Médiá
_____________________________________________

Médiá, to je plne integrovaná súčasť štátnej mocenskej štruktúry. Pokiaľ ide o praktickú aplikáciu, majú väčšiu cenu, než armáda. Používanie sily má svoje nevýhody, kým propaganda a vzťahy s verejnosťou nenarúšajú natoľko normálne fungovanie biznisu.

Hlavnou úlohou médií je usmerňovať verejnú mienku tým spôsobom, aby ľudia podporovali korporatívnu agendu. Verejno-právna televízia a internet predstavujú pre tento proces najväčšiu hrozbu. Tie poskytujú priestor odlišným zdrojom informácií, vystríhajúc sa filtrujúceho procesu, naklonenému voči podnikaniu. Preto Bushova administratíva nasadila do funkcií PBS (verejno-právny mediálny systém) politicky vhodné osoby. Ich úlohou je sabotovať také programy ako Moyerov NOW a týždenný dokumentárny seriál Frontline. Pre súkromné záujmy je pátracia žurnalistika hrozbou, pretože v tom prípade má verejnosť možnosť sústreďovať pozornosť na tienisté aktivity veľkého biznisu.

Konečným cieľom každého súkromného informačného systému je mať úplnú kontrolu nad spravodajským cyklom, aby sa udalosti dali naaranžovať tak, že to slúži potrebám biznisu. Verejnosti sa musí zabraňovať, aby zbadala ten úzky zväzok štátu a priemyslu. Aby toto bolo možné, navonok sa musí zdať, že médiá fungujú nezávisle a že predstavujú rôzne hlasy, hoci v skutočnosti len opakujú ten istý odkaz, predstavovaný z rôznych hľadísk. O tom sa možno ľahko presvedčiť, keď jednoduchým vyhľadávaním na Google hľadáte informáciu o nejakej hlavnej správe. V hlavnom mediálnom prúde nikdy nie sú predstavované rôznorodé hľadiská. Spravodajstvo je vždy patrične usmernené a názorovo rovnaké.

Komerčné médiá sú dizajnované na stimulovanie túžby po výrobkoch a vyhýbajú sa každej informácii, ktorá by mohla podnietiť väčšiu angažovanosť v politickom procese. Toto vysvetľuje, prečo väčšina historiek pozostáva len z popisu tragédií v dôsledku počasia alebo únosov bielych blond žien a vôbec to nie je široko ladené spravodajstvo o skutočných ekonomických a politických udalostiach.

Súkromné médiá fungujú tak, že robia presný opak toho, čo by predstavovalo ideál "dobre informovanej verejnosti" v riadnej demokracii, kde má každý hlas. Toto je vzor zhora smerom nadol, ktorý zveruje kontrolu nad informáciou triede korporatívnych strážcov s úsudkom značne zatieneným túžbou maximalizovať zisk. Od súkromného systému, kde hlavní hráči majú očividne svoj podiel na výsledku, nemôžeme očakávať nezaujatosť. A taký systém ani nemôže byť "slobodný" v zmysluplnom význame toho slova. Ilúzia "slobody tlače" je bezpochyby tým najväčším podvodom, akého sa kedy dopustili na Američanoch. Ako môže byť "súkromný", na zisk sústredený a na politiku napojený, priemysel "slobodnou tlačou"?!

...O médiách sa opäť a opäť ukazovalo, že je to úhlavný nepriateľ verejného záujmu a všeobecného blaha. V súčasnej konfigurácii je to dokonca priama hrozba pre občianske slobody, pre sociálnu rovnosť a svetový mier. A my si už naďalej nemôžeme dovoliť ignorovať túto monolytickú chobotnicu, ktorej chápadlá siahajú do každého politického orgánu. Tá už napáchala priveľa škôd.

