Skúmali sme knihy ubytovaných z Fafokanu a Vidieckeho domu Malanta, ktoré odovzdali kontrolórom PPA. Prišli sme na viacero absurdít.
V článku sa dočítate:

čo sme našli v zahraničnom katalógu o slovenskom „safari“;
ktorý penzión Bödörovho známeho bol vstupenkou do Fafokanu;
ako nás kniha ubytovaných priviedla k štátnej zákazke za takmer sto miliónov eur.
Čo sa nepodarilo bežnému smrteľníkovi na Slovensku, dokázali cudzinci z Nemecka, Rakúska, Dánska, Veľkej Británie či Maďarska.

Kým slovenskí turisti nemali pred medializáciou haciend šancu zistiť, že vo Fafokane v Sebechleboch a vo Vidieckom dome Malanta v Nitrianskych Hrnčiarovciach sa dá ubytovať, rébus podľa záznamov z kníh ubytovaných zvládli hostia zo zahraničia.

Neboli na Google mapách, nefigurujú ani na celosvetovo známych ubytovacích platformách, akou je napríklad booking.com. Ubytovanie na vlastných webových stránkach ponúkali len v slovenčine.

Obe sídla s väzbami na oligarchu a premiérovho kamaráta Norberta Bödöra navyše vykázali, že u nich nocovali tí istí hostia zo zahraničia. Ešte pred rokom nás vo Fafokane presviedčali, že s Malantou v Nitrianskych Hrnčiarovciach nemajú nič spoločné.

Knihy ubytovaných obe zariadenia predložili vlani kontrolórom z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Denník N ich má k dispozícii. Zdá sa, že agentúre stačilo, že penzióny tieto dokumenty predložili. Pri ich dôslednom čítaní pritom vyvolávajú mnoho pochybností.

Spoza hraníc objavili Fafokan aj Malantu

Vo Fafokane zahraničná klientela úplne dominovala: vykázali vyše 97 percent zahraničných hostí od vzniku v roku 2022 do konca apríla 2025, keď sme zverejnili, že takéto zariadenie ukryté medzi poliami a lesmi v Sebechleboch pri Krupine vôbec majú.

Od roku 2022 do júna 2025, keď prišli kontrolóri PPA, Fafokan vykázal takmer tisíc ubytovaných hostí, mnohí z nich podľa záznamov prichádzali opakovane.

Komplex navštívilo len 15 Slovákov, viacerí takisto opakovane. Navyše dvaja z nich boli redaktori Denníka N, ktorí areál navštívili vlani.

Jedným z ubytovaných Slovákov bol pracovník, ktorý sa vo Fafokane denne stará o dobytok. Na tamojšiu maštaľ s kravami takisto išla dotácia z PPA. Pracovníka sa pýtame, prečo sa vo Fafokane rozhodol aj dovolenkovať. „Je to tam pekné,“ odpovedal Jaroslav Dóbi, ktorý má k majiteľovi zariadenia Róbertovi Ďuricovi veľmi blízko. Pôsobí aj v orgáne jeho poľnohospodárskeho družstva Agrospol.

Aj v Dóbiho prípade sme prišli na nezrovnalosti, k podrobnostiam sa ešte dostaneme.

V porovnaní s Fafokanom chodila do Vidieckeho domu Malanta hlavne slovenská klientela. Ako sme už informovali, prvou hostkou bola sestra oficiálneho majiteľa z vedľajšej dediny. Dve noci v zariadení vzdialenom iba 14 kilometrov od jej domova ju s manželom stáli tisíc eur. Za ďalších tisíc eur sa ešte vrátili na dve noci so synom.

Novým zistením je, že ak do Malanty prišli hostia zo zahraničia, vo väčšine prípadov podľa kníh ubytovaných využili na Slovensku aj zariadenie Fafokan.

Ukrývané tajomstvo – fotografie zvnútra kaštieľa

Získali sme aj fotografie zvnútra najznámejšej stavby Fafokanu – novodobého kaštieľa –, ktoré spravili kontrolóri PPA. Ako to vyzerá vnútri, kde sa nachádza sauna, dobre vybavená fitnes miestnosť a izby pre hostí, bolo doteraz prísne stráženým tajomstvom.

Nijaký záber z kaštieľa majitelia sami nezverejnili, hoci fotografiami by mohli lákať hostí.

Rekreačné zariadenia Fafokan i Malanta pritom vznikli vďaka štátnym a európskym peniazom.

Dotácie presiahli dva milióny eur. Schválili ich v roku 2016 za jednofarebnej vlády Smeru v rámci škandalóznej penziónovej výzvy. Tú vyšetruje slovenská polícia, európska prokuratúra aj Euróspky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Absurdne ďalej pôsobí, že vo Fafokane podľa dokumentov ubytovávali hostí hlavne v najmenšej budove areálu – v drevenici, ktorá je však podľa projektu i záznamu z kontroly PPA „ubytovacie zariadenie pre personál“ a nie pre platiacich hostí.

Kontrolóri PPA v záznamoch tento rozpor nijako neriešia. Z dokumentov takisto vyplýva, že Fafokanu dopredu avizovali, že prídu – ohlásili sa štyri dni vopred, čo je na PPA bežný postup.

Kontrolóri potom v júni minulého roka konštatovali to isté, čo v prípade Malanty: ubytovacie zariadenie funguje, ako má – nijaké pochybenia nezistili.

Pôdohospodársku agentúru dnes ovládajú nominanti Smeru rovnako ako v čase penziónovej výzvy. PPA patrí pod ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča zo Smeru.

Absurdity sa nekončia

Doplňme ešte dve absurdity: keď sme vlani zverejnili reportáž o okázalom komplexe Fafokan v Sebechleboch, ktorý bol ukrytý pred verejnosťou, zašiel tam natočiť video poslanec PS Ján Hargaš.

Priamo na mieste 3. mája 2025 nakrútil prázdny areál, no podľa knihy ubytovaných tam práve mali byť hostia z nemeckého mesta Geisenheim na štyri noci.

Spať mali v spomínanej drevenici, ktorú na webovú stránku fafokan.sk pridali do ponuky ubytovania po našej reportáži z 2. mája 2025, keď sme sa pýtali, na čo tento objekt slúži.

V čase našej minuloročnej návštevy Fafokanu pôsobilo ubytovacie zariadenie ako úplne nové, takmer nepoužívané. Zdokumentovali sme, že v jednom z objektov pre hostí – kamennej sýpke – ešte trčali zo stien elektrické káble alebo že na dverách toaliet chýbali označenia, ktoré sú pre dámy a kam smú páni.

Z knihy ubytovaných sa však dozvedáme, že dovtedy sa tam už údajne prestriedali stovky hostí.

U cudzincov sa snažíme zistiť, ako na haciendy prišli

U mnohých cudzincov, ktorých sme našli v knihe ubytovaných, sme sa pokúšali zistiť, ako sa vôbec dozvedeli, že sa môžu vo Fafokane a v Malante ubytovať, a ako sa im tam podarilo zabezpečiť si nocľah.

Keď sme sa ich na tieto zariadenia začali pýtať bližšie, boli čoraz viac odmeraní. Vysvetľovali sme im, že len overujeme, či haciendy skutočne navštívili, keďže ani po vlaňajšej medializácii kauzy sa tam nedokázali dostať mnohí záujemcovia vrátane opozičných politikov.

Najväčšiu pozornosť vzbudil poslanec za SaS Alojz Hlina, keď pred prázdnym areálom Vidieckeho domu Malanta vo februári tohto roka kempoval.

Eurofondy získali pod podmienkou, že budú pre širokú verejnosť, nielen pre vyvolených.

Jeden nemecký hosť, ktorý podľa záznamov strávil vo Fafokane 20 nocí v kuse, nám hrozil žalobou na ochranu osobných údajov. Tvrdil, že po kontakte s majiteľom vie, že od neho údaje o ubytovaných nemáme. Z jeho reakcie teda vyplýva, že po našich otázkach s majiteľom vzájomne komunikovali.

Ďalší z ubytovaných cudzincov nám povedal, že Vidiecky dom Malanta nepozná. Podľa knihy ubytovaných v ňom však nocoval. O Fafokane hovoriť nechcel.

Viacerí oslovení cudzinci spomenuli, že sú poľovníci a na Slovensku boli poľovať.

Poľovačky a vplyvní kamaráti

Poľovačky sa ukázali ako kľúčové – pri overovaní doložených hostí zo zahraničia sme často narážali na to, že išlo o poľovníkov.

Poľovníkom je i majiteľ Fafokanu Róbert Ďurica, ktorý predsedá miestnemu Poľovníckemu spolku Maco v Sebechleboch; aj vnútri vo Fafokane visia poľovné trofeje.

Miestni považujú Ďuricu za agrobaróna Hontu. Patrí medzi vplyvných podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorý sa pozná s oligarchom a premiérovým kamarátom Norbertom Bödörom.

Do lesov v okolí Sebechlieb, ktoré sú na úpätí Štiavnických vrchov, chodieval Ďurica na poľovačky s otcom Norberta Bödöra Miroslavom, ktorý v roku 2023 zomrel.

Vášnivým poľovníkom je aj ďalší Ďuricov známy – bývalý minister pôdohospodárstva zo Smeru Ľubomír Jahnátek, pod ktorého spadala PPA v období rokov 2012 až 2016, keď Ficova strana vládla sama a pridelili sa dotácie na sporné haciendy.

Ďurica bol kľúčovou osobou aj pri sídle v Nitrianskych Hrnčiarovciach – vo Vidieckom dome Malanta, keďže vyrástla na pozemkoch, ktoré on pôvodne za éry Smeru v roku 2014 získal cez spornú reštitúciu na Slovenskom pozemkovom fonde.

Známosť s Ďuricom otvárala dvere do Fafokanu?

Ďalší zo zahraničných hostí nám tvrdil, že vo Fafokane viackrát prenocoval, čo zachytáva aj kniha ubytovaných. Spomínal, že tam prespal s partiou známych poľovníkov. Z jeho rozprávania vyplynula jedna podstatná vec – pozná sa s majiteľom Fafokanu Róbertom Ďuricom. A partia spolu s Ďuricom bola v okolí Sebechlieb aj loviť zver.

Dovnútra Fafokanu, ktorý podľa jeho slov v partii volajú „zámok“, sa nedostali štandardne, čiže ubytovanie si vopred nezarezervovali. Akousi „vstupenkou“ do Fafokanu bol úplne iný penzión – Chateau Hunting v Hontianskych Nemciach, čo je vedľajšia dedina pri Sebechleboch.

Tento poľovnícky penzión takisto patrí Ďuricovi a aj naň za éry Smeru schválili podporu z PPA – takmer pol milióna eur. Na rozdiel od Fafokanu, do ktorého vedie cesta cez Ďuricovo poľnohospodárske družstvo, penzión Chateau Hunting je ľahko dostupný, stojí pri hlavnej ceste smerom na Krupinu.

Ďalším rozdielom v porovnaní s Fafokanom je, že ubytovanie sa v ňom dá rezervovať aj cez Booking.

