Ahojte.. chcem sa Vas spytat zamyslali ste sa uz niekedy nad tym preco sa my ludia trapime nad tym ze ako sa bozkavat,co robit ako zabudnut... ano trapi nas to..ale pozrime sa na tych ludi ktori trpia viac ako my... trpia preto lebo ich niekttori ludia odsuzuju za to ze su napr.na vozicku,ze su ini ako my,ze su psotihnuty,alebo vela inych rozdielov..Dost ma to trapi ... kolko z nas ludi poomohlo tym inym.. a trapilo sa preto ze malinke babatke musia byt na onkologii ze vela deti sa narodi postihnutych atd.. aky nazor mate vy nato?..ako sa k tomu staviate?... mne je dost luto ked vidim ludi na vozicku ale predsa maju silu zit ked vidim malinke deticky ako su v nemoocniciach a pritom este ani nemali moznost zistit ako "chuti " zivot.. a my ludia sa trapime nad fatk velmi malymi bolestami.. ja sa priznam ze som taka ista..ale ked sa nad tym zamyslam si uvedomim aku bolest musia prezivat ti ostatni ...

Vies, kazdy ma tie svoje problemy, ci uz su velke alebo male. Je jasne ze ludia na vozicku, alebo postihnuti ludia, ci uz deti alebo dospeli to maju omnoho tazsie ako ostatny "normalny" ludia. Ale predstav si ako by ti bolo keby si kazdy den rozmyslala este aj nad starostami ostatnych, tiez sa niekedy zamyslim nad tazkostami inych a je mi smutno, ale nemozes to brat tak, ze teraz kaslem na svoje problemy. Nezmenis to ze niekto je postihnuty alebo chory. Chapes, musis mysliet v prvom rade pozitivne.

hmm, neviem ale som si isty ze lutost je to posledne co od nas chcu... a nepozeraj tolko Bailando!

Lúšťa napísal:Ahojte.. chcem sa Vas spytat zamyslali ste sa uz niekedy nad tym preco sa my ludia trapime nad tym ze ako sa bozkavat,co robit ako zabudnut... ano trapi nas to..ale pozrime sa na tych ludi ktori trpia viac ako my... trpia preto lebo ich niekttori ludia odsuzuju za to ze su napr.na vozicku,ze su ini ako my,ze su psotihnuty,alebo vela inych rozdielov..Dost ma to trapi ... kolko z nas ludi poomohlo tym inym.. a trapilo sa preto ze malinke babatke musia byt na onkologii ze vela deti sa narodi postihnutych atd.. aky nazor mate vy nato?..ako sa k tomu staviate?... mne je dost luto ked vidim ludi na vozicku ale predsa maju silu zit ked vidim malinke deticky ako su v nemoocniciach a pritom este ani nemali moznost zistit ako "chuti " zivot.. a my ludia sa trapime nad fatk velmi malymi bolestami.. ja sa priznam ze som taka ista..ale ked sa nad tym zamyslam si uvedomim aku bolest musia prezivat ti ostatni ...

