettiho sa však nezhodujú s videami z miesta streľby.

„Z toho, čo teraz vidím, to nevyzerá ako opodstatnená streľba,“ povedal Charles Ramsey, bývalý policajný komisár Philadelphie a hlavného mesta Washington, ktorý videá preskúmal pre CNN. „Ten chlap leží na chodníku… a stále doňho strieľajú.“

Podľa bývalého policajta mohlo dôjsť k chaosu na mieste, keďže Prettiho „obklopoval“ veľký počet agentov, čo mohlo spôsobiť, že si „navzájom prekážali“. To mohlo prispieť k zmätku ohľadne Prettiho zbrane.
Vyšetrovanie vedú federálne orgány

Guvernér Minnesoty Tim Walz uviedol, že kontaktoval Biely dom a žiadal stiahnutie agentov ICE (Imigračnej a colnej správy), CBP (Colnej a hraničnej ochrany) a Hraničnej hliadky.

„Minnesota toho má dosť. Toto je škandalózne. Prezident musí túto operáciu ukončiť. Tisíce násilných a nevyškolených policajtov musia byť okamžite stiahnuté z Minnesoty,“ povedal a oznámil zmobilizovanie Národnej gardy, aby pomohla mestskej polícii udržať poriadok.

Guvernér zároveň požiadal, aby vyšetrovanie viedla štátna polícia a nie federálni agenti.

Spôsob, akým sa vedie vyšetrovanie smrti Renee Good, zatiaľ nevzbudzuje dôveru veľkej časti verejnosti.

Pre prípad už odstúpilo šesť prokurátorov aj agent FBI, ktorí odmietli plniť rozkazy svojich nadriadených, ktoré sa viac zameriavali na vyšetrovanie manželky Renee Good, ktorá bola na mieste činu, než na Jonathana Rossa – policajta, ktorý na Good strieľal.

Britský týždenník Economist pripomína, že v posledných mesiacoch sa viaceré vyhlásenia ministerstva vnútornej bezpečnosti o násilných akciách zo strany agentov ukázali ako zavádzajúce alebo úplne nepravdivé.

Navyše federálne orgány zabránili miestnej polícii vyšetrovať podozrivé prípady nadmerného použitia sily.

Podľa denníka Minnesota Star Tribune federálni agenti zatkli niektorých svedkov streľby na Prettiho. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti v sobotu zablokovalo štátnym agentom prístup na miesto streľby.

Federálne úrady uviedli, že vyšetrovanie povedie ministerstvo vnútornej bezpečnosti.

Na mieste streľby sa v sobotu zhromaždili stovky ľudí. Došlo tam i k potýčkam s bezpečnostnými zložkami.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti zverejnilo fotografiu s tvrdením, že jedna z demonštrantiek zubami odhryzla agentovi ICE časť prsta.
Protesty proti ICE

Smrť Alexa Prettiho pravdepodobne ešte vyhrotí napätú situáciu v meste, kde sa každý deň pred federálnou budovou, kam odvádzajú zatknutých, zhromažďujú desiatky protestujúcich.

Hoci sú tieto protesty pokojné, federálne jednotky na mieste hliadkujú v zásahovom výstroji, aby rozohnali davy.

Mnoho obyvateľov mesta sa pridáva k takzvaným signálnym skupinám, ktoré monitorujú aktivity ICE v meste. Keď prebieha operácia, susedia vyjdú von a pískajú na píšťalky, aby signalizovali, čo sa deje. Postupne sa tieto skupiny rozrastajú.

V piatok sa v centre Minneapolisu konala veľká demonštrácia, ktorej sa zúčastnilo okolo 50-tisíc ľudí. Pri jednom z protestov polícia zadržala aj niekoľko kňazov.

Demonštráciu vyvolalo zatknutie päťročného chlapca Liama Coneja Ramosa. Dieťa pri zásahu zachytila fotografia, na ktorej má na hlave modrú čiapku s brbolcami, na chrbte malý ruksak a za ním stojí agent ICE.

Chlapec bol s otcom, ktorý podľa úradov nemal platné povolenie na pobyt, prevezený do detenčného centra v Texase.

Pozornosť vyvolalo aj zatknutie miestnej aktivistky za občianske práva Nekimy Levy Armstrong, ktorú obvinili, že spolu s ďalšími osobami narušila bohoslužby heslami proti ICE.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti zverejnilo fotografiu z jej zatknutia, na ktorej žena plače. Táto fotografia je však falošná – slzy a plač na nej boli pridané pomocou umelej inteligencie, aby Armstrong zosmiešnili, píše Le Monde.

Dve minúty pred streľbou do Prettiho vidno na videách, ktoré má k dispozícii stanica CNN, ďalší zásah agentov. Tí zadržiavajú osobu na ulici, zatiaľ čo okoloidúci pískajú na píšťalky, trúbia na autách a nakrúcajú si zásah na mobily.
Hrozí shutdown

Smrť Alexa Prettiho môže mať vážne politické dôsledky vo Washingtone.

Chuck Schumer, líder demokratov v senáte, naznačil, že jeho senátori odmietnu hlasovať za financovanie ministerstva vnútornej bezpečnosti, ktoré dohliada na ICE. To by do konca januára mohlo viesť k shutdownu – federálnej odstávke.

Donald Trump však pravdepodobne neustúpi, čo naznačujú aj jeho reakcie.

Tento týždeň pohrozil, že sa odvolá na takzvaný Insurrection Act z 19. storočia – zákon, ktorý umožňuje nasadiť ozbrojené sily na potláčanie nepokojov a ktorý nebol použitý od roku 1992.

Na utorkovej tlačovej konferencii v Bielom dome hovoril najmä o migrantoch z Minneapolisu, ktorí sa podľa neho dopustili najhorších zločinov.

V sobotu starosta mesta Jacob Frey pripomenul, že od začiatku roka došlo v meste k trom vraždám, pričom dve z nich spáchali federálni agenti.

Federálnu operáciu v Minneapolise nazval „inváziou… ťažko ozbrojených maskovaných agentov… povzbudených pocitom beztrestnosti“ a opýtal sa: „Koľko ďalších obyvateľov, koľko ďalších Američanov musí zomrieť alebo byť ťažko zranených, aby sa táto operácia skončila?“

24. januára 2026 10:42
Behanie
Cesta k zdraviu
Radíme športovcom
Horčík na kŕče, behanie nalačno či cez špičku. Tréner Jan Pernica vyvracia 20 bežeckých mýtov
Zoran Boškovič
Michal Červený
Jan Pernica je známym bežcom a bežeckým trénerom. Foto N - Zoran Boškovič
Jan Pernica je známym bežcom a bežeckým trénerom. Foto N – Zoran Boškovič

Uznávaný český tréner Jan Pernica, ktorý šéfuje bežeckej sekcii českej atletiky, rozoberá najčastejšie mýty o behaní.
1. Treba behať výhradne cez špičky, pretože je to najprirodzenejší spôsob a ostatné štýly vedú k zraneniam, napríklad kolien.

Behanie cez prednú časť chodidla, teda cez špičku, má svoje opodstatnenie pri šprintoch alebo u bežcov, ktorí sa snažia maximalizovať svoju absolútnu rýchlosť skracovaním času kontaktu so zemou. Pri vytrvalostnom behu a u rekreačných bežcov však dopad na pätu nepredstavuje žiadny problém. Dokonca aj elitní vytrvalci v neskorších fázach maratónu, keď nastupuje únava, prirodzene prechádzajú na dopad cez pätu.

