Před rokem se v Rusku upálil programátor, který nesouhlasil s válkou na Ukrajině. Zpráva o jeho činu se ale nikde neobjevila. Tamní úřady se snažily všechno utajit.

Ukrajina oficiálně povolila Rusku, aby 9. května uspořádalo vojenskou přehlídku v rámci oslav Dne vítězství. Prezident Volodymyr Zelenskyj vydal speciální dekret o konání přehlídky v Moskvě.

„S ohledem na četné žádosti a z humanitárních důvodů vymezených při jednáních s americkou stranou dne 8. května 2026 nařizuji: Povolit dne 9. května 2026 konání přehlídky v Moskvě (Ruská federace). Po dobu konání přehlídky (od 10:00 hodin kyjevského času dne 9. května 2026) vyjmout územní sektor Rudého náměstí z plánu použití ukrajinských zbraní,“

Ruskí nacionalisti aktuálne na Telegrame píšu, že si myslia že sa schyluje k ukončeniu "špecialnej operacie".
Sociologicke prieskumy ktore si objednala prezidentska kancelária potvrdzuju ze ruská spolocnost je pripravena na AKYKOLVEK VYSLEDOK SPEC. VOJ. OPERACIE, POKIAL SA TATO OPERACIA SKONCI. Pre väčšinu občanov nemá územný aspekt tejto otázky zásadný význam

Ministerstvo financií oznámilo nárast rozpočtového deficitu na 2,5 % HDP.
Od januára do apríla dosiahol 5,9 bilióna rubľov.

13 letísk na juhu Ruska pozastavilo prevádzku v dôsledku útoku ukrajinských ozbrojených síl na leteckú navigáciu v Rostove na Done.
Informovalo o tom v piatok 8. mája Ministerstvo dopravy Ruskej federácie.

Regióny Ruskej federácie ktoré sú v kritickej finančnej situácii:
Udmurtia, Čuvašska, Karélie, Komi, Mordovia, Krasnodarského, Permského a Chabarovského kraja, Židovskej autonómnej oblasti, Voronežskej, Kaliningradskej, Kemerovskej, Magadanskej, Nižnonovgorodskej, Omskej, Penzenskej, Pskovskej, Samarskej, Tomskej a Jaroslavskej oblasti, ako aj Neneckého autonómneho okruhu.
Ruské investičné plány v priemysle sa vrátili na úroveň krízy z rokov 2008 – 2009.

Putin varuje Arménsko pred ambíciami v EÚ a odvoláva sa na „ukrajinský scenár“

V Rusku sa hovorí o „latentnej“ bankovej kríze, ktorá už začala

Podľa správy „Čo ukazujú vedúce ukazovatele systémových finančných a makroekonomických rizík?“ vypracovanej Centrom pre makroekonomickú analýzu a krátkodobé prognózy (CMASF) začala v ruskom bankovom sektore systémová kríza.

Na pozadí reštriktívnej menovej politiky podiel nesplácaných aktív v bankovom systéme prekročil 10 % – prah, po prekročení ktorého podľa metodiky MMF začína systémová banková kríza. Ukazovateľ zostáva nad touto hranicou už tretí mesiac po sebe.

Zároveň sa na prvý pohľad všetko javí ako pokojné: správa uvádza, že kríza „prebieha v latentnej forme – v dôsledku zakrývania zhoršujúcej sa kvality aktív reštrukturalizáciou úverov po splatnosti, ako aj v dôsledku prevahy štátnych úverových inštitúcií“. To pomáha udržiavať dôveru zákazníkov a vkladateľov a zabraňuje vzniku „bankového runu“, uvádza sa v dokumente.

Zároveň sa ekonomika blíži k prahu recesie – analytici sa domnievajú, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že toto riziko sa zrealizuje do marca 2027. HDP za posledných 12 mesiacov vzrástol o 0,4 % a naďalej spomaľuje. Negatívny trend rastu HDP pozorovaný počas celého roka 2025 pretrvával aj na začiatku roka 2026.

