Aryan Angel napísal:http://dnes.atlas.sk/zo_sveta/70427/nem ... holokaustu

Tak a Ernst Zundel dostal 5 rokov..

Hlavný mediálny prúd očividne postupuje podľa Machavelliho
_____________________________________________
Rubrika: Bez prekladu 2007





Chcete sa presvedčiť, že médiá špinia charakter dobrých ľudí a propagujú len agendu malej elitnej skupinky so zločinnými zámermi, aby nás udržali v nevedomosti, nakoľko je len možné? Stačí kritickým okom sledovať televízny program a mať neustále na pamäti, že ide o propagandistický nástroj a že zabávanie nie je jeho prvoradým účelom.

Podľa kategórií "pravicové krídlo","ľavicové krídlo", "liberálny", "konzervatívny" sa už teraz nemožno orientovať; to už vôbec neplatí. Médiá si v podstate osvojili rolu hovorcu týchto názorových skupín a dnes ich už používajú len na to, aby nás rozdeľovali do relatívne malých skupín, ktoré nemôžu ohroziť ich a nimi nastolený poriadok. Ako to funguje?

CBC (http://www.cbc.ca/cp/world/050719/w071988.html) asi pred rokom palcovými titulkami hlásala: "Kanadské židovské skupiny sa tešia z obžaloby Zundela a čakajú na jeho odsúdenie". Z čoho je Ernst Zundel vinný podľa nemeckej prokuratúry? Podľa nemeckého ministerstva spravodlivosti je Zundel "medzinárodne známy ako vodca pravicovej scény". Áno; to je najlepšie, s čím vedeli prísť. Nemeckí prokurátori očividne nevenujú pozornosť svojej vlastnej ľavičiarskej rétorike, keďže práve americkí neokonzervatívci sú momentálne v podstate "vodcami pravicovej scény" a tí sa veru vôbec nepriatelia s Ernstom Zundelom.

Neokonzervatívci sú podľa Josepha Stromberga "vodcami pravice" už od polovice 50-tych rokov. Jeffrey Steinberg hovorí o neokonzervatívcoch ako o "vodcoch pravice" a takisto Jim Lobe, ktorý dokonca zachádza tak ďaleko, že ich označuje za reprezentantov "extrémnej pravice". George W. Bush je prezidentom Spojených štátov amerických, a tak by sme ho mohli, napriek vonkajšiemu zdaniu, tiež označiť za "vodcu" a každý demokrat, žijúci v tejto krajine, ho označuje za "pravicového". Keďže má teda Zundel takýchto priateľov a druhov, za čo potom ide do väzenia?

Pravdou je samozrejme to, že hore uvedení sionisti vôbec nie sú priateľmi Ernsta Zundela a ten by si za nič sa svete s takýmito ľuďmi nezačal. Americkej pravice sa už pred mnohými rokmi zmocnila ľavica - k čomu predtým v Nemecku nedošlo. Nemecko dnes v dôsledku rozporuplnej dezinformácie po II. svetovej vojne trpí masovou schizofréniou. Ja to vyjadrím tak jemne, ako sa len dá: "Nemecko práve odsúdilo človeka na päť rokov väzenia kvôli jeho presvedčeniu, že oficiálna verzia holokaustu je z nekalých dôvodov skreslená." Takto by sa mala správať moderná demokracia?
Vezmite do úvahy tieto slová: "Pravda nepotrebuje, aby za ňou stálo právo. Pravda je všetkým jasná. V dejinách sa vždy len lži a luhári obracali na súdy, aby spoločnosť donútili držať sa ich dogmy."

A teraz vezmite do úvahy slová Lena Rudnera, riaditeľa oddelenia vzťahov komunity Kanadského židovského kongresu, ktorý údajne háji slobodu prejavu, ak máme veriť článku v časopise Now Toronto: "My sa istotne veľmi tešíme, že nemecká prokuratúra obžalovala pána Zundela... Toto je úspešný prípad súdneho stíhania, ktorý bude mať veľký dopad a ktorý úplne zdiskredituje Ernsta Zundela."

Ľudia, teraz je rozsudok už vonku. Ernsta Zundela nespravodlivo odsúdili v rámci neo-boľševického zinscenovaného súdneho pojednávania a nadelili mu päť rokov väzenia!
Ernst Zundel je bojovníkom za slobodu prejavu, moderný Galileo a nech sa Nemecku v nasledujúcich piatich rokoch udeje čokoľvek, v budúcnosti sa bude naňho vždy spomínať ako na bojovníka za pravdu, tým si môžete byť stopercentne istí. Jeho poľnica hlasito trúbi: "Nikdy sa nevzdať!"


