Playboy boli aj ine holokausty ale o tych sa tak vela nehovori resp media nepodavaju ziadne informacie.
Ukrajina - tá obilnica Európy - je známa svojou úrodnou černozemou a zlatým obilím. A predsa, len pred 40-timi rokmi sedem miliónov Ukrajincov zomrelo hladom a to napriek tomu, že tu nedošlo k žiadnej prírodnej katastrofe. Ľudia zomierali hladom a Sovietsky zväz pritom vyvážal maslo a obilniny. Zatiaľčo Moskva hodovala, Ukrajina hladovala.
Neľútostné, chladné štatistiky, výpovede tisícov Ukrajincov, ktorí to prežili a nemeckých, anglických a amerických očitých svedkov, ako aj priznania moskovských agentov i samotného Stalina: všetko toto pomaly unikalo von cez železnú oponu a ich výpovede dnestvoria ohromnú horu faktov. Celá tá historka, pozliepaná dohromady ako skladačka, končí ešteväčšou hádankou: Prečo sa Moskva rozhodla vyhladovať sedem miliónov Ukrajincov?
Klamlivý pláštik: "kolektivizácia"
Veľký zločin genocídy ukrajinského obyvateľstva historické pojednania vo svete celkom neignorujú. Každé pojednanie o Sovietskom zväze spomína aj "triumf kolektivizácie", kedy "zlikvidovali ako triedu" kulakov a bohatých sedliakov. Kolektívne hospodárenie, ktoré sa dnes pokladá za najneúčinnejší poľnohospodársky systém, bolo treba z marxistických dôvodov za každú cenu presadiť. Kulaci predstavovali 4 až 5 % (ukrajinského) roľníctva - a predsa ich pokladali za hrozbu pre úspech komunizmu!
5. januára 1930 začala Komunistická strana s kolektivizáciou v rámci prvého 5-ročného plánu. Kolektív sa po rusky povie kolchoz a po ukrajinsky kolhosp. Ruské roľníctvo natoľko nekládlo odpor Moskve, pretože komunálne roľníctvo bolo už prv ruskou tradíciou. "Ruský mir" alebo dedinská komúna, kde dedina vlastní pôdu a nie jednotlivec, už celé stáročia predtým psychologicky pripravovala Rusov na kolektivizáciu. 30. júla 1930 schválili prvý zákon RSFSR, ktorý rušil "mir", aby mohli vzniknúť kolchozy.
Ale Ukrajinci mali tradíciu nezávislého, individuálneho hospodárenia na vlastnej súkromnej pôde. Ruský komunálny duch, to bolo pre ukrajinských roľníkov čosi celkom cudzie, a tak trpko Moskve oponovali. Zatiaľčo kolektivizácia v Rusku prebiehala podľa plánu, tvrdohlavý odpor Ukrajincov ju na Ukrajine natoľko spomalil, že Moskva sa dokonca musela na istú dobu stiahnuť. Toto spomenul aj Stalin v známom liste "Úspech, z ktorého sa až hlava krúti". Ukrajinský roľník sa, napríklad, bránil aj tým spôsobom, že svoj dobytok radšej pozabíjal, keď hrozilo, že bude musieť vstúpiť do družstva. Neskôr za to hrozil trest smrti.
Prečo došlo k hladomoru?
Ale odpor voči kolektivizácii, to je len čiastočný dôvod, prečo Moskva vytvorila na Ukrajine hladomor. Tu išlo nielen o odpor ideologický, t.j. proti komunizmu. V tej dobe zodvihol vysoko hlavu aj ruský nacionalizmus. Kremeľ použil hladomor ako politickú zbraň na zničenie ašpirácií Ukrajincov za nezávislosť. V rovnakom čase ako hladomor (1932-34) sa dostavila vlna prenasledovaní tisícov ukrajinských intelektuálov, spisovateľova vodcov. Odhaľovali úkladné plány na oslobodenie Ukrajiny nielen v najmenších dedinkách, aleaj v radoch poredných ukrajinských komunistických predstaviteľov. Čistky vtedy zlikvidovali stovky Ukrajincov. Pre mnohých bola samovražda jediným východiskom. V roku 1933 spáchal z týchto dôvodov samovraždu známy spisovateľ Mykola Chvýlový a veteránsky ukrajinský komunista Mykola Skrypnyk.
"Tento hladomnor", hovorí známy odborník, Američan William H. Chamberlin, "možno označiť za politický, pretože to nebol dôsledok veľkej prírodnej katastrofy alebo... úplného vyčerpania zdrojov krajiny."
Všetku tú smrť a bezútešnosť v dôsledku hladomoru mnohí očití svedkovia popisujú ako "vojnu". A neadekvátny zápas medzi ukrajinskými roľníkmi a agentami ruského Kremľa skutočne možno nazývať "vojnou". V tejto ukrajinsko-ruskej "vojne" neľútostne bojovali roľníci vidlami proti Červenej armáde a tajnej polícii, ktorá nebrala ohľad ani na ženy a deti. Podľa Bertrama D. Wolfeho: " Celé dediny obkľúčili, úplne zničili, podpálili, napadli tankami, delostrelectvom a bombardovali zo vzduchu."
Istý plukovník tajných služieb povedal, takmer vzlykajúc, autorovi Izákovi Deutscherovi: "Ja som starý boľševik. Bol som činný v podzemí proti cárovi a potom som bojoval v občianskej vojne. Robil som všetko toto preto, aby som teraz obkľučoval dediny guľometmi a aby moji muži nevyberane strieľali do davov roľníkov? Nie; nie!"