Pekná úvaha Lúšťa

Hej, tiež sa nad tým často zamýšľam a dochádzam k záveru, že takéto deti (postihnuté etc.) sú citovo aj myšlienkovo oveľa vyspelejšie ako my mnohí, nakoľko prišli na to, že keď ide o život, alebo viete/me že má čoskoro prísť smrť nemyslia už na nič iné ib na to, ako najlepšie tie zvyšné dni využiť.
Na veci, ktoré sú pre nás problémom oni pohliadajú ako na povrchné. To je normálne, lebo zrejme pre väčšinu z nás takéto problémy znamenajú vrchol neštastia samého o sebe, nakoľko sme taký smútok a obavy ako oni ešte nikdy nezažili. Je smutné, že človek si uvedomuje až pred smrťou čo sú pre neho najvyššie hodnoty.
Tak to však je a je to podľa môjho názoru dobre. predstavte si, že by sme sa našimi "povrchnými" (""preto. lebo v globálnom ponímaní sú povrchné, iba pre nás znamenajú ranu) vôbec nezaoberali a všetci b ysme hľadeli iba na hodnoty života...Tak by to proste nešlo. Ľudský život je krásny taký aký je - so všetkými svojimi malichernými aj vážnymi starosťami. Ako si ich hodnotu už zaradíme je iba na nás samotných a na rebríčku našich priorít a samozrejme aj na tom ako nás problémy ovplyvňujú do budúcnosti apod...
Myslím, že nikto z nás nie je taký, že by sa nad vecou proste povzniesol s myšlienkou: "...však to pre pokračovanie môjho života nieje nijaký rušivý faktor a pokiaľ to neovplyvním, tak to hodím za hlavu..." Takto by sa svet stal strašne neľudským...
Každopádne pokiaľ sú na svete aj takí ľudia, čo sa nad tým takto zamyslia na škodu to nie je. Mysliaci ľudia totiž vidia na jadro problému a často im to pomáha odhaliť jadro problému, čo pomáha pri jeho riešení...Problémom sa tu však stáva miera nahliadnutia do jadra samotného. Pokiaľ to priveľmi rozpitvávame, tak sa nám stane, že náš prirodzený ľudský prístup ochladne a my si o každom probléme povieme, že je to malichernosť...To je prehnané. Treba odhadnúť hranicu ľudskosti riešenia problému...Ľudia, ktoré ju prekračujú sa stávajú cynikmi...Tými sa však nechceme stať a preto si každý musíme stanoviť mieru svojich hodnôt a nim prispôsobiť naše riešenia problémov...

Dúfam, že tomuto príspevku rozumie okrem mňa ešte aj niekto iný

jin napísal:......

Ja tomu chápem aspoň si to teda myslím ...skôr by som sa vás empatických ľudí spýtal čo vám to dáva keď sa zamýšľate nad nevyriešiteľnými problémami ? Nič ! Tak ako to bolo napísané niektoré veci netreba rozpitvávať . Ale osobne si myslím že práve preto lebo danému človeku iba pripomíname jeho trápenie ale treba mu sprijemniť to čo mu ostalo. Veľa ľudí tu písalo (a ešte aj napíše ) že skutočný problém si uvedomíme až vtedy keď nás naozaj niečo zlé postihne. Avšak si samy podľa mňa ešte poriadne ani neviete predstaviť čo je to problém. Ja sám by som sa skôr dokázal vyrovnať s vlastným postihnutím ako so stratou nejakého príslušníka rodiny. Problémy prichádzajú vekom ....v 15 je problém bozkavanie v 18 sex atd atd. V danej chvíli je daný problém najvačší na svete a nedá sa povedať že je to banalita. To je ako keď povie druhák na základnej prvákovi že naučenie sa abecedy je ľahšie ako to čo sa učí teraz , ale prvák musí vynaložiť rovnako síl na to aby sa naučil abecedu ako druhák ktorý sa učí niečo nové. Teda bagatelizovaním problémov nič nevyriešime a iba možno zraníme danu osobu. Vnímanie problému zavisí od typu osoby ..preto je možno najčastejším problémom laska.... racionalista sa nad tým nepozastavuje , narozdiel od romantika ktorý je ochotný obetovať vlastný život kvôli svojej láske.

Týmto svojím príspevkom som chcel povedať že neexistujú (veľmi komplexne povedané ) väčšie a menšie problémy , existuje iba subjektívny pohľad človeka na danú vec.

P3Bo napísal:...

