// Upravil Tomasito
Seth Cook, alebo deti trpiace progeriou...
Seth Cook, alebo deti trpiace progeriou...
Cavte. Asi par z vas pozna chorobu menom "progeria", choroba predcasneho starnutia, kde deti starnu asi 10 krat rychlejsie a dozivaju sa max. 15 rokov. Pribeh Setha Cooka som cital davno a vsetky deti trpiace touto chorobou fakt uznavam..
Bol zvedavy, co si myslite vy o tejto chorobe a o tichto ludoch. Ak by ste si chceli kuknut o Sethovi Cookovi, tak je to na stranke http://www.msnbc.msn.com/id/13580533/ a v pravo je slideshow, tak si dajte launch... Chcel by som poznat aj vas nazor, diki.
// Upravil Tomasito
// Upravil Tomasito
-
jin
VIP
- Príspevky: 5066
- Registrovaný: 25 jún 2005, 11:11
- Bydlisko: Bratiska
- Kontaktovať používateľa:
Toto nie sú deti. Možno majú biologicky 15, ale duševne sú celkom vyspelé. Práve pre to, že sa museli vysporiadať so svojim osudom majú celkom iné hodnoty, názory a postoje, ako my "normálni" ľudia. Na druhej strane asi by boli najšťastnejší, ak by k nim spoločnosť pristupovala bez toho, aby im stále pripomínala ich postihnutie. Aby sa k nim správala normálne. Aj keď toto je zrejme iba ďalšia z vecí s ktorými sa museli tiež vyrovnať. Je to smutné. Majú moju úctu.
len mi to dajak nejde do hlavy.. ket 4-5 x rychlejsie starne, tak nemal by to byt sivy stary dedusko? normalneho vzhladu? potom asi nestarne cely jeho organizmus rychlejsie, iba niektore organy alebo co.. a zato ze starne rychlejsie ma taku velku hlavu? voobec to nechapem.. ale lutujem takichto... ved si to vobec nezasluzia preco sa musia stavat taketo veci..
Jasne ze neni... Si pis ze ne.. ide len o to, ako to ludia beru..ako sa k tomu stavaju.. k tim "detom"-..Dieg0 napísal:Neexistuje len tato choroba.Môj brat má Kennerov syndróm a tiež je postihnutý na celý život.Miera postihnutia je zhruba 70% mozgu.Nemyslím si že toto je nahoršia choroba tohto druhu
-
erytrocyt
VIP
- Príspevky: 3651
- Registrovaný: 10 aug 2006, 11:22
- Bydlisko: Tam dze še muchy obracaju
- Kontaktovať používateľa:
Tak páni teraz vám niečo napíšem.
Keď som mal tri roky, presťahovali sme sa s mamou do Košíc. No a samozrejme, chcel som sa ísť hrať von na piesok. Brával som si so sebou autíčka, lopatky, vedierka a podobné milé prkotinky. To som mal už asi 4 až 5 rokov. No a na pieskovisku som si našiel kamaráta. Moja mama sedela na lavičke, čítala si časopis, no a tá kamarátova mama sa s mojou dala do reči no a ono to tak pomaly šlo, a vlastne sme sa tam na pieskovisku stretávali.
Ten chlapec sa volal Marek, alebo Martin, teraz už neviem, bolo to dávno a bol presne tak starý ako ja.
Lenže čas šiel, ja som rástol, z malého Erička sa stal veľký bitank behajúci za frajerkami, lenže ten chlapček bol vždy tak vysoký ako bol vtedy pred rokmi. Rovnako vyzeral, lenže nosil čierne okuliare. Ja som mal 16 rokov, a ten chlapec mal stále výšku a vzhľad toho 5 ročného chlapčeka.
