Preboha, praveze si sa nemylil! Ale aby si si nebol isty, ci vnikol Izrael po II. WW??? Potom, co si sa tu snazil doteraz obhajovat vznik Izraela?! A jasne, ze v r. 1947 uz bolo po II. WW! Izrael vznikol rok na to zaniknutim britskeho mandatu nad uzemim Palestiny. Toto su vsak veci, ktore by si mal ovladat aj o polnoci, ak sa pustas do tejto temy (dokonca si ju zalozil!). That´s it.jin153 napísal:No dobre kua tak som sa myliluz to mam 29.11 1947 sa zišla novozaložená OSN 57% vtedajšej palestíny bolo priznaných židom. (pri4om takmer polovica obyv. bola arabská) V tomto čase boli proti rozdeleniu 4 štáty a to Grecko, Haiti, Libéria a Filipíny. V tom čase na zasadaní OSN prepukol rečnícky maratón zariadený prívržencami rozdelenia palestíny, aby mali USA dostatok času presvedčiť štáty 'proti' , aby hlasovali za rozdelenie... je to dost presné?
mimochodom 1947 je po 2 sv. vojne ci nie???
Mahmud Ahmadinejad
idu raz okolo nieco napisu a clovek sa ich neco spyta a potom uz nikdy neodpisu 
-
jin
VIP
- Príspevky: 5066
- Registrovaný: 25 jún 2005, 11:11
- Bydlisko: Bratiska
- Kontaktovať používateľa:
Ahmedinedžád: Hitler nového veku, alebo počiatok Armagedonu?
„Európania sa vrátili so stiahnutými chvostami,“ napísal Šariat Madari, redaktor iránskeho denníka Kajhan a jeden z najvernejších podporovateľov prezidenta Ahmadínedžáda. Na mysli mal ponuku európskych diplomatov znovuotvoriť rokovania s Teheránom o jeho nukleárnom programe, ktoré pred polrokom prerušili zoči-voči iránskej arogancii a nekooperatívnosti. Vystatovačné, „mačovské“ a hlúpe? Možno. Ale z pohľadu iránskeho režimu kruto pravdivé.
Európska diplomacia má, zdá sa, problém s nečakane nastaveným zrkadlom. V dlhých rokovaniach s teheránskym režimom síce nikdy nedosiahla nič, ale tvár jej vždy pomohol zachrániť niektorý svetaznalý chytrák v kostýme oficiálneho reprezentanta iránskej teokracie. Ten predstieral úprimný záujem o dohodu a hoci nemal skutočnú právomoc nič záväzne sľúbiť, naznačoval možné ústupky a viedol pre európske uši také milé reči o harmonickom spolužití. Michael Rubin v nasledujúcom článku naznačuje dve hlavné príčiny, pre ktoré je už vopred isté zlyhania európskej diplomacie pri snahe ústupkami a podplácaním zabrániť Iránu postaviť vlastné nukleárne zbrane. Chronické ilúzie, ktorými trpí európska „multilaterálna“ diplomacia, však taktne neanalyzuje. Opisuje predovšetkým nereformovateľný ideologický profil nového iránskeho prezidenta a všemocných Revolučných gárd, na ktorý sú krátke všetky diplomatické prostriedky. Ale naznačuje jednou vetou i čosi viac – Ahmadínedžád nie je iba iránskou obdobou Kim Čong-ila či Fidela Castra. Tí, podobne ako pred nimi diktátori typu Brežneva, načúvajú „obchodným“ argumentom. Mahmúd Ahmadínedžád je iný. Zrejme verí na skorý príchod čohosi väčšieho ako celá svetová diplomacia – na príchod „skrytého imáma“ a na to, že ho môže urýchliť vyvolaním nukleárneho chaosu. Ahmadínedžádovo popieranie holokaustu a návrhy na „vymazanie Izraela z mapy“ nie sú iba účelovou rétorikou. Európska diplomacia zažíva priamu zrážku s vášnivou silou iracionality a nie je na ňu pripravená. Presnejšie povedané, vôbec nevie, s kým má tú česť.
