Mnohi hovoria, ze tu prispievaju len deti, ale budem vynimkou tentokrat. Nejde ani o to, ze by som potreboval poradit, skor sa nejako vykecat, vypocut si ine nazory, pohlad tretej strany.

Ide o to, ze odkedy som na Slovensku som spoznal jedno dievca. Pozname sa od zakl. skoly, spolu sme mavali hodiny, potom sme spolu isli aj na gymnazium. Cely ten cas, cize asi 14 rokov, co som na Slovensku sme spolu boli stale. Vzdy sme k sebe mali blizko, vsetko o sebe vieme, proste zamerne som ju nazval priatelkou, lebo je pre mna vyznamnejsia, ako mnohi kamarati.

Dlhy cas (asi pred dvoma rokmi) chodila s jednym chalanom viac, ako 4 roky. V tom case, aj ja som mal nejake priatelky, zili sme si svoj zivot, ale stale sme boli spolu a tak. Ja som chodil s jej najlepsou kamaratkou (kt. poznam takisto, odkedy som na Slovensku, aj som ju spominal tu myslim), ale nedopadlo to podla predstav. Tato priatelka sa mi ale priznala, ze v tom case mi chcela dohovorit, nech to nerobim, nie preto, ze by ziarlila, ale preto, ze vedela, ako to s jej kamaratkou a mnou dopadne. Ale poznate to, mlady, slepy, zalubeny atd..

No teraz, ked sme uz trosicku starsi (obaja 23), tak sa nase zivoty logicky trosicku vzdialili (ona bola v Belgicku jeden rok, ja som zil rok v Brne) a tak sme sa moc nevideli, do toho prisiel jej novy priatel (s kt. je momentalne 2 roky), takze sme sa v podstate nevidali. Naposledy som ju videl (okrem vcerajsieho vecera) na Vianoce - strasne sme sa chceli objat a jedno s druhym, ale ona bola s priatelom a ten je ziarlivy, tak som jej nechcel robit problemy.

Uplynul nejaky cas a vcera nastala doba, ked sme sa mohli stretnut. Po 2 rokoch a jednom stretnuti sa v Tescu sme boli konecne sami dvaja. Mali sme si po tych dvoch rokoch co povedat. Tak sme isli na drink, potom som jej povedal, ze som hladny, ze ju pozyvam na veceru, ona, ze nemame ist nikam, ze podme k nej, ze ona nieco spravi na veceru. Tak sme isli k nej, spravila jedlo a pokracovali sme v rozpravani sa. Povedala mi, ze jej strasne chybalo to, ze sme spolu neboli, nemala sa s kym porozpravat a jedno s druhym. Nakoniec mi povedala, ze ked sa rozisla s tym chalanom, s kt. chodila 4 roky, tak velmi chcela byt so mnou (ja som to vedel, ale povedal som jej, ze radsej nie, lebo nechcem rozbit nase priatelstvo, lebo jedno uz som a taktiez, ze nechcem byt nahrada), lenze ona mi to vcera cele vysvetlila, ze ona ma nechcela, ako nahradu, ale chcela byt so mnou. Ze to tak citi viac, ako 10 rokov. A tak sme kecali do rana do siestej. Nic sa nestalo, ale obaja sme si priznali, ze sme strasne moc chceli byt spolu, spat spolu a tak. Jedine, co sa medzi nami stalo bolo roky dozadu, ze sme sa bozkavali.

Viem, ze je to dlhe, co som napisal, ale ak ste sa nahodou docitali az sem (dost som to skratil, lebo tazko sa mi to vsetko popisuje), co si o tom myslite? Myslite si, ze ona a ja by sme to niekedy mali skusit? Toho priatela, co ma teraz lubi, to je mi jasne, aj jej, obaja sme si toho vedomi. Ja som povedal, ze nikdy neurobim nic, co by jej to pokazilo. Som si vedomy celej situacie, ktora je teraz. Ale obaja po vcerajsku vieme, resp. sme sa presvedcili, ze medzi nami je uz roky nieco viac, ako priatelstvo, ze mame k sebe blizsie. Zacali ste si niekedy s najlepsou kamaratkou? Viete si predstavit, ze ste v mojej situacii, ak ano, tak co by ste robili?

Sorry este raz za takyto dlhy post, ale myslim si, ze by sa o tom mohlo celkom prijemne podebatovat. Opakujem, NEHLADAM rady, skor ma zaujimaju nazory ostatnych ludi.