Zahraničný hosť a Ďuricov známy nám vysvetľoval, že sa v Chateau Hunting zúčastnil na poľovníckej akcii, a keď sa večer končila, s užšou partiou sa presunuli do Fafokanu, lebo tento penzión v Hontianskych Nemciach bol plne obsadený.

Tvrdil, že vo Fafokane spal opakovane, nikdy však nie v najhonosnejšej budove – kaštieli –, ale raz v spomínanej drevenici a ďalšie razy v inej budove areálu – v kamennej sýpke, kde dokážu dokopy ubytovať osem hostí. Drevenica je podľa webovej stránky fafokan.sk pre maximálne šesť ľudí, v kaštieli má byť 12 postelí.

Cena za ubytovanie

Fafokan:

– v kamennej sýpke 120 eur za osobu na noc,
– drevenicu možno prenajať iba ako celý objekt za 450 eur na noc,
– cena za nocľah v kaštieli, kde má byť podľa projektu 12 postelí, na stránke fafokan.sk chýba.

Vidiecky dom Malanta:

– celý objekt na noc v sezóne stojí 1 000 eur, mimo sezóny 500 eur, v objekte majú pre hostí štyri izby.

Zdroj: Internetové stránky fafokan.sk a vidieckydommalanta.sk
Záhady webových stránok pre cudzincov

Fafokan má svoju webovú stránku s ponukou ubytovania iba v slovenčine, odkiaľ sa teda cudzinci dozvedali, že môžu využiť služby tohto zariadenia?

Jeden z nich tvrdil, že sa objednával cez portál Safari alebo cez stránku bestshooting.eu. V angličtine „best shooting“ znamená najlepšia streľba, spomínaná webová stránka ponúka návštevu krytej strelnice, ktorá je súčasťou rozsiahleho Ďuricovho komplexu spolu s penziónom Chateau Hunting v Hontianskych Nemciach.

Túto krytú strelnicu prezentujú ako jedinú svojho druhu v strednej Európe, návštevníci v nej môžu strieľať aj ostrými nábojmi v špeciálnom tuneli do vzdialenosti 300 metrov.

Na webovej stránke bestshooting.eu sa dá prekliknúť na anglickú verziu, no ani tam nie je zmienka o Fafokane. Odkazuje len na možnosť ubytovať sa v Chateau Hunting. Oslovený zahraničný hosť trval na tom, že vo Fafokane bol.

„Keď si objednáte poľovačku s viacerými ľuďmi, môžete si vybrať aj ubytovanie,“ vravel.

Na „safari“, ktoré ešte spomenul, sme natrafili v dokumentoch PPA z júna 2025, ktoré vypracovali kontrolóri po návšteve Fafokanu. Kontrolórom tvrdili, že propagáciu ubytovacieho zariadenia, čo vyžaduje zmluva o poskytnutí dotácie, majú zabezpečenú nielen cez webovú stránku fafokan.sk, ale aj cez zahraničné stránky premium-jagdreisen.com a blaser-safaris.com.

Ide o stránky nemeckých spoločností, ktoré organizujú poľovnícke výpravy po celom svete, do afrického safari, Tanzánie, na Aljašku, do Kazachstanu či Azerbajdžanu, ale aj na Slovensko. Pri ponuke poľovačiek na Slovensku však majú vyobrazený Ďuricov penzión Chateau Hunting v Hontianskych Nemciach a nie Fafokan.

Kaštieľ s páskou „zákaz vstupu“

Na Fafokan sme narazili len v katalógu Blaser Safaris na rok 2025. Okrem Chateau Hunting uvádza, že je možné spať v drevenici a kamennej sýpke. Z katalógu sa však nedozviete, že tieto dve možnosti sa nenachádzajú v Hontianskych Nemciach, ale v úplne inom komplexe Fafokan v Sebechleboch.

Najlukratívnejšia budova Fafokanu, kaštieľ, ktorý je podľa projektu schváleného PPA „hlavným ubytovacím zariadením“, aj tu chýba.

Keď nás pred rokom ubytovali vo Fafokane v apartmáne v kamennej sýpke, do kaštieľa nám neumožnili vstúpiť – tvrdili, že je mimo prevádzky, a bol obohnaný páskou „zákaz vstupu“.

Ďuricova partnerka Paula Šnajderová nám na mieste minulý rok hovorila, že v kaštieli nebývajú, ale slúži hosťom. Presviedčala nás, že do Fafokanu chodia bežní ľudia, rodiny s deťmi či pocestní.

Šnajderová pochádza zo Sebechlieb, Ďurica z Babindola, dediny asi 13 kilometrov od Nitry a okolo 65 kilometrov od Sebechlieb, kam sa dá autom dostať asi za hodinu. V okolí Fafokanu mu patria obrovské lesy a lúky.

Donedávna figurovala Ďuricova partnerka Šnajderová ako spolumajiteľka Fafokanu, medzičasom sa z firmy stiahla a nahradil ju samotný Ďurica. Eseročka Fafokan sa premenovala na Hunting Lodge, čo po anglicky znamená lovecká chata.

Ďurica od pondelka neobjasnil, ako to je s ubytovávaním hostí vo Fafokane a ako je možné, že tam chodili tí istí cudzinci ako do haciendy Malanta. Neodpovedal ani na to, kde všade vo Fafokane ponúkajú ubytovanie pre zahraničnú klientelu a prečo jeho najluxusnejšiu časť, kaštieľ, zamlčiavajú.

Čo ukázala kniha ubytovaných vo Fafokane

Ak ho vôbec niekto navštívil, hostia vo väčšine prípadov prichádzali v „turnusoch“ po 12 ľudí. Rozdeľovali ich presne na polovicu – šiesti šli do apartmánov a šiesti do drevenice, ktorá je pritom podľa projektu „ubytovaním pre personál“.
Keďže prichádzali hlavne 12-členné skupiny, naznačuje to, že nešlo o náhodných hostí, ktorí by si ubytovanie objednávali samostatne.
Je otázne, prečo hostia chodili do drevenice a nie do apartmánov v kaštieli alebo v kamennej sýpke, kde sú k dispozícii pre partie ľudí aj spoločné priestory na trávenie času.
V roku 2025, keď sa kauza haciend medializovala, nastala zmena – už neprichádzali len organizovaní hostia, ale ubytovali napríklad troch hostí v drevenici a piatich v apartmánoch alebo dvoch hostí v drevenici. Pôsobí to čudne, keďže drevenicu možno prenajať iba ako celý objekt za 450 eur na noc a noc v apartmáne stojí na osobu 120 eur, a to aj keby ho hosť využil sám.
Objavili sme aj chyby v evidencii – v roku 2023 uviedli, že jeden cudzinec v tie isté dni prespal v drevenici aj v apartmáne, druhého cudzinca zase uviedli v tie isté dni dvakrát v apartmáne.
Jeden z cudzincov hovoril, že vo Fafokane bol, ale menej nocí, ako je v knihe ubytovaných.
Tender v štátnych lesoch za skoro sto miliónov eur

Medzi ubytovanými vo Fafokane je viackrát uvedený aj podnikateľ Rastislav Rajt pôvodom zo Slovenska, ktorý má aktivity v Nemecku. Práve cez neho sme sa dostali až k štátnej zákazke za takmer sto miliónov eur.

Podnikateľ Rajt je riaditeľom a konateľom nemeckej firmy Deutsche Heli Forst, tá už pred rokmi zarábala na vápnení slovenských lesov. Za éry Smeru v roku 2014 vrtuľníkmi zhadzovala špeciálny posyp na lesy ako subdodávateľ víťaznej firmy LEaKO, ktorá vznikla len mesiac pred vyhlásením výzvy. Počas piatich rokov tržby LEaKO presiahli 6,4 milióna eur a potom išla do likvidácie.

Pred piatimi rokmi spoločnosť LEaKO likvidoval jej vtedajší vlastník Štefan Levický, ktorý dnes oficiálne vlastní Vidiecky dom Malanta a minulý rok odháňal reportérov Denníka N spred Fafokanu.

Spomínanej nemeckej firme s vrtuľníkmi Deutsche Heli Forst sa minulý rok na Slovensku výrazne darilo. Uspela v tendri Lesov SR za spomínaných takmer sto miliónov eur.

Jej dcérska spoločnosť Letecká lesní so sídlom v Česku získala spolu s ďalšími dvoma firmami zákazku týkajúcu sa lesníckych služieb pri kalamitnej ťažbe. Hosť z Fafokanu Rajt bol najprv v jej predstavenstve, dnes sedí v dozornej rade. Rámcové zmluvy podpísali štátne lesy na najbližšie tri roky. Štátne lesy ovládajú nominanti Smeru, ktorých presadil minister Takáč.

Podnikateľ a hosť z Fafokanu Rajt po oslovení Denníkom N nesúhlasil so zverejnením svojho mena a ani vyjadrenia. Hrozil, že podá trestné oznámenie, noviny obviňoval z napomáhaniu trestnej činnosti, ak majú a pracujú s osobnými údajmi ubytovaných.

Jeho žiadosť o nezverejnenie sme sa rozhodli nerešpektovať, a to práve z dôvodu, že sa spája s veľkou verejnou zákazkou.

Vápnenie lesov, na ktorom v minulosti zarobili ľudia spojení s Fafokanom a Malantou, sa chystá aj teraz. Minister pôdohospodárstva Takáč zo Smeru plánuje veľkú zákazku. Z eurofondov chce vyčleniť 25 miliónov eur na opatrenia, ktoré majú zmierňovať kyslosť pôdy. Pritom podľa odborníkov letecké sypanie vápna nemá veľký význam.

Chovateľ dobytka vo Fafokane a pamäť

Vráťme sa späť do Fafokanu. Už v úvode sme spomenuli jedného z mála ubytovaných Slovákov, odborníka na starostlivosť o dobytok Jaroslava Dóbiho. Medzi ubytovanými hosťami sme ho našli za rok 2025. Pri Fafokane má na starosti maštaľ s kravami, čo aj sám potvrdil. S Ďuricom ho spája aj družstvo Agrospol Hontianske Nemce.

Dóbi nám tvrdil, že vo Fafokane nocoval so svojím synom, čo nesedí s knihou ubytovaných. Podľa dokumentu tam bol dvakrát minulý rok a zakaždým so svojím bratom: štyri noci strávili v drevenici v máji 2025 a dve noci v júni 2025.

Na otázku, koľkokrát bol vo Fafokane ubytovaný, Dóbi reagoval, že si nepamätá. Prečo syn nie je uvedený v knihe ubytovaných, zľahčoval, podľa neho to nie je problém.

Z verejne dostupných informácií na sociálnych sieťach sa dá zistiť, že v deň, keď mali byť Dóbi a jeho brat ubytovaní vo Fafokane, brat zverejnil, že robil na farme. Dóbi k tomu povedal, že je normálne, ak sa cez deň spraví robota a potom sa ide oddychovať.