Ďalším varovným signálom je medzi firemný dlh. Pohľadávky po splatnosti prvýkrát prekročili 8 biliónov rubľov, čo predstavuje 3,8 % HDP. Za rok vzrástli o 21 % a za päť rokov 2,5-násobne.

jackb napísal: 10 máj 2026, 13:02 Rusi dostali viza do EU a v Berline, napriek zakazu, si urobili vlastnu "Paradu". Sice nie 8. maja, kedy realne vojna v Europe skoncila, ale v den, ktory si vymysleli oni. Preto nie je dolezite, ze viza maju, ale to, ze ich maju osoby, ktore s Europou a jej hodnotami nechcu mat nic spolocne.
https://bsky.app/profile/antongerashche ... ijkfpnv22i
EU by mala vsetkym Rusom a ludom z MENA zrusit viza a preskumat kto prisiel robit zlobdu, vnasat fanatizmus, sirit nenavist a lzi. Ostali by len ti, ktori sa asimilovat chcu. Tie davy v Berline to odmietaju.

retkvic napísal: 13 máj 2026, 10:54 Ta Ruska z videa čo zije 43 rokov v Nemecku potrebuje ešte víza? Nemá už nánhodou nemecké občianstvo?

Spojené štáty obnovili sankcie voči ruským odberateľom ropy. Boli opäť zavedené obmedzenia týkajúce sa nákupu ruskej ropy a ropných produktov tretími stranami.

Od 1. dubna 2026 nemohou ruští uživatelé iPhonů zaplatit v App Storu ani obnovit předplatné Apple Music, iCloud+ nebo Apple TV.

V Štátnej dume po prvýkrát vyhlásili, že Rusko nevydrží dlhotrvajúcu vojnu na Ukrajine a malo by ju ukončiť

„Ruská ekonomika nevydrží dlhodobé pokračovanie ‚špeciálnej vojenskej operácie‘, a preto je ‚čo najskoršie ukončenie tejto operácie jednoducho nevyhnutné‘,“ vyhlásil poslanec Štátnej dumy za Komunistickú stranu Ruskej federácie (KPRF) Renat Sulejmanov. Ide pravdepodobne o prvé podobné vyhlásenie, ktoré k tejto téme predniesol poslanec Štátnej dumy. Sulejmanov sa takto vyjadril na pozadí výraznej zmeny politickej rétoriky v predvečer jesenných volieb.

Podrobnosti. O nutnosti ukončenia vojny sa Sulejmanov vyjadril v rozhovore pre vydanie „Kontinent Sibír“, keď odpovedal na otázku, ako sa „v perspektíve prejaví na rozpočte krajiny“ možné zastavenie mierových rokovaní o Ukrajine.

️Sulejmanov odpovedal, že „je úplne zrejmé, že ekonomika nevydrží dlhodobé pokračovanie špeciálnej vojenskej operácie“. „Oficiálne 40 % federálneho rozpočtu tvoria obrana a bezpečnosť. O akom rozvoji, investíciách a kapitálových vkladoch sa dá hovoriť? Ani tanky, ani granáty nemajú spotrebnú hodnotu: ekonomika ich vyrába, ale obyvateľstvo ich nemôže spotrebovať,“ povedal Sulejmanov. Podľa neho takéto výdavky „zabezpečujú zamestnanosť a mzdy v obranných odvetviach, pôsobia ako určitý motor“, ale „súčasne vedú k inflácii a znižovaniu iných výdavkov – sociálnych, investičných“.
️Citát. „Preto je čo najskoršie ukončenie špeciálnej operácie jednoducho nevyhnutné. Špeciálna operácia trvá už dlhšie ako Veľká vlastenecká vojna. Daj Boh, aby skončila víťazstvom a nie predbežným výsledkom,“ povedal poslanec.
️Ak sa jednoducho znížia vojenské výdavky, „problémov nebude menej“, domnieva sa poslanec. „Schváliť rozpočet so znížením vojenských výdavkov nie je najzložitejšia vec. A čo bude s ľuďmi zamestnanými v obrannom priemysle? S tými, ktorí sú teraz pod zbraňou? Milion ľudí sa vráti do civilu. Kde sú pracovné miesta, dôstojný plat, sociálna adaptácia?“ – povedal poslanec.
️Sulejmanov tiež vyhlásil, že sú potrebné „kolosálne rozpočtové výdavky“ na „obnovu nových území“, kde „nezostali ani domy, ani sovietsky zavlažovací systém“.
️Na začiatku vojny Sulejmanov, ktorý bol zvolený do Štátnej dumy v roku 2021, hovoril, že s Kyjevom „treba rokovať len za podmienok kapitulácie“. V septembri 2022 hovoril, že mobilizácia
„Je to nevyhnutná nutnosť na zabezpečenie víťazstva.“
Kontext. Blížiace sa voľby ovplyvňujú aj predstaviteľov iných strán. V posledných týždňoch poslanci a potenciálni kandidáti do parlamentu za „Jednotnú Rusko“ začali kritizovať obmedzujúce opatrenia, ktoré predtým sami iniciovali alebo verejne podporovali — konkrétne označovanie umeleckých diel ako nevhodných pre deti, zákazy videohier, reguláciu umelej inteligencie.