My empatický (ak ma za takého pokladáš...)ľudia rozpitvávame problémy iných viac menej nie preto, aby sme ich vyriešili - to sa často nai nedá, iba chcem/e dať tým ľuďom pocítiť, že niekto to trápenie prežíva s nimi a niesú v tom sami. Otázne je však, či im ot vyhovuje - to je dôležité vedieť, pomocou empatie, odhadnúť. S formou tvojho vyjadrenia by som súhlasil - problémy máme každý a záleží na našich hodnotách akú vážnosť daným problémom priložíme. Inak páči sa mi tvoj príklad racionalika a romantika. Romantik pokladá daň za city a racinálne uvažujúci človek daň za to, že ich nepozná. A keď hej sú pre neho iba niečím, čo ho otravuje. Osobne takých ľudí nechápem. City sú jedna z najdôležitejších vecí v mojom živote - hodnota
nice opinion P3Bo k+

P3Bo napísal:...

to ze sa nad niecim zamyslam mi dava pocit ze zijem, ze som clovek... a z problemov druhych ked sa nad nimi zamyslas sa okrem trapenia mozes a lutosti mozes aj poucit

krupica_dnb napísal:teraz čakám midnajtov post na tri A4ky aspoň (sry za OT, nemohol som si odpustiť)

citam citam citam...neviem ani dako ja nemam k tejto teme co napisat (nieje to nic pre mna) Lusta nam kukala bailando vsak? smutny vecer....blba naladka mozno troska + taka citliva dusicka ako je lusta a kukam do programu vcera bolo bailando a kombinacia tohto vsetkeho je tento topic to som dobrý co?

lusti: Vies ze mne to statusy neukazuje a videl som "kacicku" tak som myslel ze si tu

Poviem vám asi tak že mám postihnutého brata.Ak vám niečo hovoria syndrómy tak je to Kenerov syndróm (neviem ako sa to píše iba ako sa to číta ).Takže viem o čom hovoríte.Určite je hrozné byť postihnutý (brácho má poškodenie 80% rozsahu) ale brácho sa učí veľmi rýchlo nové veci na rozsiahlosť poruchy.Momentálne má 17 rokov a minule som ho už videl na CSku písať do chatu alebo keď chcel hlasovať viac krát tak vymazával cookies a podobne čo sa u tohto syndrómu často nevidí

mi-chau napísal:hmm, neviem ale som si isty ze lutost je to posledne co od nas chcu... a nepozeraj tolko Bailando!

nejde tu o bailando ako si tu niektori myslia..no spomenula som si nato ked sme boli asi tak pred rokom alebo tak pozriet na onkologiu..a vidiet tie male deti nic prijemne.. mali sme tam bratranca dvojmesacneho..tak preto sa nad tym nejak zamyslam..lebo vidiet ho malinkeho ako sa tam trapi.. dost to boli.. .. chcela som len vediet nazory inych a ty to tu odbijes jednou vetou.. ale ej pravda ze nie vsetci sa vedia vcitit do takej situacie