Podľa Dóbiho Denník N článkami Fafokanu škodí. Majiteľ ho vybudoval na zdevastovanom pozemku. „To je normálne funkčné ubytovacie zariadenie. Žiadne podvody.“

V družstve Agrospol Hontianske Nemce pôsobí Dóbi nielen s majiteľom Fafokanu Ďuricom, ale aj so Štefanom Levickým, oficiálnym vlastníkom Vidieckeho domu Malanta.

Podnikateľ Levický od pondelka na otázky týkajúce sa ubytovávania tých istých hostí zo zahraničia nereagoval.

Vo Fafokane boli v rokoch 2022 až 2025 opakovane ubytovaní obchodní partneri Ďuricu z Nemecka a Rakúska aj so svojimi príbuznými. Podľa knihy ubytovaných opakovane nocovali aj vo Vidieckom dome Malanta.

V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či a nakoľko by sa „prekrývali“ hostia z Fafokanu a Vidieckeho domu Malanta s knihou ubytovaných z Ďuricovho penziónu Chateau Hunting v Hontianskych Nemciach, ktorý viacerí oslovení cudzinci spomínali.

Zatiaľ nie je verejne známe, že by bol medzi preverovanými penziónmi Chateau Hunting. Isté je len to, že sa vyšetrovatelia zaoberajú knihami ubytovaných v Malante a vo Fafokane.

Fafokan nepreveruje len slovenská polícia, podľa Nadácie Zastavme korupciu sa ním zaoberá aj európska prokuratúra. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) zase preveruje celú škandalóznu penziónovú výzvu za desiatky miliónov eur.

Exkluzívne poľovačky aj na muflóny a luxusná asfaltka za milión od PPA

Do okolia Sebechlieb a Hontianskych Nemiec láka Róbert Ďurica na poľovačky cez svoju webovú stránku besthunting.eu. Poľovný revír má podľa stránky takmer 11-tisíc hektárov.

„Vychutnajte si exkluzívnu poľovačku na muflóny, srnce, jelene či inú zver,“ píše sa na stránke. A znova zisťujeme to isté – ani na tomto webe nie je ponuka na ubytovanie vo Fafokane, spomína sa penzión Chateau Hunting v Hontianskych Nemciach, ktorý je vraj „rozprávkovým ubytovaním“.

Lákadlom pre poľovníkov je aj tamojšia veľká bažantnica Sebechleby. Ďurica si ju prenajal cez Poľovnícky spolok Maco, ktorému predsedá. V roku 2015 získal nájomnú zmluvu na 30 rokov, bažantnica s rozlohou 360 hektárov sa rozprestiera aj na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Podľa zmluvy za prenájom hektára lesa platí tri eurá ročne, jedno euro ročne stojí prenájom hektára poľa.

Kto sa rozhodne zavítať do tejto oblasti na poľovačku, z Fafokanu sa môže priviezť autom až priamo k poľovníckemu posedu. Uprostred polí v neďalekých Hontianskych Tesároch vystavali asfaltovú cestu bez jediného výtlku, končí sa pri posede. Aj tu narážame na Ďuricu, keďže mu patria pozemky pri ceste.

Aj na túto cestu šla za éry Smeru dotácia 1,15 milióna eur z PPA. „Podľa mňa tá cesta nerieši nič,“ hovoril nám vlani terajší starosta Hontianskych Tesár Štefan Foltán (Hlas).

Jeden z miestnych záležitosť komentoval nasledovne: „Bohapusté plytvanie. Inde nie sú peniaze a tu zrazu boli. Môj názor je taký, že je to len pre pánov na poľovanie, aby si nezamazali autá.“

Fafokan vrátil PPA takmer 570-tisíc eur

Odkedy prepukla kauza haciend a orgány začali sporné penzióny prešetrovať, Fafokan už vrátil časť podpory od PPA – takmer 570-tisíc eur.

Vo februári tohto roka podpísal Fafokan po žiadosti zariadenia o „významnejšiu zmenu projektu“ dodatok s PPA, ktorého výsledkom je, že výrazne zoškrtali oprávnené výdavky na výstavbu agroturistického zariadenia. Pôvodne celkové výdavky na projekt vyčíslili na vyše 2,3 milióna a odrazu je to už o milión menej.

V dodatku teda podpísali, že dotácia zo štátneho rozpočtu a eurofondov nebude 1,31 milióna, ale 745-tisíc eur, a Fafokan rozdiel vrátil PPA.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vysoké vonkajšie teploty ľudskému organizmu neprospievajú, no v aute, ktoré celý deň stálo na slnku je doslova peklo. Teplota v interiéri dosahuje 60 až 80 stupňov Celzia.

Pri nastúpení do rozpáleného auta sa chceme prirodzene čo najskôr schladiť. Treba však dávať pozor, ako narábame s klimatizáciou. Prinášame odporúčania, s ktorými predídete nepríjemnostiam so zdravím aj problémom so samotným chladiacim zariadením.

Vzduch v interiéri auta sa v lete rýchlo prehreje. Keď je vonku 30 stupňov Celzia, po hodine je v aute až o 26 stupňov viac. Od 40 stupňov Celzia sa už hovorí o kritickej teplote pre ľudský organizmus.

Radšej svetlé auto a clonu na sklo
Úplne na začiatku, ešte pri výbere auta, ide o jeho farbu, respektíve o základy termodynamiky. Tmavé autá slnečné lúče pohlcujú, svetlé ich odrážajú.

Americký automobilový novinár Mike Durland z youtube kanálu Mikes Car Info sa termokamerou pozrel na dva rovnaké modely áut zaparkované na priamom slnku.

Jedno bolo biele, druhé čierne. Teplotný rozdiel na povrchu kapoty bol 27 stupňov Celzia, čierna Toyota sa rozpálila až na 71 stupňov. Sálavé teplo pritom prirodzene ovplyvňuje aj vzduch v interiéri.

Keď už je neskoro riešiť farbu auta, pomáha čo najviac zamedziť prenikaniu slnečných lúčov do interiéru. Povrch prístrojovej dosky, ktorá je prvá na rane, sa môže na slnku bez problémov zohriať na 70 stupňov Celzia.

Keď sa nedá auto zaparkovať v tieni, je dobré si nájsť pár minút a rozprestrieť zvonku na čelné sklo clonu. Najlepšia je s lesklou hliníkovou fóliou na povrchu, ktorá najúčinnejšie odráža slnečné lúče. Pomôcť však vie aj obyčajná veľká osuška.

Najprv vetrať, potom chladiť
Viaceré značky áut už dlho používajú šikovnú funkciu - dlhým podržaním odomknutia na kľúči sa diaľkovo spustia všetky bočné okná. Kým posádka nasadne, auto sa už vetrá.

Ešte účinnejšie je otvoriť všetky dvere a nechať prehriaty vzduch z auta vyvetrať. Kto má na ponáhlo, môže za jazdy stiahnuť všetky okná. Takéto riešenie schvaľuje aj odborník.

„Klimatizáciu v lete neodporúčam spúšťať hneď po naštartovaní auta, najprv je dobré interiér vyvetrať stiahnutím okien. Skôr sa tak dostanete na požadovanú teplotu, keďže klíma nemusí zápasiť s horúcim vzduchom v interiéri,“ hovorí Tomáš Sabo zo servisu a plnenia klimatizácií Klima-auto.sk v Ivanke pri Dunaji.

Klimatizáciu treba pred koncom jazdy vypnúť
Aj s vytúženým chladom však treba narábať opatrne. Ideálna teplota v interiéri auta je medzi 21 až 23 stupňami Celzia.

Problémom sú letné horúčavy, keď vonku teplota vzduchu presahuje aj 35 stupňov. Odporúča sa totiž, aby teplotný rozdiel medzi klimatizovaným autom a vonkajším prostredím nebol väčší ako sedem stupňov, niektoré zdroje odporúčajú dokonca len päťstupňový rozdiel.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Vysoké teploty vás pripravujú o spánok. Ako spať, keď je horúco?
Čítajte viac
Vtedy je preto dobré klimatizáciu na posledných desať až pätnásť minút cesty vypnúť, respektíve dvihnúť teplotu, aby telo pri vystúpení z auta nezažilo teplotný šok.

Tento návyk prospieva nielen ľudskému organizmu, ale aj samotnej klimatizácii. Jej výparník sa totiž stihne vysušiť od kondenzu a znižuje sa riziko tvorby zápachu a plesní. Klimatizáciu v aute sa odporúča nechať skontrolovať v servise raz za jeden až dva roky a ideálne každý rok alebo po nájazde 20-tisíc kilometrov nechať vymeniť kabínový filter, ktorý zachytáva nečistoty.

Škodí studený vzduch, ale aj nepoužívanie klimatizácie
Opätovné schladenie v klimatizovanom aute je príjemné, no s klimatizáciou treba narábať opatrne. Pri automatickej klimatizácii si vodiči často neuvedomujú, že požadovaná teplota na displeji nie je rovnaká, aká ide z výduchov. Z nich totiž fúka chladnejší vzduch, aby systém dosiahol požadovanú teplotu.

„Smerovanie chladného vzduchu by nemalo byť na vodiča či na cestujúcich, spôsobuje zbytočné zdravotné problémy, ako slzenie očí, prechladnutie alebo zápaly,“ hovorí František Mošovský zo spoločnosti AutoKlimatizácie Stoptransit v Bratislave.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Bude takmer 40 stupňov. Akú teplotu by ste mali mať v interiéri, aby ste neohrozili svoje zdravie?
Čítajte viac
Podľa neho je klimatizácia šikovný pomocník aj mimo letnej sezóny, pretože pohlcuje vlhkosť, ktorá sa v interiéri nazbiera počas striedania vonkajších teplôt alebo po daždi.

Používanie klimatizácie tiež prispieva k jej ideálnemu chodu. „Klíma by sa mala zapínať nielen v lete, ale aj v ďalších ročných obdobiach. Aspoň na krátky čas, najmä kvôli premazaniu kompresora,“ vysvetľuje Mošovský.

Kým sa motor zahreje, nie je dobré ho zaťažovať ešte aj klimatizáciou. Najmä japonské značky áut si pomáhajú pri automatickej klimatizácii tak, že pre vychladenie interiéru prepínajú na vnútorný okruh. Menej sa tak zaťažuje kompresor a auto nenasáva horúci vzduch zvonku.

Ako sa rozumne schladiť v aute:
Klimatizáciu nepúšťajte ihneď.

Interiér auta najprv dobre vyvetrajte.

Otvorte všetky výduchy vetrania na prístrojovej doske.

Výduchy smerujte tak, aby studený vzduch nefúkal priamo na telo.

Nastavte na vetraní vnútorný okruh, vzduch v interiéri sa skôr vychladí.

Pustite fúkanie na čelné sklo.

Keď teplota v aute klesne, zapnite pri automatickej klimatizácii režim Auto alebo manuálne vypnite vnútorný okruh.

Teplotu pri automatickej klimatizácii nenastavujte na menej ako 20 °C.

Klimatizáciu pred 10 až 15 minút pred zaparkovaním auta vypnite a nechajte len fúkanie, aby sa vysušil kondenz a predišli ste zápachu a tvorbe plesní.