Poslanci parlamentnej opozície vystupujú proti blokovaniu na internete.
Zmena rétoriky prebieha na pozadí zmien v náladách voličov. V apríli šéf prezidentského úradu pre verejné projekty Sergej Novikov povedal, že „spoločnosť je unavená z rečníctva založeného na zákazoch“. O týždeň neskôr Vladimir Putin vyzval poslancov a senátorov, aby sa „nezameriavali“ na zákazy a tresty. „Nadbytočné bariéry brzdia rozvoj,“ povedal Putin.
️Od konca februára sociálne služby zaznamenávali pokles popularity vlády, vrátane Vladimira Putina.

Situácia na bojisku dáva Rusku právo povedať, že konflikt sa blíži ku koncu, vyhlásil Vladimir Putin.

Hlava štátu poznamenala, že ruské ozbrojené sily denne postupujú vo všetkých smeroch.

Bloomberg: Ministerstvo financií a Centrálna banka Ruska informovali Putina o potrebe znížiť vojenské výdavky.

Ruská elita je kvôli vojne rozhorčená. Putina to zrejme nezaujíma.

Niektorí prominentní jastrabi tvrdia, že vojna prináša klesajúce výsledky a úplné víťazstvo je mimo dosahu.
Neschopnosť Ruska prelomiť patovú situáciu na Ukrajine je čoraz zrejmejšia, že významné hlasy v ruskom establishmente začali verejne volať po ukončení konfliktu.

Veľkou otázkou je, či prezident Vladimir Putin uzná túto realitu a vzdá sa svojej snahy zničiť ukrajinskú nezávislosť.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by v piatom roku najkrvavejšieho konfliktu v Európe za posledné generácie bol pripravený upustiť od pôvodných cieľov svojej „špeciálnej vojenskej operácie“. To by sa však mohlo zmeniť, ak sa priebeh vojny ešte viac zvráti v prospech Kyjeva.

Tieto výzvy neprichádzajú len od podnikateľských elít a liberálnejších častí ruského establišmentu. Niektorí z najznámejších ruských jastrabov tiež oveľa otvorenejšie vyjadrujú presvedčenie, že Moskva jednoducho nemá kapacitu na dosiahnutie jednoznačného víťazstva nad Ukrajinou.

Jedným z nich je Oleg Carjov, bývalý ukrajinský zákonodarca, ktorý v roku 2014 utiekol do Ruska a bol jedným z Putinových hlavných kandidátov na vedenie proruského bábkového režimu, ktorý Kremeľ plánoval nastoliť v okupovanom Kyjeve začiatkom roka 2022. Nasledujúci rok bol ťažko zranený pri pokuse o atentát pripisovanom ukrajinskej spravodajskej službe.

V minulomesačnom príspevku na Telegrame Carjov varoval, že ruská propaganda podporuje nebezpečnú ilúziu o nevyhnutnom víťazstve nad Ukrajinou .

„Profesionáli, ktorí vytvárajú alternatívnu realitu, presvedčili nielen obyvateľstvo, ale aj samých seba, že ilúzia, ktorú vymysleli, je v skutočnosti realita,“ napísal. „Skôr či neskôr sa tieto svety ilúzie a reality musia stretnúť. A teraz sa to deje v tej najbolestivejšej forme.“

Ďalší zástanca tvrdej línie, historik a bývalý kremeľský úradník Alexej Čadajev, ktorý vedie výskumné centrum pre bezpilotné lietadlá Uškujnik, poznamenal, že pokračovanie v súčasnom smere vojny „nie je len cestou k ‚nevíťazstvu‘, ale k totálnej porážke“. Vyzval na prestávku, aby sa Rusko mohlo reorganizovať na ďalšie kolo.