Odstrániť americký mediálny monopol, to by malo byť v srdci každej progresívnej politickej platformy. Demokracia je nemožná vtedy, keď môže mať nad informáciou kontrolu niekoľko mocných korporácií, usmerňujúcich názor tak, aby sa to zhodovalo s ich na seba orientovanými cieľmi. Prístup k faktom, na základe ktorých sa máme fundovane rozhodovať v záležitostiach, vplývajúcich na náš život a na budúcnosť našej krajiny, sa nijako nesmie obmedzovať. Zvýšením finančných prostriedkov pre nezávislé a verejné médiá a uplatňovaním striktných pravidiel, pokiaľ ide o rozsah a vplyv mediálnych gigantov, môžeme dosiahnuť opätovné oživenie "trhových nápadov" a vytvoriť prostredie, kde môžu prekvitať rôznorodé hľadiská. To bude mať potom za následok väčšiu účasť verejnosti na verejnom živote a posilní to diskusiu v celej krajine.

Keď berieme do úvahy ohromnú moc mediálnych gigantov, toto sa zdá byť nesplniteľnou úlohou. Žiaľ, možnosti nie sú veľmi ľahké. Ale ak sa udrží súčasný systém, občianske slobody sa budú čoraz väčšmi obmedzovať, zatiaľčo krajina pôjde z jednej vojny do druhej. A tak sa radšej pripravme na úlohu, čo stojí pred nami, rozšíriac svoju podpornú základňu a rozdrtiac tohto mediálneho netvora raz navždy.

_____________________________________________

Mike Whitney, Information Clearing House
http://www.informationclearinghouse.inf ... e13713.htm

Xantyp napísal:v dnesnej dobe maju media obrovsku silu je to skoro nieco take ako mafia skuste si ich znepriatelit a budu vam robit stale zo zivota peklo (viz. Meciar, ked uz nemaju nanho nic tak znova zacnu vytahovat unesenie michala mladsieho a pod. veci).

kali520 napísal:Tu je vidiet ako verejnoprava STV financovaná z penazi danovych poplatnikov otvorene podporuje a uprednostnuje jednu politicku liniu pred inymi.http://www.prop.sk/pavucina.html

http://www.prop.sk/pavucina.html napísal:Š.Hríb si do relácie Pod lampou pozýva ľudí z IVO, autorov z .týždeň, politikov z KDH a SDKÚ a osobných kamarátov. Pani Agácsová, šéfka licenčnej rady, na výtku, že Š.Hríb si pozýva do relácie Pod lampou len úzku skupinu svojich názorových súkmeňovcov odpovedala, že je to jeho súkromná vec koho si do relácie vyberie. Asi si myslí, že spolu s pánom Hríbom už STV sprivatizovali.

miki24686 napísal:meciar je nevinny chudacik, z ktoreho media spravili svinu.

Nezávislá média - základní pilíř Systému
Všem, kteří alespoň trochu přemýšlejí o podstatě fungování společenského zřízení, ve kterém dnes žijeme, je za předpokladu, že jsou k tomu intelektuálně disponováni, jasné, že existuje zásadní nesoulad mezi obecně proklamovanými ideály a každodenní praxí. Znovu zažíváme to, co jsme si mysleli, že už se po roce 1989 nemůže opakovat. Ideje jako právní stát, demokracie, občanské svobody včetně politických, jež byly obecně přijímanými hodnotami, pohánějícími občany státu k usilováni o změnu, byly prohlášeny za realizované a stala se z nich nezpochybnitelná dogmata.