Klimatizáciu nechajte skontrolovať v servise raz za 1 až 2 roky.

Starať sa treba nielen o vlastné zdravie, ale aj o dobrú kondíciu klimatizácie.

„Vodiči zvyknú podceňovať pravidelný servis klimatizácie. Pri nízkej hladine chladiva v systéme rastie spotreba paliva. Zároveň nízka hladina oleja v klimatizačnom systéme vedie k zbytočnému opotrebúvaniu kompresora a tým mu skracuje jeho životnosť,“ vysvetľuje Sabo.

S ďalšími problémami pri zanedbanej údržbe klimatizácie v aute ho dopĺňa František Mošovský.

„Keď klíma nie je dlho servisovaná, má mazanie starým olejom. Pri vznikajúcom kondenze môžu byť úchyty a hliníkové rúrky úplne rozožraté a zvykneme riešiť aj problémy so zlepeným tlakovým spínačom či s pokazeným kompresorom.“


SÚVISIACI ČLÁNOK
Polievanie ciest v meste, keď sú horúčavy: Naozaj to pomáha?
Čítajte viac
Medzi časté prehrešky vodičov patrí jazdenie s pustenou klímou a zároveň otvorenými oknami, fajčenie v aute či nevysávanie interiéru. Prach aj dym sa potom dostávajú hlboko do klimatizačného systému a zanášajú filter.

Udržať klimatizáciu v dobrom stave niečo stojí a práve poplatky zvyknú majiteľov starších áut odrádzať o servisu.

„Najčastejšie riešime únik chladiva. Keď množstvo chladiva klesne pod minimálnu úroveň, tlakový senzor v klimatizačnom systéme odstaví kompresor a klíma prestane chladiť,“ vysvetľuje Tomáš Sabo.

Vtedy treba systém znovu naplniť, nájsť miesto úniku, napríklad pomocou UV lampy alebo detektora plynov a vymeniť poškodený diel, či už ide o ventil, rúrku, chladič či výparník. Expert tvrdí, že najdôležitejšie je správne diagnostikovať problém.

Ekológia servis predražuje
Podľa nariadenia Európskej únie musia všetky vozidlá po roku 2017 plniť klimatizáciu novým ekologickým typom chladiva R1234yf (tetrafluoropropen) s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov z klimatizačných systémov osobných a ľahkých úžitkových vozidiel.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Čo robiť, ak klimatizácia v aute slabo chladí alebo zapácha
Čítajte viac
Autá vyrobené pred rokom 2017 ešte používajú freónové chladivo s označením R134.

Cena chladiva novej generácie je podľa experta približne trojnásobne vyššia oproti tomu starému.

„Pri pravidelnej kontrole sa majiteľ auta vyrobeného pred rokom 2017 určite zmestí s poplatkom za servis a za doplnenie starého chladiva R134 do 50 eur. Ide však o cenu pri pravidelnej údržbe auta, pri klimatizácii s úplne prázdnym systémom, stojí len plnenie 90 eur,“ približuje rozdiely Tomáš Sabo.

Od začiatku júla sa zmenili pravidlá pre objednávanie tovaru z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Zmena je primárne zameraná na balíky z Číny, ktoré lacným tovarom zaplavujú Európu.

V roku 2024 dorazili do Európy balíky v hodnote približne 4,6 miliardy, z toho približne 91 percent pochádzalo z Číny. Vlani sa už hodnota tovaru navýšila až na 5,8 miliardy.

Na Slovensku za posledný rok aspoň raz nakúpili na niektorej z platforiem ako Shein či AliExpress dve tretiny dospelých obyvateľov. Stránku Temu využilo až 55 percent ľudí na Slovensku, vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia.

Po novom budú musieť zákazníci za svoj balík zaplatiť minimálne tri eurá navyše. Poplatok však bude často vyšší, drahšie bude aj vrátenie tovaru a platiť sa bude aj daň z pridanej hodnoty.

1. Na aké balíky sa bude platiť poplatok?
Po novom sa na každý balík, ktorého hodnota je nižšia ako 150 eur, bude platiť poplatok tri eurá.

Rozhodujúci je pritom deň preclenia, nie deň objednávky. To znamená, že dôležité nie je, kedy si zákazník tovar objedná, ale deň, kedy výrobok fyzicky vstúpi na územie Európskej únie, respektíve kedy colný úrad prijme colné vyhlásenie.

Čo si najčastejšie objednávame:
oblečenie a obuv si objednáva 52 percent ľudí na Slovensku

vybavenie a dekorácie do domácnosti si kupuje 46 percent ľudí

potreby na hobby tvoria objednávky u 33 percent ľudí

"Nové pravidlo sa preto vzťahuje na všetky zásielky preclené od 1. júla 2026 ďalej. Teda aj na tovar objednaný ešte v júni, ak k precleniu dôjde až po tomto dátume,“ vysvetľuje Ivan Lužica, partner poradenskej spoločnosti Moore Advisory SK.

Mnohí si mysleli, že počet balíkov sa tesne pred zavedením poplatkov zdvihne. Podľa údajov z Finančnej správy sa tak však nestalo.

"Počet e-commerce zásielok predložených slovenským colným orgánom v roku 2026, za jednotlivé mesiace, nemá stúpajúci charakter," povedala pre SME Katarína Grežová z odboru komunikácie.

2. Koľko zaplatí človek za balík? Pozor na DPH
Mnoho ľudí si stále mylne myslí, že za celý balík zaplatia clo len tri eurá, nie je to však pravda. Konečná suma sa totiž bude odvíjať od toho, koľko rôznych druhov colných položiek sa v balíku nachádza.

Povedzme, že zákazník si z Číny spolu s hodvábnou blúzkou objedná aj dve bavlnené. V takom prípade pôjde o tovar z dvoch rôznych kategórií, teda z dvoch rôznych colných položiek. A aj napriek tomu, že všetky tri blúzky budú v jednom balíku, zákazník zaplatí clo šesť eur.

Objednávka troch tričiek, jedného páru ponožiek a hračky bude zaťažená clom vo výške deväť eur. Ak si naopak zákazník objedná päť kusov tovaru z rovnakej kategórie, napríklad päť bavlnených tričiek, zaplatí poplatok tri eurá.

Clom to však nekončí. "K poplatku sa navyše vždy pripočítava štandardná 23-percentná DPH, ktorá sa počíta z colnej hodnoty, vrátane cla," upozorňuje Lužica.

Trojeurové clo spolu s pripočítanou daňou z pridanej hodnoty znamená, že reálne navýšenie bude približne 3,70 eura.

Ak zásielka obsahuje tovar z dvoch rôznych tarifných tried, cena bude ešte vyššia. Povedzme, že si zákazník objedná tovar za päť eur, ďalších šesť zaplatí za clo a k tomu DPH. Konečná suma za takýto nákup sa tak prakticky zdvojnásobí, na približne 12,40 eura.

3. Ako človek zistí, koľko zaplatí?
Problémom rozoznať výšku cla pre ľudí zrejme nebude pri rozdielnom tovare, ale pri zdanlivo rovnakom.

Napríklad tričko z vlny a tričko zo syntetických vlákien majú každé svoju vlastnú podkategóriu v colnej nomenklatúre, a teda každé z nich bude zaťažené samostatným trojeurovým clom.

"Treba si skontrolovať prvé šesťčíslie tarifného kódu colnej nomenklatúry pri oboch tovaroch. Ak je identické, patria do rovnakej kategórie,“ objasňuje Ľubomíra Murgašová zo spoločnosti Grant Thornton.

Veľké platformy sa pravdepodobne pokúsia zahrnúť nové poplatky priamo do ceny v nákupnom košíku tak, ako dnes funguje DPH.

Poplatok by sa mal vyberať automaticky – priamo pri objednávke na strane obchodníka vďaka európskemu systému IOSS na jednoduchšie platenie dane z pridanej hodnoty pri tovare dovážanom z krajín mimo únie.

4. Ako sa to bude kontrolovať?
Colníci nebudú musieť všetky balíky otvárať. V colnom vyhlásení, ktoré sa k zásielke podáva, je okrem iných údajov deklarovaný aj kód tovaru.

„Pre tieto zásielky je povinné deklarovať kód tovaru a kód podpoložky z colného sadzobníka, ktorý sa na tovar vzťahuje,“ hovorí Finančná správa.

Ak bude zásielka obsahovať tovar zatriedený do viacerých podpoložiek, bude sa clo počítať podľa ich počtu. Colné orgány môžu počas colného konania vykonávať aj námatkové fyzické kontroly tovaru.

Murgašová hovorí, že zavedenie nových povinností pravdepodobne vyvolá potrebu doplnkových kontrol pri zásielkach s neúplnými alebo nesprávnymi colnými dátami.

Oneskorenia doručenia o niekoľko dní možno očakávať v záťažových obdobiach, napríklad v mesiacoch pred Vianocami.

5. Vrátia mi clo, ak vrátim tovar?
Ak človek už zaplatil clo a má svoju zásielku doma, v prípade, že ju bude chcieť vrátiť, peniaze za clo už späť nedostane.

Novela, ktorá platenie cla upravuje, neumožňuje totiž podľa Finančnej správy žiadať o zrušenie colného vyhlásenia, ktoré bolo podané na zásielky do 150 eur.

Zrušenie colného vyhlásenia je jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená pre podanie žiadosti o vrátenie cla. "Keďže táto podmienka splnená nebude, nemôže colný orgán clo vrátiť," vysvetľujú daniari.

6. Clo nie je jediný poplatok, pribudne ďalší
Od novembra by sa ku clám mal zaviesť aj manipulačný poplatok na objednávky z tretích krajín.

Jeho výška ešte nie je definitívne určená, zatiaľ sa hovorí o tom, že by mala byť dve eurá. Ide o poplatok, ktorý má pokryť administratívne náklady colných orgánov na tieto zásielky.

7. Bude sa clo platiť navždy?
Tento druh cla má byť dočasný, schválený je zatiaľ len do júla 2028. Po spustení nového colného dátového centra Európskej únie bude nahradený bežnými colnými sadzbami.

Počas tohto obdobia bude Európska komisia každý mesiac sledovať, či nedochádza k obchádzaniu týchto ustanovení a v prípade, že áno, príde operatívne s adresnými zmenami.

Zároveň Komisia využije čas na to, aby vyvinula centralizovanú IT infraštruktúru EÚ, cez ktorú by colná správa mala do budúcnosti efektívne vyberať clo.

„Nový systém bude mať pozitívny vplyv na rozpočet EÚ, ako aj na verejné financie štátov, keďže clá predstavujú tradičný vlastný zdroj Únie a členské štáty si časť týchto súm ponechávajú ako náklady na výber,“ píše ďalej Európska rada.

8. Aké zmeny to môže priniesť?
Odborníci očakávajú, že časť obchodníkov presunie sklady priamo do Európskej únie, aby sa vyhli novým nákladom.

