brm napísal:No neviem.. ale spoločnosti fungujúce na trhu možno 2 roky.. a hneď sa od nich čaká zisk??? Trochu nelogické si myslím...... ale žiaľ na Slovensku je to normálka.

Tomasito napísal: Do vyplacania starobnych dochodov najpocetnejsej skupiny poistenych samozrejme ostavaju este pomerne dlhe roky...

brm napísal:No veď hej.. ja len, že Fico vytasil takúto hlúposť.. a koľkí ľudia mu teraz na toto skočia.

brm napísal:Garantovať výnosy vie len ujo Fruni.. aj to len dočasne.

Brigita Schmögnerová napísal:Pri tvorbe druhého piliera by bolo vhodnejšie nastaviť ho tak, že postupne by sa zvyšovalo percento pre druhý pilier. Tak ako je to dnes, predstavuje veľký tlak na verejné financie a je otázne, či to bude finančne udržateľné najbližších niekoľko rokov.

Brigita Schmögnerová napísal:Zásadné rozdiely medzi politikou predchádzajúcej a tejto vlády, ktoré by v súčasnosti znepokojovali trhy, nie sú.

slay napísal:..a chapem pocity ludi ktory za mizerny plat musia robit na neakych nemcurov..

krija napísal:///dufam, ze neprides s tym smiesnym clankom z dennika sme zo 6.8.07

Odmeny manažérov rastú, platy pracujúcich klesajú
[2004-05-19 15:08:32]
Aj v čase vážnych ekonomických problémov súkromné firmy uprednostňujú najvyšších manažérov pred radovými zamestnancami. Podľa americkej organizácie Corporate Library neustále rastú odmeny šéfov firiem, hoci podniky musia prepúšťať, oslabujú sociálne výhody zamestnancom a výraznie brzdia ich mzdový rast. Kapitalistický štát nedokáže takéto nespravodlivé rozdelenie ziskov firiem žiadnym spôsobom ovplyvniť. Výsledkom je potom to, čo poznáme aj zo Slovenska: po krachujúcich firmách ostávajú chudobné rodiny nezamestnaných pracujúcich a bohaté rodiny bývalých top-manažérov.

Prudký rast manažérskych odmien. Agentúra Reuters nedávno zverejnila výsledky štúdie, podľa ktorej v minulom roku prudko vzrástli odmeny (okrem základných platov aj bonusy, prémie, podiely na zisku, motivačné príspevky a pod.) vrcholových manažérov. „Median celkových odmien pre výkonných šéfov v najväčších firmách v USA vzrástol na 4, 6 mil dolárov z 3, 6mil v roku 2002.“ To znamená rast o 27%, hoci rok predtým rástli odmeny o vyše polovicu pomalšie – 11, 5%. „Sila tohto nárastu ma skutočne prekvapila, “ komentuje výsledky štúdie jej autor Paul Hodgson. Podľa štatistík ratingovej a analytickej agentúry Standard & Poor’s pritom základné platy rástli iba o 3, 7% a v priemere u sledovaných firiem dosiahli 986 250 USD za rok. Podľa Corporate Library je tento trend už zo strednodobého hľadiska ekonomicky nebezpečný, v minulosti priviedol mnoho firiem do vážnych problémov a je preto prekvapujúce, že podniky nerešpektujú odporúčania popredných ekonómov na obmedzenie odmien vrcholovým manažérom.

Čoraz väčšie platové nerovnosti. Prestížny ekonomický denník The Wall Street Journal pritom nedávno zverejnil, že mzdy radových zamestnancov v minulom roku poklesli. „Nové údaje ministerstva práce ukazujú, že po započítaní inflácie poklesli platy 10% najhoršie platených pracovníkov o celé tri percentá v porovnaní s rokom 2002.“ Oveľa lepšie však na tom nie sú ani naopak najlepšie platení robotníci: „ich mzdy zostali nezmenené“. „Tieto čísla dokazujú pokračujúci posun k čoraz väčším platovým nerovnostiam, ktoré sa začali po nástupe prezidenta Georga Bush, “ konštatuje denník. Podľa think-tanku Center for American Progress (CAP) je pokles reálnych miezd pracujúcich najväčší problém spolu so stále vysokou a v skutočnosti sa neznižujúcou nezamestnanosťou. „Znižovanie daní bolo prínosom iba pre bohatých, ale s týmto vážnym problémom nepohlo, “ tvrdí think-tank. Americký Inštitút pre ekonomickú politiku vidí jednu z príčin tohto stavu aj v tom, že v USA došlo v uplynulom období k výraznému poklesu počtu pracovných miest v lepšie platených oblastiach. Nové pracovné miesta sa naopak vytvárajú v oblastiach s tradične nízkymi mzdami, ako sú rôzne predajne či stravovacie zariadenia. „V Kalifornii je priemerná mzda v týchto ‘rastúcich‘ odvetviach 34 742 USD ročne, zatiaľ čo v odvetviach, v ktorých sa prepúšťa je to až 57 800 dolárov.“

