tak ma napadlo sa opytat ci sa s nimi rozpravate, kazdy den, ako dlho alebo skoro vobec? o vaznych veciach alebo len tak ze by rec nestala.
ja napriklad skoro vobec, ked tak s mamou.
no ja sa s rodičmi sice rozpravam ale o niektorych veciach račšej nie povedal by som že viac poviem kamošom niektore veci sa mi zda nevhodne rozoberat z rodičmi a rodičia vidia svet trošku inač ako ja a niekedy je lepšie o niečom sa nebavit ako si potom vyrabat zbytočne problemi a hadky povedal by som že ja sa s rodičmi bavim len aby reč nestala a o veciach ktore niesu moc zaujimave
Jasne rozprávame sa stále, ale skôr z mamou z ocom sme si moc nepadli do oka... keď sa sním pohádam ignorujeme sa aj mesiac... napr. ako pred týždňom do dneska ... dnes sme sa už celkom začali baviť... to čo je vonku netreba hovoriť doma ... a vonku na opak!.
pravidelne.. s mamou si volam kazdy den, s otcom vzdy ked ho stretnem , ale nemam problem sa s nimi porozpravat o nicom.. ak mam nejaky problem(s cimkolvek) su prvi ludia, ktorym to poviem...proste ja som maximalne spokojny
ked som doma tak pochopitelne prehodime dake to slovo... ale tak aj viac by som sa mohol... ja sa totiz vzdy vykecam ked som prec a mama mi potom vycita ze nic doma nehovorim
to ze sa z rodicmi rozpravam to je samozrejmost. kym s nimi zijem tak sa neda s nimi nerozpravat. to vzdy je o com. a nemam dovod sa s nimi nerozpravat ked nemam nervy. ale to ked vidia ze mam dost nervy tak sa radsej ani neozyvaju. nehaju ma kym nerv odide
No ako kedy niekedy ide rec sama od seba aj 20 min. sice hovorime o nesmrtelnosti chrustov, pretoze o temach ako sex etc. s nimi nevravim(ked chcu nech sa ucia inde ako odomna , ale ne) a niekedy takmer nic
... nema každý takých ako by si predstavoval ten druhý.
, ale nemam problem sa s nimi porozpravat o nicom.. ak mam nejaky problem(s cimkolvek) su prvi ludia, ktorym to poviem...proste ja som maximalne spokojny
, ale ne) a niekedy takmer nic 