_____________________________________________

(krátené)
Curt Maynard, Politically Correct Apostate
http://pcapostate.blogspot.com/2006/05/ ... tream.html

miki24686 napísal: len 5?

One of the founding principles of human rights in the West is that an accused person has the right to full legal defense. If a lawyer can be charged with a crime and imprisoned for simply defending his client, one more pillar of human rights has fallen. Defense attorneys have been charged with the crime of “Holocaust denial” by simply arguing that the opinions of their clients are based on evidence that shows their clients did not “defame” or “incite” but simply stated historical truth.

“Every Jew, somewhere in his being, should set apart a zone of hate - healthy, virile hate - for what the German personifies and for what persists in the German.”

Eli Wiesel, winner of 1986 Nobel Peace Prize

Za popieranie holokaustu hrozí až trojročný trest v celej EÚ

Ministri spravodlivosti únie po šiestich rokoch debát schválili spoločný zákon proti rasizmu a xenofóbii. Norma pamätá nielen na popierateľov genocídy a holokaustu, ale aj na tých, ktorí šíria urážky a súčasne nabádajú k rasovej, etnickej alebo náboženskej nenávisti. "Právne poriadky členských krajín nečakajú žiadne zásadnejšie zmeny," potvrdili experti Európskej siete proti rasizmu.

Na Slovensku podobné tresty ako v EÚ
Na Slovensku podľa Trestného zákona hrozí za podporu alebo propagáciu skupiny osôb, ktorá násilím alebo hrozbou násilia smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd, trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Štyrmi až ôsmimi rokmi sa páchateľ potrestá, ak takto koná verejne alebo závažnejším spôsobom. Ten, kto verejne sympatizuje s hnutiami a používa zástavy, odznaky, rovnošaty a heslá, ktoré násilím alebo jeho hrozbou smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd, sa potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Rovnaký trest hrozí aj v prípade popierania, spochybňovania či schvaľovania holokaustu. Osoba, ktorá verejne hanobí niektorú rasu, etnickú skupinu alebo skupinu osôb pre vyznanie, sa potrestá odňatím slobody na jeden rok. Osobe, ktorá sa verejne vyhráža osobám pre ich národnosť, rasu, farbu pleti alebo podnecuje k obmedzeniu práv a slobôd národa či rasy, hrozí trest až tri roky.
krátené
http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/e ... ?id=234026

Vedecké skúmania

a) Úvod

Každý, kto je oboznámený s normálnymi pravidlami súdneho postupu vie, že fyzické dôkazy sú vysoko nadradené výpovediam ocitých svedkov, pretože ocitý svedok môže klamat alebo sa v dobrej viere mýlit. Z tohto dôvodu je na každom nepolitickom procese s vraždou nariadená pitva mrtvoly, ako aj správa expertov, týkajúca sa vražednej zbrane. Ak vyjadrenia ocitých svedkov protirecia výsledkom súdnoznaleckých testov, tieto testy sú potom presvedcujúce.

Co je platné v hocakom prípade vraždy, musí rovnako platit v ovela väcšej miere, ked ide o stovky tisíc, ak nie milóny obetí. Ale po 2. svetovej vojne obvinovaci Nemecka nikdy nevykonali súdnoznalecké skúmanie údajných plynových komôr, nevyvinuli žiadne seriózne úsilie na zistenie, ci osviencimské krematória mohli pohltit štyri milióny ludí, o ktorých sa tvrdilo, že v osviencimskom tábore zomreli. (Toto císlo, ktoré bolo neskôr postupne historikmi holokaustu redukované, uviedli Sovieti na Norimberskom tribunáli, cf. Nuremberg document URSS-008.)