"Pre väčšie platformy ako Temu a Shein je presun časti skladových zásob do EÚ logickým krokom ako zachovať rýchlosť doručenia a vyhnúť sa opakovane narastajúcim colným poplatkom," hovorí Murgašová.

Existujúce sklady v krajinách ako Poľsko, Česko alebo Holandsko sú pre tento model atraktívne. Pre menších hráčov je to finančne náročnejšie, ale aj oni sa môžu orientovať na centrá tretích strán v Únii.

9. A čo e-shopy, ktoré nakupujú z Číny?
Zmeny pravidiel nezasiahnu len bežných ľudí, ktorí na platformách ako Temu, Shein či AliExpress priamo nakupujú.

Na Slovensku, ale aj v Európe je mnoho menších e-shopov, ktorých biznis model je založený na nízkych cenách z Ázie. Práve ich zmena pravidiel zasiahne veľmi tvrdo. Rovnako aj predajcov, ktorí len ďalej predávajú produkty z týchto platforiem.

Aj na nich by sa mali podľa Murgašovej vzťahovať nové poplatky.

"Väčšina týchto podnikateľov bude musieť prehodnotiť sortiment smerom k tovaru, kde fixná prirážka tvorí menší podiel z ceny, alebo si otvoriť sklad v EÚ a naskladňovať v ňom tovar vo veľkých objemoch," hovorí.

Miliardár Tkáč otvorene: Za IQ 120 by mal štát platiť 500 eur mesačne. Upozorňuje na nástroj, ktorý vytvára „nadľudí“
Fotka autora článkuLinda Cebrová
24. júla 2026 o 09:59

Finančník Patrik Tkáč odhalil svoj vzťah k AI
Riadi cez ňu desiatky firiem, vinice aj vlastnú domácnosť
Upozorňuje na službu, vďaka ktorej sa aj bežný človek môže cítiť ako „nadčlovek“

Patrik Tkáč
archív Patrik Tkáč/Forbes
Odomknúť kamošovi

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Patrik Tkáč strávil väčšinu svojej prednášky pre študentov v Košiciach na Technickej univerzite opisom niečoho, o čom sa v súvislosti s jeho podnikaním hovorí len zriedka.

Otvorene hovoril o tom, ako on sám každý deň používa umelú inteligenciu. Riadi cez ňu 85 firiem, vlastnú domácnosť aj vinice. A pri tom všetkom nešetril silnými výrokmi. Jeden z nich mieril priamo na OpenAI.

Finančník a spolumajiteľ skupiny J&T patrí medzi najbohatších ľudí v regióne. Práve preto pôsobí prekvapivo, keď o sebe hovorí ako o človeku, ktorý „nič neštudoval“. Ekonómiu podľa vlastných slov študoval „v čudnej transformačnej dobe“ a technológie nikdy. Napriek tomu tvrdí, že sa vďaka jednému nástroju cíti ako nadčlovek.
Nástroj, ktorý väčšina ľudí neovláda

Tým nástrojom je Claude Code, presnejšie jeho rozhranie príkazového riadku (CLI). Ide o vývojárske prostredie, cez ktoré človek ovláda počítač textovými príkazmi namiesto klikania.

„Vďaka Claude Code CLI sa cítim ako nadčlovek. Neštudoval som to, čo vy, študoval som ekonómiu, a ešte v čudnej transformačnej dobe. Tento nástroj z vás robí nadľudí, pretože môj odhad je, že len 0,01 % populácie sveta by ho vedelo použiť,“ povedal na prednáške.

Tkáč priznal, že umelá inteligencia mení spôsob, akým premýšľa o nových pracovných pozíciách a rozdeľovaní úloh vo firmách.

„Mám vážny problém zobrať nových ľudí, pretože drvivú väčšinu svojich myšlienok urobím vďaka Claude Code CLI,“ uviedol. Doma má podľa vlastných slov vedľa seba 19 monitorov, na ktorých pre neho nepretržite pracujú desiatky softvérových agentov.

Myslíš si, že ľudia, ktorí sa naučia pracovať s AI nástrojmi ako Claude Code, budú mať v najbližších rokoch výraznú výhodu na trhu práce?
Áno, bude to podobná revolúcia ako príchod internetu.
Skôr áno, ale nebude to potrebné pre každé povolanie.
Skôr nie, AI sa podľa mňa preceňuje.
Nie, rozhodovať budú stále najmä skúsenosti.

Ako spresnil Patrik Tkáč pre Startitup, nejde o plošné nahrádzanie ľudí umelou inteligenciou. Pracovné pozície sa podľa neho skôr transformujú a ľudia sa presúvajú k úlohám, pri ktorých využívajú nové nástroje.

Tkáč upozornil aj na rýchly pokrok vo vývoji jazykových modelov. Podľa neho dnes na mnohé úlohy, ktoré ľudia riešia cez ChatGPT, už stačí výkonný notebook bez pripojenia na internet. Menšie lokálne modely sa podľa neho za posledné mesiace výrazne zlepšili a pri bežnom používaní sa výkonom približujú veľkým cloudovým modelom.

Z toho vyvodil varovanie pre študentov. „Nepoužívať dnes CLI znamená, že sa ani zďaleka neblížite špičke. Jednoducho preto, že nemáte šancu stihnúť rýchlosť, akou sa mení svet. Tie nožnice sa otvárajú exponenciálne. Tu sú tí, čo sú znalí a tí, čo sú neznalí. To má byť pre vás úplne najdôležitejší moment,“ povedal.
Robot na víno, drony na srnky a 85 firiem pod taktovkou botov

Tkáč ilustroval svoje slová konkrétnymi príkladmi z bežného života. Cez umelú inteligenciu podľa vlastných slov spravuje väčšinu vlastných procesov, ktoré by inak potrebovali celé tímy ľudí.

„Doma mám veľkú sieť s 20 prístupovými bodmi a s 95 priamo adresovanými zariadeniami,“ opísal. Podobne funguje aj správa jeho firemných dokumentov.

„Všetky výročné správy z mojich 85 firiem chodia mojim botom. Moji roboti majú vlastné e-maily a vlastné identity,“ povedal.

Ako vášnivý fanúšik vína si nechal postaviť aj automatizovaný systém na správu pivnice.

„Mám robota, ktorý sa stará o celý môj sklad s miliónmi položiek vína. Nepotrebujem k tomu vôbec nikoho,“ prezradil.

Automatizáciu tak využíva aj pri činnostiach, ktoré by inak vyžadovali pravidelnú manuálnu správu. Kúpil si tiež dva humanoidy, ktoré prišli s čínskym operačným systémom ROS 2. Konštatuje, že aj bez technologického vzdelania ich nainštaloval a rozchodil.

„Robot ma pozná, pozná moju fotku, vidí môj pohyb a sám sa vie nabiť,“ opísal. Za robota pritom považuje prakticky všetko, čo mu šetrí čas.

„Doma mám 2 000 čidiel. To je môj robot. Moje samoriaditeľné autá sú moji roboti. Dom mi strážia drony, ktoré samy vzlietajú a pristávajú a samy vyháňajú srnky z mojich vinohradov. To sú moji roboti,“ vymenoval.
Zavolaj mojej mame: Ako učí stroje rozumieť svetu

Tkáč sa dotkol aj témy, ktorú považuje za skutočné jadro celej revolúcie. Nejde podľa neho o chatovacie aplikácie, ale o prepojenie umelej inteligencie s reálnym svetom. Vo firme tomu hovoria dátová mapa.

„Najväčšou výzvou AI je dnes takzvaný merging. Je to zosobnenie akéhokoľvek predmetu vrátane osôb, aby model, keď sa s ním rozprávate, vedel, že ide práve o ten konkrétny predmet. Cez toto zosobnenie učíme robotov rozumieť realite,“ vysvetlil.

Na príklade jednoduchého príkazu „zavolaj mojej mame“ opísal, ako systém musí rozpoznať konkrétnu osobu, jej vzťahy, dátum narodenia aj fotografie, na ktorých sa nachádza.

Aby sa to stroj takto naučil, nakŕmil ho vlastnou komunikáciou. „Za posledných sedem rokov mám 1,5 milióna správ v iMessage a vo WhatsAppe. Zadal som robotovi, nech z nich vytvorí záznam o každej osobe, ktorú poznám. Akými vzorcami sa s ňou rozprávam, či jej tykám alebo vykám, či som bol otvorený, vtipný alebo nahnevaný,“ opísal. Podľa neho z toho vznikne mimoriadne presný obraz človeka.

Najúspešnejší investor sveta nie je Buffett. A za IQ 120 by mal podľa Tkáča platiť štát

Ako bankár si Tkáč pomohol príkladom z investičného sveta. Za najúspešnejšieho investora histórie nepovažuje Warrena Buffetta, ale matematika Jima Simonsa a jeho fond Renaissance.

„Simons najal desiatky až stovky matematikov, fyzikov, psychológov a sociológov, všetkých zavrel, prestal dávať von akékoľvek informácie a nútil ich spracovávať svet cez dáta. Vtedy ešte neboli počítače. Priemerný výnos 30 % ročne počas viac ako 30 rokov,“ opísal. Pointa podľa neho spočíva v tom, čo dokáže dnešná technológia. „Všetkých jeho ľudí mám dnes u seba na stole. Všetkých z nich,“ povedal.

Práve tu vidí najväčšiu zmenu. Kapitál podľa neho prestáva byť najväčšou prekážkou podnikania. „Zbieranie informácií a ich utriedenie nie je nič iné ako kydanie hnoja. Ale keď k tomu máte mozog a kritické myslenie, ste súčasťou revolučnej generácie, ktorá zmení celý svet,“ uviedol.

S tým súvisí aj jeho asi najprovokatívnejší návrh. Na skoršej prednáške pre Forbes kritizoval štátny tender, v ktorom podľa neho „Slovenská republika rozdala 200 miliónov eur na nezmysly“.

Sám prišiel s jednoduchým kritériom, ako tieto peniaze investovať efektívnejšie do priamej podpory mladých talentov a ich práce s drahými AI technológiami. „Ak máte IQ 120 a záujem o AI, štát by vám mal dávať aspoň 500 eur mesačne. Ja sám spálim na tokeny 1 500 eur mesačne, a to nemám ani dostatok času,“ povedal.

Študentom priamo ponúkol pomoc. Kto príde s aspoň trochu dobrým nápadom, tomu podľa vlastných slov tokeny rád zaplatí.
Humanoidi sú „propaganda“, OpenAI podľa neho nemusí prežiť

Napriek nadšeniu pre technológie ostáva Tkáč skeptický voči humanoidným robotom. Videá čínskych strojov, ktoré dokážu kopať či boxovať, podľa neho skresľujú realitu. „Nenechajte sa vyrušiť dokonalými videami humanoidných robotov z celého sveta. Do veľkej miery je to propaganda. Jedného robota máme a nie je vôbec taký dokonalý,“ povedal.

Jeho tím to zažil na vlastnej koži. Peter Dovhun, šéf iniciatívy Elevate Slovakia, opísal, ako chceli robotom urobiť inventúru vo firemných potravinách. Po minúte držania fľaše vína sa stroju prehrial kĺb a fľaša spadla.