.skrytý imám a ajatolláhovia
Na nástupe Mahmúda Ahmadínedžáda kmoci je veľa zaujímavého. Vo svojej reči 16. novembra 2005 hovoril Ahmadínedžád o svojej viere v návrat „dvanásteho imáma“. Západní analytici a novinári, nevediac nič alebo iba málo o šiitskej verzii islamu, venovali viac pozornosti jeho antisemitským výpadom. Tie vyvolali povinnú vlnu pobúrenia, nie však precitnutie, ktoré by viedlo k zásadným krokom. Kto je „dvanásty“ či „skrytý“ imám? Kanadský profesor John von Heyking to objasňuje stručne: Jedným z rozdielov medzi sunitským a šiitským islamom je, že šiiti, ktorí dominujú v Iráne a sú väčšinou v Iraku, veria, že Alah zázračne ukryl pred prenasledovaním kalifov Muhammada al-Mahdiho, dvanásteho imáma (ktorý zmizol okolo roku 874) – až do konca čias. Ten však podľa niektorých výkladov nikdy nezomrel, ale komunikoval aj naďalej s veriacimi pomocou prostredníkov. Spor medzi šiitmi a sunitmi sa začal tým, že šiiti od počiatku nepovažovali umájovských a abbásovských kalifov za oprávnených nástupcov proroka Mohameda, ale verili na následníctvo priamych potomkov imáma Alího, prorokovho zaťa (bolo ich dovedna dvanásť). Šiiti očakávajú, že dvanásty imám, v ktorom by Židia či kresťania spoznali mesianistickú postavu, sa vráti, aby spasil svet, keď sa ten ponorí do chaosu. Bude to znamenať koniec času – koniec sveta. Podľa šiitskej ortodoxie nemajú ľudia moc, aby urýchlili návrat dvanásteho imáma. V Iráne však existuje skupina nazývaná Hodžatijeh, ktorá verí, že ľudia môžu vyvolať chaos, aby ho posmelili k návratu. Začiatkom 80. rokov ajatolláh Chomejní skupinu zakázal, lebo odmietala poriadok islamskej republiky ako poriadok, ktorý by mohol oddialiť návrat dvanásteho imáma (na to treba chaos). Podľa Johna von Heykinga existujú dôvody myslieť si, že Ahmadínedžád môže byť členom (alebo bývalým členom) tejto skupiny. V každom prípade venoval okamžite po svojom nástupe 17 miliónov dolárov (zo štátnych zdrojov) mešite Džamkaran. Tá skrýva studňu, z ktorej má podľa viery mnohých šiitov znovu prísť na Zem dvanásty imám. Charles Krauthammer dokonca vo Washington Post cituje Ahmadínedžáda, ktorý pred mesiacom verejne vyhlásil, že hlavnou misiou islamskej revolúcie je vydláždiť cestu pre návrat dvanásteho imáma. A iránsky novinár Hossein Bastani oznámil, že na oficiálnom stretnutí Ahmadínedžád povedal, že skrytý imám sa znovu objaví do dvoch rokov. Pre ajatolláhov, akými sú bývalí prezidenti Hašemi Rafsandžání a Muhammad Chatámí, je Ahmadínedžád najhoršou nočnou morou. Amir Taheri, iránsky novinár žijúci v exile, píše, že si zriadili z vlastnej teokracie nesmierne výnosný biznis a Ahmadínedžád im ho bezohľadne demontuje a odhaľuje ich „umiernenú“ politiku ako podvod. Rafsandžání na nového prezidenta dokonca priamo zaútočil ako na „bábku v rukách okultných skupín ako Hodžatijeh“. Ahmadínedžád je dieťaťom islamskej revolúcie a ťažko ho môžu označiť za „monarchistu“. Nemôžu mu prilepiť ani inú „protiislamskú“ nálepku. Ale vyhlásil boj proti kradnutiu a korupcii, ktoré metastázovali v iránskom teokratickom štáte do neuveriteľných rozmerov (táto agenda mu, zdá sa, priniesla veľkú časť hlasov v inak zmanipulovaných voľbách), a nariadil obrovskú čistku vo všetkých oblastiach ekonomiky a verejného života. To ohrozuje tých ajatolláhov, ktorí sú zároveň najbohatšími obchodníkmi, priamo na živote. Bránia sa teda. A možno hovoria pravdu – s jednou výhradou.
Mahmúd Ahmadínedžád nie je bábka. Ak má niekto vo výhľade návrat mesianistického imáma a koniec dejín, kšefty ajatolláhov v „islamskej republike“ mu nemôžu príliš ležať na srdci. A, slovami Charlesa Krauthammera, v súvislosti s iránskym nukleárnym programom „ide o druh muža, ktorý by mal, jemne povedané, menej zábran začať Armagedon ako normálny človek.“ Ahmadínedžád nemá pochybnosti o svojich schopnostiach. Podľa Krauthammera existuje videokazeta, na ktorej hovorí istému islamskému klerikovi po svojom septembrovom vystúpení pred Valným zhromaždením OSN, že sa okolo jeho hlavy zjavila počas vystúpenia aura: „Cítil som, že sa atmosféra náhle zmenila. A počas tých 27 či 28 minút svetoví lídri ani nemrkli. Zdalo sa, ako by ich tam pridŕžala ruka a otvárala im oči, aby prijali posolstvo islamskej republiky.“
Zatiaľ nevedno, či je Ahmadínedžád úplný blázon. Isté však je, že európske diplomatické snahy u neho nepovedú nikam. Najmä ak budú európski politici ako britský minister zahraničných vecí Jack Straw do omrzenia zdôrazňovať, že Západ nemá v úmysle nikdy, ale naozaj vôbec nikdy použiť proti Iránu vojenskú silu.
.bianca Jagger
Ak pôsobí Mahmúd Ahmadínedžád s jeho vierou v skorý návrat dvanásteho imáma mierne iracionálne, treba sa pozrieť aj na racionalitu európskych diplomatických presvedčení. Nechtiac do toho vstúpila, ako krehká a pôvabná metafora inak naozaj nepôvabnej stupidity diplomacie bez hraníc, Bianca Jagger – celebrita, ktorá sa stala „slávnou“ dávnym manželstvom s Mickom Jaggerom, spevákom skupiny Rolling Stones. Dnes sa hrdí titulom „vyslankyňa UNICEF“.