Nech si hlavne ujasni v hlave s kym chce byt - ci s tebou, alebo s priatelom, ktoreho ako pises lubi. S niekotrym z vas chce byt viac ako s tym druhym, tak nech si rozmysli, ktory to je. S mojou najlepsou kamaratkou som si nezacal, pretoze uz nikdy by to nebolo take ake to je teraz.

Pozri, nejde o to, ze ona teraz nevie, co chce. Ona lubi toho terajsieho priatela a ja nechcem, aby sa rozisli. Ona tiez vie, ze chce byt s nim a mne to je jasne - bola by blbost sa rozist len tak, ked im to viacmenej klape dobre. Len ako by som to nazval, povedzme, ze mame na seba slabost, ktora uz trva roky. Obaja sme zvedavi na to: Co ak by...

erytro, dakujem za to K+ a aj si to vystihol, je to trosicku tak..

Podľa toho čo píšeš, a ako to píšeš sa zdá, že dvaja muži ľúbia jednu ženu milujúcu dvoch mužov.
Je to ťažká situácia.
Nemá zmysel aby som ti tu vypisoval "rady do života", no rozhodne zatiaľ nezasahuj do jej vzťahu. Aspoň to by som urobil ja.
Miluje ho, no v nej si v pomyslenom pozadí stále aj ty.

Nechaj sa niesť časom, uvidíš kam ťa privedie.

Ani sa nechystam, do toho vztahu zasahovat by bolo hlupe a naozaj sebecke. Asi bude najlepsie, ako si pisal nechat cas, co s tym spravi. A pre lepsie pochopenie, toto su niektore z jej sprav, aby ste to mozno lepsie chapali:

...lebo toto nie su vasne vcerajsie,ale od 5.roc. na zakladnej...
...odteraz prenechavam situaciu na teba,mas asi viac rozumu...
pred tymi 2 rokmi som do toho naozaj isla naplno,ale.. nestalo sa tak,ako som chcela,aj ked som chcela
ja som to chcela,vrhla som sa na teba a ..... dalej uz vies.. ty si chcel,opatoval si mi to,ale zastavilo ta nieco v tebe... zavladol rozum - tu hovori o tom bozkavani, kt. som spominal (roky sa mozno mylia, lebo na cas mam zlu pamat, ale to nie je podstatne)
ja som bola uz do teba zalubena
mne na tebe velmi zalezi... a vzdy mi zalezalo,len pre teba zvykli byt ine veci prednejsie
nie raz som ti to povedala,len si spomen... vzdy som ta lubila

To su fakt len vystrihnute casti z nasich rozhovorov.

Mas iba dve moznosti: nechat to tak alebo si s nou zacat. Ktora je spravna, nevie nikto. Nikto nevie ako to dopadne, ak si s nou zacnes. Moze to byt laska na cely zivot, moze to zle dopadnut po pol roku a prides o dobru kamosku. Alebo to mozes nechat ako to je a zozierat sa spolu s nou nad myslienkou "co keby...".

Ale, ak by som si s nou zacal teraz, nebolo by to voci nej ferove. Ked ona chcela (a ja som sa bal ist do toho, ako som spominal vyssie), tak som povedal, ze radsej nie. Teraz, ked ma priatela, s kt. je 2 roky a je jej s nim dobre, nebolo by odo mna fair urobit jej v hlave zmatok. Ak by som si s nou aj zacal, nieco mi hovori, ze by to asi trvalo. Najrozumnejsie bude asi ostat zatial pri tom: Co keby..

Ona mi stale hovori, ze vela rozmyslam a nenecham sa uniest pocitmi, ale stale sa mi zda, ze v tomto pripade pouzivat rozum je najlepsie pre nas oboch.

Mimochodom prave teraz mi pise.

p4ra, vieš t0m4s3 má pravdu, môžeš prísť o skvelú priateľku, čo by mohlo byť ťažké.
Na druhej strane, kto neskúsi, nedozvie sa...
Asi tak.

Ešte niečo. Úprimne, byť tebou, pri prvej príležitosti jej poviem čo mám na srdci. A skúsil by som to s ňou. Je to možno lepšie ako sa dlhé roky zožierať otázkou:,, čo ak".