jin napísal:Pekná úvaha Lúšťa

Hej, tiež sa nad tým často zamýšľam a dochádzam k záveru, že takéto deti (postihnuté etc.) sú citovo aj myšlienkovo oveľa vyspelejšie ako my mnohí, nakoľko prišli na to, že keď ide o život, alebo viete/me že má čoskoro prísť smrť nemyslia už na nič iné ib na to, ako najlepšie tie zvyšné dni využiť.
Na veci, ktoré sú pre nás problémom oni pohliadajú ako na povrchné. To je normálne, lebo zrejme pre väčšinu z nás takéto problémy znamenajú vrchol neštastia samého o sebe, nakoľko sme taký smútok a obavy ako oni ešte nikdy nezažili. Je smutné, že človek si uvedomuje až pred smrťou čo sú pre neho najvyššie hodnoty.
Tak to však je a je to podľa môjho názoru dobre. predstavte si, že by sme sa našimi "povrchnými" (""preto. lebo v globálnom ponímaní sú povrchné, iba pre nás znamenajú ranu) vôbec nezaoberali a všetci b ysme hľadeli iba na hodnoty života...Tak by to proste nešlo. Ľudský život je krásny taký aký je - so všetkými svojimi malichernými aj vážnymi starosťami. Ako si ich hodnotu už zaradíme je iba na nás samotných a na rebríčku našich priorít a samozrejme aj na tom ako nás problémy ovplyvňujú do budúcnosti apod...
Myslím, že nikto z nás nie je taký, že by sa nad vecou proste povzniesol s myšlienkou: "...však to pre pokračovanie môjho života nieje nijaký rušivý faktor a pokiaľ to neovplyvním, tak to hodím za hlavu..." Takto by sa svet stal strašne neľudským...
Každopádne pokiaľ sú na svete aj takí ľudia, čo sa nad tým takto zamyslia na škodu to nie je. Mysliaci ľudia totiž vidia na jadro problému a často im to pomáha odhaliť jadro problému, čo pomáha pri jeho riešení...Problémom sa tu však stáva miera nahliadnutia do jadra samotného. Pokiaľ to priveľmi rozpitvávame, tak sa nám stane, že náš prirodzený ľudský prístup ochladne a my si o každom probléme povieme, že je to malichernosť...To je prehnané. Treba odhadnúť hranicu ľudskosti riešenia problému...Ľudia, ktoré ju prekračujú sa stávajú cynikmi...Tými sa však nechceme stať a preto si každý musíme stanoviť mieru svojich hodnôt a nim prispôsobiť naše riešenia problémov...

Dúfam, že tomuto príspevku rozumie okrem mňa ešte aj niekto iný

Ano ja mam tiez pocit ze deti ktoru su na tom omnoho horsie ako my.. su vyspelejsie..a ten svet vnimaju nie ruzovymi okuliarmi ale tymi ktore im ukazuju vsetky stranky zivota a napriek tomu maju chut zit,ked ich vidime takych stastnych plnych optimizmu,a chuti zo zivota,nic krajsie vtedy asi ani nieje...je pravda ze sa nemozme zamyslat nad ostastnymi problemami stale..ale niekedy sa nad tmy zamysliet mozno nieco pre to spravit uz nieco znamena..len tak darovat tymto ludom nieco co ich potesi ,co mi mozme mat kazdi den..to je na nezaplatenie.. ved uz len ked sa usmejete na toho cloveka a on vam opatuje ten usmev je to nieco uzasne.. :oops

P3Bo napísal:Ja tomu chápem aspoň si to teda myslím ...skôr by som sa vás empatických ľudí spýtal čo vám to dáva keď sa zamýšľate nad nevyriešiteľnými problémami ? Nič ! Tak ako to bolo napísané niektoré veci netreba rozpitvávať . Ale osobne si myslím že práve preto lebo danému človeku iba pripomíname jeho trápenie ale treba mu sprijemniť to čo mu ostalo. Veľa ľudí tu písalo (a ešte aj napíše ) že skutočný problém si uvedomíme až vtedy keď nás naozaj niečo zlé postihne. Avšak si samy podľa mňa ešte poriadne ani neviete predstaviť čo je to problém. Ja sám by som sa skôr dokázal vyrovnať s vlastným postihnutím ako so stratou nejakého príslušníka rodiny. Problémy prichádzajú vekom ....v 15 je problém bozkavanie v 18 sex atd atd. V danej chvíli je daný problém najvačší na svete a nedá sa povedať že je to banalita. To je ako keď povie druhák na základnej prvákovi že naučenie sa abecedy je ľahšie ako to čo sa učí teraz , ale prvák musí vynaložiť rovnako síl na to aby sa naučil abecedu ako druhák ktorý sa učí niečo nové. Teda bagatelizovaním problémov nič nevyriešime a iba možno zraníme danu osobu. Vnímanie problému zavisí od typu osoby ..preto je možno najčastejším problémom laska.... racionalista sa nad tým nepozastavuje , narozdiel od romantika ktorý je ochotný obetovať vlastný život kvôli svojej láske.