Kľúčovým faktorom z hľadiska zranení a efektivity totiž nie je to, či sa zeme dotkne skôr päta alebo špička, ale to, či noha dopadá pred telo alebo pod ťažisko tela. Problémom je takzvaný overstriding – dopad príliš ďaleko pred seba, ktorý pôsobí ako brzda a vytvára silné nárazy. Extrémny beh cez špičky, najmä v kombinácii s barefootovou obuvou, môže byť v skutočnosti nebezpečnejší než beh cez pätu, pretože môže viesť k únavovým zlomeninám priehlavkových kostí.

Päta je proti nárazom prirodzene odolná a moderná bežecká obuv je konštruovaná tak, aby ju chránila. Pre bežného kondičného bežca je najbezpečnejšou technikou dopad na stred chodidla, pričom najdôležitejšie je strážiť si, aby noha „nepredbiehala“ telo a dopadala priamo podeň.
2. Riešením správnej techniky je barefootový beh, pretože takto sme behali v praveku a naše telá sú stále rovnaké.

Hoci sa naše telá od praveku zásadne nezmenili, prostredie a náš životný štýl áno, preto barefootový beh nie je automatickým riešením pre každého. Väčšina ľudí trávi celý deň v tesnej obuvi, ktorá nohu obmedzuje, a ich chodidlá sú zvyknuté na neustálu oporu a tlmenie. Prechod na barefoot po rokoch v klasických topánkach, navyše v prostredí moderných miest s tvrdými asfaltovými povrchmi, je pre nohu skôr šokom než prirodzeným návratom ku koreňom.

Mnohí bežci, ktorí podľahli módnej vlne behania naboso, skončili s vážnymi zraneniami, najmä s únavovými zlomeninami priehlavkových kostí. Bez opory a tlmenia sa totiž nárazy pri dopade na prednú časť chodidla prenášajú priamo na kosti, čo je nebezpečné najmä pri vyššej telesnej hmotnosti bežca.

Beh naboso alebo v barefoot obuvi má však svoje miesto ako forma kompenzácie a posilňovania. Je ideálne vyzuť sa po tréningu a krátko sa vyklusať alebo prejsť po mäkkej tráve či v piesku, čo poskytne chodidlám dôležitý stimul. Ak by však nepripravený bežec zrazu odbehol desať kilometrov bez tlmenia, riskuje svalové preťaženie alebo poškodenie kostry, pretože 99 % populácie má nohy adaptované na ochranu, ktorú poskytuje moderná bežecká topánka.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Školské atletické preteky v Juhoafrickej republike. Foto N – Peter Kováč
3. Rozcvička nie je potrebná. Pohyb je pre telo prirodzený a stačí len pomaly začať bežať.

Potreba rozcvičky závisí predovšetkým od intenzity plánovaného pohybu. Ak je cieľom len veľmi voľný beh na úrovni rýchlejšej chôdze s malým rozsahom pohybu, riziko zranenia svalov je nízke a rozcvička vtedy nie je nevyhnutná.

Ak však bežec cieli na vyšší výkon alebo intenzívnejší tréning, príprava tela sa stáva kľúčovou. Nejde pritom len o zahriatie hlavných svalov nôh a trupu, ale aj o nastavenie vnútorného prostredia vrátane dýchacieho systému. Nedostatočná príprava na rýchly beh môže viesť napríklad k nepríjemnému pichaniu v boku, ktoré súvisí s prácou vnútorných orgánov.

Pri výkonnostných športovcoch, ktorí sa chystajú na rýchlostný alebo intervalový tréning, môže rozcvička trvať aj viac ako hodinu a zahŕňa rolovanie, statický aj dynamický strečing či atletickú abecedu.

Pre rekreačného bežca, ktorý prichádza z kancelárskeho prostredia po celodennom sedení, je dôležité telo najskôr prebudiť. Namiesto okamžitej agresívnej dynamickej rozcvičky je lepšie začať chôdzou, zamerať sa na hlboký nádych a otvorenie hrudníka. V takomto prípade môže byť práve úvodná, veľmi pomalá časť tréningu vnímaná ako plynulý a bezpečný spôsob, ako rozhýbať stuhnuté telo.

Prečítajte si tiež

Pred športovaním svaly nepreťahujte. Fungujú ako struna, ak sa príliš roztiahnú, stratia pružnosť, hovorí kondičný tréner
4. Behanie po betóne alebo asfalte nám nevyhnutne zničí kĺby.

Vplyv tvrdého povrchu na kĺby závisí predovšetkým od bežeckej techniky a použitého vybavenia. Ak bežec používa topánky s dostatočným tlmením a ovláda správnu techniku, asfalt sám osebe nemusí predstavovať problém.

Riziko nastáva skôr vtedy, ak noha nedopadá elasticky a nefunguje ako prirodzená pružina, čo sa deje napríklad pri barefootovom behu na tvrdom povrchu, pokiaľ naň bežec nie je postupne adaptovaný. Tiež sa to deje pri dopade príliš ďaleko pred telo (overstriding). Vtedy vznikajú silné brzdné sily a nárazy, ktoré sa prenášajú ďalej do tela.

Hoci je beh v mäkkom teréne k telu prirodzene ústretovejší, aj na asfalte sa dajú bez zranení odbehať desiatky rokov a tisíce kilometrov ročne, čo potvrdzuje aj prax mnohých skúsených bežcov. Významnú úlohu však zohráva aj genetická výbava.

Pre rekreačných bežcov je ideálne kombinovať dva druhy obuvi. Základom by mali byť takzvané objemové topánky s dobrým tlmením, ktoré nohu chránia, najmä keď je bežec unavený a techniku až tak nerieši.

K nim je vhodné doplniť nižšiu obuv na rozvoj vnímania pohybu a lepšiu prácu chodidla.

Začiatočníci by sa mali vyhýbať karbónovým modelom, ktoré sú síce rýchle, ale podľa štúdií môžu pri nesprávnom používaní zvyšovať riziko únavových zlomenín. Ak si má bežec vybrať len jeden pár, bezpečnejšou voľbou je práve objemová obuv s tlmením.
5. Behanie ničí kolenné kĺby.

Dúfam, že nie! Opotrebovanie kolien nie je otázkou behu ako takého, ale predovšetkým jeho množstva a techniky. Samotný pohyb kĺbom nemusí škodiť, pokiaľ je záťaž dávkovaná rozumne a telo má čas na adaptáciu.

Problém nastáva skôr vtedy, ak sa do behania vrhne niekto s nesprávnou technikou a okamžite sa snaží dosahovať objemy a intenzitu vrcholových športovcov. Vtedy sa telo preťaží a začne vysielať signály v podobe bolesti.

Je dôležité si uvedomiť, že bolesť v kolene často nie je záležitosťou samotného kĺbu, ale môže byť dôsledkom niečoho úplne iného, napríklad nesprávneho nášľapu alebo problémov s klenbou nohy.

Mnohí bežci, ktorí s behom začali neskôr a nemajú dokonale vybudované pohybové vzorce, doplácajú práve na to, že chcú napredovať príliš rýchlo.