Iba v dvoch prípadoch obvinovatelia Nemecka ucinili polovicný pokus na vedecké dokázanie reality masového vyhladzovania. Po oslobodení koncentracného tábora Majdanek v lete 1944, spolocná polsko-sovietska komisia vyprodukovala správu, ktorú sme s Carlom Mattognom našli v archívoch múzea Majdanku a publikovali v našej knihe KL Majdanek. Eine historische und technische Studie (Castle Hill Publisher, Hastings, 1998, kapitola V a VI). No polskí a sovietski vedci nehanebne podvádzali a uvádzali smiešne tvrdenia, potvrdzujúc, že pät pecí nového krematória v Majdanku, ktoré bolo uvedené do prevádzky len 6 mesiacov pred koncom tábora, mohlo za tú dobu spálit 600 tisíc tiel. Skutocný pocet bol asi 32-krát nižší. V roku 1945 polské úrady nariadili súdnoznalecké testovanie v Osviencime. V Krakowskej správe (text ktorej sa nachádza v anti-revizionistickej knihe Wahrheit und Auschwitz-Lüge, editori B. Bailer-Gailanda a W. Benz, Deuticke Verlag 1995), Poliaci tvrdili, že objavili stopy kyanidu vo vreciach s ludskými vlasmi, nájdenými v tábore. Ale aj keby to bolo pravdou (co je dnes nemožné urcit), nedokazuje to, že bol niekto splynovaný. Pocas vojny boli ludské vlasy používané na priemyselné úcely (napríklad na výstelku matracov), a v tomto prípade by nebolo neobvyklé ich pred použitím dezinfikovat. Ak sa uskutocnilo nejaké vražedné plynovanie, bolo by absurdné po vražde strihat vlasy, kedže Zyklon-B prilnieva k povrchu a ohrozil by tak robotníkov. Vlasy by museli byt strihané predtým, ako boli obete posielané do plynových komôr.

Prvým revizionistickým výskumníkom, ktorý seriózne skúmal technické aspekty otázky holokaustu, bol Robert Faurisson. Faurisson študoval techniku popráv, používanú v niektorých štátoch USA, kde sa tresty smrti vykonávali s kyselinou kyanovodíkovou (Kyselina kyanovodíková je taktiež aktívnou zložkou insekticídu Zyklon-B, ktorý mal podobu malých granúl, z ktorých sa plyn uvolnoval po kontakte so vzduchom). Poprava plynom je komplikovaným procesom. Musí sa prijat množstvo opatrení, a plynová komora musí byt hermeticky uzavrená, inak by sa poprava stala zahrávaním sa so smrtou zamestnancov väznice (to je jeden z dôvodov, preco takmer všetky štáty USA prestali používat túto metódu, používajúc namiesto toho smrtiacu injekciu). Faurisson, ktorý navštívil Osviencim a študoval plány krematórií, ktoré podla svedkov obsahovali plynové komory, sa cudoval, ako mohlo byt do 2000 ludí naraz zavraždených v týchto miestnostiach, ktoré nemohli byt hermeticky uzavreté a nemali žiadne zariadenia na prívod plynu. Faurisson prišiel k záveru, že akékolvek plynovanie Zyklonom-B v týchto miestnostiach by nielenže zabilo obete v plynovej komore, ale taktiež by zamorilo okolie, a že by nebolo možné odstránit mrtve telá z miestností hned po plynovaní, co tvrdili svedkovia (detailnejšie pozri Serge Thion, Verité historique ou verité politique?, La Vieille Taupe, Paris 1980).

b) Leuchterova správa

V roku 1985 bol v kanadskom Toronte súdený revizionistický aktivita Ernst Zündel, pôvodom z Nemecka, a odsúdený na 15 mesiacov väzenia na základe zákona, zakazujúceho "rozširovanie falošných informácií", kvôli predaju bookletu Richarda Harwooda "Did Six Million Really Die?" Zündelov obhajca Douglas Christie sa proti rozsudku odvolal, a druhé kolo procesu zacalo zaciatkom roku 1988 (O tomto procese existuje kniha, ktorá obsahuje nesmierne bohatstvo informácií o holokauste a revizionizme. Autorom je Barbara Kulaszka a titul je rovnaký ako Harwoodova brožúra, ktorá viedla k Zündelovým procesom - Did Six Million Really Die?, Samisdat Publishers, Toronto). Pocas priebehu procesu Zündel a Faurisson poverili amerického špecialistu na popravy, Freda Leuchtera, ktorý sám konštruoval plynové komory, aby zostavil správu o miestnostiach, oznacovaných ako plynové komory v Osviencime I, Osviencime-Birkenau a Majdanku. S malou skupinkou pomocníkov Leuchter koncom februára odletel do Polska. Po návrate napísal svoju správu, ktorá sa stala skutocným prelomom a iniciovala vedecké vítazstvo revizionistov (Fred Leuchter, An engineering report about the alleged execution gas chambers at Auschwitz, Birkenau and Majdanek, Poland, Samisdat Publishers, Toronto 1989). Tu sú jeho závery o Osviencime:

- "Plynové komory" boli skutocne miestnostami, oznacovanými v dokumentoch ako obycajné márnice. Kvôli ich technickej konštrukcii nemohli byt použité pri vražednom plynovaní.

