harrison314 napísal: 11 okt 2026, 15:39 A z kade to mnozstvo Rusi ziskaju?
Dalsia vec, ze to co maju dodat na svetovy trh je 12-hodinova spotreba USA.

1. Najdôležitejšie sú zbrojné dodávky (nie energia)

Ukrajina vedie vysokointenzívny manévrový boj. Zbrane sú prioritou číslo jedna, všetko ostatné je druhoradé.
Americké dodávky (financované Európou cez systém PURL) idú neprerušene. Potvrdilo to aj zasadnutie kontaktnej skupiny v Ramsteine (okolo 8. októbra) – logistika funguje, dodávky sú naplánované dopredu.
Konkrétne ide munícia do PATRIOT, NASAMS, náboje do HIMARS (GMLRS, ATACMS), náhradné diely pre ťažkú obrnenú techniku. Žiadny výpadok, žiadny signál ústupku Rusku v tejto kľúčovej oblasti.

2. Licencia neruší sankcie na ropu

Ide o časovo obmedzenú dovoznú licenciu (do 7. apríla) na pevne dané množstvo dízlu (4,8 milióna ton).
Sankčná legislatíva (zákon pomenovaný po Lindsey Grahamovi) zostáva v platnosti. Ide o donucovaciu politiku (coercive policy), najmä sekundárne sankcie voči dovozcom ruskej ropy.
Najviditeľnejší efekt: India znižuje podiel ruskej ropy (z ~56 % na ~35 %). V septembri výpadok ~35 miliónov barelov (~2 miliardy USD pri cenách Uralu). Trend pokračuje (kontrakty na október–december), India sa vracia k dodávateľom z Perzského zálivu a USA. Do konca platnosti licencie to môže znamenať pre Rusko stratu ~16 miliárd USD len z indického trhu. Celý objem dízlu by priniesol len ~3–5 miliárd USD – nenahradí to.

3. Ruské obmedzenia – vývoz je reálne limitovaný

Rusko má palivovú krízu (útoky na energetickú infraštruktúru, fronty na čerpacích staniciach, problémy aj pre poľnohospodárov). Platí zákaz vývozu palív (s výnimkami, napr. Transneft).
Po oznámení US licencie neprišli žiadne signály, že by Rusko zákaz prehodnocovalo. Export by zhoršil situáciu na domácom trhu; armáda potrebuje veľké množstvo paliva na manévrový boj. Jediná alternatíva by bola brať od civilistov/priemyslu, čo zvyšuje napätie.
Zatiaľ žiadne dôveryhodné signály o pohybe ruských tankerov smerom do USA alebo na iné trhy.

4. Interpretácia: predvolebný „jawboning“ (nie pomoc Rusku)

Autor to vidí ako predvolebný messaging pred americkými midterm voľbami.
Kontext: vysoké ceny palív v USA (súvisí aj so situáciou okolo Hormúzu po zastavení intervencie proti Iránu). Trump potrebuje znížiť ceny pre voličov. Nemôže ľahko zákonne obmedziť marže producentov, preto „vyhráža“ ruskou konkurenciou.
Ide o rétorickú intervenciu na trhu (jawboning – historicky „dosiahnuť výsledok len rečou/vyhrážkou“). Kritika prichádza aj od amerických producentov, ktorým sa to nepáči.
Celkový objem licencie je malý v porovnaní so stratami z ropných sankcií a Čína zatiaľ dovoz ruskej surovej ropy neznížila.

Záver autora

Amerika neopúšťa Ukrajinu: zbrane idú, sankcie na ropu zostávajú, ruský vývoz je limitovaný a finančný prínos z dízlu je zanedbateľný voči stratám.
Mediálne alarmy sú podľa neho prehnané a často slúžia na klikanosť. Strach o Ukrajinu je neopodstatnený, pokiaľ pokračujú dodávky zbraní a sankčný režim.
Osobne s krokom nesúhlasí, ale považuje ho za politický/ekonomický messaging, nie za strategický ústupok.

USA schvaľujú rozmrazenie niektorých ruských aktív s cieľom obnoviť mierové rokovania s Ukrajinou
Európski predstavitelia sa počas stretnutia v Miami zdráhali návrhu, ktorý predložili vyjednávači Donalda Trumpa.