Ťažko povedať, čo je to za džob. V každom prípade ju ten titul priviedol na londýnske pódium Foreign Press Association, kde mala symbolicky odovzdať hlavnú výročnú cenu spoločnosti „za dialóg medzi kultúrami“ (neprítomnému) iránskemu novinárovi Akbarovi Gandžimu. Investigatívny reportér Gandži, bývalý Chomejního revolucionár a dnes bojovník za demokraciu a ľudské práva v Iráne, nemohol byť prítomný, lebo práve sedí v iránskom väzení a drží hladovku. O svojich dojmoch z odovzdávania ceny píše v New York Post už spomenutý iránsky exilový novinár Amir Taheri, inak člen poroty udeľujúcej cenu. Podľa neho nebolo ľahké presadiť cenu pre Gandžiho a vôbec prinútiť západné médiá, aby mu venovali pozornosť. Stovky komentárov sa venovali utrpeniu uväznených teroristických hrdlorezov vGuantanamo Bay či v „utajovaných väzniciach CIA“, ale v prospech Gandžiho sa vyslovil aj George W. Bush, čo v očiach západných ľavicových médií znamená bozk smrti. Náhle bol tabu a personou non grata. Gandžiho priatelia sa ho pokúšali presvedčiť, aby urobil aspoň niekoľko protiamerických, najlepšie protibushov ských vyjadrení, aby si ho mohli médiá osvojiť ako „hrdinu – martýra“. Rozhodne to odmietol.
Pred dvomi rokmi dostala podľa Taheriho podobnú radu iránska nositeľka Nobelovej ceny za mier Širin Ebadiová. Oznámili jej tvrdý fakt súčasného mediálneho sveta: Neprijmú ťa ako bojovníka za ľudské práva, kým nezaútočíš na Spojené štáty.
Ebadiová si to osvojila a na odovzdávacej ceremónii v Oslo tvrdo napadla Spojené štáty ako najväčšieho porušovateľa ľudských práv. Spomenula asi 400 teroristov v Guantanamo Bay a ani slovom sa nedotkla tisícov politických väzňov v Iráne, z ktorých mnohí sú jej priateľmi. Vďaka svojmu postoju je väzeň svedomia Gandži pre západné médiá napriek úsiliu organizácií ako Reportéri bez hraníc väčšinou neexistujúcou osobou. Bianca Jagger sa ujala svojej roly zaujímavým spôsobom. Začala tým, že spomenula svoje nedávne cesty do Teheránu a Damašku, kde jej povedali „oficiálni predstavitelia, ale aj iní“ (nepochybne kvalifikovaní odborníci na ľudské práva), že ona a iní ľudia zo Západu nemajú morálne právo hovoriť o ľudských právach. Potom povedala, že je dobré pripomenúť si Gandžiho, ale to nám nemôže zabrániť pripomenúť si tých, „ktorí sú väznení v Guantanamo Bay, v Abú Ghrajb a všetkých ostatných tajných väzeniach.“
A pokračovala dlhou rečou o hroznommučení tých úbožiakov. Gandžiho a jeho statočný boj už nespomenula.
Keď Amir Taheri prehltol svoj exilový hnev a neskôr jej privátne pripomenul, že k tým väzňom v Guantaname majú, na rozdiel od Gandžiho, prístup advokáti i Červený kríž, a že ide, na rozdiel od Gandžiho, o teroristov, ktorých chytili so zbraňou v ruke, a ktorí sa netaja úmyslom vraždiť, chvíľu habkala a potom povedala: „Ale všetci sú väzni, nie?“ Nuž, áno, sú. A neexistuje výrečnejšie stelesnenie deformovanej percepcie sveta západných kultúrnych elít, ako sa v ten večer zhmotnilo v krehkej Biance Jagger. Nemožno to vybaviť mávnutím ruky nad nevzdelanou „celebritou“, ktorá má v hlave iba kozmetiku a slogany prevzaté bez úvahy. Bianca Jagger hovorí ako gramofón a bez úskokov to, čo hovoria mnohé európske politické celebrity a veľká väčšina mienkotvorných európskych médií: Problémom nie sú politickí väzni v Iráne, Severnej Kórei, na Kube alebo vČíne – hoci sú to spolu možno ešte stále milióny ľudí.
Problémom je pár vraždiacich fanatikov v rukách Američanov a ich nedotknuteľné práva. Problémom nie je nesloboda médií a neexistencia občianskych práv v arabskom svete, problémom nie sú psychopatickí diktátori a iránska tajná služba vraždiaca disidentov v exile a organizujúca teror – problémom je CIA a prezident Spojených štátov.
Očo je vlastne Bianca Jagger hlúpejšia než bežný západoeurópsky „mienkotvorca“ či politik? A nie je jej duševný obzor, žiaľ, duševným obzorom zdanlivo omnoho komplikovanejšej európskej diplomacie? Lebo zvonku to tak, namojdušu, vyzerá. Javilo sa to tak tiež pri nedávnej európskej návšteve americkej ministerky zahraničia Condoleezzy Rice, ktorá sa premenila na kolektívny a značne pokrytecký výsluch ministerky ohľadom tajných väzníc CIA na rôznych miestach v Európe. Položia niekedy európski diplomati a médiá rovnako tvrdé otázky Ahmadínedžádovi a iránskym diplomatom ohľadne Gandžího a tisícov iránskych politických väzňov? Domnievam sa, že sotva. Ale možno ponúknu ďalšiu veľkorysú materiálnu pomoc a mierové nukleárne technológie.