- Kapacita krematórií by postacovala len na spálenie malej casti údajných obetí.

- Analýzy vzoriek zo stien "plynových komôr" nepreukázali žiadne významné množstvá zvyškov kyanidu. Analýzy však indikovali enormne vysoký obsah kyanidu vo vzorke, vzatej z dezinfekcnej komory v Birkenau (nikto netvrdí, že v tejto miestnosti boli plynované ludské bytosti).

Leuchterova správa nebola dokonalá. Kapitoly o konštrukcii "plynových komôr" obsahovali zopár serióznych nedostatkov (Leuchter napríklad mylne uvádzal, že v týchto miestnostiach nebol žiaden systém ventilácie, a precenil riziko explózie) a cast o kapacite krematórií nie je uspokojujúca, kedže Leuchter nebol kompetentný v tejto oblasti. No chemická cast, ktorá nebola nikdy vyvrátená, sa ukázala ako rozhodujúca.

c) Rudolfova správa

V roku 1993 nemecký chemik Germar Rudolf overil výsledky Leuchterovej správy v ovela detailnejšej štúdii, ktorá je do dnešného dna pravdepodobne najdôležitejším materiálom, aký kedy revizionisti vyprodukovali (Das Rudolf-Gutachten. Gutachten über die Bildung und Nachweisbarkeit von Cyanidverbindungen in den "Gaskammern" von Auschwitz, Cromwell Press, London 1993, updated version: Das Rudolf-Gutachten 2000, Castle Hill Publisher, Hastings 2000. Skrátená verzia tejto správy sa nachádza v Ernst Gauss, Grundlagen zur Zeitgeschichte, anglická verzia: Dissecting the Holocaust, Capshaw/Alabama 2000). Všetky pokusy vyvrátit túto správu boli neúspešné. Rudolf dokázal, že údajná hlavná plynová komora Tretej Ríše, komora v krematóriu II v Osviencime-Birkenau, kde podla ocitých svedkov bolo splynovaných niekolko sto tisíc Židov, neprišla nikdy do kontaktu s Zyklonom-B. Kyselina kyanovodíková formuje extrémne stabilný pigment (ferric-ferrocyanide) so železo obsahujúcimi kompotentami muriva. Tento pigment sa stráca rovnako pomaly ako murivo, co je dokázané dlhodobými, desatrocia trvajúcimi experimentami. Vysoké koncentrácie zvyškov kyanidu sa stále nachádzajú v dezinfekcných komorách v Birkenau, zatialco v údajnej plynovej komore v Kreme II (v Birkenau existovali štyri krematóriá, pomenované Krema II - V, ale všetky boli vyhodené do vzduchu koncom roku 1944, resp. zaciatkom roku 1945, Krema II je jediná, kde je "plynová komora" stále ciastocne dostupná) sa nenašli žiadna relevantná koncentrácia. To vedie k nevyhnutnému záveru, že na tomto mieste sa nemohlo uskutocnit žiadne plynovanie.

Další, nemenej kritický argument voci tvrdeniu o plynovaní je to, že otvory v povale "plynovej komory", skrz ktoré boli podla svedkov sypané granuly Zyklonu-B, v case údajného masového vraždenia neexistovali. Svedkovia rozprávajú o štyroch kruhových otvoroch, a dva otvory, ktoré teraz vidíme v povale majú nepravidelný tvar; ba co viac, spevnovacie tyce, vedúce skrz otvory ukazujú, že tieto otvory boli násilne vytvorené po vojne, aby vytvárali dojem otvorov pre vsypovanie Zyklonu-B. Jed teda nemohol byt do "plynovej komory" zavádzaný. To je taktiež nevyvrátitelne demonštrované v Rudolfovej správe.

d) Kapacita osviencimských krematórií

"Ako sa zbavit tela mojej obete?" je nocnou morou každého vraha. Ludské telo je tažké znicit, kedže obsahuje viac ako 60 percent vody. Príbehy "prežijúcich holokaust", ako napr. polského Židva Henryka Taubera, ktorý tvrdil, že v Osviencime mohli byt mrtvoly spálené bez paliva, sú absolútne nezmyselné, no historici holokaustu, ako napr. Jean-Claude Pressac, ktorý považuje Taubera za velmi dôveryhodného svedka, berú tento nezmysel vážne (Jean-Claude Pressac, Technique and Operation of the Gas Chambers, Beate Klarsfeld Foundation, New York 1989).

