Pripúšťam, že o spevákovi, ktorého meno ste v nadpise ledva preslabikovali, ste ešte nikdy nepočuli. Ide o lokálnu havajskú hviezdu. Israel zomrel v roku 1997, zanechal za sebou hŕbu albumov s miestnou etno muzikou. Ale jedna skladba je predsa len výnimočná a zaradila sa do top ten mojej osobnej hitparády.

Israel Kamakawiwo’ole bol neprehliadnuteľný. Ako vidieť i na fotke, bol extrémne obézny, ku koncu života vážil takmer 400 kilogramov! Tento čistokrvný havajský domorodec bol pritom extrémne dobrosrdečný a milý. Také... havajské slniečko )

Narodil sa v roku 1959. V sedemdesiatych rokoch založil s bratom Skippym a kamarátmi skupinu Makaha Sons of Ni’ihau. Hrávali tradičnú hudbu najmä pre turistov. Nahrali pár albumov a v polovici osemdesiatych rokov sa prepracovali medzi najúspešnejšie havajské folklórne kapely. To už bol Israelov brat Skippy po smrti (zomrel v 82.-om na infarkt).

Na sklonku 80.-tych rokov sa Israel rozhodol skúsiť aj sólovú kariéru (s Makaha Sons ale zvykol ešte nahrávať i vystupovať). Vydal albumy Ka 'Ano'i (najúspešnejší havajský album r. 1990), Facing Future (1993), E Ala E (1995) a N Dis Life (1996). Stal sa jedným z najúspešnejších havajských spevákov. Zdravotné ťažkosti vyplývajúce z jeho extrémnej obezity si však vypýtali svoju daň – zlyhanie dýchania ho v roku 1997 stálo život. Mal 38 rokov. „Veľký svet“ ho objavil - žiaľ - až po smrti.

To sa už blížime k tomu sľúbenému meisterstücku. Skladba „Somewhere Over The Rainbow/What A Wonderful World“ (vyšla na albume Facing Future) je dôkazom, že odchádzať z kina pred záverečnými titulkami sa neoplatí. Ja som ju po prvý raz počul na konci skvelého filmu so Seanom Connerym Finding Forrester (u nás sa premietal pod názvom „Osudové stretnutie“). Ide o medley – zmes dvoch svetoznámych skladieb (prvú preslávila Judy Garlandová, druhú Louis Armstrong). Za jednoduchého sprievodu gitary v miernom reggae rytme Israel spieva úžasným hlasom o tom, čo sa nachádza nad dúhou... a aký je svet krásny.

Pesnička sa v záverečných titulkoch vyskytovala aj pri iných filmoch – Meet Joe Black („Zoznámte sa, Joe Black“) či 50 First Dates („50-krát a stále po prvý raz“).

Nechajte si prejsť zamatový mráz po chrbte, je to odzbrojujúco príjemná masáž s úžasnou príchuťou. Melódie sa zľahka a plynule prelievajú jedna do druhej a naspäť – a ani nezistíte, kedy ste sa prehupli do inej skladby. A je to vlastne jedno, necháte sa unášať – máte na to viac než 5 minút. A potom znova a znova... )

S blogu Tomáša Szalaya.

uplink napísal:ten toho asi moc nepochodi po povrchu zemskom ...jeho "skromna" postava musi byt riadnou zatazou pre jeho srdce a vobec cely metabolizmus...

Digital napísal:Už umrel, ale počul som že napriek jeho postave nachodil vela ! Bol to typický domorodec , takže chodil dosť .