Pokračoval nárast chudoby. Na webovskej stránke CAP sa uvádza, že „priemerná mzda novovytvorených pracovných miest v priebehu rokov 2004 a 2005 by mala dosiahnuť 35 855 dolárov, zatiaľ čo nové pracovné miesta v rokoch 2001 – 2003 priniesli priemernúmzdu vo výške 43 629 dolárov.“ Bushova administratíva i jeho republikánski poslanci pritom zásadne odmietajú diskusie o zvyšovaní minimálnej mzdy. V takej situácii sa nemožno čudovať, že priemerný príjem americkej domácnosti poklesol medziročne o celých 500 USD. Výskumná organizácia Centrum pre rozpočtové a politické priority (CBPP) navyše oznámila, že v roku 2002 pokračoval nárast počtu chudobných o 1, 7 mil. ľudí na celkových 34, 6 mil. Podiel chudobných na celkovej populácii USA tak vzrástol z 11, 7% na 12, 1%. „V roku 2002 sme mali o 3 milióny chudobných viac, než dva roky predtým.“ Je dobré pripomenúť, že to bolo obdobie teroristických útokov na New York a Washington, vojny proti Afganistanu, prípravy invázie do Iraku, no predovšetkým opakujúcich sa znižovaní daní, ktoré vraj mali pomôcť všetkým Američanom.
Chudobní, hoci pracujú. Čísla však jasne dokazujú, že ľuďom s nízkymi príjmami to poškodilo. „A navyše ten, kto bol chudobný sa v priemere stal ešte chudobnejším, “ dopĺňa CBPP. Ani hodnotenie minulého roka nie je optimistické. „Nezamestnanosť bola vyššia ako v roku 2002 a počet dlhodobo nezamestnaných – teda tých, čo sú bez práce vyše pol roka – sa dramaticky zvýšil zo 650 tisíc mesačne na na priemerne 1, 89 mil. ľudí v roku 2003.“ Chudoba pritom neobchádza ani tých najbezbrannejších: počet chudobných detí mladších ako 18 rokov sa zvýšil o 400 tisíc a ich podiel stúpol z 15, 8% na 16, 3%. Takmer dve tretiny z chudobných rodín s deťmi v roku 2002 boli rodiny pracujúcich. Tí pritom pracovali 44 týždňov do roka a 41 hodín týždenne.

Zvýšenie príjmov o vyše 200%! Centrum pre rozpočtové a politické priority napokon uvádza aj konkrétne šokujúce čísla, ktoré dokazujú ako veľmi sa zväčšujú rozdiely v príjmoch medzi chudobnými a najlepšie zarábajúcimi. Analýzy Centra pritom vychádzajú z oficiálnych údajov kongresového úradu pre rozpočet. Podľa sa nich sa priemerné príjmy najbohatšieho jedného percenta Američanov po zdanení zvýšili medzi rokmi 1979 a 2000 o 576 tisíc dolárov, čo je 201%! Lenže stredná pätina domácností v tom istom čase zvýšila svoje priemerné príjmy iba o 5500 dolárov, čo je už len 15%. A na dôvažok pätina domácností s najnižšími príjmami zarábala za týchto 21 rokov viac o 1100 dolárov, čo je zvýšenie iba o 9 percent! „Najbohatšie jedno percento populácie získalo v roku 2000 najvyšší podiel zo všetkých príjmov krajiny, ako kedykoľvek predtým do roku 1929, “ tvrdia analytici CBPP. Tieto údaje poukazujú na dlhodobý vývoj v kapitalistickom svete, ktorý rôzne kozmetické zásahy štátu nedokážu zmeniť. Chudobní sú chudobnejší, bohatí sú bohatší a tí navyše kontrolujú stále väčší podiel majetku spoločnosti. Takýmto spôsobom však získavajú nad ňou absolútnu kontrolu. Presné čísla, ktoré by nám umožňovali presne zobraziť vývoj na Slovensku za posledných 10 rokov, žiaľ, nemáme. Nie je však dôvod pochybovať o tom, že aktérmi rovnakého vývoja sme i u nás.
Jakub Topol

Tretí sektor je za
Komisia je presvedčená, že sprísnenie pravidiel a zverejnenie miezd prispeje k vyššej kontrole akcionárov nad svojimi podnikmi a stransparentní podnikanie a hospodárenie s verejnými peniazmi. Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej z Transparency International Slovakia je pri štátnych firmách práve narábanie s peniazmi daňových poplatníkov hlavnou príčinou na zverejnenie platov. "Mohlo by to viesť k zvýšeniu kvality manažérov, ktorú štát potrebuje." Nad politickými nomináciami by sa podľa nej uprednostňovali kritériá odbornosti. Ako dodala, otázka zverejňovania sa čoskoro stane témou aj pre súkromné firmy, a to aj pre tie slovenské.

Koncern Siemens akoby diskusiu o platoch manažérov predvídal. Podľa vyjadrenia hovorcu spoločnosti skresal príjem svojich vedúcich pracovníkov už skôr, ako sa v Nemecku o tom začalo hovoriť. Piererov kolega, predseda Dozornej rady Siemensu Karl-Hermann Baumann, sa vyjadril, že zverejnenie príjmov je len otázkou času. Slovenský Siemens je zatiaľ konzervatívnejší...

krija napísal:uz si v tejto teme pripadam, akoby som sem pisal konspiracne teorie na dzurindovu vladu
- 2. DP je povinny pre tych, ktori este len vstupia na pracovny trh.
- nemoznost vystupit
- 9% je nadsadene cislo
- do 7/2007 prislo na ucty DSS-iek viac ako 40 miliard korun
spominane body, nenasvadcuju o velkej transparentnosti, o prave, sa slobodne rozhodnut. naznacuje to cestu k obohacovaniu sa jednotlivcov, alebo sukromnych subjektov z financnych zdrojov slovenskych obcanov.