Velká medzera v technickom výskume holokaustu bola zaplnená Talianom Carlom Mattognom. V spolupráci s inžinierom Francom Deanom Mattogno napísal o osviencimských krematóriách obsiahlu štúdiu, ktorá je ovocím mnohorocného výskumu. Táto kniha sa objaví v taliancine v roku 2001 u vydavatelstva Edizioni di Ar, Padova, in 2001. Ale už v roku 1994 Mattogno a Deana publikovail clánok o tejto otázke vo vedeckej antológii Grundlagen zur Zeitgeschichte, na ktorú opakovane odkazujeme(anglická verzia: Dissecting the Holocaust, Capshaw/Alabama 2000). Mattogno a Deana sa zaoberali nasledujúcimi otázkami:

1) Maximálna kapacita osviencimských krematórií. Prvé krematórium bolo do prevádzky uvedené v roku 1941 v hlavnom tábore. Pretože jeho kapacita nepostacovala na spracovanie velkého poctu mrtvol (desattisiíce väznov podlahlo týfovej epidémii), v roku 1942 boli naplánované štyri velké krematóriá. Od marca 1943 boli v Birkenau, západné od hlavného tábora - Auschwitz I, spustené do prevádzky. Týchto pät krematórií nikdy nefungovalo simultánne; kvôli technickým problémom museli byt ustavicne zastavované, co samozrejme vysoko redukovalo ich kapacitu.

2) Uhlie, dovážané do krematórií. S výnimkou roku 1944 sú tieto dodávky takmer úplne zdokumentované, a kedže je známy objem uhlia, nutný na spálenie jedného tela, dá sa vypocítat maximálny pocet kremácií pre hocakú casovú periódu.

3)Fakt, že pät ohluvzdorných refrakcných tehlových múrov v kremacných peciach nebolo nikdy nahradených, co by bolo nutné po 2000 - 3000 kremáciách v jednej peci

Vezmúc do úvahy všetky tieto faktory, Mattogno a Deana došli k záveru, že kremacné pece nemohli strávit viac ako 162 tisíc tiel. To vcelku dobre zodpovedá Mattognovmu odhadu cca 150 tisíc obetí v Osviencime (kvôli medzerám v dokumentácii sa nedá urcit presný pocet).

Samozrejme, clovek musí posúdit možnost kremácií na otvorenom vzduchu. Takéto kremácie sa urcite uskutocnili v druhej polovici roku 1942 a zaciatkom roku 1943, ked v Osviencime zúril týfus a krematóriá v Birkenau ešte neboli uvedené do prevádzky. Ale kritickým obdobím je máj-jún 1944. V tom case sa uskutocnili obrovské deportácie madarských Židov do Osviencimu. Podla historikov holokaustu 180 - 410 tisíc z nich bolo v tomto období splynovaných a spálených v Birkenau (prvá cifra je uvádzaná Raulom Hilbergom, Die Vernichtung der europäischen Juden, Fischer Taschenbuch Verlag, Frankfurt a.M. 1997, s.1300, druhá cifra je uvádzaná francúzsko-židovským historikom Georgesom Wellersom, Le Monde Juif, October-December 1983, s. 153). Dokonca i ortodoxní historici, ktorí s rutinou zvelicujú kapacitu krematórií súhlasia, že v týchto by nebolo možné spopolnit tolko mrtvol, takže tvrdia, že väcšina z nich bola spálená vo velkých jamách (Filip Müller, svedok obzvlášt drahý týmto historikom, opisuje tieto jamy vo svojej knihe Sonderbehandlung, Verlag Steinhausen, Frankfurt a.M. 1979. Jeho podanie je plné technických nemožností). No od decembra 1943 bol Osviencim opakovane fotografovaný spojeneckými prieskumnými lietadlami. Niektoré z týchto fotografií spadajú do obdobia máj-jún 1944. Najdôležitejšia z nich pochádza z 31. mája. Ak môžeme verit oficiálnym císlam deportovaných madarských Židov, v ten den bolo privezených do Osviencimu 15 tisíc Židov a v predchádzajúcich dnoch bol priemer 13 tisíc denne. Žiadna z týchto udalostí, o ktorých rozpráva Müller a další ocití svedkovia, nie je na fotografii viditelná: nevidno rady väznov, cakajúcich pred krematóriom, žiadne gigantické šlahajúce ohne, žiadne kremacné jamy, žiadna dymom zahalená obloha. Táto fotografia, spolu s dalšími z rovnakého obdobia, sa dá nájst v dôležitej knihe Johna C. Balla "Air Photo Evidence" (Ball Resource Services, Delta/Canada 1992). Pocas tohto obdobia teda eexistovali žiadne velkoplošné kremácie na otvorenom vzduchu, a kedže krematória mohli prijat len zlomok údajných obetí, vyhladzovanie madarských Židov v Osviencime-Birkenau bolo radikálne nemožné zo samotných technických dôvodov - mimo faktu, že to protirecí dokumentom, ako budeme demonštrovat kapitole 13.