.pohľad do studne
Netrpezlivý čakateľ na apokalypsu Mahmúd Ahmadínedžád a odborníčka na ľudské práva Bianca Jagger tvoria, keď sa takto ocitnú vedľa seba na papieri, bizarnú dvojicu. Niekto môže namietnuť, že umelú. Ani jeden z nich nevie takmer určite nič o tom druhom – Bianca zrejme z nevedomosti, Ahmadínedžád zasa pre svoje vedomé pohŕdanie celebritami západného sveta, politickými i tými bulvárnymi. To však nemení nič na fakte, že sa v podobenstve o súčasnom svete skvelo dopĺňajú. Pokojne však môžeme opustiť metaforu menom Bianca. Iránsky režim už dlho vie, že má v mnohých európskych politických lídroch i diplomatoch inštinktívnych spojencov. Ich motívom, okrem pavlovovsky podmieneného antiamerikanizmu, nemusí byť iba naivita ideologizovaného pohľadu na svet a skutočná viera vmoc bezzubej diplomacie. Často je to skôr informovaná, i keď zúfalo krátkozraká kalkulácia s osobným či úzko národným prospechom v podobe ropných a iných kontraktov.
Monumentálny korupčný škandál OSN s názvom „Ropa za potraviny“ tak fungoval vo vzťahu so Saddámovým režimom v Iraku roky. Tentoraz to však vyzerá trochu inak. Žiadna diplomatická iniciatíva Európanov nezabráni Iránu dopracovať sa nakoniec k nukleárnym zbraniam. Rusi výdatne pomáhajú, hoci so svojou platonickou ponukou obohacovať iránsky urán v Rusku neuspeli. Pri vojenských prehliadkach na uliciach Teheránu už dlho defilujú rakety Šahab, ktoré sú schopné doletieť do Izraela a v dohľadnom čase aj do Európy. A spravidla nesú nápisy, ktoré jasne hovoria, že sú určené pre Izrael. Zatiaľ na nich chýbajú nukleárne hlavice, ale tie tam zrejme čoskoro pribudnú. Irán má prezidenta, ktorý navrhuje vymazať Izrael z mapy, ktorý popiera holokaust, ale ktorému by nový nukleárny holokaust v Izraeli neprekážal, lebo by mohol naštartovať chaos predznamenávajúci príchod Mahdiho – skrytého imáma. Čaká ho do dvoch rokov a to nie je určite problém iba pre Izrael. Európa však má uši zalepené voskom a na Ameriku pozerá krátkozrakými očami Biancy Jagger. Nik nevie, čo robiť s Ahmadínedžádmi tohto sveta. Európa nemá podobný problém vo svojej historickej pamäti, hoci jej skúsenosť s Hitlerom možno niečo napovedá. Je to však predsa len iná a nie celkom použiteľná skúsenosť. Ahmadínedžád neposiela žiadneho Ribbentropa a nechce pre svojich ľudí Lebensraum. Hľadí s očakávaním do akejsi studne.
Európska diplomacia má, zdá sa, problém s nečakane nastaveným zrkadlom. V dlhých rokovaniach s teheránskym režimom síce nikdy nedosiahla nič, ale tvár jej vždy pomohol zachrániť niektorý svetaznalý chytrák v kostýme oficiálneho reprezentanta iránskej teokracie. Ten predstieral úprimný záujem o dohodu a hoci nemal skutočnú právomoc nič záväzne sľúbiť, naznačoval možné ústupky a viedol pre európske uši také milé reči o harmonickom spolužití. Michael Rubin v nasledujúcom článku naznačuje dve hlavné príčiny, pre ktoré je už vopred isté zlyhania európskej diplomacie pri snahe ústupkami a podplácaním zabrániť Iránu postaviť vlastné nukleárne zbrane. Chronické ilúzie, ktorými trpí európska „multilaterálna“ diplomacia, však taktne neanalyzuje. Opisuje predovšetkým nereformovateľný ideologický profil nového iránskeho prezidenta a všemocných Revolučných gárd, na ktorý sú krátke všetky diplomatické prostriedky. Ale naznačuje jednou vetou i čosi viac – Ahmadínedžád nie je iba iránskou obdobou Kim Čong-ila či Fidela Castra. Tí, podobne ako pred nimi diktátori typu Brežneva, načúvajú „obchodným“ argumentom. Mahmúd Ahmadínedžád je iný. Zrejme verí na skorý príchod čohosi väčšieho ako celá svetová diplomacia – na príchod „skrytého imáma“ a na to, že ho môže urýchliť vyvolaním nukleárneho chaosu. Ahmadínedžádovo popieranie holokaustu a návrhy na „vymazanie Izraela z mapy“ nie sú iba účelovou rétorikou. Európska diplomacia zažíva priamu zrážku s vášnivou silou iracionality a nie je na ňu pripravená. Presnejšie povedané, vôbec nevie, s kým má tú česť.