Hoci extrémne vysoké tréningové dávky u profesionálov už nemusia byť v čistom zmysle slova zdraviu prospešné, pri správnom prístupe a vnímaní vlastného tela dokážu kĺby fungovať bez problémov desiatky rokov. Telo má prirodzenú schopnosť odolávať záťaži, no ak sa to preženie s objemom bez ohľadu na kvalitu pohybu, skôr či neskôr vypovie službu.

Prečítajte si tiež

Ľudia majú pocit, že na beh sa netreba pripraviť, hneď riešia pulzy či aeróbnu kapacitu, vraví tréner
6. Na technike nezáleží – hlavne behajte!

Pokiaľ beh nespôsobuje bolesť, bežca baví a dlhodobo nevedie k zdravotným problémom, nie je nevyhnutné techniku za každú cenu okamžite meniť. Pri nízkej intenzite, napríklad ak niekto behá dvakrát týždenne kratší čas, sa drobné technické nedostatky nemusia na zdraví hneď prejaviť.

Zároveň však platí, že najmä na začiatku behania môže byť veľmi prínosné získať základnú spätnú väzbu – či už od skúseného bežeckého trénera alebo odborníka. Aj krátka konzultácia môže pomôcť nastaviť správne pohybové vzorce a predísť problémom v momente, keď sa objem alebo intenzita tréningu začne zvyšovať.

Existujú tri kľúčové body, na ktoré by sa mal každý bežec sústrediť: dopad na stred chodidla, umiestnenie dopadu priamo pod ťažisko tela a správny náklon trupu. Na rozdiel od chôdze, kde noha prirodzene vystreľuje pred telo, by mala noha pri behu dopadať aktívne zhora pod bežca, čím sa predchádza brzdeniu a nárazom.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj ruky, ktoré primárne kompenzujú rotačné pohyby trupu. Kým pri šprinte sú ruky zásadným zdrojom sily a dynamiky, u vytrvalcov majú skôr vyvažovaciu funkciu.

Ak sú však ruky pri behu strnulé alebo sa nepoužívajú, rotačné sily sa nepohlcujú, čo sa môže negatívne prejaviť bolesťami v krížovej oblasti a v bedrách.

Prečítajte si tiež

Oprite sa doma o stenu a zistite, čo je to správna technika a ekonomika behu
7. Ak chceme robiť pokroky, treba si kúpiť hodinky aj hrudný pás. Pokrok ťažko dosiahneme bez merania tepovej frekvencie či presného počtu metrov na jednotlivé intervaly.

Výkonnostný pokrok sa dá dosiahnuť aj bez elektroniky, ale vyžaduje si to schopnosť, ktorú sa bežec musí naučiť – dokonale vnímať a poznať svoje vlastné telo. Športové hodinky a hrudné pásy slúžia predovšetkým na to, aby sme si svoje subjektívne pocity dokázali objektivizovať.

Pre bežcov, ktorí majú konkrétny výkonnostný cieľ a ich príprava je sofistikovaná, sú dáta dôležitým odrazovým mostíkom: pre trénera aj samotného športovca. Netreba sa nimi však nechať úplne zahltiť, ak človek nie je analytický typ.

Na druhej strane existuje veľká skupina kondičných bežcov, ktorým ide primárne o zážitok, radosť z pohybu alebo vyčistenie hlavy. Pre nich môže byť neustále sledovanie zón a metrov skôr obmedzujúce. Často sa stáva, že bežec potrebuje zo seba vybiť energiu a „zničiť sa“, aj keď by mu hodinky z hľadiska optimálneho progresu radili bežať voľnejšie.

Tepová frekvencia sa dá pomerne presne odhadnúť aj podľa intenzity dýchania a celkového pocitu únavy. Tréning sa dá úspešne viesť aj intuitívne, napríklad formou voľného fartleku, keď sa intenzita mení podľa nálady a chuti, a nie podľa presne naprogramovaných intervalov v hodinkách.

Kľúčom k progresu je teda skôr rovnováha medzi vnímaním potrieb vlastného tela a využívaním dát ako pomocníka, nie ako jediného meradla úspechu.
8. Beh je skvelý a najefektívnejší prostriedok na chudnutie.

Beh je síce dobrým nástrojom na redukciu hmotnosti, ale nie je ideálnym riešením pre každého. Hlavným rizikom je nadmerné zaťaženie pohybového aparátu, najmä ak má človek nadváhu. V takom prípade sa neodporúča začať hneď s behom, ale skôr s kombinovaným tréningom, takzvaným cross-trainingom, a doplňujúcimi cvičeniami.

Je dôležité mať svaly, ktoré vyššiu váhu unesú, inak hrozia zranenia. Z pohľadu výkonnosti a zdravia je cieľom dosiahnuť optimálnu, nie čo najnižšiu váhu. Príliš nízke percento podkožného tuku – u mužov pod 6 % a u žien pod 10 % – je varovným signálom (red flag), ktorý môže viesť k hormonálnym poruchám a strate regeneračných funkcií. U žien je typickým indikátorom príliš nízkej váhy strata menštruačného cyklu.

Ak je však cieľom chudnutie a zdravotný benefit pre srdce, najúčinnejší je beh v aeróbnej zóne. Ide o plynulé, takzvané „hovoriace“ tempo, pri ktorom bežec nie je zadychčaný a dokáže pri pohybe normálne rozprávať. Práve v tejto intenzite sú tuky primárnym zdrojom energie. Kto nepoužíva športové hodinky, mal by sa riadiť jednoduchým pocitom, že beh je skutočne voľný.

Prečítajte si tiež

Samotným rekreačným behom neschudnete, hovorí atletický tréner
9. Tuk sa spaľuje len pri behu s meniacou sa intenzitou, kým dlhý beh v rovnakom tempe buduje iba kondíciu.

Energetické systémy v tele nefungujú ako striktne oddelené schémy, kde by sa po stlačení tlačidla začali spaľovať výhradne tuky alebo cukry. V skutočnosti sú tieto procesy prepojené a prebiehajú súčasne.

Aj pre efektívne spaľovanie tukov telo potrebuje určitú zásobu sacharidov – staré trénerské pravidlo hovorí, že tuky horia v ohni sacharidov. Preto nie je celkom pravdivá ani teória, že beh nalačno automaticky vedie k výraznejšiemu chudnutiu; aj pri snahe o redukciu váhy by mal mať bežec v strave rozumne zastúpené sacharidy.

Hoci intervalové tréningy s meniacou sa intenzitou zvyšujú celkový energetický výdaj, pre priame spaľovanie tukov ako primárneho zdroja energie je najvhodnejšia práve stabilná aeróbna zóna. Dlhý súvislý beh v miernom tempe teda nie je len o budovaní kondície, ale predstavuje ideálne prostredie pre kardiovaskulárny rozvoj a efektívne využívanie tukových zásob.
10. Pred každým behom sa treba výdatne najesť, ideálne sacharidového jedla, napríklad cestovín.

Stratégia stravovania pred behom by sa mala riadiť predovšetkým zdravým rozumom a individuálnymi potrebami, nie dogmou o nutnosti veľkých porcií cestovín. Kým vrcholoví športovci si musia prísne strážiť kalorický príjem, aby sa nedostali do nebezpečného energetického deficitu, bežná populácia má zvyčajne dostatok zásob, z ktorých môže telo čerpať.

Behanie s úplne plným žalúdkom je neprirodzené a kontraproduktívne, pretože organizmus potrebuje energiu na trávenie, čo sa pri behu prejavuje pocitom ťažoby alebo žalúdočnými problémami.