Preto stavia aj na iných smeroch. Z Holandska si nechal doviezť platformu elektrického Land Roveru so 6000 Nm krútiaceho momentu, ktorú chce dovybaviť vlastnými autonómnymi algoritmami, aby vozidlo chodilo za ním ako pes aj v teréne.

Cez iniciatívu Elevate zároveň plánuje priniesť na slovenské cesty čínske robotické autá. Testovať ich chcú počas leta. „Počas leta vás už môže zraziť autonómne auto,“ zažartoval si.

Najostrejšie slová si však nechal na konkurenciu v oblasti AI. Reagoval tak na iniciatívu OpenAI, ktorá otvára debatu o štvordňovom pracovnom týždni. „Oni bojujú o život, lebo Claude Code ich absolútne drví a nevieme, či OpenAI prežije. Osobne si myslím, že nemajú šancu proti tým obrom, ale uvidíme,“ vyhlásil.
Firmu aj banku si založil ako 10-ročný. Toto odkázal študentom

Vzťah k technológiám si Tkáč nesie od detstva. Firmu DiusAi, ktorej názov vysvetľuje ako „domáci informačno-užitočný systém“, si podľa vlastného rozprávania vysníval už ako 10-ročný chlapec v roku 1983 v detskej izbe v Bratislave.

„Založil som aj banku ako 10-ročný, ale vedel som len vyzbierať peniaze od spolužiakov. Vrátiť ich už bol problém,“ zaspomínal si. Priznal, že aj dnes ho láka postaviť modernú banku pre mladých.

„Revolut je revolučný, drvivá väčšina z vás ho používa. Lenže z AI tam ešte nie je vôbec nič. A keď si predstavíte myšlienky okolo dátovej mapy, čo sú dôležitejšie dáta ako prachy? Je tam obrovský priestor,“ povedal. Na taký projekt zatiaľ hľadá správnych ľudí.

Študentom nakoniec adresoval niekoľko odporúčaní. „Nepoznám človeka, ktorý bol ochotný pracovať, robil 10 hodín denne a na konci nebol úspešný. Viete, kedy pracujem najviac? Keď si idem zabehať alebo na bicykel, vtedy prichádza hlava,“ povedal.

Radil im tiež čítať každé ráno aspoň troje noviny a mať prehľad o tom, kto hýbe ekonomikou. Sám priznal, že všetky svoje firmy postavil na základe kníh, ktoré prečítal. Aj DiusAi vraj vznikol podľa vzoru Jarvisa z Iron Mana a robota TARS z filmu Interstellar.

Ján Čurilla: Budem aj ďalej hovoriť. Nie sme v ruskej gubernii alebo na panstve v 15. storočí

Od soboty platí nové nariadenie ministerstva vnútra, ktoré policajtom zakazuje poskytovať informácie bez súhlasu nadriadeného. Vyšetrovateľ Ján Čurilla, ktorý je postavený mimo služby, hovorí, že nikto mu nemôže zakázať verejne sa obhajovať.

Ako trávite leto?

Snažím sa byť čo najviac s rodinou. Keďže na dovolenku nárok nemám, tak je to možné iba po pracovnom čase a prípadne cez víkendy, keď chodíme na rôzne výlety. S malým chodím na ryby, malá má zase iné záujmy, takže s ňou na iné výlety. Ale sľubujem deťom aj manželke, že sa blíži ten deň, keď vyhráme všetky súdne spory, vrátim sa do práce a doprajeme si jednu super spoločnú dovolenku niekde v zahraničí. Ako tak sledujem celý vývoj, som každým dňom viac a viac presvedčený, že sa to podarí a že to celé nakoniec vyhráme.

Keď je policajt postavený mimo služby, nemôže ísť na dovolenku ani so súhlasom nadriadeného?

Nie. Nemám nárok na dovolenku. V zákone je to explicitne napísané. Mám nárok iba na čerpanie služobného voľna, pokiaľ ide o procesné úkony, výsluchy, návštevu lekára a podobne.

Chýba vám dovolenka?

Samozrejme. Komu by nechýbala dovolenka? Každý rok sme chodili s rodinou v lete k moru, na to isté miesto do Chorvátska na desať dní si oddýchnuť. Bohužiaľ, posledné tri roky – pre nezákonný postup ministra vnútra – chodia deti s manželkou samy a ja poslušne čakám doma a starám sa o okolie domu, o záhradu a robím tu nejaké úpravy, ktoré nie sú finančne náročné – vzhľadom na môj príjem. Času by bolo, nápadov takisto, ale chýbajú peniaze. Takže takto trávim leto.

Hnevá vás to?

Človek je z toho frustrovaný, hlavne keď vidím, že súdy nám dali za pravdu, že sme nemali byť postavení mimo služby a mali sme byť v robote. Ale tu to jednoducho niekto absolútne ignoruje a ďalej tento stav pretrváva. Asi by som to nenazval hnevom. Som taký človek, ktorý berie veci tak, ako prídu. Nie som v pozícii, že by som to vedel ovplyvniť. Môžem sa iba zákonne brániť na súdoch, a to aj robím a aj robiť budem.

Minulý týždeň váš kolega vyhral ďalší súdny spor s Matúšom Šutajom Eštokom. Správny súd rozhodol, že minister odvolal Branka Kišša v októbri 2023 z funkcie 1. viceprezidenta Policajného zboru nezákonne. Kišš už nie je v polícii, má zmysel sa aj tak súdiť?

Je mi strašne ľúto, že taký človek ako Branko Kišš odišiel z polície. Bol som jeden z tých, kto ho presviedčal, aby neodišiel ani on alebo ani Ľubo Daňko či Miro Chudý. Ale Branko Kišš nemal na výber. Minister ho doslova vyštval. Nezákonne ho preložil do Banskej Bystrice na také miesto, kde z existenčných dôvodov nemohol fungovať. Nedokázal tam denne cestovať a podobne. Minister veľmi dobre vedel, čo tým spôsobí, že Kišš odíde do civilu.

A či má zmysel sa súdiť? Jednoznačne má a dokonca si myslím, že to je každého povinnosť, aby sa bránil všade tam, kde sa deje takéto bezprávie. A to bez ohľadu na to, či koná bezprávie minister alebo nejaký sused Jožo z ulice. Zákon by mal naozaj mal platiť pre každého. Tak ako som na Branka Kišša naliehal, aby neodchádzal z polície, budem aj teraz naňho naliehať, aby od ministerstva žiadal odškodné a finančnú satisfakciu, pretože mu patrí. A nech to znáša minister vnútra a vysvetľuje ľuďom, prečo to tak je.

Ide o tretí rozsudok vo váš prospech z 24 žalôb, pokiaľ ide o preloženie na iné miesto alebo odvolanie z funkcie. Minister vnútra Šutaj Eštok na to povedal, že kým on bude minister, nikto z vás nebude pracovať v polícii. Môže minister takto beztrestne ignorovať rozhodnutia súdov?

Na tomto výroku jasne vidieť mentálne alebo morálne nastavenie nášho ministra vnútra. Ak by takto reagoval hocijaký iný bežný občan alebo napríklad ja, minister by bol prvý, kto by na tlačovke kričal a nadával danému občanovi do bezcharakterných a arogantných kovbojov a vyháňal by ho z tejto krajiny, pretože nedodržiava zákon. Minister vedome koná tak, že úmyselne spôsobuje ministerstvu vnútra škodu na majetku, čo je trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Matúš Šutaj Eštok má ako štatutár konať tak, aby chránil majetok Slovenskej republiky. Som presvedčený, že za toto raz ponesie plnú právnu zodpovednosť spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí mu v tomto konaní pomáhajú. Nemyslím si, že na legislatívnom odbore ministerstva sú takí hlúpi ľudia, že by toto radili ministrovi. Podľa mňa tak koná sám a na vlastnú zodpovednosť. A robí to opakovane. Na pokutách už ministerstvo zaplatilo státisíce eur. Namiesto toho, aby dal tie peniaze napríklad na platy, on tie škody úmyselne zvyšuje, to je podľa mňa trestný čin. V skutočnosti by si mal uznať chybu, vrátiť nás do práce a pokúsiť sa s nami mimosúdne vyrovnať.

V marci ste pre naše noviny napísali článok s názvom Toľko stíhaní a žiadny výsledok. Išlo o súhrn všetkých vyšetrovaní vás a vašich kolegov. Z textu vyplynulo, že v siedmich prípadoch bolo obvinenie vám alebo kolegom zrušené. V ôsmom prípade obvinili vášho kolegu Milana Sabotu za zneužitie právomoci, pretože si v minulosti dovolil obviniť advokáta a poradcu premiéra Mareka Paru za to, že bol zrejme súčasťou diskreditácie prokurátora Vasiľa Špirka. Vtedy ste napísali, že o Sabotovi rozhoduje generálny prokurátor podľa paragrafu 363. Už máte výsledok?

Áno. Generálna prokuratúra žiadosť zamietla. Konkrétne prokurátorka Mária Hansková. Táto istá prokurátorka už raz zamietla žiadosť podľa paragrafu 363 v inej trestnej veci, kde sme obvinení. Bohužiaľ, presne tak ako aj vtedy, aj teraz sa v jej rozhodnutí nachádzajú doslova klamstvá, čo dokazuje samostatný spis. Nerozumiem tomu, prečo potrebuje pani Hansková takto zavádzať a klamať. Vyšetrovanie teda pokračuje. Zaujímavé je, že v tomto prípade dával súhlas na stíhanie prokurátor Michal Žeňuch, ale prípad mu odňali a má to iná prokuratúra.

Rozhodovala síce pani Hansková, ale v skutočnosti koná v zastúpení generálneho prokurátora. Paragraf 363 je jeho kompetencia. Prečo vám nevyhovel a umožňuje stíhanie vyšetrovateľa Sabotu?

To neviem povedať. Mohol by som menovať stovky prípadov, kde vyšetrovateľ vzniesol obvinenie a prokurátor to buď zrušil, alebo neskôr zastavil s tým, že nejde o trestný čin. Alebo súd páchateľa oslobodil s tým, že sa skutok nestal, alebo že ho nespáchal obžalovaný. Nikdy v živote za to žiadneho vyšetrovateľa neobvinili. Veď to by úplne popieralo procesnú samostatnosť vyšetrovateľa. Takýto postup ukazuje, že pokiaľ bude vyšetrovateľ stíhať nejakého vplyvného človeka, ako je napríklad Marek Para, tak v prípade, že neuspeje u prokurátora alebo na súde, hrozí mu obvinenie. To je absurdné a povedie to len k tomu, že sa vyšetrovatelia budú báť takýmto ľuďom vznášať obvinenia.

Ako to, že toto nevidí generálny prokurátor?