.skrytý imám a ajatolláhovia
Na nástupe Mahmúda Ahmadínedžáda kmoci je veľa zaujímavého. Vo svojej reči 16. novembra 2005 hovoril Ahmadínedžád o svojej viere v návrat „dvanásteho imáma“. Západní analytici a novinári, nevediac nič alebo iba málo o šiitskej verzii islamu, venovali viac pozornosti jeho antisemitským výpadom. Tie vyvolali povinnú vlnu pobúrenia, nie však precitnutie, ktoré by viedlo k zásadným krokom. Kto je „dvanásty“ či „skrytý“ imám? Kanadský profesor John von Heyking to objasňuje stručne: Jedným z rozdielov medzi sunitským a šiitským islamom je, že šiiti, ktorí dominujú v Iráne a sú väčšinou v Iraku, veria, že Alah zázračne ukryl pred prenasledovaním kalifov Muhammada al-Mahdiho, dvanásteho imáma (ktorý zmizol okolo roku 874) – až do konca čias. Ten však podľa niektorých výkladov nikdy nezomrel, ale komunikoval aj naďalej s veriacimi pomocou prostredníkov. Spor medzi šiitmi a sunitmi sa začal tým, že šiiti od počiatku nepovažovali umájovských a abbásovských kalifov za oprávnených nástupcov proroka Mohameda, ale verili na následníctvo priamych potomkov imáma Alího, prorokovho zaťa (bolo ich dovedna dvanásť). Šiiti očakávajú, že dvanásty imám, v ktorom by Židia či kresťania spoznali mesianistickú postavu, sa vráti, aby spasil svet, keď sa ten ponorí do chaosu. Bude to znamenať koniec času – koniec sveta. Podľa šiitskej ortodoxie nemajú ľudia moc, aby urýchlili návrat dvanásteho imáma. V Iráne však existuje skupina nazývaná Hodžatijeh, ktorá verí, že ľudia môžu vyvolať chaos, aby ho posmelili k návratu. Začiatkom 80. rokov ajatolláh Chomejní skupinu zakázal, lebo odmietala poriadok islamskej republiky ako poriadok, ktorý by mohol oddialiť návrat dvanásteho imáma (na to treba chaos). Podľa Johna von Heykinga existujú dôvody myslieť si, že Ahmadínedžád môže byť členom (alebo bývalým členom) tejto skupiny. V každom prípade venoval okamžite po svojom nástupe 17 miliónov dolárov (zo štátnych zdrojov) mešite Džamkaran. Tá skrýva studňu, z ktorej má podľa viery mnohých šiitov znovu prísť na Zem dvanásty imám. Charles Krauthammer dokonca vo Washington Post cituje Ahmadínedžáda, ktorý pred mesiacom verejne vyhlásil, že hlavnou misiou islamskej revolúcie je vydláždiť cestu pre návrat dvanásteho imáma. A iránsky novinár Hossein Bastani oznámil, že na oficiálnom stretnutí Ahmadínedžád povedal, že skrytý imám sa znovu objaví do dvoch rokov. Pre ajatolláhov, akými sú bývalí prezidenti Hašemi Rafsandžání a Muhammad Chatámí, je Ahmadínedžád najhoršou nočnou morou. Amir Taheri, iránsky novinár žijúci v exile, píše, že si zriadili z vlastnej teokracie nesmierne výnosný biznis a Ahmadínedžád im ho bezohľadne demontuje a odhaľuje ich „umiernenú“ politiku ako podvod. Rafsandžání na nového prezidenta dokonca priamo zaútočil ako na „bábku v rukách okultných skupín ako Hodžatijeh“. Ahmadínedžád je dieťaťom islamskej revolúcie a ťažko ho môžu označiť za „monarchistu“. Nemôžu mu prilepiť ani inú „protiislamskú“ nálepku. Ale vyhlásil boj proti kradnutiu a korupcii, ktoré metastázovali v iránskom teokratickom štáte do neuveriteľných rozmerov (táto agenda mu, zdá sa, priniesla veľkú časť hlasov v inak zmanipulovaných voľbách), a nariadil obrovskú čistku vo všetkých oblastiach ekonomiky a verejného života. To ohrozuje tých ajatolláhov, ktorí sú zároveň najbohatšími obchodníkmi, priamo na živote. Bránia sa teda. A možno hovoria pravdu – s jednou výhradou.
Mahmúd Ahmadínedžád nie je bábka. Ak má niekto vo výhľade návrat mesianistického imáma a koniec dejín, kšefty ajatolláhov v „islamskej republike“ mu nemôžu príliš ležať na srdci. A, slovami Charlesa Krauthammera, v súvislosti s iránskym nukleárnym programom „ide o druh muža, ktorý by mal, jemne povedané, menej zábran začať Armagedon ako normálny človek.“ Ahmadínedžád nemá pochybnosti o svojich schopnostiach. Podľa Krauthammera existuje videokazeta, na ktorej hovorí istému islamskému klerikovi po svojom septembrovom vystúpení pred Valným zhromaždením OSN, že sa okolo jeho hlavy zjavila počas vystúpenia aura: „Cítil som, že sa atmosféra náhle zmenila. A počas tých 27 či 28 minút svetoví lídri ani nemrkli. Zdalo sa, ako by ich tam pridŕžala ruka a otvárala im oči, aby prijali posolstvo islamskej republiky.“
Zatiaľ nevedno, či je Ahmadínedžád úplný blázon. Isté však je, že európske diplomatické snahy u neho nepovedú nikam. Najmä ak budú európski politici ako britský minister zahraničných vecí Jack Straw do omrzenia zdôrazňovať, že Západ nemá v úmysle nikdy, ale naozaj vôbec nikdy použiť proti Iránu vojenskú silu.