Vasilij Kašin, riaditeľ Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie na Moskovskej vysokej škole ekonomickej, minulý mesiac publikoval široko diskutovaný článok v poprednom ruskom časopise o zahraničnej politike. Tvrdil, že Ukrajina nevyhnutne zostane protiruskou a prozápadnou krajinou, najmä po tom, čo boli vo vojne zabité alebo zmrzačené státisíce Ukrajincov. Povedal, že cieľ nastoliť v Kyjeve priateľský režim – jeden z pôvodných Putinových vojnových cieľov – už nie je realistický.

Kašin poukázal na príklad vojny USA a Izraela proti Iránu a povedal, že aj rozsiahla eskalácia, ako napríklad atentát na prezidenta Volodymyra Zelenského a ukrajinského vojenského a civilného vedenia, by pravdepodobne priviedla k moci „aktívnejšiu, ambicióznejšiu a radikálnejšiu“ generáciu ukrajinských lídrov.

Jadrové balansovanie na hranici frontu historicky viedlo k zmrazeniu konfliktov pozdĺž existujúcich frontových línií, čo je zmrazenie, ktoré Moskva môže dosiahnuť práve teraz, bez nebezpečenstva plnohodnotnej jadrovej krízy. Napísal, že tiež nie je v záujme Ruska ničiť svoj technologický a ľudský potenciál „sledovaním imaginárnych cieľov“ na frontovej línii v Malej Tokmačke, meste na juhu Ukrajiny, ktoré sa stalo synonymom ruskej neschopnosti napredovať.

Kašinove názory samozrejme nie sú všeobecne zdieľané. V tom istom časopise o zahraničnej politike jastrabský ruský akademik Sergej Karaganov opakovane pohrozil jadrovou vojnou proti Západu, ak sa Ukrajina nevzdá. Ruskí analytici tvrdia, že pragmatickejší prístup, ktorý uznáva limity ruskej vojenskej sily, je uprednostňovaný v niektorých častiach Kremľa vrátane vplyvného zástupcu náčelníka personálu Putina Sergeja Kirijenka , spravodajskej služby SVR a ekonomického bloku, ktorý chce návrat k akejsi norme.

Kurz smerom k eskalácii, pravdepodobne do pobaltských štátov a ďalších oblastí, podporuje čoraz mocnejšie Druhé riaditeľstvo domácej bezpečnostnej služby FSB. Podporuje ho aj nesúrodá skupina vojnových propagandistov, analytikov a vojenských dobrovoľníkov, ktorí chcú historický rozchod so Západom, čo by pomohlo Rusku transformovať sa na ortodoxnú zmes iránskej teokracie a severokórejského totalitarizmu.

„Zdá sa, že v piatom roku vojny si niektorí ľudia začínajú uvedomovať, že pokračovanie vojny o rok alebo dva vážne nezlepší ruskú rokovaciu pozíciu. Je im čoraz jasnejšie, že je čas ju ukončiť,“ povedal Alexander Gabuev, riaditeľ Carnegieho centra Rusko-Eurázia v Berlíne. „Diskusia elít o tejto záležitosti sa začína normalizovať so všetkými výhradami lojality. Uvedomuje si však Putin, že je v slepej uličke a že vojna má teraz klesajúce výsledky? To nevieme. Nič nenasvedčuje tomu, že by zmenil názor.“

Povaha silne militarizovaného ruského štátu robí nepravdepodobným, že by Putin počúval hlasy rozumu, povedal Pavlo Klimkin, bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí. „Vojna je modus vivendi tohto režimu; je to ako jazda na bicykli – ak sa zastavia, spadnú,“ povedal.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že sú pripravení zvážiť ukončenie vojny, pokiaľ USA prinútia Ukrajinu dodržiavať „Anchorageské dohody“, čo je odkaz na dohodu, ktorú údajne dosiahli Putin a prezident Trump na Aljaške v auguste a ktorá by zahŕňala vzdanie sa Ukrajiny silne bráneného pásma miest v severnom Donecku. Kyjev sa ho odmietol vzdať a ruské sily od summitu dosiahli v regióne len minimálny pokrok.