To už je otázka naňho. Neviem, či to tak je preto, že ide o Mareka Paru, alebo prečo sa to deje. Toto je jediný takýto prípad, ktorý som zažil počas svojej kariéry a počas 21-ročnej praxe. Aj na mňa boli v minulosti podané stovky trestných oznámení, keď som niekoho obvinil. Takéto oznámenia inšpekcia vždy odmietala. Na to predsa máme kontrolné mechanizmy, ako je prokurátor, aby, ak má iný názor, obvinenie zrušil. Zaujímavé je, že obvinenie, ktoré vzniesol Milan Sabota, neskôr potvrdil aj prokurátor. A ten prečo nie je obvinený? Lebo kauza nie je na súde?

V deviatom prípade vás, Pavla Ďurku, Štefana Mašina, Milana Sabotu, Branislava Dunčka a Róberta Magulu spolu s Petrom Scholtzom obvinili, že ste si vymýšľali skutočnosti, na základe ktorých ste chceli preverovať podozrenia smerujúce voči príslušníkom Úradu inšpekčnej služby, Slovenskej informačnej služby, ako aj ďalších ozbrojených zborov. Po 4 a pol roku Mestský súd Bratislava I odmietol obžalobu. Prokurátor podal sťažnosť. Je už rozhodnutie krajského súdu o tejto sťažnosti?

Ide o prvú vec, za ktorú nás zadržali v septembri 2021 a pre ktorú sme boli necelý mesiac aj vo väzbe. O sťažnosti nebolo už takmer rok rozhodnuté, ale verím, že čoskoro bude a že sa pohneme ďalej. Žiaľ, slovenské súdnictvo funguje v takomto spomalenom režime. Je to pritom pomerne jednoduchá vec. Musíme len čakať a byť trpezliví.

Desiaty prípad je kauza Technický spis. V tomto prípade ste obvinený s Pavlom Ďurkom, Ľubomírom Daňkom a prokurátorom Michalom Šúrekom, že ste nepostupovali procesne správne pri vedení rôznych vyšetrovaní. Poškodení sú Tibor Gašpar, Norbert Bödör, Marek Para, Jozef Brhel, Dušan Kováčik, Peter Košč, Vladimír Pčolinský. Vyšetrovanie trvá už takmer dva roky. Posunulo sa to niekam?

Myslím, že ide o ďalší príklad toho, keď obžalovaní v iných trestných veciach sú zrazu poškodení a niektorým ľuďom jednoducho vyhovuje, že sme obvinení a že taký stav trvá dlho. A myslím si, že také dostali aj zadanie. V tomto prípade je vyšetrovateľ Peter Dubovický absolútne nečinný. Obvinili nás pred dvoma rokmi a dokopy je tam jedenapolročná nečinnosť vyšetrovateľa. Prípad mal najprv vyšetrovateľ Kevin Dlabaj. Pol roka nekonal, tak jemu aj prokurátorovi Žeňuchovi spis zobrali a pridelili to do Banskej Bystrice. Zase bola polročná nečinnosť. Ponechali to v Bystrici s odôvodnením, že prokurátor si to študoval. Potom urobil vyšetrovateľ Dubovický nejaké úkony a od januára sa nič nedeje. Neprekážalo to ani dohľadovej prokurátorke na generálnej prokuratúre Kataríne Habčákovej. Teraz jej to zobrali, je tam nová prokurátorka.

Čakáme, čo sa bude diať, ale nech mi nikto nehovorí, že toto nie je účelové obvinenie. Z dvoch rokov je tam viac ako jedenapolročná nečinnosť. Boja sa s tým ísť na súd, lebo vedia, že by neuspeli. Tak ticho sedia a čakajú. Veď to je úplne jednoduchý prípad. Viedli sme technický spis alebo neviedli? A je to v rozpore so zákonom alebo nie? Podľa obvinenia sme niektorých ľudí učili, ako majú vypovedať. Všetkých vypočuli a všetci to popreli. Jednoducho zistili, že je to totálna hlúposť, a aj tak to umelo držia. A aj slepý vidí, že prokurátora Michala Šúreka do toho natiahli len preto, aby nemohol chodiť na súd v kauze Očistec.

Posledný prípad je obvinenie, že ste s Pavlom Ďurkom, Branislavom Dunčkom, Róbertom Magulom, Romanom Stašom a Michalom Šúrekom vydierali a nahovárali osoby vo väzbe, aby spolupracovali a priznali sa, pričom ste im vraj vopred hovorili, ako majú vypovedať. Po trojročnom vyšetrovaní a vypočutí takmer 80 osôb, z ktorých je väčšina právoplatne odsúdená, spochybnil sudca Mestského súdu Bratislava I dôvodnosť vzneseného obvinenia, ako aj právnej kvalifikácie skutku a nevzal vás s Ďurkom do väzby. Čo sa deje tu?

To je ten slávny prípad Kajúcnik. Podstatné je, že všetky tieto prípady riešia vyšetrovatelia z tímu Veritas. A všetko im postupne prokurátori rušia. Pán Šutaj Eštok sa prsí, že oni konajú zákonne. Asi vo svete pána Šutaja Eštoka, keď niekomu zrušia obvinenie, tak to znamená, že postupovali zákonne. Nám obvinenia nerušili, keď sme vyšetrovali, ale my sme vraj postupovali v rozpore so zákonom. Má ako keby obrátený krvný obeh. V jeho svete čo je zákonné, zrušia, a čo je nezákonné, tak za to odsúdia.

V prípade Kajúcnik vyšetrovatelia pod vedením pána Juraja Lukáča vypočúvajú jednotlivé osoby a, samozrejme, zase sa im to dôkazne úplne rozpadá. Žiadna z osôb, ktorá bola podľa uznesenia o obvinení údajne zastrašovaná či vydieraná, to nepotvrdila.

Na začiatku takisto porušili naše právo na obhajobu, keď chceli nášho advokáta Petra Kubinu vypočuť ako svedka. To už im nový prokurátor povedal, že pochybili, tak robia všetky úkony odznovu a naťahujú čas, čo im zase len vyhovuje. Pôvodnému prokurátorovi Žeňuchovi to, „prekvapivo“, zobrali. Tak ako aj v prípade Technický spis, aj tu krásne vidno, že obžalované osoby, ako sú Gašpar, Bödör, Kováčik alebo aj vysokopostavení Takáčovci, si prostredníctvom Veritasu riešia vlastnú obhajobu na súdoch. Vyšetrovatelia Veritasu sa im snažia zabezpečiť dôkazy, ktoré by im mohli pomôcť v ich vlastných veciach, kde sú obžalovaní. Chcú účelovo spochybniť zákonnosť našich konaní, ktoré boli vedené voči vplyvným ľuďom.

Tým, že nám vznášajú nezmyselné obvinenia, nahrávajú Gašparovi a spol. v Očistci, ale aj v iných kauzách. Na tých súdoch potom tvrdia, že vyšetrovanie voči nim bolo nezákonne vedené. Ale vyšetrovanie je nezákonne vedené, až keď to povie nejaký súd. A to zatiaľ žiadny súd nepovedal. Práve naopak, naše vyšetrovania sa na súdoch potvrdzujú.

A neviem, či to robia vyšetrovatelia inšpekcie úmyselne, ale podľa mňa aj v ich prípade ide o trestný čin. Poskytujú vplyvným ľuďom službičku, aby im pomohli. Chodím na veľa úkonov po celom Slovensku a stretávam sa s inými vyšetrovateľmi inšpekcie. Oni sa z „kolegov“ z Veritasu smejú a otvorene mi to hovoria. Nechápem, že to pánovi šéfovi inšpekcie Branislavovi Zurianovi neprekáža. Kde sú tie kontrolné mechanizmy inšpekcie? Neviem si predstaviť, že by nám v pracovnej skupine Očistec zrušili toľko uznesení ako im vo Veritase. To je strašná blamáž. Pokiaľ viem, tak prokurátor Žeňuch je už za svoje konanie aj disciplinárne stíhaný. A prečo nie sú riešení aj tí vyšetrovatelia?

V prípade Kajúcnik bolo vznesené aj ďalšie obvinenie. Komu a prečo?

Vidno, že už nemajú čo vytiahnuť z talóna. Obvinenia sú stále absurdnejšie. Teraz obvinili pánov Ďurku, Dunčka a Magulu. Dozvedel som sa to úplne náhodou, keď som bol nazrieť do spisu. Im samým to ani nedoručili. Operatívcov obvinili za to, že vykonali operatívnu previerku s jednou z obvinených osôb, ktorá v kauze Takáčovci začala spolupracovať a rozprávať o určitom skutku. Táto osoba nevedela presne, kde sa to stalo, tak s ňou operatívci vykonali operatívnu previerku, aby ustálili daný objekt. Operatívci potom spracovali realizačný návrh, ustálili objekt, jeho majiteľa a podobne. A ja som začal trestné stíhanie aj obvinil páchateľa. A za to majú všetci vznesené obvinenie, že vraj naučili osobu, o aký objekt ide.

Túto osobu vypočuli pred vznesením obvinenia v Kajúcnikovi, kde poprela, že by ju ktokoľvek čokoľvek učil, a vypočuli ju aj po obvinení, na tom výsluchu som bol už aj ja, a znovu to poprela. Pritom tento svedok – obvinený – iba nevedel presne povedať, ktorý to bol objekt, napokon nejaký označil a my sme zistili, že naozaj tam kedysi došlo k podpáleniu a našli sme aj desať rokov starú hasičskú správu. Ako sme ho to mohli naučiť? Veď to je absurdné.

Ak ste vy za to vznášali obvinenie Takáčovcom, prečo teraz neobvinili aj vás?

To bola prvá otázka, ktorú sa ma so smiechom opýtali kolegovia: A teba prečo neobvinili? Keď som zbadal to uznesenie, tak som sa pána Lukáča opýtal: A kde som ja? A on sa zasmial a povedal, že keď chcem, tak ma tam môžu dať tiež. Takto nejako oni vznášajú obvinenia.

Skôr si však myslím, že si ma nechávajú v zálohe, aby zase mohli rozvíriť hladinu, keď bude treba v súvislosti s Očistcom alebo niečím iným. To isté už spravili aj v minulosti. V jednej veci najprv obvinili mňa, Ďurku, Mašina, Sabotu a Scholza a po roku v tom istom prípade, bez akejkoľvek zmeny dôkaznej situácie, obvinili aj Dunčka a Magulu, lebo potrebovali zasmradiť priestor.

Súd začal pojednávať kauzu Očistec. Vypovedali viacerí svedkovia. Ako zatiaľ vnímate to, čo sa pred súdom odohráva?

Ku kauze Očistec sa veľmi nemôžem vyjadrovať. Už mi aj v rámci viacerých disciplinárnych konaní vytkli, že to je stále živá vec. Ale môžem sa vyjadriť k tomu, čo bolo v médiách. So zveličením poviem, že sa dosť bavím. Hlavne na tom, do akého pomykova a do akej nervozity dokáže priviesť obžalovaných jeden obžalovaný, a to pán Bernard Slobodník. Viem, akí ďalší svedkovia tam ešte sú. Ak ich tento jeden obžalovaný takto rozhodil, čo budú robiť potom? Utekať zo Slovenska? Počul som, že možno v Bielorusku alebo v Bosne by ich celkom radi prichýlili.