Hoci niektorí elitní bežci cielene trénujú tráviaci systém na prijímanie energie počas záťaže (gut training), ide o špecifickú stratégiu vrcholovej prípravy, ktorá nie je určená pre rekreačných bežcov.

Ak bežec pociťuje hlad tesne pred tréningom, lepšou voľbou než výdatné jedlo je malý a ľahký snack, napríklad banán, ktorý dodá energiu bez zbytočnej záťaže.

Z hľadiska trávenia a využiteľnosti energie býva ryža pre mnohých bežcov vhodnejšou voľbou než cestoviny, najmä v období tesne pred tréningom.

Aj ranný beh nalačno nemusí byť problémom, pretože telo má v zásobách stále určité množstvo glykogénu z predchádzajúceho dňa, pokiaľ nebol vyčerpaný extrémne náročným večerným tréningom.

Výživa je však veľmi subjektívna oblasť a každý si musí nájsť systém, ktorý vyhovuje jeho tráveniu a konkrétnemu dennému rozvrhu.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Ilustračné foto N – Peter Kováč
11. Užívanie magnézia zabráni svalovým kŕčom.

Hoci má horčík medzi ľuďmi povesť univerzálneho lieku proti kŕčom, táto predstava bola mnohokrát vyvrátená. Primárnou príčinou svalového kŕča pri behu je svalová únava vyplývajúca z nedostatočnej pripravenosti na danú záťaž, ktorú môže ďalej umocniť napríklad dehydratácia.

Ak hľadáme príčinu v chýbajúcich mineráloch, kľúčovým vinníkom je skôr nedostatok sodíka v kombinácii s draslíkom, ktoré telo stráca pri potení. Sodík je najvýraznejšie strácaným elektrolytom a pri jeho deficite dochádza k narušeniu svalovej činnosti oveľa skôr.

Magnézium prichádza v poradí dôležitosti až oveľa neskôr a hoci jeho dlhodobý deficit môže zohrávať úlohu, nie je prvou pomocou priamo pri výkone.

Ak má teda bežec tendenciu ku kŕčom, mal by sa v rámci pitného režimu a iónových nápojov zamerať v prvom rade na dopĺňanie solí (sodíka), nie sa spoliehať výhradne na tablety horčíka.

Magnézium môže mať zmysel z dlhodobého hľadiska – najmä u bežcov s jeho nízkym príjmom, kde môže pozitívne ovplyvniť kvalitu spánku, regeneráciu a celkovú nervovo-svalovú rovnováhu.
12. Čím viac vrstiev oblečenia si pri behu oblečiem, tým viac tuku vypotím.

Hoci je dnes najmä u elitných bežcov populárnym trendom obliekať sa do viacerých vrstiev s cieľom vyvolať výraznejšie potenie (heat training), tento prístup nemá priamu súvislosť s efektívnejším spaľovaním tuku.

Nadmerné obliekanie slúži primárne na teplotnú adaptáciu a aklimatizáciu organizmu na vyššie teploty. Ak bežec začne s týmto typom tréningu napríklad na jar, môže byť v letných podmienkach lepšie pripravený na horúčavy, pričom môže dôjsť aj k zvýšeniu objemu krvnej plazmy, čo v konečnom dôsledku podporuje vytrvalostný výkon.

Zároveň však platí, že prehriatie organizmu má priamy negatívny vplyv na výkonnosť, keďže telo musí presmerovať časť energie na termoreguláciu. Ak sa tepelné zaťaženie vymkne kontrole, dochádza k rýchlejšej únave a poklesu výkonu.

Z hľadiska chudnutia ide v tomto prípade takmer výhradne o stratu vody, nie o úbytok tukového tkaniva. Vyšší počet vrstiev oblečenia teda nespôsobí reálny úbytok tuku, ale len urýchli dočasné odvodnenie organizmu, čo z pohľadu dlhodobej redukcie hmotnosti nemá význam.
13. Beh je prirodzený pohyb, preto netreba posilňovať svaly. Navyše, načo sú bežcovi silné ramená alebo svalnatý vrch tela?

Hoci je beh prirodzený, posilňovanie je jeho nevyhnutnou súčasťou, a to nielen z hľadiska výkonu, ale najmä prevencie zranení. Kľúčový je stred tela, takzvaný core, ktorý udržiava organizmus v rovnováhe. Ak je tento stred nestabilný, problémy sa nemusia prejaviť priamo v krížoch, ale často vedú k bolestiam kolien či iných segmentov tela.

Bežecká sila nôh je dôležitá pre každého a možno ju budovať cieľavedome v posilňovni alebo prirodzene, napríklad chôdzou a behom v kopcoch. Pri posilňovaní hornej časti tela je však dôležité zvoliť správnu stratégiu.

Bežec nepotrebuje extrémnu hypertrofiu ani objemné svaly typické pre kulturistiku, keďže nadbytočná svalová hmota predstavuje zbytočnú záťaž a môže zhoršovať bežeckú ekonomiku.

Na druhej strane, primeraná sila v celom tele je základným predpokladom pohybu a s väčšou silou funguje bežecká mechanika lepšie a efektívnejšie. Aj špičkoví svetoví vytrvalci trénujú s voľnými činkami a ovládajú technicky náročné cvičenia, aby dokázali v záveroch pretekov vyvinúť maximálnu rýchlosť.

Posilňovanie navyše chráni bežca pred tým, aby telo pri vyčerpaní všetkých energetických zásob začalo likvidovať vlastnú svalovú hmotu, čo je pre bežného človeka nežiaduci proces.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Do školy sa behom ponáhľajú aj najmenšie deti. Foto N – Peter Kováč
14. Beh je lacný spôsob pohybu.

Beh môže byť skutočne veľmi lacným športom, ale jeho finančná náročnosť závisí predovšetkým od cieľov konkrétneho bežca. Pre človeka, ktorý si chodí zabehať dva- či trikrát do týždňa pre radosť a jeho trasy nepresahujú šesť kilometrov, ide o minimálnu investíciu. Stačia mu jedny kvalitné tenisky, ktoré mu vydržia roky, a základné športové oblečenie.

Na opačnej strane však stoja výkonnostní bežci, u ktorých sa materiál stal kľúčovým faktorom. Moderné karbónové topánky stoja stovky eur, pričom ich deklarovaná životnosť je len niekoľko stoviek kilometrov. Pri vysokom ročnom nábehu sa tak náklady na obuv šplhajú do vysokých súm, hoci beh stále nedosahuje nákladovosť športov ako triatlon.

Kvalitná výbava pritom nie je len o pohodlí; technologický rozdiel medzi bežnou objemovou obuvou a karbónovou pretekárskou topánkou môže pri vyšších rýchlostiach a správnej technike predstavovať rozdiel aj viac ako desať sekúnd na jeden kilometer.

Okrem reálneho technologického prínosu sa v behu objavujú aj doplnky, ktorých účinok je skôr subjektívny, napríklad nosové náplasti podporujúce nosové dýchanie. Tie môžu bežcovi pomôcť lepšie vnímať spôsob dýchania pri voľnej aktivite, no pri vysokom pretekárskom zaťažení nemajú jednoznačne preukázaný vplyv na výkon.