e) Dieselové plynové komory

V "cisto vyhladzovacích táboroch" Belzec, Treblinka a Sobibor neexistovali žiadne krematóriá a neudáva sa žiadne údajné použitie Zyklonu-B. Pocas pociatocného vývoja tvrdenia o holokauste boli štvácmi vykreslované všetky druhy predstavitelných popravovacích metód, ale všetky z nich - od "ponornej plošiny" Dr. Szendeho po "vlaky s nehaseným vápnom" Jana Karskeho a "vákuové komory" Vasilija Grossmana - zmizli v dejinách a boli nahradené dieselovými výfukovými plynmi, ktoré boli údajne produkované motormi znicených ruských tankov (alebo, podla alteratívnej verzie, ponoriek). - Vo štvrom, poslednom "cisto vyhladzovacom tábore", Chelmne, boli podla historikov holokaustu používané dieselovými motormi vybavené nákladné automobily, upravené ako pojazdné plynové komory. Ako demonštroval vo svojej excelentnej štúdii francúzsky automobilový konštruktér Pierre Marais, tieto nákladné automobily boli iba dalším vynálezom vojnovej propagandy (Les camions a gaz en question, Polemiques, Paris 1994). Vo všetkých štyroch "cisto vyhladzovacích táboroch" Nemci údajne pochovávali telá, len aby ich neskôr vyhrabali a spálili na otvorenom vzduchu.

Friedrich Berg, americký inžinier nemeckého pôvodu, analyzoval tvrdenie o dieselových splodinách z technického a toxikologického uhla pohladu (jeho clánok sa nachádza v Ernst Gauss, Grundlagen zur Zeitgeschichte, anglická verzia: Dissecting the Holocaust). Zatialco nie je nemožné zapit ludí s dieselovými výfukovými splodinami, ide o extrémne tažkopádnu a nedostatocnú metódu, pretože výfukové plyny sú len tažko vhodné ako vražedná zbran kvôli svojmu vysokému obsahu kyslíka a velmi malému obsahu oxidu uholného. Benzínový motor môže lahko vyprodukovat splodiny s obsahom 7 % a viac oxidu uholného, no dieselový motor nemôže dokonca ani vyprodukovat splodiny s obsahom oxidu uholného nad 1 percento. Iróniou je, že zavedenie dieselových výfukových plynov do komory naplnenej ludmi by iba predlžilo ich smrtelnú agóniu, pretože tieto plyny obsahujú približne 16 % kyslíka, co postacuje na prežitie. Namiesto zavedenia výfukového plynu mohli popravcovia jednoducho nechat svoje obete v preplnenej plynovej komore zadusit sa, kedže dostupný kyslík by bol vydýchaný pred zaciatkom úcinkovania oxidu uholného.

Otcom tvrdenia o dieselových plynoch bol, mimochodom, blázon menom Kurt Gerstein, ktorý udával 20-25 miliónov splynovaných obetí. Gerstein tvrdil, že v Belzeku videl 35-40 metrov vysoké kopy topánok a šiat a 28-32 väznov na meter štvorcový v plynovej komore (Andre Chelain, Faut-il fusiller Henri Roques?, Polemiques, Paris 1986). Existuje nie menej ako šest verzií Gersteinovej správy! - Tvrdenie o dieselových plynoch bolo evidentne neskôr prevzané technickými laikmi, ktorí si mysleli, že takéto výfukové plyny musia byt strašnou vražednou zbranou, hlavne kvôli zápachu. V skutocnoti by bol akýkolvek benzínový motor desatkrát úcinnejší. Historici holokaustu by sa bezpochyby zbavili tvrdenia o dieselových plynoch, ale je príliš neskoro, kedže toto tvrdenie sa teraz nachádza vo všetkých historických knihách.

f) Odstranovanie tiel v "cisto vyhladzovacích táboroch"