Z toho, čo som čítal, vidím vo výpovediach Bernarda Slobodníka konzistentnosť. Nevidím, že by niečo menil. Zachytil som, že sa niektorí obžalovaní opúšťali z toho, že sú v jeho výpovedi nejaké nezrovnalosti a že niečo nesedí. No však práve to je dôkaz toho, že Slobodníka nikto nič neučil. Keby som chcel, tak to jeho alebo kohokoľvek iného naučím ako Otčenáš. Nenašli by na jeho výpovedi jedinú chybu, žiadnu nezrovnalosť.

Slobodník dlhý čas páchal nejakú trestnú činnosť, dával úplatky ľudovo povedané „mirnix-dirnix“. Možno je logické, že si niečo pomýli alebo s niečím zamení. Práve to by malo sudcovi evokovať, že nie je nič naučený. Takže ja som celkovo spokojný a uvidíme, či aj ďalšie osoby potvrdia to, čo tvrdili v prípravnom konaní, keď som ich vypočúval ja alebo kolega Vojtuš. Pokiaľ sa nezľaknú, nebudú zastrašení alebo zaplatení, tak nás čaká ešte kopec zábavy.

Video: Animovaný sprievodca kauzou Očistec (autorky: Martina Koník, Mária Benedikovičová)



V prípade kauzy Dušana Kováčika dovolací senát Najvyššieho súdu povedal, že vyšetrovateľ Ďurka bol zaujatý kvôli správam, ktoré ste si písali v skupine Apači. Napríklad že Kováčik je Moby Dick alebo že ho idete loviť. Ako ten rozsudok dovolacieho senátu vnímate?

Je to právoplatný rozsudok a treba ho rešpektovať. Môžem si o ňom myslieť svoje, aj si myslím, ale pravda je, že je to nemenné rozhodnutie. Ako sa hovorí, zhasla fajka a koniec. Nedá sa s tým nič robiť. To však neznamená, že toto rozhodnutie nemožno kritizovať alebo o ňom polemizovať. Nielen u mňa, ale u všetkých mojich kolegov, s ktorými som sa o tom rozprával, u advokátov, právnikov aj iných sudcov, prokurátorov vyvolal tento rozsudok naozaj veľké zdesenie. Treba povedať, že je to prvý takýto rozsudok svojho druhu. Vyvoláva množstvo otáznikov a pochybností, napríklad o zložení senátu, ale treba ho rešpektovať. Kiežby takto rešpektoval právoplatné rozhodnutia aj napríklad náš minister vnútra. Mne by sa určite lepšie dýchalo a mohol by som chodiť s deťmi na dovolenky.

Prečítajte si tiež

Odchýlka v systéme. Dovolací rozsudok v prípade Dušana Kováčika je iný ako stovky ďalších, vymyká sa praxi Najvyššieho súdu

Ako vnímate konkrétne výčitku smerom k Ďurkovi a ostatným vyšetrovateľom, že sa nemôžu hecovať, keď idú zadržať takú vplyvnú osobu, ako je špeciálny prokurátor?

To je absurdné. Policajti spolu komunikujú, sú to bežní ľudia. Zvlášť chlapi, ktorí vyšetrujú takéto ťažké zločinecké a organizované skupiny, majú možno trochu hrubší slovník. Som si istý, že ho majú aj sudcovia, len ich nikto pri tom nenahral.

Pozrime sa napríklad na to, ako sa obhajca Para vyjadruje o mne na chate v Čifároch. A čo teraz? Plačem preto? Veď nie som naivný. Nemyslím si, že sa o mne ľudia, ktorí sú na tej pomyselnej druhej strane, vyjadrujú nejako citlivo. Viem si presne predstaviť, čo o mne rozprávajú, čo prajú mne, mojej rodine.

Paľo Ďurka v živote nebol voči Kováčikovi zaujatý. To, že si ponadával alebo že niečo so zveličením alebo s vtipom jemu vlastným komentoval, to predsa nemôže byť zaujatosť. To by sme potom museli naozaj pooslobodzovať všetkých a všade. Paľo Ďurka nikdy nemal otvorený konflikt s Kováčikom, nikdy sa s ním ani len nepohádal. Dúfam, že čas ukáže, aké boli skutočné dôvody, ktoré viedli týchto sudcov k takým právnym záverom, aké v doterajšej súdnej praxi nemajú obdobu.

Čo to znamená pre policajtov do budúcna? Už si budú písať citlivo?

Tí vyšetrovatelia, ktorí sú čestní a poctiví, si budú robiť svoju prácu ďalej bez ohľadu na znenie tohto rozsudku. Mohol by som citovať dokonca množstvo iných rozsudkov, ktoré popierajú tvrdenia uvedené v tomto rozhodnutí. Takíto vyšetrovatelia sa nebudú báť komunikovať. Možno si budú dávať pozor, s kým a čo si píšu, ale mentálne v ich vnútri, v ich hlave, to ich nastavenie neovplyvní. Možno navonok budú uhladenejší, ale podstatné je ich vnútro. Ak som o niečom presvedčený, tak za tým idem.

Obhajoba v Očistci chce tento dovolací rozsudok použiť aj proti vám a tvrdí, že aj vy ste boli zaujatý.

To je absolútna hlúposť. Majú právo obhajovať sa čím chcú, tak sa obhajujú týmto. Pri vyšetrovaní kauzy Očistec sme postupovali výlučne v zmysle zákona a nikto z konajúcich nebol zaujatý. Všetko bolo pod dozorom prokurátora a naše postupy boli kontrolované a preverované. A preverovali to aj desiatky sudcov. Od Špecializovaného trestného súdu cez Najvyšší súd, dokonca až Ústavný súd, pretože obvinení sa stále na niečo sťažovali. Nikto im nedal za pravdu. To sú holé fakty nezávislých prokurátorov, súdov. Toto by mala byť alfa a omega aj pre všetkých ľudí, ktorí sa v tom strácajú. Máme právoplatné rozhodnutia, že v kauze Očistec nikto nebol zaujatý, toho sa treba držať a z toho treba vychádzať.

V konečnom dôsledku Pavol Ďurka vyšetrovanie Očistca neviedol a po mne ho viedol Fero Vojtuš. Paľo Ďurka nevznášal obvinenie ani Kováčikovi, robil som to ja. Obžalovaní nechceli, aby sa vôbec toto pojednávanie otvorilo. Báli sa toho, že budú ľudia počuť, o čom vypovedajú svedkovia. Ak by na mňa mali akúkoľvek zaujatosť, už by ju dávno vytiahli. A s tým, čo vytiahli, nikde neuspeli.

Od soboty začne platiť nové nariadenie ministerstva vnútra, ktoré vám chce zakázať priamo komunikovať s verejnosťou. V nariadení sa píše, že informácie môže poskytovať policajt už len so súhlasom nadriadeného. Informáciou sa rozumie akákoľvek skutočnosť, „ktorá môže byť témou pre verejnosť alebo médiá, môže vyvolať reakcie, ovplyvniť verejnú mienku“ a podobne. Čo pre vás toto nariadenie znamená?

Pozrel som si to nariadenie a myslím si, že ho vyrobili kvôli nám. Prekáža im, že nesedíme doma ticho pri peci, ale že komunikujeme svoje trestné, občianskoprávne konania, aj prešľapy ministra vnútra. Úprimne, ja nemôžem za to, že minister vnútra je ľuďom na smiech. Nemôžem za to, že si nevie otvoriť elektronickú schránku, že koná protizákonne, že mu nevie pomôcť ani najatá súkromná advokátska kancelária. To sú výsledky jeho konaní. Komunikujem preto, lebo chcem, aby verejnosť o týchto nezákonnostiach a prešľapoch ministra vedela. A to, že koná nezákonne, nie je moje tvrdenie, to tvrdia súdy, Úrad na ochranu oznamovateľov a aj generálna prokuratúra.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Pavol Ďurka a Ján Čurilla na Pucungu. Foto – Jaroslav Reich
A čo budete teraz robiť?

Budem aj naďalej komunikovať s médiami tak, aby som neporušoval žiadne predpisy. Nateraz si myslím, že súhlas nadriadeného nebudem potrebovať a nebudem si ho ani pýtať. Nevidím dôvod, aby som si pýtal povolenie od niekoho, či môžem rozprávať o tom, že niekto koná protizákonne. To kde sme? V nejakej ruskej gubernii alebo na nejakom panstve v pätnástom storočí, že prídem za svojím hradným pánom a poprosím ho o to, aby som mohol prehovoriť? To určite nie.

Takže toto nie je váš posledný rozhovor?

Momentálne si myslím, že nie. Nemyslím si, že akékoľvek nariadenie môže byť v rozpore s ústavou. Súhlasím s tým, že nemôžem komunikovať veci týkajúce sa nejakých služobných postupov, služobného tajomstva, živých káuz. Ale na to, že môžem komunikovať čokoľvek v rámci mojej obhajoby, je dokonca už aj rozhodnutie súdu. Každý má podľa Ústavy Slovenskej republiky právo prednášať svoju obhajobu aj verejným vystupovaním. Pokiaľ prednášam v médiách svoju obhajobu, komentujem svoje konania, kde som obvinený, a vyvraciam nezákonnosť orgánov, tak toto mi nemôže nikto zakázať.

Nielen vy, ale aj ľudia v kultúre a v mnohých iných odvetviach si hovoria, že ešte rok treba vydržať do volieb. Vydržíte?

Určite áno. Nemám to ohraničené voľbami. U mňa je to principiálna vec, že musíme vydržať. Tu nie je kam ustupovať. Vydržím, dokedy bude treba, lebo viem, že tento pomyselný boj nemôžeme prehrať. A je to dobrý boj. Oplatí sa ho bojovať až do konca. Keď aj človek vyjde z toho doráňaný, rany sa časom zahoja, ale výsledok už ostane navždy. A toho sa držím. Áno, teraz to bolí, utŕžili sme čiastkové rany, sedíme doma, sme dehonestovaní v médiách, trpí rodina, prišiel som o kopec známych, kamarátov, ale konečný výsledok nebude bolieť mňa, ale druhú stranu.

A keď sledujete politickú situáciu, tak to vo vás vzbudzuje nádej alebo ste skôr frustrovaný?

Nebudem sa k politike vyjadrovať. Nie som politik, nie som v politickej súťaži. Tým argumentujem vo všetkých mojich žalobách. Nech si ma politici neberú do huby, nesúťažím s nimi. Mne je úplne jedno, kto je pri moci, pokiaľ ten človek dodržiava zákony a robí to, čo od neho občania očakávajú. Je mi jedno, či sa volá Šimečka, Fico alebo nejak inak. Mal som dokonca aj ponuku ísť do politiky, ale rázne som ju odmietol. Myslím si, že mám ešte čo ponúknuť Policajnému zboru, kam sa určite o chvíľu vrátim. Tam vidím svoje miesto a tam mám ešte veľa, veľa roboty.