Ak však bežcovi akýkoľvek detail alebo doplnok psychicky pomáha a neškodí mu, môže mať v jeho príprave svoje miesto.
15. Treba sa stále hydratovať, aj pri krátkom polhodinovom behu.

Pitný režim je kľúčový, ale treba naň hľadieť v kontexte celého dňa, nielen samotného výkonu. Zdravý človek by mal bez problémov zvládnuť polhodinový výklus bez toho, aby musel priamo počas neho piť; telo v skutočnosti dokáže fungovať bez vody oveľa dlhšie.

Potreba dopĺňania tekutín počas behu závisí najmä od vonkajšej teploty a miery potenia, pričom výkonnosť začína klesať až pri určitom percente dehydratácie.

Dôležitejšie než pitie počas krátkeho tréningu je to, v akom stave bežec na beh nastupuje. Kritické sú najmä ranné behy, keď je organizmus po noci prirodzene najviac dehydrovaný. Vtedy je vhodné sa pred vybehnutím napiť, ale tekutiny treba prijímať priebežne počas celého dňa.

Rozhodne nie je správne vypiť liter vody nárazovo tesne pred štartom, pretože to môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Hydratácia by mala byť plynulá a vedomá, aby bolo telo na záťaž pripravené už v momente, keď si bežec obúva tenisky.
16. Intervaly sú len pre profi bežcov. Ja si chcem behom oddýchnuť, nie tak brutálne makať.

Intervalový tréning nie je len pre vrcholových športovcov a v skutočnosti nemusí znamenať len brutálne „makať“ až do úplného vyčerpania. Za intervaly sa dá považovať akýkoľvek beh, ktorý nie je súvislý, a pre mnohých rekreačných bežcov môže byť tento spôsob pohybu dokonca prínosnejší než jednotvárne klusanie.

Úseky s premenlivou intenzitou sú skvelým nástrojom na zlepšovanie bežeckej techniky a pomáhajú bežcovi prekonať výkonnostnú stagnáciu, takzvané plató. Je však dôležité rozlíšiť cieľ takéhoto tréningu.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Je dôležité si uvedomiť, že bolesť v kolene často nie je záležitosťou samotného kĺbu, ale môže byť dôsledkom niečoho úplne iného. Foto N – Zoran Boškovič

U niektorých skupín ľudí sa objavuje potreba kompenzovať záťaž z iných oblastí života veľmi náročným tréningom. Ak im takýto beh subjektívne pomáha uvoľniť sa, môže mať svoj význam, no z pohľadu systematického budovania kondície to nie je najefektívnejšia cesta.

Pre skutočný progres je nevyhnutné intenzitu kontrolovať a vyvažovať ju s mierou celkového stresu, ktorému je organizmus počas dňa vystavený. Intervalový tréning teda nie je zakázanou oblasťou pre hobby bežcov, ale ak chcú výkonnostne rásť, mali by ho vnímať ako logicky štruktúrovaný nástroj, a nie len ako prostriedok na okamžité psychické uvoľnenie prostredníctvom totálneho fyzického zničenia.
17. Efektívny tréning musí bolieť, inak nemá zmysel. Ak pri behu kráčam, ide o zlyhanie tréningu.

Pocit diskomfortu v tréningu je úzko spätý s ambíciami bežca. Kým pre vrcholových športovcov je práca s diskomfortom a adaptácia na nepríjemné stavy základom úspechu, u rekreačných bežcov by bolesť nemala byť cieľom, pokiaľ nejde o ich osobný zámer „zničiť sa“.

Príliš vysoká intenzita, najmä u začiatočníkov alebo nepripravených bežcov, môže viesť k neprimeranému fyziologickému stresu a zvyšovať riziko preťaženia či zdravotných komplikácií. Extrémne intenzívne tréningy majú svoje miesto až po postupnej adaptácii organizmu.

Na druhej strane, princípom každého rozvoja je cyklus zaťaženia, určitej miery únavy a následného odpočinku, ktorý vedie k lepšej odolnosti. Rozvoj nenastane, ak sa bežec nikdy nedostane do fázy, ktorá je mu aspoň trochu nepohodlná. To však neznamená, že tréning je zlyhaním, ak človek prejde do chôdze.

Beh by mal byť z hľadiska intenzity vnímaný ako relatívne „ľahký“, hoci nepohodlie sa môže dostaviť v dôsledku dĺžky záťaže a narastajúcej svalovej únavy. Jediným objektívnym meradlom úspešného napredovania je dlhodobý nárast výkonnosti alebo subjektívny pocit, že sa bežec v pohybe cíti lepšie.

Je však dôležité si uvedomiť, že na celkovú formu vplýva nielen samotný tréning, ale aj všetky ostatné stresové faktory z bežného života.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Foto N – Peter Kováč
18. Oddych je pre slabých. Čím viac dní v týždni behám a čím viac kilometrov nazbieram, tým lepší výkon podám.

Tento prístup naráža na základný princíp superkompenzácie – trénovať môžeme len toľko, koľko sme schopní zregenerovať. Naša schopnosť regenerácie je priamo definovaná tým, ako pracujeme a ako žijeme.

Snažiť sa napodobniť tréningové objemy vrcholových športovcov v momente, keď človek trávi osem hodín denne v práci, je nezmysel, pretože telo zvládne len určité penzum záťaže.

To, koľko tréningu organizmus reálne spracuje, závisí od kvality stravy, spánkového režimu, veku či genetiky. Aj dvaja ľudia s identickým zamestnaním môžu regenerovať odlišne rýchlo v závislosti od toho, ako im fungujú hormóny alebo či majú v noci kvalitný spánok.

Tréningový proces je efektívny len vtedy, ak po zaťažení nasleduje dostatočná fáza odpočinku, počas ktorej nastáva adaptácia a posun výkonnosti na vyššiu úroveň. Bez rovnováhy medzi prácou a oddychom k zlepšeniu nedôjde, bez ohľadu na počet odbehaných kilometrov.
19. Hneď po tréningu si treba dať statický strečing.

Statický strečing bezprostredne po každom behu nie je nevyhnutnosťou, hoci elasticita svalov a dobrý kĺbový rozsah sú pre bežca výhodou. Svaly je najlepšie naťahovať, keď sú zahriate, čo robí z času po behu vhodný moment, no treba brať do úvahy aj vonkajšie okolnosti.

V zimnom období je dokonca kontraproduktívne naťahovať sa vonku, pretože spotený bežec v chladnom a veternom počasí riskuje prechladnutie. Vtedy je lepšie ísť hneď po tréningu domov do tepla.

Strečing by mal slúžiť predovšetkým ako forma kompenzácie záťaže. Po intenzívnejšom výkone je vhodnejšie zvoliť statickú formu, ktorá pomáha telo upokojiť a vrátiť do vnútornej pohody, pričom môže mať až meditatívny charakter podobne ako joga. Netreba to však démonizovať – ak má rekreačný bežec na tréning vyhradenú len hodinu, je lepšie uprednostniť samotný beh pred strečingom.

Zaujímavé je, že hypermobilní ľudia sú na tom z hľadiska stability často horšie než tí mierne tuhší, preto má strečing svoje limity a u každého by mal byť individuálny. Pri veľmi náročných tréningoch, kde v svaloch vznikajú mikrotraumy, je dokonca lepšie nechať svaly najskôr odpočinúť a strečing zaradiť až s časovým odstupom.
20. Beh v meste je nezdravý pre znečistenie a výfukové plyny.