Prostřednictvím základního pilíře nového Systému - tzv. nezávislých médií jsme dnes a denně ujišťováni, že žijeme ve svobodném, demokratickém a právním státě, přičemž veškeré informace, které by mohly třeba jen malinko vést k zpochybnění těchto dogmat, jsou s Koniášskou zarputilostí cenzurovány. Samozřejmě lze namítnout, že nějaký prostor pro skutečnou svobodu jedince zde díky novodobým možnostem vědy a techniky přece jenom je. Na tom však Systém žádnou zásluhu nemá, to prostě přináší technický pokrok, ba naopak, je stále více zřejmější, že snahou Systému je tyto možnosti prostřednictvím cenzury internetu “po čínsku” omezit.
Čím více se projevuje disproporce mezi hlásaným a realitou, tím běsnější jsou reakce Systému oddaných složek, zejména pak těch, které mají za úkol zajistit bezproblémové přijímání jeho základních dogmat - ideopolicie a “nezávislých médií”, jimž spolehlivě sekundují samozřejmě “nezávislé” ústavy pro výzkum veřejného mínění.
V této souvislosti jenom malou vsuvku: po raketovém nástupu senátora Čunka, avšak ještě v době před volbou nového předsedy KDU-ČSL, bylo dle informace mého známého, profesionálního výzkumníka názorů veřejnosti, všem výzkumníkům v terénu výslovně zakázáno, aby se jméno Čunek objevilo ve výsledkových listinách popularity politiků. Jsou prostě chvíle, kdy Systém musí v zájmu uhájení svých pozic trochu poodhalit tvář skrývající se za maskou demokracie, lidských práv, humanity a tolerance. Chce-li si totiž udržet své výsadní postavení, musí mít na rozhodujících místech ty, kdož jeho roli respektují. Proto se z ničeho nic může stát poslankyně Parkanová “nejpopulárnější političkou”, proto jsou tváře některých politiků na televizních obrazovkách nesrovnatelně častěji, než tváře jiných, proto se předvolební výzkumy tak dalece rozcházejí s realitou výsledků, pročež je strana Zelených v parlamentu atd., atd.. O tom, jak opravdu hluboce leží nový předseda KDU-ČSL Systému v žaludku svědčí i smršť trestních oznámení vůči jeho osobě. Zvláště bych si dovolil upozornit na vysílání Radiofóra (viz zde) na Radiožurnálu dne 18.12.2006, jež dává trochu nahlédnout do mechanismu tvorby podobných kauz. Zdá se, že nástup vsetínského starosty do vyšší politiky zastihl Systém v nedbalkách a nezbývá nám než doufat, že pan Čunek v sobě najde dostatek sil na to, aby vydržel alespoň nějaký čas Systému vzdorovat.
Základem fungování Systému totiž očividně je propojenost a koordinovaný postup jeho oficiálně (v rámci systému výkonné a zákonodárné moci, médií, institucí pro výzkum veřejného mínění atd.) fungujících a netransparentních částí, přičemž je v poslední době stále více a více zjevné, že rozhodující role v Systému jsou minimálně vyvážené, nehraje-li v něm dokonce prim ona netransparentní část.
O tom, že se Systém nejvíce obává vzrůstající aktivity národovecky orientovaných stran, se mohli na vlastní kůži přesvědčit lidé zvolení za Právo a Spravedlnost a Národní stranu do zastupitelstev obcí. Koordinovaně v jednom týdnu na ně totiž vyrukovali novodobí inkvizitoři zaštítění pláštíkem “nezávislých novinářů” a jali se je vyslýchat, cože si to dovolili kandidovat ve volbách za tyto subjekty. Čtenáři se o tom mohli přesvědčit v příloze Práva (stále ještě Rudého) - článek “Hnědý Loket”, televizní diváci pak v pořadu Kosmopolis vysílaném dne 29.11.2006, pořad lze shlédnout zde.
Z nervozity Systému, který je nucen stále se více a více “odkopávat”, je zjevné, jak hodně se nového evropského trendu posilování pronárodně orientovaných politických stran a dalších podobně orientovaných organizací a osobností obává. Nezbývá než doufat, že důvodů k nervozitě bude mít čím dál více, až po jeho kolaps, pod kterým si lze představit rozkrytí vnitřních vazeb této evidentně nejvlivnější “chobotnice”. Obávám se však, že to nebude zítra, ba ani příští rok a všem by mělo být jasné, že když na tento den budeme nečinně čekat, nedojde k němu nikdy.

zdroj: http://cz.altermedia.info/z-domova/neza ... #more-2673

P. Schutz zrazu našiel dôvod na odvolávanie ministrov.

Komentátor SME Peter Schutz zrazu našiel dôvod, prečo odvolávanie ministrov opozíciou má zmysel aj pri vopred známom výsledku

Komentáre Petra Schutza na konto opozičného odvolávania ministrov (či premiéra) počas Dzurindovej vlády:

Posadnutý, 14.6.03, Korzár

"Ak existuje regulárna vláda, opozícia kritizuje, pripomienkuje, dáva vlastné návrhy, snaží sa ovplyvniť výkon moci, ale nerobí šaškárne v parlamente s odvolávaním ministrov, ktorí majú dôveru väčšiny poslancov, ani neútočí na politický systém."

