Kvôli konsolidácii si museli nájsť ďalšie práce, teraz na to tvrdo doplácajú. „Máme robiť na čierno?“ pýtajú sa rodičia
Robert Fico a Ladislav Kamenický
2fotky v galérii
Robert Fico a Ladislav Kamenický
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Katarína Runnová
Katarína Runnová
Michaela Paulovič
Michaela Paulovič
Frederika Lodová
Frederika Lodová
Uložiť článok
Pracujú od svitu do mrku, aby uživili rodiny, no štát ich namiesto vďaky trestá. Príbehy troch pracujúcich Slovákov odhaľujú krutú realitu slovenského daňového systému: čím viac sa snažíte, tým menej vám zostane v peňaženke.

Pracovala vyše 200 hodín mesačne, striedala zmeny v nemocnici s opatrovaním ťažko chorých seniorov a namiesto zaslúženej odmeny si našla na výplatnej páske o 886 eur menej. Nedávno sme zverejnili príbeh zdravotnej sestry Zdeny z Trnavy, ktorá má dve práce, aby sama uživila svoje tri deti.

Výsledok? Štát jej nielen zvýšil daňové zaťaženie, ale v rámci úsporných opatrení ju obral aj o daňový bonus na deti.

Slovenský daňový systém je totiž voči ľuďom, ktorí pracujú priveľa, neúprosný – na každého hľadí optikou celkového ročného zárobku, nie odpracovaných hodín či náročnosti životnej situácie. Ľahko sa tak môže stať, že takzvanú „milionársku daň“ uplatní aj na samoživiteľku s troma deťmi, ktorá má viac zamestnaní len preto, aby ich dokázala uživiť.

Po zverejnení príbehu zdravotnej sestry sa nám ozvali desiatky čitateľov s podobnou skúsenosťou. Prečítajte si príbehy troch ľudí, ktorí doplatili na snahu dopriať sebe a svojim rodinám dôstojný život.
Učiteľka Adriana: Doplatila som na to, že som štátu nič netajila

Adriana pochádza z piatich detí. Obaja jej rodičia boli robotníci a ako sama tvrdí, peňazí nemali nikdy nazvyš. Vedela, že na žiadne dedičstvo či finančnú pomoc z ich strany sa spoliehať nemôže. V snahe zabezpečiť seba aj svoju budúcu rodinu sa preto rozhodla staviť na vzdelanie.

Najskôr vyštudovala pedagogiku a následne si vzdelanie rozšírila aj o druhý odbor – logopédiu. Postupne však zistila, že ani dva vysokoškolské diplomy jej rodine stabilnú budúcnosť nezaručia.

„Minulý rok som vnímala zdražovanie pri každom nákupe potravín, preto som sa rozhodla viac pracovať,“ priznáva učiteľka z východného Slovenska. Po tom, čo dopoludnia odučila deti na základnej škole, nastupovala na popoludňajšie „šichty“ – raz ako logopedička v poradenskom centre, inokedy v materskej škole a pár hodín týždenne v miestnom centre voľného času.

„Naivne som si myslela, že keď budem pracovať od skorého rána do večera, budeme sa mať lepšie,“ hovorí smutne Adriana, ktorá na daniach a odvodoch štátu za minulý rok odviedla vyše 6-tisíc eur.
Deň učiteľov na Slovensku oslavujeme 28. marca. Zaslúžia si náš obdiv a úctu.
2fotky v galérii
Deň učiteľov na Slovensku oslavujeme 28. marca. Zaslúžia si náš obdiv a úctu.
Zdroj: istock

O to väčší šok ju čakal pred pár týždňami. „Vo všetkých zamestnaniach mi každý mesiac sťahovali daň, zdravotné aj sociálne odvody. Nečakala som, že po daňovom priznaní, kde som nič nezatajila, mi štát vyrubí nedoplatok na dani vo výške 986 eur,“ dodáva rezignovane.

Dôvod je prostý: učiteľka z východného Slovenska zarobila priveľa.