Spôsob, akým boli údajne odstranované telá obetí, detailne študoval dnes už zosnulý nemecký inžinier Arnulf Neumaier vo svojom clánku Der Treblinka-Holocaust (v: Ernst Gauss, Grundlagen zur Zeitgeschichte, anglická verzia: Dissecting the Holocaust). Neumaier predpokladal 875.000 obetí v Treblinke victims. Toto císlo bolo uvedené v Demjanjukovom procese v Jeruzaleme, aj ked sa Raul Hilberg skromne uspokojuje so 750 tisícmi a sovietsky Žid Vasilij Grossman sa v roku 1946 zmienuje o 3 miliónoch. Pre Belzec (600 tisíc údajne splynovaných), Sobibor (200-250 tisíc údajne splynovaných) a Chelmno (150-400 tisíc údajne zavraždených v dvoch alebo troch plynových nákladiakoch, podla toho, ktorému historikovi veríte), musia byt uvedené císla redukované, ale metóda odstranovania tiel, opisovaná v štandardnej literatúre bola rovnaká.

Spálenie 875 tisíc ciel na otvorenom vzduchu si vyžaduje prinajmenšom 200 kg dreva na jednu mrtvolu, to jest celkom 175 tisíc ton. To zodpovedá lesu dlhému 6,4 a širokému 1 km. V oblasti Treblinky neexistuje - a neexistoval - vyklcovaný terén zodpovedajúcej velkosti, a transport 175 tisíc ton dreva do tábora by bol urcite zaznamenaný v záznamoch nemeckých železníc, ak by malo byt drevo dopravené z iných oblastí.

875 tisíc tiel by zanechalo 2900 ton ludského popola a 1000 ton popola z dreva. Tento popol by obsahoval milióny nespálených kusov kostí, plus 20-30 miliónov zubov. Ak by Sovieti a Poliaci našli len zlomok týchto kostí, zubov a popola, okamžite by zvolali medzinárodnú komisiu expertov na dokázanie zvrátenosti svojich nemeckých nepriatelov, tak ako Nemci zvolali takúto komisiu v roku 1943 po náleze 4000 tiel polských dôstojníkov, ktorých v bieloruskom Katyne povraždili Sovieti. Ale to je presne to, co Sovieti a Poliaci nevykonalil. 1 a pol roka po obsadení oblasti Treblinky Cervenou armádou polské úrady stále tvrdili, že obete boli zabíjané parou (Nuremberg document PS-3311).

g) Skúmanie pozemného radaru

V októbri 1999 sa do Treblinky vydal mladý austrálsky inžinier Richard Krege, vybavený pozemným radarom, ktorý, medziiným, umožnuje detekovat prítomnost hrobov a dnes je používaný v archeológii a geológii. V auguste 2000 uskutocnil Krege druhý výlet do Polska, tentokrát doprevádzaný mnou. Pokracoval vo svojej práci v Treblinke a vykonal rovnaký výskum v Belzeku. V literatúre o holokauste sú miesta, kde sa údajne nachádzali gigantické masové hroby (ako si pamätáme, Nemci údajne pochovali svoje obete predtým, ako ich opät vykopali a spálili), presne oznacené, takže niet možnosti omylu. Kregeho záver je formálny: Obrovské masové hroby nikdy neexistovali. V Belzeku našiel znaky malého masového hrobu (nie v oblasti, oznacovanej historikmi holokaustu), co nie je prekvapujúce, kedže urcitý pocet väznov urcite v tábore, ktorý nemal krematórium, zomrel. Celé tvrdenie o Belzeku a Treblinke teda padá. Výsledok skúmania Richarda Kregeho bude publikovaný v roku 2001.

Gul'dan napísal:o môj dobrý Bože.
nechce sa mi verit, ze niekto je schopný v dnesnej dobe akokolvek popierat Holokaust...
To je..to je....nemam slov.
Viete co? Ja vam tu nejdem nic citovat, nebudem vam tu hadzat ziadne pribehy, vypovede....nie. Naco? Vy za prve nikto nepocuvate, co sa vam hovorí, a za druhe: mate toho na nete, aj mimo netu take tony, ze ak za minutu cez google niekto neobjavi dvadsat takychto veci, tak potom nevie pisat.


A ohanate sa tu slobodou slova a cojaviem cím-lenze sloboda slova plati, ale aj tu plati odtial potial. Podla platnej legislatívy je protizakonne aj ked ti niekto vynadá do kktov niekde na verejnosti a môžeš ho za to žalovať. (že sa to nerobi (aspon u nas nie) a preco, to je uz druha vec). a popieranie holokaustu je rovnakym spôsobom strasnou, nesmiernou urážkou pamiatky všetkých, ktorí zomreli v táboroch aj vsetkych pozostalých. Navyse šírenie myšlienok popierania holokaustu má veľmi blízko k propagácii myslienok a hnutí vedúcich k potláčaniu ľudských práv.