Hoci miera znečistenia ovplyvňuje prínosy behu, v mestách ako Bratislava či Praha to vo všeobecnosti nie je dôvod na to, aby človek s pohybom prestal. Výnimkou sú astmatici, ktorí musia byť opatrnejší, a obdobia silných zimných inverzií či smogu, keď je lepšie intenzívnu aktivitu v uliciach obmedziť.

Zaujímavým faktom je, že dediny môžu byť v zimných mesiacoch pre bežca niekedy oveľa horším prostredím než mestá, a to vinou spaľovania tuhých palív v domácnostiach. V takýchto prípadoch je dym v ovzduší koncentrovanejší a nebezpečnejší než bežná mestská premávka.

V porovnaní so situáciou spred tridsiatich rokov, keď bolo znečistenie v priemyselných oblastiach citeľné až fyzicky, je dnešná situácia vo väčšine miest výrazne lepšia.

Bežcom sa odporúča vyhľadávať trasy v parkoch, na kopcoch alebo v lesoparkoch, ktoré slúžia ako prirodzené útočisko s čistejším vzduchom.

Taktiež platí, že pri nižšej intenzite behu a dýchaní cez nos telo prirodzene filtruje časť nečistôt lepšie než pri maximálnom úsilí.

Celkovo by sa k tejto téme nemalo pristupovať dogmaticky – ak je jedinou možnosťou beh v meste, stále je to pre zdravie a psychiku lepšia voľba než úplná rezignácia na pohyb.

3. októbra 2025 13:45
Rozhovory
Z grafického dizajnéra sa stal smetiar: Má to všetky benefity, ktoré som hľadal
Rastislav Kačmár
Peter Sekelský v práci. Foto – OLO
Peter Sekelský v práci. Foto – OLO

Na terasu kaviarne v širšom centre Bratislavy prichádza muž s elegantnými okuliarmi. Sadne si k stolu a objedná si kapučíno. Je pondelok 14.30 h a Peter Sekelský už má na dnes odpracované. Počas rozhovoru občas skontroluje hodinky, aby stihol ísť pre deti do škôlky.

Nie je to tak dávno, čo jeho režim vyzeral úplne inak. Domov chodil podvečer, logistiku okolo detí mala na starosti jeho manželka a on bol rád, ak s nimi po práci stihol stráviť aspoň trocha času.

Potom prišlo radikálne rozhodnutie. Povedal si, že už nechce pracovať ako grafický dizajnér, dal výpoveď a zamestnal sa ako smetiar. V OLO Bratislava pracuje od júna, a aj keď pracuje manuálne, cíti sa oveľa lepšie než predtým.

„Domov chodím menej unavený. Môžem sa cítiť fyzicky vyčerpaný, ale je to iné, než keď som mal z práce úplne unavenú hlavu, ktorá ovplyvňovala aj telo. A večer v posteli už nemusím myslieť na prácu,“ opisuje v rozhovore.

Čo ste dnes robili v práci?

S kolegami sme zvážali záhradný bioodpad v Trnávke. Trávu, konáre a podobne. Väčšinou to ľudia majú pri domoch, ale je to aj v niektorých vnútroblokoch bytových domov.

Máte svoj rajón, do ktorého chodievate pravidelne?

Záhradný bioodpad sa vynáša raz za dva týždne, takže rajónov je viac a takto sa po dvoch týždňoch opakujú. Tento mám asi mesiac a pol, takže ho už celkom poznám.

Je dôležité „naučiť sa“ rajón, poznať ho a vedieť, či je v niečom špecifický?

Snažím sa zapamätať si ho čo najlepšie. Uľahčuje to prácu. Niekedy sa môže zmeniť šofér, vtedy pomôže, ak tomu novému viem povedať, kde sa ide cúvať. Majú síce tablety, na ktorých vidia jednotlivé zberné body, ale určite je lepšie, ak závozník spolupracuje. Občas treba nádobu vytiahnuť spoza výklenku, sledovať, či nie je skrytá za autami, ktoré parkujú pri chodníku.

Kto rozhoduje o tom, kam idete a aký odpad zvážate?

Majster odvozu. Ten skladá posádky, rozdeľuje úlohy. Ráno po príchode do práce vidím na monitore rozpis služieb a o šiestej vyrážame.

Je niečo, čo ako smetiari preferujete viac? Napríklad máte radosť, keď vám pridelia nádoby s papierom, alebo sa nahneváte, ak máte vysypávať sklo.

Ani nie. Každý odpad je svojím spôsobom náročný. Nie je nič, pri čom by si závozníci povedali, že toto je brnkačka, super, že som to dostal.

Už ste si zvykli na zápach?

Som vonku, na vzduchu, až tak to nie je cítiť. Keď stojíme na aute, vtedy je to horšie, ale mne osobne to veľmi neprekáža. A ak by to aj niekomu na začiatku prekážalo, rýchlo si zvykne. Záhradný bioodpad dokonca často vonia, aj to je benefit mojej práce – niekedy cítim z koša mätu alebo levanduľu.

Koľko košov denne vybavíte?

Každý deň je to inak, ale priemerne jedna posádka okolo 500. Ale napríklad rajón Čunovo, Petržalka ich má asi 760.

A koľko váži jeden taký kôš?

Záleží na tom, ako veľmi je naplnený, ale povedal by som, že plný kôš so záhradným bioodpadom môže mať aj 80 kíl a viac, ak je nádoba plná. Napríklad mokrá tráva je dosť ťažká.

Vy ho však nezdvíhate, ale ťaháte.

Áno, dôležitý je ťah a narábanie s nádobou. Ak je zle otočená, musíme ju vytiahnuť a otočiť tak, aby ju podávač mohol zdvihnúť a vysypať. Vtedy cítime jej váhu. Samozrejme, závisí to aj od povrchu. Niekde pri domoch alebo záhradkách je štrk, tam je to horšie než na asfalte. Keď sme zbierali pri domoch vrecia na plast a papier, bolo to o inom, vtedy som musel vrecia fyzicky zdvíhať a hádzať do auta. To bol taký aerobik, niektoré boli ťažké, najmä ak tam boli časopisy. Pri komunále zasa potrebujem kľúče od stojísk, musíme ich otvárať.

Päťsto až sedemsto košov, každý približne 80 kíl. Delené dvoma závozníkmi. Prvé dni ste to asi cítili.

Áno. Mal som sedavé zamestnanie, takže prišla svalovica, ale netrvalo to dlho, našťastie.

Pozeral som si váš profil na LinkedIn-e. Roky ste robili v reklamných agentúrach ako grafický dizajnér, boli ste aj freelancer. Od júna si tam uvádzate pozíciu závozníka v OLO Bratislava. Čo sa stalo?

Je za tým viacero faktorov. Prvým je, že som vyhorel. Po rokoch v grafickom dizajne som cítil, že mám problém vymýšľať veci, byť kreatívny. Už som sa nevedel naštartovať, nenapĺňalo ma to takým spôsobom, že by som chcel pokračovať.

Chodili ste do práce, dostávali ste zákazky alebo zadania, ale už ste sa na ne nevedeli namotivovať.

Presne tak. Začali mi prekážať aj termíny a to, ako klienti často zasahujú do kreatívneho procesu a dizajnér s tým musí súhlasiť. Prichádzalo to postupne.

Grafický dizajn sa bez kreativity asi robí ťažko.