Štát jej tak síce počas roka vo všetkých zamestnaniach strhával preddavky na daň bežným spôsobom, avšak v ročnom zúčtovaní sa jej príjmy sčítali, v dôsledku čoho jej celkový príjem dosiahol 40 275 eur.

V tom momente sa spustil mechanizmus známy pod pojmom „milionárska daň“. Ide o postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na základe vyššieho príjmu. Jednoducho povedané – ak si v zamestnaní finančne prilepšíte nad určitú hranicu, odvediete viac na dani z príjmu. Štát totiž predpokladá, že človek s príjmom nad 40-tisíc eur už nepotrebuje plnú daňovú úľavu.

Adriana spolu s manželom, ktorý kvôli zdravotným problémom môže odpracovať len pár hodín denne, nechápavo krútia hlavami. „Som prekvapená, ako je ten náš systém nastavený. Ľudia, ktorí pracujú a pravidelne odvádzajú dane, by sa mali mať lepšie, ale na Slovensku to určite neplatí,“ konštatuje päťdesiatnička, ktorá spolu s rodinou žije v trojizbovom byte.

Manželia priznávajú, že keď boli deti menšie, raz ročne si dopriali aspoň letnú dovolenku v Chorvátsku. V posledných rokoch im však neostáva rozpočet už ani na tú. „Šetrili sme každé euro, keďže v auguste tohto roka sa vydáva naša dcéra. Všetko je veľmi drahé, tešila som sa, že mám viac zamestnaní, že to bude jednoduchšie. Zjavne som sa mýlila,“ uzatvára trojnásobná matka.
IT-čkár Ondrej: V potravinách každý deň premýšľam, čo ešte môžem kúpiť

IT špecialista Ondrej žije v okrese Krupina spolu s manželkou a troma deťmi vo veku 8, 12 a 15 rokov. Napriek tomu, že jeho pozícia si vyžaduje vysokú odbornosť, na jeho plate sa to až tak neodráža. Ako živiteľ rodiny sa vždy spoliehal na to, že štát mu výchovu aspoň sčasti uľahčí cez daňový bonus. Realita posledných dvoch rokov mu však uštedrila tvrdú ranu.

Vláda totiž v snahe ozdraviť verejné financie prijala viacero bolestivých opatrení, pričom jedným z nich bolo práve výrazné osekanie daňového bonusu na deti.

Kým ešte v roku 2024 dostával Ondrej na tri deti daňový bonus vo výške 420 eur mesačne, čo jeho rodine pomáhalo vykryť náklady na školu, krúžky a hypotéku, v roku 2025 dostal už iba 90 eur.

To však ešte netušil, že po novom už nebude môcť počítať ani s touto sumou. „Od začiatku tohto roka som sa musel dobrovoľne vzdať daňového bonusu úplne, keďže mi vďaka aktuálne platnej legislatíve vznikol pri ročnom zúčtovaní dane z príjmov nedoplatok 810 eur. O daňový bonus na deti som teda kompletne prišiel,“ krúti nešťastne hlavou.
Predaj chleba. Ilustračné foto.
Prečítajte si tiež:
Samorodičia už dnes žijú v chudobe, vládne škrty príspevkov ich dostanú na dno (prepočet)

Ondrejovi bude štát tento nedoplatok sťahovať z každej výplaty po dobu nasledujúcich štyroch mesiacov. To znamená, že každý mesiac bude jeho výplata o 200 eur nižšia.

Rodinný rozpočet nepomôže nafúknuť ani Ondrejova manželka, ktorá má ako profesionálna fotografka podlimitný príjem. Ročne zarobí len približne 7-tisíc eur. Navyše, po novom jej štát aj z tejto sumy časť vezme, keďže od začiatku tohto roka majú všetci živnostníci povinnosť platiť minimálne odvody, a to bez ohľadu na to, koľko zarobia.

„Je to pre nás zníženie životnej úrovne rapídnym spôsobom. Nehovoriac o tom, že sme zaťažení hypotékou na dom. V potravinách sa každý deň zamýšľam, čo si ešte môžeme dovoliť nakúpiť, aby sme nešli do mínusu,“ priznáva Ondrej.