Týmto svojím príspevkom som chcel povedať že neexistujú (veľmi komplexne povedané ) väčšie a menšie problémy , existuje iba subjektívny pohľad človeka na danú vec.

no vies my empaticky ludia sa zamyslame aj nad zivotmi inych preto aby vedeli ze nam zalezi na nichj alebo ze sa pre nich trapime lebo nam je luto co ich postihlo..ale zaroven im dava aj viacej sily zit.. mozno zo pre teba znamena len nejaka situacia ktora v beznom zivote je ale pre niektoych ludi to je nieco krasne to sa neda opisat... nie vsetci sme rovnaki a preto ze ty mas na to iny nazor je pochopitelne... ale zamyslat sa nad inymi aspon niekedy je po 1. poucenie v zivote po 2. vycarit usmev tym chorym

Dieg0 napísal:Poviem vám asi tak že mám postihnutého brata.Ak vám niečo hovoria syndrómy tak je to Kenerov syndróm (neviem ako sa to píše iba ako sa to číta ).Takže viem o čom hovoríte.Určite je hrozné byť postihnutý (brácho má poškodenie 80% rozsahu) ale brácho sa učí veľmi rýchlo nové veci na rozsiahlosť poruchy.Momentálne má 17 rokov a minule som ho už videl na CSku písať do chatu alebo keď chcel hlasovať viac krát tak vymazával cookies a podobne čo sa u tohto syndrómu často nevidí

tvoj brat musi byt uzasny clovek.. a uz len zit s takymto syndromom je nieco neuveritelne.. obdivuj ho..a nech sa mu dari aj nadalej..

Ľudia...Čo je to Bailando??
Ale nie. Iba chcem apelovať na to, že človek sa môže nad takýmito vecami zamyslieť aj bez sebepriamejšieho impulzu. To ukazuje, že daný človek o takýchto problémoch vie, trápia ho, a rozmýšľa nad nimi.

Tak moj brat mal rakovinu (a myslim to smrtelne vazne ) chvala bohu uz je ok niejakych par mesiacov a tak si teda viem vazit zivot a viem ze mnohy z nas ho maju ovela tazsi ako ja maju väcsie problemy ako ked ja sa trapim kvoli niejakej babe a niekto na svete nema ani co do ust dat ........ hmm ja viem ze obcas si robim hlavu z malickosti noooo pre mna su to starosti to vsak neznamena ze neviem o tom ze su miliony ludi co su na tom horsie ako mi ...... myslim ze uz to tu daktio pisal oni by ani sami nechcely aby sme ich lutovali a klobuk dole predtym co si v zivote preskakali a mnohi este aj preskacu .................
NA ZAVER ESTE MYSLIENKA CO SOM NASIEL NIEKDE NA NETE :
"Jestliže jsi dnes ráno vstal z postele spíše zdráv než nemocen,
jsi šťastnější než 1 milion lidí, kteří se nedožijí příštího týdne.

Jestliže jsi nikdy nezažil boj ve válce, nepocítil osamělost
ve vězení, agónii týraných nebo hlad,
pak jsi šťastnější než 500 milionů lidí
našeho světa.

Jestliže můžeš vyznávat náboženství beze strachu z hrozby, že budeš
zatčen nebo zabit,
jsi šťastnější než 3 miliardy lidí na Zemi.

Jestliže máš jídlo v ledničce, jsi oblečen, máš střechu nad hlavou
a svou postel,
jsi bohatší než 75% obyvatel tohoto světa.

Jestliže máš konto v bance, nějaké peníze v peněžence a hromádku
drobných v krabičce,
patříš k 8 % blahobytných lidí na světě.


Jestliže čteš tuto zprávu, jsi požehnán dvojnásobně, vždyť:

Nepatříš ke 2 miliardám lidí, kteří neumí číst.
A ... máš počítač!

