Ja si pamätám, keď som išiel od frajerky domov. Stál som na stanici v Ke a bolo tak 23:40. No a celý deň som nemal cigu. Len ráno jednu jedinú. No a tak som mal také absťáky, že som myslel že sa zabijem. No a ako si tak v tom nešťastí stojím, a na mňa sa zo zeme usmieva malá,pokrčená stovka. Neveril som vlastným očiam. Zobral som si ju a nie že krokom. Behom
som doletel do staničného bufetu a kúpil som si škatuľku 
Tak chutne som si zafajčil ako nikdy.