Netají sa tým, že z toho, čo vláda Slovákom pripravila za posledné tri roky, je absolútne znechutený. „Konsolidačné opatrenia nás ožobračujú čím ďalej, tým viac. Navyše, asi je to úplne zbytočné, ak sa verejné financie vôbec neozdravujú. Ten, kto nepracuje a neživí početnú rodinu, si to neuvedomuje, pretože jeho to takto nepostihne,“ dodáva otec troch detí.
Jana: Chcela som si len dovoliť ísť k lekárovi, keď ma bolí zub

Jana z Trnavy sa na Vianoce 2024, len pár mesiacov po tom, čo vláda Roberta Fica predstavila druhý balík konsolidačných opatrení, rozhodla pre radikálny krok. Hoci v bratislavskej pobočke banky mala v tom čase stabilnú prácu na plný úväzok, stále počítala každé euro, odopierala si nevyhnutné návštevy lekárov a voľný čas trávila výhradne doma.

V snahe mať sa o niečo lepšie si počas víkendov a večerov začala privyrábať v potravinovom reťazci. V obchode trávila ďalších 80 hodín mesačne, vďaka čomu si dokázala prilepšiť o viac ako 600 eur v hrubom.

„Cítila som, že konečne môžem fungovať ako normálny človek a nemusím rátať každé euro. Napríklad, že môžem ísť k zubárovi bez toho, aby som odkladala zákrok na ďalší mesiac, alebo si môžeme s manželom len tak zájsť večer do kina,“ vysvetľuje nám počas telefonického rozhovoru Jana. Zároveň nás poprosí, aby sme nezverejňovali jej celé meno, pretože jej nie je príjemné hovoriť o financiách „pred celým Slovenskom“.
Usmev zubarka prehliadka dreamstime
Prečítajte si tiež:
Ošetrenie u zubára začína byť výsadou bohatých. Kam až stúpnu ceny zákrokov?

Jana však pred pár dňami pochopila, že malým „radostiam“, ktoré si mohla vlani dopriať vďaka druhej práci, zrejme nadobro odzvonilo. Ročné zúčtovanie jej totiž pripravilo nepríjemné prekvapenie. Vyšší príjem spôsobil, že kým po minulé roky sa štyridsiatnička tešila na preplatok okolo 900 eur, tento rok si nielenže bude musieť poradiť bez neho, ale štátu bude musieť ešte doplatiť viac ako 30 eur.

„Pobavilo ma, keď pán prezident Pellegrini zverejnil svoju výplatnú pásku. Ja by som sa tešila, aj ak by mi prišlo mesačne v čistom dvetisíc eur,“ smeje sa Jana, ktorá žije s manželom v rodinnom dome kúsok za Trnavou.

Je presvedčená o tom, že takto nastavený systém smeruje k tomu, že ľudia budú čoraz viac obchádzať systém a štátu priznávať menej peňazí, ako zarobia. „Mám kolegyňu, ktorej manžel pracuje na stavbe. Zarába len minimálnu mzdu a vyše 1 500 eur mu ide na ruku. Zamestnávateľ je vysmiaty kvôli odvodom, on má v „čistom“ peniaze, na ktoré mu štát nesiahne,“ hovorí Jana a dodáva, že sa mu vlastne vôbec nečuduje.

Likvidačná výplata pre zdravotnú sestru z Trnavy: Za snahu postarať sa o rodinu mi štát v rámci konsolidácie zobral takmer 900 eur
Samoživitelia varovali pred dôsledkami škrtov v daňovom bonuse na deti už na jeseň 2024.
2fotky v galérii
Samoživitelia varovali pred dôsledkami škrtov v daňovom bonuse na deti už na jeseň 2024.
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk, freepik.com
Katarína Runnová
Katarína Runnová
Michaela Paulovič
Michaela Paulovič
Uložiť článok
Zdravotná sestra sa snaží zabezpečiť tri deti, no od štátu dostala namiesto pomoci tvrdú ranu. Aby mala z čoho zaplatiť účty, musela si v banke navýšiť pôžičku.