Smer – cirkus Klodský, 21.06.03, Korzár

"Do rokovacieho poriadku NR SR by sa mohla navrhnúť novelizácia: Ak vyslovovanie nedôvery členovi vlády skončí neúspechom (alternatíva - nezíska ani plný počet hlasov opozície), všetky finančné náklady mimoriadnej schôdze zaplatí strana, ktorá odvolávanie iniciovala. Inak pokoj od cirkusantov nikdy nebude. Prečo to musíme platiť zo svojich daní?"

V permanentnom tranze , 20.4.05, Korzár

"A excesom sú aj javiskové cirkusy s odvolávaním ministrov, ktorých nie je šanca odvolať. V parlamentných demokraciách také čosi nevidno (autor nepozná precedens), pretože každá opozícia so základnou inteligenciou si uvedomuje, že je opozíciou preto, lebo je v menšine. Odvolávanie ministrov sa vníma ako nástroj opozičnej politiky iba na Slovensku. Z neznámych dôvodov, keďže ten, kto návrh podá a prehrá, vyzerá ako blb, ktorý nevie ani počítať do 76. A nielen vyzerá - on blb aj je. No uznajte; ak viem, že nemám pokope dosť hlasov, ako môžem s čistým svedomím, pokiaľ nie som magor, míňať peniaze poplatníkov na divadlo, ktoré nič zmeniť nemôže? Toto je politika? Nie, to je bublina a prázdnota, deficit fantázie, intelektu a pravdepodobne i - psychická úchylka."

Vitajte v cirkuse, priatelia , 28.6.05, Korzár

"Modus opozičnej politiky, ktorý zaviedol Mečiar a prevzal Fico, je slovenský folklór, aký sa nepestuje nikde. Normálny človek nemôže odvolávať vládu, keď mu chýba 10 hlasov. Toto neexistuje nikde. Vo všetkých okolitých štátoch sa menili v priebehu volebného obdobia premiéri a koalície sa triasli v základoch. Vlády neplnia programy, pendlujú medzi neúspechom a úplným krachom a preferenčne sú na mizine - alebo už ani tam nie. Ale nikde neodvolávali ani premiéra, ani ministrov, keďže platí, že koalícia je preto koalícia, lebo má väčšinu, a ak ju už nemá (Poľsko, Slovensko), tak ju nemá ani opozícia, lebo keby tak bolo, vládnuť by sa aj tak nedalo. Patrí k základnej úcte k občanom, že politici vykonávajú iba činnosti, ktoré majú zmysel, resp. dokážu aspoň predstierať, že zmysel existuje.
V tomto odvolávaní by bol zmysel jedine vtedy, keby mal Fico tajne sľúbenú nejakú podporu priamo z koalície, alebo od tých "nezávislých", ktorí ju podporujú."

Dzurindov kat, 4.7.05, .týždeň

"Normálnym rozumom je úplne nepochopiteľné, ako môže niekto vyvolať parlamentný konflikt, o ktorom vopred vie, že v ňom prehrá, pretože k víťaznému zavŕšeniu mu chýba minimálne desať hlasov. A aj to len v prípade, že všetky politické sily, ktoré sa zaviazali návrh podporiť, sa bez jedinej absencie zúčastnia na hlasovaní... Aj keby všetky "argumenty" proti Dzurindovi, ktoré Smer uviedol, boli nespochybniteľné, súdni ľudia v slušnej opozícii by nemohli ignorovať realitu tak, ako to robí Fico.
Tradícia odvolávaní členov vlády v situácii, keď niet najmenšej šance uspieť, sa stala slovenským špecifikom, ktoré neexistuje nikde v civilizovanom svete.
... Ficov argument, že opozícia je povinná odvolávať zlého premiéra, je smiešny. Aj v slovenskej demokracii má opozícia sto iných možností, ako upozorňovať na prešľapy vlády."


