• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Dead_Warrior » 25 jún 2006, 13:51

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Lord_3D » 25 jún 2006, 13:59

ja sa smrti nebojim. Len ako napisal dead_warriror bojim sa pomaleho umierania. Ale samotnej smrti sa nebojim. Viem že keď zomriem pôjdem do neba...

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Andi_Cibula » 25 jún 2006, 14:39

Smrti sa nebojím. A keby už na mňa mala ísť, tak by som o život bojoval až do úplného konca. Môj život si príliš cením na to, aby som oň prišiel. Taktiež by som sa nedokázal za nikoho položiť život, to je zlá stránka mojej osobnosti, ale zas ospravedlnením by bolo niečo takéto:
O život blízkeho budem bojovať dovtedy až kým ho úplne nezachránim, v opačnom prípade sám tomto súboji scípnem, ale nie "samozničením", ale až mňa niekto iný zničí.

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa schw33k » 25 jún 2006, 18:53

Re: Bojite sa smrti?

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa r4wMUnt34q » 03 nov 2006, 2:43

trion napísal:Tem o smrti tu uz bolo asi dost. Polozili by ste zivot ze niekoho druheho, ako to je v USA filmoch, alebo by ste sa bali? Bojite sa smrti, alebo sa jej budete bat? Ak mate zo smrti strach, tak by ste ho prekonali?

Za niekoho z rodiny by som zivot urcite polozil, teda ked dojde na lamanie chleba , tak minimalne za bratov, rodicov, sesternice, tety, ujov a dobrych kamaratov.. Tak snazil by som sa pomoct vsemozne kazdemu, ale.. Dedkovia a babky maju svoje odzite a ostatnych si az tak nevazim, ale isto by som sa straaasne snazil.. Smrti sa nebojim.. Zomriet je to jedine, co NAOZAJ musim.. Okrem toho mam viac-menej slobodnu volu, takze pohoda .. A mohla by to byt rychla smrt, nech netrpim, ked uz tak.. Ale zomrel by som radsej az potom, ako pomozem vela ludom vyriesit ich problemy a pridem na nieco, co posunie psychologiu aspon o malicky krocik dopredu.. Tot moj sen (okrem super manzelky a zdravych deti) .. A este nechcem zomriet ako panic , ale ked zomriem, tak mi to bude aj tak 4,5

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Kwetinka » 04 nov 2006, 12:02

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa zuzkazuzka » 04 nov 2006, 14:41

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Spiro » 04 nov 2006, 14:46

no smrti sa ani nebojim ale chcel by som vediet co je potom ako sa vas krvny obech zastavy prestanete dycaht.........co potom ???

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Reli.C » 04 nov 2006, 17:31

schw33k napísal:sami machri machri , jasne ze sa bojim ... niesom akcny hrdina

moja reč nechcem na ňu ani myslieť ... je to prvá vec v mojom rebričku kt. sa NAJVIAC BOJIM

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa pHysIQ » 04 nov 2006, 17:37

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa D-Wanderer » 04 nov 2006, 19:26

Bezproblemov a akehokolvek premyslania by som polozil zivot za kohokolvek koho mam naozaj rad... to bude asi tym ze si ho moc nevazim(ten zivot), ale to je moj pristup

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa micpu » 04 nov 2006, 23:01

Nebojim sa smrti!!! A nemam ani problem polozit za niekoho zivot. Urcite by som ho nedal za nejakeho dementa ktoreho ani nepoznam ale od kategorie "Dobry kamarat" vyssie asi za hoci koho. A pud sebazachovi asi u mna nefunguje tak ako u hocikoho ineho...mam otestovane Dovod je asi mala sebaucta

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa body25 » 05 nov 2006, 23:05

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Lord PROXI » 06 nov 2006, 11:59

ja nie, ked to pride, tak to pride, a nic s tym nespravim

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa erytrocyt » 06 nov 2006, 12:17

Smrti sa bojím, ale ešte viac sa bojím umierania. Ten čo tu napísal, že smrti sa nebojí...Heh, jasné....

micpu napísal:Nebojim sa smrti!!! A nemam ani problem polozit za niekoho zivot. Urcite by som ho nedal za nejakeho dementa ktoreho ani nepoznam ale od kategorie "Dobry kamarat" vyssie asi za hoci koho. A pud sebazachovi asi u mna nefunguje tak ako u hocikoho ineho...mam otestovane Dovod je asi mala sebaucta

Také silné reči ja mám rád... Ak by si došiel do situácie, kde by ti šlo o život, nepozeral by si sa či je to kamarát... Kamarát, nekamarát, ale kvôli niekomu skapať...
Hrdinské reči, jasné, ak si slovenský Segal...Ok.Ale vedz, aj ten sa smrti bojí... Tak ako každý.

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa micpu » 06 nov 2006, 18:41

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa erytrocyt » 06 nov 2006, 18:45

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa micpu » 06 nov 2006, 18:53

Zalezi na tom co sa v tejto teme mysli ako strach...pokial hocijaky strach tak samozrejme ze jo ale pokym taky strach ze sa cely trasies a branis sa pred tym zubamy nechtami tak som strach nemal...mam kopec inych veci ktorych sa boljim viac ako smrti...napr. Zostat cely zivot sam (nedokazal by som zit ako stary mladenec radsej zomriet )

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Sheep » 06 nov 2006, 20:29

Smrti sa nebojim pretoze neviem kedy pride, samozrejme skratove situacie som uz parkrat zazil.

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa nordkapp_pb » 06 nov 2006, 20:44

... hej hej smrti sa bojim .. jednako smrti blizkej osoby, ako smrti svojej ... je jasne ze zo svojej smrti pravdepodobne nebudem mat taky hrozny pocit ako zo smrti niekoho blizkeho, ale bojim sa toho, ze mam ( resp. stale budujem ) nejake plany do buducnosti a tieto ostanu nenaplnene, takisto sa nesplnia ziadny sny a podobne veci, alebo nebodaj ze nestihnem zanechat potomstvo ( alebo tu necham niekoho sameho ) ... par krat som zazil velmi nebezpecne situacie ( tazko povedat ci to bolo uz na hranici ked som ssa musel obavat o svoj zivot, lebo to si casto ani neuvedomite ) ... a odvtedy sa snazim vazit si zivot a som odhodlany zivot si branit a chranit .. ale bojim sa ze zacinam byt natolko zbabely ( alebo egiosticky ) ze by som asi za velmi malo ludi polozil vlastny zivot ...