Zdravotná sestra Zdena pracuje vo fakultnej nemocnici v Trnave na plný úväzok. Aby matka troch detí dokázala zaplatiť nájom a splátku pôžičky, musí po poobedných a nočných zmenách nastupovať do druhej práce.

„Každé jedno euro mám poctivo odpracované. Nie sú to peniaze zadarmo, je to ťažká robota, ktorú by málokto chcel robiť,“ hovorí unaveným hlasom zdravotná sestra, ktorá sa po celodennej službe v nemocnici chodí starať o ťažko chorých pacientov k nim domov.

Mesačne tak odpracuje viac ako 200 hodín, avšak ako matka samoživiteľka nemá na výber. Práve snaha zabezpečiť rodinu sa jej kruto vypomstila. Štát jej z poslednej výplaty strhol 886 eur.

„Prvá myšlienka bola, že to musí byť omyl. Písala som mzdárke, či sa nepomýlila v desatinnej čiarke,“ spomína Zdena na moment, keď jej prišla SMS s informáciou o výplate, ktorá bola výrazne nižšia, než je zvyknutá. Účtovníčka ju však ubezpečila, že k žiadnej chybe nedošlo.
Ilustračná fotografia
Prečítajte si tiež:
Má dve práce, aby uživila tri deti. Štát konsoliduje na rodinách s deťmi a chudobných živnostníkoch (videopodcast)
Musela som si navýšiť pôžičku

Mzdárka pani Zdene poslala vysvetlenie spolu s podrobným rozpisom, ktorý má naša redakcia k dispozícii. Vyplýva z neho, že zdravotná sestra jednoducho doplatila na to, že priveľa pracovala.

Slovenský daňový systém sa totiž na každého pracujúceho pozerá optikou celkového ročného zárobku, nie odpracovaných hodín či náročnosti životnej situácie. Kým počas roka jej v oboch prácach strhávali preddavky na daň bežným spôsobom, v ročnom zúčtovaní sa oba príjmy sčítali.

V praxi tak jej hrubý zárobok z nemocnice a príjem z vedľajšej práce presiahli hranicu 39 800 eur. V tom momente sa spustil mechanizmus známy pod pojmom „milionárska daň“. Ide o postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na základe vyššieho príjmu. Jednoducho povedané – ak si v zamestnaní finančne prilepšíte nad určitú hranicu, odvediete viac na dani z príjmu. Štát totiž predpokladá, že človek s príjmom takmer 40-tisíc eur už nepotrebuje plnú daňovú úľavu.

Namiesto štandardnej nezdaniteľnej časti vo výške 5 753,76 eur systém pani Zdene kvôli vyššiemu zárobku uznal len 3 480,97 eur. Tento rozdiel v „nezdanených peniazoch“ vytvoril okamžitý nedoplatok na dani vo výške takmer 400 eur.
Krutý výpočet bonusu na deti

K tomuto nedoplatku sa pridali aj dôsledky, pred ktorými rodičia – samoživitelia varovali už na jeseň 2024. Vláda totiž v snahe konsolidovať pristúpila k výrazným škrtom vo výške vyplácaných daňových bonusov, čím chcela do štátnej kasy získať zhruba 170 miliónov eur.

Daňový bonus na dieťa do 15 rokov, ktorý predstavoval 140 eur, od minulého roka klesol na 100 eur. Bonus na dieťa vo veku 15 až 18 rokov, ktorého maximálna výška bola 140 eur, klesol na 50 eur. Na staršie deti vo veku 18 rokov a viac sa po novom bonus, ktorý predtým predstavoval 50 eur, neuplatňuje.

Výpočet výšky daňového bonusu sa zároveň odvíja od výšky príjmu zamestnanca. Ľuďom od príjmovej hranice 2 480 eur nárok na bonus klesá a ľudia s príjmom vyšším ako 3 632 eur naň už nárok nemajú.