.bianca Jagger
Ak pôsobí Mahmúd Ahmadínedžád s jeho vierou v skorý návrat dvanásteho imáma mierne iracionálne, treba sa pozrieť aj na racionalitu európskych diplomatických presvedčení. Nechtiac do toho vstúpila, ako krehká a pôvabná metafora inak naozaj nepôvabnej stupidity diplomacie bez hraníc, Bianca Jagger – celebrita, ktorá sa stala „slávnou“ dávnym manželstvom s Mickom Jaggerom, spevákom skupiny Rolling Stones. Dnes sa hrdí titulom „vyslankyňa UNICEF“.
Ťažko povedať, čo je to za džob. V každom prípade ju ten titul priviedol na londýnske pódium Foreign Press Association, kde mala symbolicky odovzdať hlavnú výročnú cenu spoločnosti „za dialóg medzi kultúrami“ (neprítomnému) iránskemu novinárovi Akbarovi Gandžimu. Investigatívny reportér Gandži, bývalý Chomejního revolucionár a dnes bojovník za demokraciu a ľudské práva v Iráne, nemohol byť prítomný, lebo práve sedí v iránskom väzení a drží hladovku. O svojich dojmoch z odovzdávania ceny píše v New York Post už spomenutý iránsky exilový novinár Amir Taheri, inak člen poroty udeľujúcej cenu. Podľa neho nebolo ľahké presadiť cenu pre Gandžiho a vôbec prinútiť západné médiá, aby mu venovali pozornosť. Stovky komentárov sa venovali utrpeniu uväznených teroristických hrdlorezov vGuantanamo Bay či v „utajovaných väzniciach CIA“, ale v prospech Gandžiho sa vyslovil aj George W. Bush, čo v očiach západných ľavicových médií znamená bozk smrti. Náhle bol tabu a personou non grata. Gandžiho priatelia sa ho pokúšali presvedčiť, aby urobil aspoň niekoľko protiamerických, najlepšie protibushov ských vyjadrení, aby si ho mohli médiá osvojiť ako „hrdinu – martýra“. Rozhodne to odmietol.
Pred dvomi rokmi dostala podľa Taheriho podobnú radu iránska nositeľka Nobelovej ceny za mier Širin Ebadiová. Oznámili jej tvrdý fakt súčasného mediálneho sveta: Neprijmú ťa ako bojovníka za ľudské práva, kým nezaútočíš na Spojené štáty.
Ebadiová si to osvojila a na odovzdávacej ceremónii v Oslo tvrdo napadla Spojené štáty ako najväčšieho porušovateľa ľudských práv. Spomenula asi 400 teroristov v Guantanamo Bay a ani slovom sa nedotkla tisícov politických väzňov v Iráne, z ktorých mnohí sú jej priateľmi. Vďaka svojmu postoju je väzeň svedomia Gandži pre západné médiá napriek úsiliu organizácií ako Reportéri bez hraníc väčšinou neexistujúcou osobou. Bianca Jagger sa ujala svojej roly zaujímavým spôsobom. Začala tým, že spomenula svoje nedávne cesty do Teheránu a Damašku, kde jej povedali „oficiálni predstavitelia, ale aj iní“ (nepochybne kvalifikovaní odborníci na ľudské práva), že ona a iní ľudia zo Západu nemajú morálne právo hovoriť o ľudských právach. Potom povedala, že je dobré pripomenúť si Gandžiho, ale to nám nemôže zabrániť pripomenúť si tých, „ktorí sú väznení v Guantanamo Bay, v Abú Ghrajb a všetkých ostatných tajných väzeniach.“
A pokračovala dlhou rečou o hroznommučení tých úbožiakov. Gandžiho a jeho statočný boj už nespomenula.
Keď Amir Taheri prehltol svoj exilový hnev a neskôr jej privátne pripomenul, že k tým väzňom v Guantaname majú, na rozdiel od Gandžiho, prístup advokáti i Červený kríž, a že ide, na rozdiel od Gandžiho, o teroristov, ktorých chytili so zbraňou v ruke, a ktorí sa netaja úmyslom vraždiť, chvíľu habkala a potom povedala: „Ale všetci sú väzni, nie?“ Nuž, áno, sú. A neexistuje výrečnejšie stelesnenie deformovanej percepcie sveta západných kultúrnych elít, ako sa v ten večer zhmotnilo v krehkej Biance Jagger. Nemožno to vybaviť mávnutím ruky nad nevzdelanou „celebritou“, ktorá má v hlave iba kozmetiku a slogany prevzaté bez úvahy. Bianca Jagger hovorí ako gramofón a bez úskokov to, čo hovoria mnohé európske politické celebrity a veľká väčšina mienkotvorných európskych médií: Problémom nie sú politickí väzni v Iráne, Severnej Kórei, na Kube alebo vČíne – hoci sú to spolu možno ešte stále milióny ľudí.
Problémom je pár vraždiacich fanatikov v rukách Američanov a ich nedotknuteľné práva. Problémom nie je nesloboda médií a neexistencia občianskych práv v arabskom svete, problémom nie sú psychopatickí diktátori a iránska tajná služba vraždiaca disidentov v exile a organizujúca teror – problémom je CIA a prezident Spojených štátov.