Keď jeden z moskovských agentov, mocný Hatajevič, hrešil súdruha Viktora Kravčenka, jedného zo 100 000 mužov, "vybraných ústredným výborom strany", aby pomohli kolektivizácii, povedal mu: "Nie som si istý, či rozumieš, čo sa tu deje. Tu ide o bezcitný zápas medzi roľníctvom a naším režimom. To je zápas na život a na smrť. Tento rok (1933) otestuje našu silu a ich odolnosť. To si vyžiadalo hladomor, aby sa im ukázalo, kto je tu pánom. Stálo to milióny životov, ale kolchozy tu zostanú. My sme tú vojnu vyhrali."
Hatajevič, tajomník oblastného výboru Komunistickej strany Dnepropetrovska a jeden z popredných ukrajinských komunistov prezrádza, že hladomor na Ukrajine bol zámerne vyvolaný, že si vyžiadal milióny životov a pokladali ho za súčasť "vojny" proti ukrajinským roľníkom.
Arthur Koestler, známy autor, ktorý navštívil Ukrajinu koncom leta 1932 a na jeseň v roku 1933 a ktorý strávil tri mesiace v Charkove, píše v knihe "Keď Boh zlyhal": "Bol som svedkom spustošenia v dôsledku hladomoru v rokoch 1932-33 na Ukrajine: celé hordy rodín, žobrajúcich na železničných staniciach, ženy, dvíhajúce k oblokom vagónov svoje hladujúce deti, ktoré vyzerali ako embryá, naložené v alkohole, keďže mali vychudnuté údy, veľké hlavy v porovnaní s telom a nafúknuté brušká." ...
Sledujúc peniaze
...Felix Warburg s manželkou vyženil značné bohatstvo, o čom však verejnosť zväčša nevedela a všeobecne ho pokladali za veľmi bohatého amerického republikánskeho bankára. Na prvý pohľad by sa zdalo, že taký človek by nechcel mať nič spoločné so sovietskym Ruskom. Keď mi niekto povie, že židov priťahoval komunizmus, pokladám to za také férové, ako keď niekto povie, že Nemcov priťahoval nacionálny socializmus.
Faktom je, že súkromná charitatívna organizácia, na čele ktorej Warburg stál, financovala poľnohospodárske kolónie v Rusku, rok po roku doma tvrdiac, že v Európe hladujú tisíce židov.
Židovské poľnohospodárske kolónie v Rusku skúšali ešte za cárskej vlády. Ešte predkomunistickou revolúciou vetvy Čibbat Sión operovali všade, po celom Rusku. Toto socialistické poľnohospodárske hnutie financoval barón Edmund de Rothschild, ktorý ich nazýval: "moje kolónie" a posielal tam agentov, aby na ne dohliadali.
Sokolowova "História sionizmu", po prvýkrát vydaná v roku 1919, dokumentuje, že počas komunistickej revolúcie 1917 v čiernomorskom prístave Odesa celé batalióny židovských vojakov nosili mestom modro-biele plagáty s nápisom: "Sloboda v Rusku, zem a slobodu v Palestíne!" Za tými plagátmi pochodovalo 150 000 mužov. Židovská populácia sa počas ruskej občianskej vojny medzi Červenými a Bielymi hromadne zaraďovala na stranu Červenej armády a jej inteligenciu naverbovali do sovietskeho štátneho aparátu. Leo Trockij, ako hlavný veliteľ Červenej armády v roku 1919, akceptoval návrh Paole Sión, aby sa vytvorili židovské "národné batalióny" na obranu židovskej populácie a tiež preto, aby mohol zvíťaziť nový boľševický režim. V roku 1922 sa reportovalo, že sa zorganizovala silná židovská armáda na sebaobranu, ktorá bola dobre vybavená puškami, muníciou a guľometmi a zahŕňala 500 000 osôb. Túto židovskú armádu vytvorili mladé židovské skupiny, preto mala náboženský ako aj rasový význam.
Na jar 1927 Felix Warburg odcestoval do Sovietskeho zväzu, cestujúc cez Vladivostok do Moskvy a neskôr tvrdil, že navštívil 40 spoločných agro-komunít na Kryme a v Ukrajine. Cestovali v súkromnom železničnom vagóne a vzdialenejšie oblasti navštívili v dvoch limuzínach so šoférmi. Felix vtedy položil základný kameň strednej školy Felixa Warburga a navštívil osídlenie, ktoré pomenovali "Felix Warburg č. 4".
...Komunistická tlač písala, že principiálnym dôvodom pre antisemitizmus v priemyslových centrách je vplyv "kulakov" na bývalých roľníkov, teraz pracujúcich v továrňach. Reportér židovskej telegrafickej agentúry to vyšetroval a poslal z Minska správu: "Židovskí i nežidovskí robotníci, s ktorými som sa zhováral sa zhodujú v tom, že kulakov treba viniť z vplyvu na továrenských robotníkov a z roznecovania nenávisti voči židom, čím spôsobujú ťažkosti sovietskej vláde. Kulaci sú zvlášť nahnevaní na vládu preto, lebo má v úmysle kolektivizovať poľnohospodárstvo." ...
_____________________________________________
(krátené ukážky)
Andrej Gregorovič: "Čierny hladomor na Ukrajine 1932-33: zápas o existenciu"
Don Heddesheimer: ""Prvý holokaust"