Niektoré veci sú len technické, dajú sa naučiť a robiť automaticky, ale kreativita je veľmi potrebná.
Zobraziť väčšie rozlíšenie
Peter Sekelský. Foto – archív P.S.

Čo boli ďalšie faktory?

Ďalším dôvodom bolo to, ako funguje marketingová brandža. Ak chcete pracovať pre agentúru, väčšinou si musíte založiť živnosť. Už som v tom nechcel pokračovať. Platil som odvody, ale keď sa nám narodili deti, uvedomil som si, že som nemal nárok prakticky na nič – péenky, dovolenky a tak ďalej. Jedine, ak by mi to zamestnávateľ dal ako benefit. No ani vtedy to nie je to isté, ako byť zamestnancom. Ponuky na trvalý pracovný pomer sú v marketingu naozaj obmedzené. Stávalo sa, že bolo nevyhnutné zostať doma s deťmi, a ja som si musel zobrať neplatenú dovolenku. Často to bolo všetko na manželke, ktorá má, našťastie, možnosť flexibility.

Takže dôležité pri rozhodovaní boli aj deti.

Určite. Chcel som, aby to nebolo len na manželke. Veľakrát musela deti do školy odviezť ona a aj ich poobede vyzdvihnúť. Ja som skončil v práci o piatej, a kým som prišiel domov, bolo pol šiestej. Rýchlo nejaká večera a ukladať deti na spánok.

Cítil som, že chcem tráviť viac času s rodinou. A myslím, že je veľa rodičov, ktorí by privítali, ak by mohli skončiť o jednej ako ja a venovať sa rodine.

Dopracovali ste sa k tomu, že už nechcete robiť v marketingovej brandži. Ale prečo smetiar?

Od začiatku som vedel, že chcem robiť fyzickú prácu. Takú, kde okamžite uvidím výsledok a nemusím až tak používať hlavu. Začal som si teda niečo hľadať a veľmi mi záležalo na pracovnom čase. To znamená, že ponuka bola dosť obmedzená. Pozeral som si web Profesie a našiel som tam ponuku OLO Bratislava. Malo to všetky benefity, ktoré som hľadal – pracovný čas od 6 do 13, péenky, dovolenka, 13. a 14. plat, odmeny v rámci hospodárenia spoločnosti. Tak som išiel na pohovor.

Boli okrem pohovoru aj nejaké fyzické skúšky?

Nie, nemusel som nijako dokazovať, že to fyzicky zvládnem. Na prácu smetiara nemusíte byť príliš fyzicky zdatný, ani ja nie som kulturista, nemám veľké svaly. Nejde o zdvíhanie, ale o ťah a prax. Jasné, že to nie je ľahká práca, ale nie je to o svaloch.

Keďže ste mali sedavé zamestnanie, aj tento pohyb v práci je asi jeden z benefitov.

Rozhodne. Cítim sa oveľa lepšie, ako keď som pracoval v kancelárii, domov chodím menej unavený. Môžem sa cítiť fyzicky vyčerpaný, ale je to iné, ako keď som mal z práce úplne unavenú hlavu, ktorá ovplyvňovala aj telo. A necítim psychickú záťaž ako predtým. Večer v posteli už nemusím myslieť na prácu. Síce vstávam o 4.30 h, aby som už o šiestej mohol pracovať, ale zvyčajne o jednej končíme.

Čo vám povedala rodina, keď ste sa rozhodli, že budete smetiarom? Stále platí, že mnohé práce sú spoločnosťou vnímané ako menejcenné, hoci sú nenahraditeľné. Tak je to aj pri smetiaroch.

Rozhodnutie sme urobili s manželkou, dôverovala mi, že to zvládnem, za čo jej ďakujem. A deťom sa to veľmi páči, pre ne som momentálne hrdina. Dvojročný syn sa ma niekedy len tak s nadšením v očiach opýta: Tatino, ty si smetiar? A aj staršia dcéra to vníma pozitívne. Deti majú smetiarov rady, to asi poznajú všetci rodičia.

Vyhorenie sa často spája aj so stresom. Aj smetiarska práca však dokáže byť dosť stresujúca, nie? Máte časové okno, v rámci ktorého to musíte stihnúť, alebo ste niekde uprostred cesty, v premávke…

Samozrejme, niekedy nastanú stresujúce situácie, niektoré miesta sú problematické, ale nie je to tak počas celej zmeny. Stane sa, že nádoby sú pri hlavnej ceste, niekde po obidvoch stranách a my to musíme ťahať z opačnej strany v plnej premávke, ale na to sme aj školení.

Čo vás na začiatku najviac prekvapilo?

Prekvapilo ma, že som nemal problém zvládnuť to. Nie som technický typ, myslel som si, že mi to môže spôsobiť nejaké problémy, ale nestalo sa. Je však zaujímavé vidieť túto prácu z druhej strany. Už viem, čo všetko je za tým vysypávaním.

Vo svojom statuse na LinkedIn-e ste opisovali asi to najznámejšie klišé, ktoré sa so smetiarmi spája. Ide o vetu „Keď sa nebudeš učiť, bude z teba smetiar.“ Mali ste nejaké predsudky, keď ste nastupovali do práce?

Nie, vôbec som nemal predsudky voči ľuďom, ktorí tam pracujú. Mám teraz na rajóne skvelých kolegov – závozníka Michala a vodiča Reného. Od prvého dňa to v OLO bolo veľmi príjemné, páčilo sa mi, že sa všetci kamarátsky zdravia, necítiť žiadne rozdiely. Všetci boli veľmi nápomocní, všetko mi vysvetlili. Ani mne nikto nedal najavo, že by som mal byť nejaký mäkkýš, pretože doteraz som bol grafickým dizajnérom. Je tam veľa rôznych príbehov od kuchára až po učiteľa.

Stalo sa vám, že by niekto pozeral na vás zhora alebo by vám pri vynášaní dával pocítiť, že vaša práca je menejcenná?

Vôbec. Mám skôr pozitívne zážitky. Ľudia nám ďakujú, zdravia nás. Mám oveľa viac okamžitej a pozitívnej spätnej väzby než v predchádzajúcej práci.

Asi väčšina z nás pozná situáciu, keď susedia nerozložia krabice, nahádžu ich do koša na papier a ten sa zaplní rýchlo, hoci polovicu nádoby tvorí v skutočnosti vzduch. Ďalšie kartóny už potom končia pri koši. Smetiari tento odpad neberú. Máte to zakázané?

Našou úlohou je riešiť obsah nádob, nie to, čo je popri nich. Platí to aj pri spomínanom bioodpade. Ak niekto nechá napríklad kopu konárov pri koši, nezoberieme to.

Čo je na Bratislave z pohľadu smetiara najlepšie a čo najhoršie? V mestách, kde je veľa kopcov alebo historické úzke uličky, to je zrejme komplikovanejšie.

Aj tu to máme, napríklad na Kolibe je to v kopcoch, domy sú vysoko a cesta nie je úplne najlepšia. Aj v centre to býva komplikované, je tam veľa áut, užšie ulice, naši šoféri to často majú vypočítané na centimetre. Na takých miestach si aj my musíme dávať pozor na zaparkované autá. Ľahšie je to potom pri veľkých stojiskách na sídliskách alebo v mestských častiach, kde sú domy.

Trvalo dlho, kým ste zvládli naskakovanie na auto?