Očo je vlastne Bianca Jagger hlúpejšia než bežný západoeurópsky „mienkotvorca“ či politik? A nie je jej duševný obzor, žiaľ, duševným obzorom zdanlivo omnoho komplikovanejšej európskej diplomacie? Lebo zvonku to tak, namojdušu, vyzerá. Javilo sa to tak tiež pri nedávnej európskej návšteve americkej ministerky zahraničia Condoleezzy Rice, ktorá sa premenila na kolektívny a značne pokrytecký výsluch ministerky ohľadom tajných väzníc CIA na rôznych miestach v Európe. Položia niekedy európski diplomati a médiá rovnako tvrdé otázky Ahmadínedžádovi a iránskym diplomatom ohľadne Gandžího a tisícov iránskych politických väzňov? Domnievam sa, že sotva. Ale možno ponúknu ďalšiu veľkorysú materiálnu pomoc a mierové nukleárne technológie.
.pohľad do studne
Netrpezlivý čakateľ na apokalypsu Mahmúd Ahmadínedžád a odborníčka na ľudské práva Bianca Jagger tvoria, keď sa takto ocitnú vedľa seba na papieri, bizarnú dvojicu. Niekto môže namietnuť, že umelú. Ani jeden z nich nevie takmer určite nič o tom druhom – Bianca zrejme z nevedomosti, Ahmadínedžád zasa pre svoje vedomé pohŕdanie celebritami západného sveta, politickými i tými bulvárnymi. To však nemení nič na fakte, že sa v podobenstve o súčasnom svete skvelo dopĺňajú. Pokojne však môžeme opustiť metaforu menom Bianca. Iránsky režim už dlho vie, že má v mnohých európskych politických lídroch i diplomatoch inštinktívnych spojencov. Ich motívom, okrem pavlovovsky podmieneného antiamerikanizmu, nemusí byť iba naivita ideologizovaného pohľadu na svet a skutočná viera vmoc bezzubej diplomacie. Často je to skôr informovaná, i keď zúfalo krátkozraká kalkulácia s osobným či úzko národným prospechom v podobe ropných a iných kontraktov.
Monumentálny korupčný škandál OSN s názvom „Ropa za potraviny“ tak fungoval vo vzťahu so Saddámovým režimom v Iraku roky. Tentoraz to však vyzerá trochu inak. Žiadna diplomatická iniciatíva Európanov nezabráni Iránu dopracovať sa nakoniec k nukleárnym zbraniam. Rusi výdatne pomáhajú, hoci so svojou platonickou ponukou obohacovať iránsky urán v Rusku neuspeli. Pri vojenských prehliadkach na uliciach Teheránu už dlho defilujú rakety Šahab, ktoré sú schopné doletieť do Izraela a v dohľadnom čase aj do Európy. A spravidla nesú nápisy, ktoré jasne hovoria, že sú určené pre Izrael. Zatiaľ na nich chýbajú nukleárne hlavice, ale tie tam zrejme čoskoro pribudnú. Irán má prezidenta, ktorý navrhuje vymazať Izrael z mapy, ktorý popiera holokaust, ale ktorému by nový nukleárny holokaust v Izraeli neprekážal, lebo by mohol naštartovať chaos predznamenávajúci príchod Mahdiho – skrytého imáma. Čaká ho do dvoch rokov a to nie je určite problém iba pre Izrael. Európa však má uši zalepené voskom a na Ameriku pozerá krátkozrakými očami Biancy Jagger. Nik nevie, čo robiť s Ahmadínedžádmi tohto sveta. Európa nemá podobný problém vo svojej historickej pamäti, hoci jej skúsenosť s Hitlerom možno niečo napovedá. Je to však predsa len iná a nie celkom použiteľná skúsenosť. Ahmadínedžád neposiela žiadneho Ribbentropa a nechce pre svojich ľudí Lebensraum. Hľadí s očakávaním do akejsi studne.
Ten clanok si kludne mohol citovat do temy, ktoru si tu nedavno sam zalozil- http://www.hojko.com/viewtopic.php?t=41769
// Temy spojene
// Temy spojene
jadroveho konfliktu a o zlyhani diplomacie (Bianca Jagger)Samson, Sebej, koho keci tu este uvidim:) Vsetci tyto experti maju jedno spolocne
Inak to vyzera, ze sa len vytvara poda pre napadnutie Iranu
Toto ma zaujalo - vidite to? -povinnu- ... ano, je to vasa povinost postavit sa proti vsetkemu co kritizuje zidov -je to povinnost- !!Západní analytici a novinári, nevediac nič alebo iba málo o šiitskej verzii islamu, venovali viac pozornosti jeho antisemitským výpadom. Tie vyvolali povinnú vlnu pobúrenia, nie však precitnutie, ktoré by viedlo k zásadným krokom.