Potom sme sa dozvedeli, že má progériu. V tej dobe to bol jeden z dvoch či troch detí na slovensku trpiacich touto chorobou. Vyzeral strašne. Bol maličký a mal strašne zvráskavenú tvár. Nemal vlasy, mohol vážiť tak dvanásť-pätnásť kíl, viac určite nie.Časom ho von už vidieť nebolo, vždy nosil tmavé okuliare a aj keď bolo teplo, nosil čiapku na hlave, resp. šatku.
Vo veku približne 17 rokov zomrel. Meral asi meter, do školy časom prestal chodiť, život prežil skôr ako ho žiť začal. Je to hnusná a zákerná choroba.
Keď som mal tri roky, presťahovali sme sa s mamou do Košíc. No a samozrejme, chcel som sa ísť hrať von na piesok. Brával som si so sebou autíčka, lopatky, vedierka a podobné milé prkotinky. To som mal už asi 4 až 5 rokov. No a na pieskovisku som si našiel kamaráta. Moja mama sedela na lavičke, čítala si časopis, no a tá kamarátova mama sa s mojou dala do reči no a ono to tak pomaly šlo, a vlastne sme sa tam na pieskovisku stretávali.
Ten chlapec sa volal Marek, alebo Martin, teraz už neviem, bolo to dávno a bol presne tak starý ako ja.
Lenže čas šiel, ja som rástol, z malého Erička sa stal veľký bitank behajúci za frajerkami, lenže ten chlapček bol vždy tak vysoký ako bol vtedy pred rokmi. Rovnako vyzeral, lenže nosil čierne okuliare. Ja som mal 16 rokov, a ten chlapec mal stále výšku a vzhľad toho 5 ročného chlapčeka.
Potom sme sa dozvedeli, že má progériu. V tej dobe to bol jeden z dvoch či troch detí na slovensku trpiacich touto chorobou. Vyzeral strašne. Bol maličký a mal strašne zvráskavenú tvár. Nemal vlasy, mohol vážiť tak dvanásť-pätnásť kíl, viac určite nie.Časom ho von už vidieť nebolo, vždy nosil tmavé okuliare a aj keď bolo teplo, nosil čiapku na hlave, resp. šatku.
Vo veku približne 17 rokov zomrel. Meral asi meter, do školy časom prestal chodiť, život prežil skôr ako ho žiť začal. Je to hnusná a zákerná choroba.
-
bolek
Guru
- Príspevky: 2883
- Registrovaný: 26 mar 2007, 21:31
- Bydlisko: somewhere over the rainbow
- Kontaktovať používateľa:
Minule som akurat na STV2 pozerala dokument o tychto detickach o tom, ako ziju svoj zivot a ako sa stretavaju spolu v jednom stredisku - prave tam oslavovali narodeniny jedneho z nich a vyzerali fakt stastne. Tancovali, smiali sa, boli bezprestedne a predvadzali sa, myslim v dobrom slova zmysle, boli uvolnene, prtoze nikto na nich nepozeral pohladom, ze su ini a ze sa lisia. Bolo to uzasne ich vidiet v taketo situacii, lenze uz o tyzden na to jeden z nich zomrel a oni vedeli a chapali, ze smrt je ako keby na dosah a ze coskoro moze zomriet dalsi z nich. Je to obdivuhodne, ako sa vedia k tomuto postavit a vysporiadat sa s tym.
-
axxis
Addict
- Príspevky: 3690
- Registrovaný: 29 máj 2007, 21:53
- Bydlisko: Spálené mlyny
- Kontaktovať používateľa:
Je to smutne, ale na druhu stranu je aj kopa inych chorob, pre ktore sa umiera aj mladsom veku. Vsetky tieto pripady su polutovaniahodne, ale na druhu stranu nemozeme s tym nic robit, len sa s tym zmierit. A myslim si, ze davat najavo lutost priamo pred clovekom s podobnym postihnutim je rovnake ako mu to vyhadzovat na oci. Oni si to pravdepodobne uvedomuju velmi dobre aj sami a nechcu aby ich niekto nejak vehementne lutoval. Ja osobne tiez nemam rad ked ma niekto lutuje za fyzicke zranenie.