• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa midnight_man » 15 apr 2007, 0:05

Mek napísal:a snad to, co bude nasledovat po smrti, nebude horsie, ako zivot tu

Jo toto si myslim aj ja ale tak otazka co je po smrti ma zaujima...no asi si este pockame kym to zistime...ale dufam ze horsie to nebude...

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa jin » 15 apr 2007, 0:26

Smrť? S ňou som vďaka svojej viere viac - menej zmierený, ale aj z vedeckého hľadiska je smrť nevyhnuteľný fakt (nerátam maníkov ktorý sa rozhodli byť po smrti nanukom) ktorý zastihne každého z nás!
Skôr sa bojím umierania, ale nakoľko si nikto z nás hodinu prirodzenej smrti nevyberie, tak si to nemožno naplánovať. O amnézii a samovraždách naschvál nehovorím. Chcem umrieť pokojne a náhle, nech nevidím ,že sa kvôli mne niekto trápi. Čo bude po tom už nevieme...
Dokázať zomrieť kvôli niekomu inému musí byť mimoriadne vyspelý a triezvy čin, pokiaľ sa nejedná o situácie vrcholového vypätia. V takejto situácii by som toho bol zrejme schopný, no takú situáciu si neviem predstaviť. V reáli sa však stávajú najčastejšie v nemocnici pri darovaní orgánov, kde niekto pre dakoho druhého riskuje neprebratie sa z narkózy a podobne. Inak hrdinských činov alá. Holywood ja v reáli málo. alebo sa o nich nevie, čo je chyba.
Ak by som za niekoho mal obetovať život dosť by som však nad tým aj v tej vrcholovej situácii rozmýšľal. Bude správne ak ten človek bude žiť naveky s tieňom, že aby mohol žiť tak musel niekto ďalší umrieť? To by ma trápilo, ale vždy lepšie žiť s výčitkami, ako byť mŕtvy a bez nich.
Našiel som krásny exemlpárny príklad.

Leziete so svojijm synom po skalnej stene a zrazu sa vám urvú všetky skoby a vy ostanete visieť nad priepasťou len na jednej. Ste na lane pod synom a skoba vás oboch neudrží. Uvolňuje sa. Máte menej ako pól minúty. Ak sa odrežete, zomriete, ale Váš syn bude žiť...
Osobne by som v tejto situácii na mieste otca urobil jediné. Poprosil boha o odpustenie a prerezal lano...

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa miki690 » 15 apr 2007, 0:57

jin napísal:...
Leziete so svojijm synom po skalnej stene a zrazu sa vám urvú všetky skoby a vy ostanete visieť nad priepasťou len na jednej. Ste na lane pod synom a skoba vás oboch neudrží. Uvolňuje sa. Máte menej ako pól minúty. Ak sa odrežete, zomriete, ale Váš syn bude žiť...
Osobne by som v tejto situácii na mieste otca urobil jediné. Poprosil boha o odpustenie a prerezal lano...

To je z filmu vertical limit ze ? inac, pokial viem tak obetovat zivot za niekoho nieje hriech, prave naopak je to ta najlepsia vec aku moze clovek spravit...

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa jin » 15 apr 2007, 1:00

miki690 napísal:To je z filmu vertical limit ze ? inac, pokial viem tak obetovat zivot za niekoho nieje hriech, prave naopak je to ta najlepsia vec aku moze clovek spravit...

Nie McGyver
Inak máš pravdu! Myslím, že to hriech nie je a ani by sa to tak nemalo brať. Je to šlachetné a táto situácia si to priam vyžaduje. Z ľudského hľadiska to hriech nie je, otázne je však, či aj z náboženského, nakoľko nikto (podľa náboženstva) nemá právo rozhodnúť o svojej smrti. Mňa našťastie v tomto viera neobmedzuje. Verím v dušu človeka ako jeho podvedomie...ale o tom niekedy inokedy.

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Shark NX » 15 apr 2007, 11:04

Keby som uz mal zomriet tak jedine rychlou smrtou ... ci uz nejaky vybuch alebo zbludena gulka pri nejakej prestrelke alebo autonehoda ... ale keby som mal lezat 2h na zemi tak neviem ...

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa yamahaMiso » 15 apr 2007, 11:16

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Andy130685 » 15 apr 2007, 23:31

ja sa smrti nebojim, len dufam ze po nej nasleduje nieco pekne....




....., vcera som prisiel o kamarata, mal nehodu na motorke, avia mu nedala prednost...

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa JohnFrusciante » 16 apr 2007, 10:26

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Andr3w » 17 apr 2007, 16:39

ja sa smrti nebojim ved kazdy raz umrieme ci sme uz celebrita alebo obycajny clovek kazdeho caka to iste akurat na to nikto nemysli, ale ked si uz vybrat smrt tak v spanku...a o tom ze co je po smrti si pohovorime potom

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa poharvody » 18 apr 2007, 13:51

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa cORP. » 20 máj 2007, 20:59

najhorsie na smrti je to ze ty co uz zomreli nam nemozeu povedat ake to bolo

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa turtlak69 » 20 máj 2007, 21:00

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa zelovoc » 20 máj 2007, 22:26

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa PAIN » 20 máj 2007, 22:45

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa k6 » 20 máj 2007, 22:53

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa Old Dirty Bastard » 21 máj 2007, 6:15

zelovoc napísal:si pozri constantina...

ja len tak pripomeniem, že constantine bol sci-fi film vymyslený a nie film nakruteny podla skutočnej udalosti

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa spanoo » 21 máj 2007, 8:39

Polozil by som za NIEKOHO zivot....kedykolvek..aj ked viem ze ten niekto by to nechcel a aj ked viem ze ten niekto by to bezo mna neprezil...ale bez vahania by som to urobil!!!
A smrti sa nebojim...preco by som sa mal bat...len proste este nechcem umret..to je vsetko
jediny dovod strachu zo smrti je te, ze po nej uz nic nieje..ze sa to tym skonci...vsetko sa vypne a bye bye ale niektori ludia si zariadili aj toto..(veria) ze po smrti na nich caka nieco krajsie..ale ja vam poviem ze nic krajsie ako to co zazijete tu a teraz na zemi uz nieje!!! A viem to!

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa misokgb » 21 máj 2007, 8:40

Smrti samotnej asi nie, ale ked som bol mensi, strasne som sa bal, ze sa zobudim v hrobe Sak si predstavte, zobudite sa, vsade tma, maly priestor a vy sa unudite na smrt, alebo vam skor dojde vzduch... Uz to nejak preslo, ale obcas na to pomyslim. Preto by som sa radsej dal na popol

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa enya77 » 21 máj 2007, 10:55

ja som nad tym rozmyslala, mala som vseliake myslienky a vzdy ma zaujimalo co bude ked odidem kde budem a co tam? a ako dalej? a pridem znova na tento svet... na kazdu otazku som dostala odpoved... ale nie som veriaca takze to nema s bohom nic spolocne odpoved som zistila niekde inde... a ti ktori tomu neveria nech sa radsej ani nepytaju... sice aj ked som to tu nevyjastnila ze kto mi to povedal.... irituju ma ludia ktori vyzvedaju o veciach ktorym aj tak neveria ale budu vyryvat!!!!
a co sa tyka toho ze ci by som dala zivot za druhych tak to urcite, ale samozrejme zalezi aj od situacie!!!!

• Citovať príspevok

Príspevok od používateľa miki690 » 21 máj 2007, 12:26