Inak to vyzera, ze sa len vytvara poda pre napadnutie Iranu
Nebud naivny. Myslis si, ze pred Irakom niekto z obhajovatelov utoku premyslenost tohto utoku spochybnoval? Jednalo sa pritom o cistu agresiu v rozpore s Medzinarodnym pravom- podstatne bolo utok zahajit. O chybach sa hovori az teraz- "po funuse", ale okrem docasneho poklesu preferencii Busha to nic neznamena (keby boli USA naozaj tak demokraticke, taketo fau paux by bolo dovodom na odstupenie prezidenta- neopravnene vychodene mld. dlarov, tisicky mrtvych na oboch stranach etc.). Pokym sa tzv. medzinarodne spolocenstvo nepoucilo z konania USA v Iraku a dovoli, aby USA vo svojej agresorskej politike pokracovali dalej, najblizsia obet "zahranicnej politiky" USA je Iran. Zatial je vsak priskoro, a tak mozno ocakavat akurat masirovanie verejnej mienky namierene proti Iranu. Ale toto vsetko patri skor do temy Americká vojna s Iránom už začala.jin153 napísal:inak podla mna zautocia na Iran iba vtedy ak to budu mat dobre premyslene a budu mat dokazy ze Iran chce napadnut Izrael... podla mna uz nezopakuju tu chybu co spravaili Amici ked nabehli do Iraku
-
jin
VIP
- Príspevky: 5066
- Registrovaný: 25 jún 2005, 11:11
- Bydlisko: Bratiska
- Kontaktovať používateľa:
Nejako skodlivo zasiahli iny stat??(co i len trosku) to uz asi bude neskoro.artabanes napísal:ja si myslim ze by sme ich mali nechat na pokoji, nech si maju atomove zbrane - ved vecsi teroristi na tomto svete uz tie zbrane maju, tak preco nie Iran? ale ak by co i len trosku zasiahli iranci nejak skodlivo nejaky iny stat, treba tvrdo zasiahnut, a zahnat ich spet, za ich hranice.
-
jin
VIP
- Príspevky: 5066
- Registrovaný: 25 jún 2005, 11:11
- Bydlisko: Bratiska
- Kontaktovať používateľa:
Lenze v Irane sa mi to zda troska odvovodnenejsie vzhladom na prezidentove utocne vyhlasenia a potvrdene akty o rozvijajucom sa jadrovom priemysle... nehovorim ze tam hned nabehnu amici... skor si myslim ze zasiahne Izrael, vzhladom na to ze Ahmedinedzad otvorene vyjadril citujem: "Izrael je treba vymazat z mapy"artabanes napísal:jin, uvedom si jednu vec, nemozes zakrocit proti nejakemu statu len preto, ze niekto (usa) povie, ze robia nejaku zlobu - lebo potom sa moze zistit, ze ten stat sledoval len svoje financne alebo petrochemicke ciele (vid Irak)
-
psycho
Medium Star
- Príspevky: 312
- Registrovaný: 14 nov 2004, 13:03
- Bydlisko: Sliac
- Kontaktovať používateľa:
Ahmedinedžád: Hitler nového veku...
Zaujmave scera som sledoval zaujmave porovnanie armad Hitlera, tretej rise v druhej svetovej vojne s armadou spojencov proti iraku (GB + USA) a autor dosiel k tomu ze su maximalen podobny len spojenci su efektivnesi
to len tak na okraj, urcite ste to uz niekto videli
Zaujmave scera som sledoval zaujmave porovnanie armad Hitlera, tretej rise v druhej svetovej vojne s armadou spojencov proti iraku (GB + USA) a autor dosiel k tomu ze su maximalen podobny len spojenci su efektivnesi
to len tak na okraj, urcite ste to uz niekto videli
som sokovany vasimi reakciami... zda sa mi ako keby ste si este neutvorili vlastny nazor na vec... podla mna, je uplne jedno v koho mene sa pacha nasilie, ci v mene alaha, boha, jahveho, ziveho ci mrtveho cloveka... jedna sa o NASILIE...
ako vzdy aryan velebi a hlasi sa k comukolvek co je proti izraelske... nic nove pod slnkom...
ostatni sa pohodlne zviezli na protiamerickej vlne... hm...
podla mna, je uplne jedno akej narodnosti, vierovyznania alebo farby pleti by bol vojak ktory by na vas mieril ak47 / m16... boli by ste pos-raty v kazdej situacii...
teraz otazka do plena, co je pravdepodobnejsie, ze USA prasknu atomovku na EU alebo napr iran? je to hypoteticka otazka, ale myslim ze odpoved bude na 99,99% jasna...
najhorsie konflikty v dejinach boli rasistickeho a nabozenskeho charakteru, este dnes sa najdu ludia ktori "v priamom prenose" odrezu hlavu neveriacemu...
podla mna skor alebo neskor sa ludstvo vyvrazdi same, ja len dufam ze to bude rychle, a ked nie, tak si fsetci budeme mat sancu zahrat Fallout XY v reale...
HAWK...
ako vzdy aryan velebi a hlasi sa k comukolvek co je proti izraelske... nic nove pod slnkom...
ostatni sa pohodlne zviezli na protiamerickej vlne... hm...
podla mna, je uplne jedno akej narodnosti, vierovyznania alebo farby pleti by bol vojak ktory by na vas mieril ak47 / m16... boli by ste pos-raty v kazdej situacii...
teraz otazka do plena, co je pravdepodobnejsie, ze USA prasknu atomovku na EU alebo napr iran? je to hypoteticka otazka, ale myslim ze odpoved bude na 99,99% jasna...
najhorsie konflikty v dejinach boli rasistickeho a nabozenskeho charakteru, este dnes sa najdu ludia ktori "v priamom prenose" odrezu hlavu neveriacemu...
podla mna skor alebo neskor sa ludstvo vyvrazdi same, ja len dufam ze to bude rychle, a ked nie, tak si fsetci budeme mat sancu zahrat Fallout XY v reale...
HAWK...