Někdo jednou řekl:

Pracujte, jako byste nepotřebovali žádné peníze;
Milujte, jako by vás nikdy nikdo nezranil;
Tančete, jako by se nikdo nedíval;
Zpívejte, jako kdyby nikdo neposlouchal;
Žijte, jako kdyby byl Ráj na Zemi.

Toto poselství můžeš poslat každému, koho považuješ za svého přítele.
Když ho nepošleš, nic se nestane, když ano, možná bude na světě o
několik úsměvů více... "

obcas sa clovek zamysli nad takymi vecami...a potom tie myslienky prevalcuju vlastne starosti. clovek je taky nestastny, ako si pripusti. poznam par ludi (na vozicku, slepych, alebo podobne), ktori sa zo zivota tesia niekedy viac ako ja. myslim, ze je to v povahe ludi, co si kto pripusti. a mysliet hlavne na vlastne problemy je hlboko zakorene v povahe nas, ludi. tomu velmi nezabranis. ale pekna uvaha. k +

Lúšťa napísal:Ahojte.. chcem sa Vas spytat zamyslali ste sa uz niekedy nad tym preco sa my ludia trapime nad tym ze ako sa bozkavat,co robit ako zabudnut... ano trapi nas to..ale pozrime sa na tych ludi ktori trpia viac ako my... trpia preto lebo ich niekttori ludia odsuzuju za to ze su napr.na vozicku,ze su ini ako my,ze su psotihnuty,alebo vela inych rozdielov..Dost ma to trapi ... kolko z nas ludi poomohlo tym inym.. a trapilo sa preto ze malinke babatke musia byt na onkologii ze vela deti sa narodi postihnutych atd.. aky nazor mate vy nato?..ako sa k tomu staviate?... mne je dost luto ked vidim ludi na vozicku ale predsa maju silu zit ked vidim malinke deticky ako su v nemoocniciach a pritom este ani nemali moznost zistit ako "chuti " zivot.. a my ludia sa trapime nad fatk velmi malymi bolestami.. ja sa priznam ze som taka ista..ale ked sa nad tym zamyslam si uvedomim aku bolest musia prezivat ti ostatni ...

no pekne, skoro som sa rozplakal

Teraz uprimne. Koľkí ľudia odsudzujú ľudí na vozíčku? Ja takých nepoznám. Možno preto, že s takými ľudmi prichádzam do styku často, možno sa nachádzam v inej spoločnosti.
-Avšak v tejto spoločnosti to ľudia beru inak. Lutovať postihnutých ludí nás nepriamo učia média, škola, okolitý morálny svet. Avšak v realite je to trocha inak. Títo ľudia neznášajú lutovanie. Oni svoj život neberú ako my -za tragédiu, nešťastie - oni sú s tym vyrovnaní, je to súčast ich JA. Vždy sa lepšie cítia, keď ich okolie berie ako normálnych zdravých ľudí, nedáva im najavo, že sú neschopní a nevedia sa o seba postarať, keď ich niekto lutuje a stále im pripomína ich handicap.

-Týmto príspevkom sa nejdem priečiť téme. Je to len zrnko do úvahy z trocha iného uhla. S postihnutými ľudmi prichádzam do styku často, keďže moja mama s nimi pracuje. A títo ľudia sa medzi nami chcú cítit ako rovnocenní a zdraví, nestoja o to, aby im ich obmedzenie niekto pripomínal.

Nuz, kazdy ma SVOJE (ine) problemy. Milionar si nelame hlavu ako zajtra uzivi rodinu, a chudobna rodinka neriesi ci si oblece sako sivej alebo mierne sivej farby. My "zdravi" mozme len dakovat Bohu, ze sme taki ako sme... A nad tymi druhymi, treba mat sucit, zas nezabudaj, ze 50Sk, ktore vhodis do nejakej kasicky nezachrani cely svet, ale niekto z toho bude mat skutocne uzitok, miesto toho aby si ty napriklad vyfahcil krabicku cigariet... Nuz, su tu choroby, nasilie, vrazdy atd... Nemozme nic, len prezivat zo dna na den a cakat, ze sa to zmeni, pritom sami vieme, ze sa to nezmeni...