Zásada je, že auto sa nesmie hýbať, keď nastupujeme a vystupujeme. Takže to v skutočnosti nie je naskakovanie. Preto to je nie je až také zložité. No a potom sa už za jazdy treba len poriadne držať. Zo začiatku som si myslel, že s tým budem mať problém, že príde strach, keď podo mnou bude len cesta, ale je to v pohode. Na dlhšie trasy už ideme do kabíny. Po niektorých dňoch mi však hodinky ukazujú desiatky nastúpaných poschodí.

Nenechali ste si žiadne bokovky v dizajne, ktoré by ste riešili popri aktuálnej práci?

Nie, momentálne nič také nemám, chcel som sa úplne odstrihnúť.

Je možné, že sa k tomu niekedy vrátite?

Momentálne nad tým nerozmýšľam, ale asi by som nechcel navždy skončiť s kreatívou. Zatiaľ však neviem, kedy a ako by sa v tom dalo pokračovať. Vnímam aj svoj vek – v decembri budem mať 48 a na pracovnom trhu už nie som taký atraktívny. Pocítil som to aj na vlastnej koži. Keď som vlani skončil v jednej firme a ešte som chcel pokračovať v grafickom dizajne, rozposielal som životopisy s dátumom narodenia. Nikto sa mi neozval. Keď som ich začal posielať bez neho, zrazu sa ozývali.

Nemôže sa stať, že ak z toho teraz na pár rokov vypadnete, bude problém dobehnúť technologický vývoj aj trendy?

Môže. Princípy dizajnu zostávajú do veľkej miery rovnaké, ale áno, doba sa vyvíja, výrazne do toho zasiahla aj AI, s ktorou treba držať krok.

AI je pre grafických dizajnérov asi nepríjemná vec. Viem si predstaviť, že mnohí klienti si vravia, že sa to vďaka nej dá urobiť lacnejšie.

Má to dva aspekty. Na jednej strane je AI pre dizajnérov veľká pomoc v kreatívnom procese. Grafický softvér už obsahuje mnohé vychytávky, ktoré uľahčia prácu aj ľuďom, čo sa pohybujú v brandži. Niekedy sme to museli urputne vyklikávať, teraz je to omnoho jednoduchšie. Napríklad odstránenie pozadia pri postave s vlasmi – dnes to označím a za sekundu je to hotové.

Druhá vec je, že časť klientov si dnes už myslí, že branding zvládnu sami s pomocou AI, že dokážu na sociálne siete generovať obsah a tvoriť značku bez toho, aby do toho zasahoval akýkoľvek dizajnér. Podľa mňa ešte AI nie je na tejto úrovni, aj keď viem, že pri niektorých typoch produktov funguje lepšie než pri iných.

Ak niekto potrebuje len rýchlo tvoriť a hádzať na sociálne siete jednoduchšie obrázky, môže to byť okej. Pri veľkých kampaniach je ľudský element stále nevyhnutný.

Kreatívci majú problém aj s autorskými právami – AI sa učí na niečom, čo oni vytvorili, aj to využíva pri svojej tvorbe.

Určite by tam mala byť nejaká regulácia. Vezmime si napríklad Simpsonovcov, ktorých niekto vymyslel, vytvoril a nakreslil. A dnes AI generuje obrázky na počkanie, ktoré tento výtvor využívajú. Ktokoľvek s tým môže urobiť čokoľvek a autor s tým nemôže nič spraviť.

Chodím so staršou ženou, ale chcel by som takú, s ktorou si môžem založiť rodinu. Ako ju nájsť, keď už mám 40?

Mám 40 rokov, som slobodný, bezdetný.

Mám vzťah so staršou ženou – ona už má odžité, rodinu, deti. Ja nemám nič. Nechápe, že som mladší a mám kamarátov a kamarátky. Všetko, čo nerobím s ňou, je zlé, všetci sú zlí. Ona sa tvári, akoby mala na mňa vlastnícke právo. Čokoľvek, čo poviem a čo nie je podľa jej predstáv, je zlé.

Som zacyklený v bludnom kruhu. Rád by som si našiel niekoho seberovného, s kým si môžem založiť rodinu. Ale niekedy mám pocit, že som už za zenitom a že všetky rovesníčky už rodiny majú alebo už nechcú mať deti. Nemôžem si nájsť nikoho na život.

Kde mám hľadať? Chodím na spoločenské akcie, neschovávam sa doma, ale stále nič.

Andrej, 40 rokov

Odpovedá psychológ Norbert UhnákZobraziť väčšie rozlíšenie

Milý Andrej,

rozumiem, že nemusí byť ľahké nájsť si do života seberovného partnera či partnerku. V hľadaní môžete naraziť na rôzne úskalia. Aby ste sa mohli posunúť ďalej v smere, ktorým sa chcete uberať – založiť si rodinu –, bude užitočné tieto úskalia pomenovať.

Prvým úskalím je Váš aktuálny partnerský vzťah. Možno poznáte príbeh bájneho kráľa Odysea a jeho dobrodružstvá na ceste z vojenskej výpravy v Tróji domov na rodný ostrov Itaka, kde ho čakala jeho rodina. Cestou domov ho brzdili všelijaké neprajné božstvá, hrôzostrašné príšery, ale aj zvodné manipulatívne bytosti ženského rodu, ktoré ho chceli len pre seba ako spoločnosť, sexuálnu hračku či dokonca ako potravu. Jeho skutočné potreby a túžby ich nezaujímali. Z ich okúzľujúceho vplyvu sa mu podarilo vymaniť sa tým, že ich jednoducho prestal počúvať, nechal ich pôvaby tak a pohol sa ďalej.

Niečím mi Odysea pripomínate. Myslím si, že ak túžite po založení si vlastnej rodiny, iné ako rozchod so ženou, ktorá Vás znehodnocuje a Vy si ňou nechávate znižovať sebahodnotenie a negatívne skresľovať svoje perspektívy, Vás nečaká. Bolesť, ktorú Vám spôsobí rozchod a prerušenie komunikácie s ňou, bude cenou za Vašu slobodu a otvorenie sa novým vzťahovým možnostiam, ktoré teraz nevidíte.

Nasleduje však úskalie druhé – potrebujete sa nielen neukrývať, ale aj otvorene a priamo vyjadrovať svoj záujem o ženy, ktoré sa Vám páčia a s ktorými si viete predstaviť spoločnú budúcnosť. Jasne prezentujte svoj úmysel nájsť si partnerku a založiť si s ňou v dohľadnom čase rodinu. Jasne vyjadrite svoju ochotu viazať sa – citovo i materiálne. Zoznamujte sa aktívne, využívajte na to rôzne možnosti a stanovte si to ako svoju prioritu. Prijmite aj námahu, nepohodu, zážitky zahanbenia, odmietnutia, sklamania a únavu z randenia. Z praxe Vám môžem povedať, že takíto priami, vytrvalí a solídni muži sú veľmi žiadaní a atraktívni.

Prajem Vám, aby ste sa nakoniec stretli ako bájny hrdina so svojou Penelopou, ktorá Vás bude milovať, mať v úcte a nezľakne sa výziev, ktoré vás oboch budú čakať. Rozmarné božstvá sa nakoniec umiernia, požehnajú Vám, potvory si nájdu iné obete a dajú pokoj. A Vy si suverénne a dôstojne vytvoríte vlastný život.