USA navrhli, aby európske krajiny uvoľnili niektoré ruské štátne aktíva imobilizované po invázii Moskvy na Ukrajinu a previedli ich do nástroja pod dohľadom Washingtonu v snahe oživiť mierové rozhovory.

Táto myšlienka sa objavila počas rokovaní v Miami minulý týždeň medzi mierovými vyjednávačmi Donalda Trumpa a predstaviteľmi z Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, EÚ a NATO, uviedli pre Financial Times štyria ľudia oboznámení s touto záležitosťou.

USA navrhli niekoľko možných metód na uvoľnenie zmrazenia aktív, vrátane ich presunu do nového účelového finančného nástroja pod dohľadom Washingtonu, uviedli zdroje.

Americký predstaviteľ uviedol, že použitie zmrazených ruských aktív sa prerokúvalo ako súčasť komplexnej mierovej dohody a že mechanizmy, ako by sa mali uvoľniť a kde by sa mali minúť, sú stále predmetom diskusií.

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vo štvrtok proti tomuto kroku USA vyjadril. „Ide o aktíva, ktoré sú zmrazené v Európe, a mali by v Európe zostať zmrazené. Toto je naša vec a my o nej rozhodujeme,“ povedal Merz po príchode na summit lídrov EÚ v Bruseli.

Americký predstaviteľ dodal, že sa objavilo mnoho nápadov, ako by sa mohli po vojne použiť zmrazené aktíva Moskvy. Ukrajinskí predstavitelia zapojení do mierových rozhovorov uviedli, že táto otázka bola s americkou stranou prerokovaná na predchádzajúcich stretnutiach.

Európski delegáti odmietli plán, ktorý predložil špeciálny vyslanec USA Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner. Vyľakal však európske hlavné mestá a Kyjev a vyvolal otázky o zámeroch USA a ich diametrálne odlišnom prístupe k tlaku na Moskvu, aby ukončila inváziu na Ukrajinu.

Západní spojenci v roku 2022 zmrazili ruský štátny majetok v hodnote približne 260 miliárd eur v reakcii na rozsiahlu inváziu Vladimira Putina na Ukrajinu, pričom väčšina tejto sumy sa nachádza v EÚ.

Ukrajina získala od krajín G7 pôžičku vo výške 45 miliárd eur, ktorá bola získaná z úrokov z imobilizovaných aktív EÚ, ale mnohé európske hlavné mestá sú proti použitiu podkladových aktív s odvolaním sa na právne obavy.

EÚ chce použiť prostriedky na obnovu Ukrajiny, ak Rusko nezaplatí vojnové reparácie

Lídri bloku sa koncom minulého roka zaviazali, že tieto aktíva použijú na zaplatenie obnovy Ukrajiny, ak Rusko nezaplatí vojnové reparácie. Akékoľvek rozhodnutie o uvoľnení aktív by si však vyžadovalo konsenzus EÚ27, čo je nepravdepodobné.

Podobný návrh týkajúci sa zmrazených aktív bol pred rokom zahrnutý do 28-bodového mierového plánu Trumpovej administratívy, ktorý však nezískal podporu.

Kyjev a niektoré európske štáty vyzvali na použitie zmrazených aktív na pomoc Ukrajine .

Americký predstaviteľ uviedol, že Washington požiadal Kyjev, aby predložil návrh, ako by sa mali minúť akékoľvek finančné prostriedky z akéhokoľvek zdroja, a aby spolupracoval so Svetovou bankou na implementácii reforiem na boj proti korupcii a vytvorenie zodpovednosti.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu citovali ruské štátne médiá, ktorý povedal, že Moskva „vynaloží maximálne úsilie na dosiahnutie vrátenia ukradnutého majetku“.

„To zahŕňa právnu prácu, súdne konania a súdne stíhania,“ povedal.

Zdroje dodali, že európski predstavitelia prítomní na stretnutí uviedli, že sú proti vzdaniu sa akejkoľvek kontroly nad aktívami a ich vráteniu Moskve.

„Povedali im, že sa to jednoducho nestane,“ povedal jeden z ľudí.