A zmena pri prvom odvolávaní za Ficovej vlády:

Jahnátek pod nôž nepôjde, včera, Korzár

"Inštitút vyslovovania nedôvery sprofanovali predovšetkým strany súčasnej koalície, hoci za Mečiara sa “činila“ aj terajšia opozícia. Dá sa len kvitovať, že v tomto volebnom období svoju ústavnú možnosť Dzurinda a spol. nezneužívali a cirkusy nerobili, hoci príležitosti sa už našli. Ak Jahnátek nebude prielomom a nezačnú zbierať tridsať podpisov odteraz každý mesiac, ako pred nimi Fico, tak nech idú. Raz za rok sa svet nezrúti, hoci už priznali, že úspech neplánujú, ide im len “ o rozpravu“. Otázka, že čo z rozpravy, ktorá ide jedným uchom dnu a druhým von a ani koalícia, ani verejnosť, jej nevenuje pozornosť, je presná, ale právo majú. Inflačné pokusy inštitút nedôvery na Slovensku zdevalvovali a zbavili obsahu, ale ak má opozícia autentický pocit, že tentoraz sa stala nejaká do neba volajúca ohavnosť, tak nech sa zviditeľňujú... Ak sa na vec pozrieme ešte z iného uhla, tak je síce fakt, že z parlamentu robiť arénu exhibičných šou netreba, ale bola by absurdná aj taká opozícia, ktorá by strpela úplne všetko len preto, aby nepadla do podozrenia, že jej ide o cirkus."

Jahnátek na ražeň, dnes, SME

"Inštitút vyslovovania nedôvery členovi vlády bol v minulých volebných obdobiach taký sprofanovaný, že každá nová iniciatíva, ktorá sa vyskytne, vyvoláva automaticky podozrenie, že predkladateľom ide o cirkusové predstavenie. Ak sa súčasná opozícia, ktorá bola doteraz opatrná, predsa len rozhodla pre návrh na odvolanie Jahnátka, mala by pridať presvedčivé zdôvodnenie, aby bolo zrejmé, čím je kauza výnimočná a vyžaduje kroky, ktoré sú mimoriadne.
Ministri stvárajú psie kusy kdekade. Odvolávanie však má zmysel vtedy, ak existuje akási šanca, že môže byť úspešné, teda náznak sympatií v radoch koalície. Alebo, po druhé, verejnosti treba vyslať signál, že sa stalo niečo skutočne nevídané. Mikuláš Dzurinda už priznal, že v úspech nedúfajú, ide im len o „rozpravu“. A preto by argumenty nemali byť povrchné a populistické... Minister odvolaný nebude, ale ak opozícia zrozumiteľne vyargumentuje, prečo minister, ktorý toleruje (plánuje) korupciu, je rovnako neprijateľný ako ten, kto ju pácha, tak podujatie nebude cirkusové ani zbytočné.
... Treba priznať aj to, že účelom svojho poslania by sa minula aj taká opozícia, ktorá by sa zriekla nástrojov parlamentnej demokracie len preto, aby neupadla do podozrenia, že sa zviditeľňuje na účet daňového poplatníka."

Zdá sa, že tá minulá kritika nebola len o obrane našej politickej kultúry a parlamentnej demokracie, ako sa mohlo čitateľom zdať.

Gabriel Šípoš

Schutz napísal:...Aj keby všetky "argumenty" proti Dzurindovi, ktoré Smer uviedol, boli nespochybniteľné, súdni ľudia v slušnej opozícii by nemohli ignorovať realitu tak, ako to robí Fico.