„Mierové rozhovory sa zastavili a nepriniesli žiadne výsledky, pretože Rusi čakajú, kým Američania prednesú svoje maximalistické požiadavky za rokovacím stolom, ktoré vojensky nedosiahli,“ povedala Kaja Kallasová, najvyššia predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. „Samozrejme, to je niečo, čo Ukrajina nemôže akceptovať. Aj keby to prezident Zelenskyj akceptoval, národ nie.“

Putin sa v posledných dňoch rozhodol zintenzívniť raketové útoky na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Silné paľby v pondelok večer zabili 22 a zranili viac ako 100 civilistov, čo bol jeden z najkrvavejších útokov v celej vojne. Na stretnutí s bezpečnostnými predstaviteľmi o niekoľko hodín skôr Putin povedal, že Ukrajina bude musieť znášať „novú kvalitu celého konfliktu“.

Eskalácia útokov na Kyjev údajne prišla ako odveta za ukrajinský útok dronom, o ktorom Rusko tvrdí, že zabil študentky na internáte učiteľskej fakulty v ruskom okupovanom ukrajinskom meste Starobilsk. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že cieľom útoku bola základňa ruských tímov dronov v tejto oblasti. Organizácia Spojených národov a ďalšie nezávislé agentúry nedostali neobmedzený prístup do oblasti na overenie týchto tvrdení.

V častiach Ukrajiny okupovaných Ruskom v posledných dňoch paralyzovali útočné drony stredného doletu ruskú logistiku, čo je významný nový vývoj vo vojne. Často s využitím umelej inteligencie cielene útočili na cisterny s palivom a vojenské konvoje na cestách, ktoré spájajú Rusko s Krymským polostrovom a so základňami pozdĺž frontovej línie. V Luhansku a Donecku bol zavedený prídelový systém paliva a zásoby na Kryme sa už minuli.

Ruskí vojenskí komentátori varujú pred bezprostrednou ukrajinskou ofenzívou. V posledných týždňoch zaznamenala Ukrajina väčší úspech vo svojich diaľkových útokoch v celej európskej časti Ruska, vrátane stredajšieho útoku na ropný terminál v Petrohrade, práve keď Putinovo rodné mesto hostilo otvorenie výročnej ekonomickej konferencie.

Kyjevská kampaň s dronmi „ukazuje potenciál chaosu, ktorý môžu ukrajinské sily spôsobiť Rusku, ale môže trvať nejaký čas, kým sa to rozšíri do spoločnosti a do politického rozhodovania v Moskve, pretože majú taký autoritársky vplyv na obyvateľstvo a režim, ktorý je dosť jednotný, pokiaľ ide o vedenie vojny,“ povedal nemecký námestník ministra obrany Nils Schmid.

Ruskí ultrajastrabi a bezpečnostný establishment medzitým dbajú na to, aby sa nové výzvy na pragmatizmus príliš nerozšírili. Prokremeľské noviny Moskovskij Komsomolec minulý mesiac vymazali veľa diskutovaný článok, ktorý bez konkrétnych zmienok o Ukrajine opisoval, ako porážky v minulých vojnách – ako napríklad kampaň na Kryme v rokoch 1853 – 1856 a vojna proti Japonsku v rokoch 1904 – 1905 – priniesli bežným Rusom väčšiu slobodu a prosperitu.

V pondelok zverejnil telegramový účet generála vo výslužbe Andreja Guruľova, prominentného člena ruského parlamentu, trpký rozpravu o patovej situácii na Ukrajine a o neopodstatnenom optimizme ruských veliteľov s „ružovými okuliarmi“.

O niekoľko hodín neskôr Guruľov na novom ruskom sociálnom messengeri Max oznámil, že jeho účet na Telegrame bol napadnutý hackermi. To sa stretlo s rozsiahlym nedôverou ostatných ruských komentátorov, ktorí naznačili, že generál vo výslužbe bol nútený cenzurovať túto nepríjemnú pravdu.