[ked za toto dostanem k-, aspon sa podpiste ]

Myslím, že každý sa z času na čas zamýšľa nad takýmito vecami. Určitým spôsobom nám to pomáha spomaliť náš každodenný zabehaný rytmus a na chvíľu myslieť aj na osud niekoho iného.
Ja som napríklad dnes ráno bola s havkom na prechádzke, zamyslená nad svojimi problémami a vtom okolo mňa prešla babička - celá v čiernom, ledva chodila, smutný pohľad v očiach, len si v rukách stískala ruženec.... Ako tak prešla okolo mňa, nejako som začala rozmýšľať, aký asi mohla mať život a čo ju mohlo trápiť... Neviem prečo, ale rozmýšľala som nad tým dosť dlho a vytvárala si vlastné závery. No ale pointa bola v tom, že som si tak uvedomila, že o x desaťročí si už ani nespomeniem na to, aké mám teraz problémy, že aj tak nie sú dôležité a že v živote sú oveľa podstatnejšie a dôležitejšie veci, ktorým by sme mali venovať svoju energiu.
Samozrejme, že nie je nič príjemné vidieť choré dieťatko, mladého človeka na vozíčku, s postihnutím atď... Ale treba sa na to pozrieť s nadhľadom. Ich osud sa častokrát nedá radikálne zmeniť, nedá sa im pomôcť, aby žili taký život, ako zdraví ľudia. Keby sme sa trápili životmi a osudmi druhých, tak tu budeme všetci len smútiť a nariekať. Osobne si myslím, že pokiaľ je v mojich silách takýmto ľuďom pomôcť formou zbierok, darov alebo čímkoľvek, čo ja mám a oni potrebujú, tak som ochotná a schopná pomôcť. Títo ľudia sú však častokrát oveľa silnejší ako hociktorý zdravý človek, majú v sebe obrovské množstvo energie a chuti do života, že by z nej mohli rozdávať všetkým naokolo...

v prvom rade by som chcel pochvalit tvorcu temy je to dobra tema ! ja sa k tomu vyjadrim asi takto : kazdy clovek ma rozny osud ! a svoj smer a ciel, niekto je grazel a nevazi si zivot, niekto je citlivy place a uci sa zo svojich chyb. No pozrite postihnuti ludia oni su genialni vsetci zdravi ludia si myslime jooj budme k nim mili alebo postupujme k nim opatrnejsie ! ale NIE viete preco ? lebo maju cistejsie srdce ako my normalni ludia a maju vacsi cit vnimaju ked ludia nenavidia vnimaju ked sa ludia hnevaju chcu pomahat aj za cenu ze su potihnuti aj za cenu ze svojim telom a mozgom vela toho nespravia ale snazia sa. pozrite ak postihnuteho si budete vazit a budete ho brat ako cloveka ktory patri do tejto spolocnosti a nebudete mu lepit nalepku an celo : POSTIHNUTY tak sa mu bude zit fajn ... Postihnuty su ovela vnimavejsi a davaju do vsetkeho cit a srdce a tak aj mozno do bozkavania alebo milovania.. lebo miluju cistou a nie falosnou laskou. No normalni ludia uz nevedia co by cih trapilo tak ich trapi dobre ze nie vsetko!! a ako lubia? no 50% parov chodia spolu len preto aby spolu experimentovali a sexovali a pozrite sa na postihnutych ked maju partnerov kvoly comu chodia alebo maju vztah ? kvoly tomu aby zazili sex, bozkvanie? ja si myslim ze nie lebo miluju cistou a silnou laskou !! MAME SA CO UCIT