Richard Lynn, Professor Emeritus, University of Ulster, December 5, 2005 napísal:The Missing Holocaust

"I've checked out Churchill's Second World War and the statement
is quite correct” not a single mention of Nazi 'gas chambers,' a
'genocide' of the Jews, or of 'six million' Jewish victims of the war.

This is astonishing. How can it be explained?

Eisenhower's Crusade in Europe is a book of 559 pages; the six
volumes of Churchill's Second World War total 4,448 pages; and
de Gaulle's three-volume Mémoires de guerre is 2,054 pages. In this
mass of writing, which altogether totals 7,061 pages (not including
the introductory parts), published from 1948 to 1959, one will find
no mention either of Nazi 'gas chambers,' a 'genocide' of the Jews,
or of 'six million' Jewish victims of the war."

Gul'dan napísal:KKE MEDIA?!? ake media pre boha??? co tu pleties media? media na nacisticke zverstva z vysoka s..ú! kiez by to bolo inak, kiez by sa namiesto debilnych relacii zo slovenskej "smotanky", primitivnych reality show, ubohych propandou smrdiacich americkych filmov a rakusko-nemeckych brakovych serialov vysielali naucne filmy o Osviemcime, Treblinke... kiez by decka vedeli aspon co-to z historie, lebo, poviem ti, NEVEDIA NIC! iba sedia za kompom alebo telkou a prd vedia, mladez je vygumovana.

A my židia? Izraelský študent ukončí vysokú školu bez toho, aby čo len začul meno "Genrikh Yagoda", ktoré patrí snáď najväčšiemu židovskému vrahovi dvadsiateho storočia, zástupcovi veliteľa GPU a zakladateľovi a veliteľovi NKVD. Yagoda veľmi usilovne pracoval na napĺňaní Stalinovych príkazov o kolektivizácii a je zodpovedný za smrť minimálne 10 000 000 ľudí. Jeho židovský zástupcovia založili a riadili systém gulagov.

i have watched the videos, read the books, seen the pictures, and i have close friends who have been to poland and toured the camps. all i see is a cry for sympathy for israel.

first of all. the videos. what videos do you speak of? i have seen plenty of black and white 16mm and 35mm silent footage taken of suposed 3rd reich camps. how do you know it is relaly the 3rd reich and not stalin's post WW2 camps where 30 million are said to have died? you don't know because you did not shoot that footage. only the camera man knows for sure. please take a college history class that teaches you to be a historian. it will teach you to be wary of secondary sources interpreting primary sources. the case of silas dean is one example, there are 10 different eye witness accounts.

but i digress. i;ve read the books. "night" by elie wiesel. compelling as a tale of a young boy taken to a camp and made to work. yes i think the germans made the jew produce shells, bricks, tires, tank treds, etc...... bu now where does elie wiesel claim to see any form of organized genocide. he sees a pile of dead bodies being burned. the filthy prisoners often died of typhus and for sanitary purposes, their bodies were burned. ann franks father attests to this in his chapter in "the diary of ann frank". he writed that being in auschitz was a blessing, because when someone died of disease, they were taken away the next day and burned. i belsen where ann frank died, they had no such facilities and thus more jews died of their own illnesses.

as far as nazi confessions........ after nurenburg ( spelling?) former nazis were under fear of death for the so called holocaust attrocities. any lowly enlisted man would gladly trade a few words of remorse for his life.

and please state a source where a nazi admits to gassing jews in a chamber with zyklon b. sure some admit to cremations, but that was only a way to stop the spread of disease amongst the workers in the camps.

i have friend who have visisted the camps. the currators have admitted that the gas chambers at auschwitz are re-creations. they are not authentic, just simply a museum.

in 1947, the jews of europe stole a chunk of palestine and called in home with UN approval. in 67, they fought the 6 day war and only won with US made guns, tanks, and planes.

in our modern age, jew must keep spreading the sob story of 6 million gassed at german hands in order to continue support for a stolen land that they themselves cannot defend.

jews are weak, superstitious people. they are enchated by gold and wealth, even in the times of moses. while moses was talking to their god on mt sinai, they built a golden calf and worshipped it. they will do anything to live high on the hog. even if it means spreading the holocaust lies for a millenia. the are sympathy whores, no more, no less.


there is no real evidence of a holocaust. there is no evidence that hitler and himmler and associates planned a mass extermination......... there is only speculation by zionists intent on securing their holy land.