Zdravotná sestra z Trnavy, ktorá vlani drela v dvoch prácach, tak mala podľa nových pravidiel nárok na bonus iba v prípade jedného z troch detí –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ toho najmladšieho. A keďže jej daňový základ za minulý rok predstavoval 34 517 eur, nárok na daňový bonus sa výrazne krátil.

Štát jej totiž v priebehu roka síce vyplatil bonus vo výške 811 eur, avšak keď zistil, že mala vyšší príjem, spätne jej uznal nárok len na 322 eur.

„Tým, že som sa snažila privyrobiť si, sa mi navýšil celkový príjem a ja som netušila, že daňový bonus je ohraničený určitou výškou platu. Hlavný zamestnávateľ mi bonus normálne priznal, ale pri ročnom zúčtovaní štát vyhodnotil, že som zarobila veľa, a tak mi ho spätne stiahli,“ hovorí so smútkom v hlase zdravotná sestra.

Smutne konštatuje, že štát jej daňový bonus na dve staršie deti zrušil s tým, že po ich 18. roku naň už nemá nárok, a pri školopovinnom dieťati jej ho zase znížil, pretože zarobila príliš veľa.

„Toto nie je ani sociálny, ani prorodinný štát, deti ho zaujímajú, len kým sa nenarodia,“ nešetrí kritikou trojnásobná matka. Okrem starostlivosti o deti platí 750 eur mesačne za podnájom a k tomu spláca pôžičku vo výške 550 eur.

Zdena priznáva, že kvôli vysokému nedoplatku musela zájsť do banky. „Musela som si navýšiť pôžičku, inak by som tento mesiac nezvládla. Viem, že toto sa nestalo len mne, nie som sama, ktorým zobrali toľko peňazí,“ hovorí rozhorčene.
Na konsolidáciu sa skladajú pracujúci

Keď to zhrnieme, trnavská Fakultná nemocnica stiahla z poslednej výplaty pani Zdene dokopy viac ako 886 eur. Ide o súčet daňového nedoplatku vo výške takmer 398 eur a „omylom“ poskytnutého bonusu na dieťa vo výške takmer 489 eur.

Zdravotná sestra však zďaleka nie je jediná, kto na vlastnej peňaženke pociťuje následky konsolidačných opatrení štvrtej vlády Roberta Fica. Dáta Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) jasne ukazujú, že najväčšími obeťami konsolidácie budú aj tento rok pracujúce rodiny v produktívnom veku.
Ján Tóth v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom
Prečítajte si tiež:
Rozpočtoví odborníci ukázali, ako konsolidácia doľahne na rodiny. Niektorým vezme aj tisícku

Kým priemerný vplyv na slovenskú domácnosť predstavuje pokles disponibilného príjmu o 2,1 percenta, čo je približne 376 eur ročne, pri špecifických skupinách sú tieto čísla násobne vyššie:

Rodiny s deťmi a pracovným príjmom prídu v priemere o 534 eur ročne.
Viacpočetné rodiny (3 a viac detí) prídu kvôli kombinácii nižšieho daňového bonusu a vyšších nepriamych daní v priemere o 598 eur.
Živnostníci (SZČO) sú absolútnymi „víťazmi“ v negatívnom zmysle slova. Rodina s deťmi, kde je rodič živnostníkom, príde priemerne až o 1 056 eur ročne, čo predstavuje prepad príjmov o 4,3 percenta.

RRZ dopady konsolidacie 2026
2fotky v galérii
RRZ dopady konsolidacie 2026
Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Na opačnom konci spektra stoja dôchodcovia a rodiny bez pracovných príjmov, u ktorých je vplyv konsolidácie minimálny (okolo 0,6 až 1 percento). Analytici RRZ tak potvrdzujú smutný paradox: štát v rámci konsolidácie hľadá zdroje primárne v peňaženkách tých, ktorí pracujú a vychovávajú ďalšiu generáciu.