SAMSON Ivo (18. máj 1955, Brno)

zamestnanie: výskumný pracovník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, SFPA

životopis:
archivár, Vysoké učení technické, Brno
výskumník, Slovenská akadémia vied
pedagóg analytik, Slov. inštitút medzinárodných štúdií
výskumník, Univerzita Nemecko
pedagóg, Central European University, Budapešť
redaktor, dvojtýždenník Mosty

spolupracuje s :

Inštitút pre verejné otázky, IVO
STV
komentátor televízie TA3 Dzurindovho exhovorcu Martina Lengyela, ktorá tiež úzko spolupracuje s IVO.
SFPA je do značnej miery financovaná z USA cez rôzne dolárové fondy a nadácie

IVO (1) - Inštitút pre verejné otázky, dostáva značný mediálny priestor, nie preto, žeby tu nebolo dostatok iných kvalitných politológov, ale preto, že je politicky najkorektnejší, že má kontakty a prepojenia doma i v zahraničí, svojich priaznivcov v médiách a hlavne prostriedky.
Vyjadruje sa k politickým otázkam a pózuje sa do úlohy zástupcu verejnosti, zakrývajúc tým svoje skutočné záujmy. Aké? - presadzovanie dielčích politických záujmov a vôle skupín, ktoré na Slovensku pôsobia.
Riaditeľom inštitútu je Grigorij Mesežnikov. Zrejme po vzore amerických kolegov sa označujú za "think -tank". Cieľom IVO je vraj " analyzovať spoločenské, politické, ekonomické, zahraničnopolitické, právne, kultúrne a ďalšie otázky verejného záujmu a zverejňovať zistené skutočnosti." Nijako sa netají snahou výrazne ovplyvňovať chod Slovenska - "generuje myšlienky schopné ovplyvniť proces prípravy a implementácie dôležitých spoločenských rozhodnutí."

V jednom spickovom komentari na temu Objektivita medii vs. vlada SR som objavil odkaz na spickove noviny “Slovensky rozhlad” patriaci zrejme komunist… …vlastne SMERU-SD. Ale ved jablko nepadlo daleko od stromu. Roberto Fico (RF) sa ohanal tym, ake su media neobjektivne.

Noviny, resp. chvalabohu iba PDF noviny ako su Slovensky rozhlad nemoze citat vela ludi. Ficovolici nemaju az tak pristup

k internetu a sudny clovek ich necita. To moze iba idiot a debil. Vzhladom napadne pripominaju Pravdu za cias komunizmu, akurat ma zaraza, preco ta modra nie je cervena

Na vela vytlackoch je vyobrazenyRF s jeho typickym ucesom ala komunista. Zrejme bude nas buduci vodca navzdy a nikdy inak. Ked som to zacal citat, najprv som si myslel, ze je to parodia na KSS, ale mylil som sa. Je to realita a SMER-SD. Zrejme to bude aj tym, ze ako prvy clanok som si precital o budovani Irska, a ze sa vlastne mame zaoberat faktami - je to vzorovy socialisticky stat a mali by sme sa toho

drzat aj my, pretoze prosperita je len a len o socializme. A vlastne ano, minula vlada nam natarala hluposti )

Po precitani viac clankov som si vsimol, ze kazdy zacina jednym odstavcom, ktory obsahuje slova ako “Mikulas”, “Dzurinda”, “minula vlada”, “8 rokov”, “klamstvo”. Fakty tam sice su, ale nie su podlozene, resp. su to ich objektivne fakty.

Pekny, resp. skor zabavny bol aj clanok o novinaroch. Podla novin su to vlastne zoldnieri zapadu, ktori prijali spinavy gros od zapadnych kapitalistov ) Nemenej zaujimave su metafory s robotnymi robotnikmi, rolnikmi a pod.

Kazdy, kto je sudny a tieto noviny si precita si o nich spravi obraz. Tych zaostalych a chamtivych RF’s 40% si o tom spravi nazor, ale na druhej strane, co je to 40%, ved 40%na nie je dobra ani palenka muhehe