Viem, ze o nu prist nechcem. S tym by som sa zmierit urcite nevedel. Toto je z terajsieho rozhovoru, jej meno som zmazal z chatu:

p4ra 19:47 :
potom prides?

priatelka 19:48 :
kam?

p4ra 19:48 :
no minimalne online :d

priatelka 19:48 :
a max

p4ra 19:48 :
budeme spolu pozerat film :d

priatelka 19:48 :
tak prídi ty

Keď ste takúto úctyhodnú dobu už spolu prežili, tak by z toho mohlo byť aj niečo fakt vážne. A vieš, ako byť kamarát s niekým, koho lúbiš (teda pravdepodobne)... Ak vážne lúbi toho terajšieho, tak to ZATIAL nechaj tak, ale keď bude znova volná treba si to podla mňa vyjasniť poriadne, nie správami a narážkami... Možno zmeškáš vela... Držím palce !

zapeklita situacia, viem o com to je, presiel som si tym.
na jednej strane ju mas rad a nechces jej nicit terajsi vztah, na druhej ju mas rad natolko ze by si ten vztah aj riskol trosku naburat, podkopat mu zaklady. ja som kvoli tomu prebdel nejednu noc.
mozno sa to bude zdat OT, ale k veci: situacia bola vcelku podobna, kamoska sa narodila na SK, ale potom pred ZS odisla s rodicmi do Rumunska, do Bukuresti. vratila sa po par rokoch, cca v siestej - mozno siedmej triede. samozrejme vsetci v zacinajucej puberte a tak ich nenapadlo nic ine, nez jej robit zle samozrejme ze nezapadla do kolektivu, ale nakolko som nezapadal ani ja, tak sme si zacali rozumiet. boli sme taka parta odpadlikov vobec nebola daka cudna, skareda ci nieco, len bola proste cudzia. tak sme sa dako skamaratili, zistile sme ze si skvelo rozumieme, proste ako keby sme sa nasli, dvaja navzajom si sudeni ludia. ZS sme skoncili ako najlepsi kamosi na zivot a na smrt, potom prisla stredna, stale sme boli v kontakte, ona potom nasla nespravnu partu, nejak sa spamatala a nas "vztah" sa prehlbil, nebol problem (pri vsetkej pocestnosti) odchadzat od nej o pol tretej rano, proste sme len kecavali, rehotali sa, kukali filmy... nic ine za tym nebolo.
chodila vtedy s niekym a zrazu sa nieco v ich vztahu pokazilo. chvilu bola sama a my sme sa nadalej stretavali. samozrejme ze pri takychto stretnutiach sa co to prihodi a casom skocila iskra, ale nebolo to nic rozsiahle, najprv len take nic, potom co ku mne citis, co ocakavas... pomali sme sa zblizovali, tak som opatrne vysolil karty, povedal ako to je, ze ju mam strasne rad, ze mam pocit ze sme si sudeni... tiez ma mala rada, ale proste sa nieco stalo. neviem doteraz co, ale zrazu sa ma ako keby bala, prestala chodit von, komunikacia bola ako keby nic, ale citil som ze nieco nie je s kostolnym poriadkom. doteraz neviem co sa stalo, skoncili stretnutia, objatia, vylety, spolocne kupanie a nastala tma. dlho sme sa nevideli, mozno aj rok a pol a zrazu som ju stretol, tvarila sa ako nic: Ahooj, dlho som ta nevidela, dobre vyzeras, ako sa mas... ale ja som proste citil, ze to nie je ono. bol som vtedy troska prekvapeny z jej reakcii, asi som bol aj odmerany a asi po 15 min som sa ospravedlnil ze musim ist nieco riesit ze som ju rad videl a... bolo vidiet ze jej nevonia ze odchadzam, aj mna to boelelo, ale nemohol som ostat. nechcel som viac ublizovat sebe a mozno jej. nechcel som nic viac riesit. nikdy. akoze viem doteraz ze to bola zivotna laska o ktoru som mal bojovat, vsetci naokolo vraveli ze sme ako dvojcata, ze patrime k sebe, ale jedno viem iste. ze cele to zacalo najlepsim kamaratskym vztahom v zivote a vysledok? umrel vztah aj kamaratsky aj platonicky aj ozajstny.
a nemam nic, dodnes neviem preco
nebolo to kvoli tomu, ze sa zlakla vztahu, bol tam daky iny faktor, mne neznamy

tazko sa mi k tomuto vyjadruje...
hmmm, takze asi takto... Ja som tak trocha, a moýžno ešte o trocha viac, egoista, ja by som do toho šiel. neskúsiš-nezažiješ, to tu už padlo. a ta otazka "čo keby..." to je otázka s ktorou nedokážem žiť...
čo by však bolo najrozumnejšie? no....podľa mňa je v tomto rozhodujúcim faktorom ona a najrozumnejšie by bolo nechať konečné rozhodnutie na nej (aj keď nikdy nevieš čo bude robiť druhá strana...zverí sa aj jemu a on na ňu začne tlačiť alebo čo...). V idealnej situacii by ona ostala s ním, ty by si do toho nezasahoval a ich vzťah by sa zákonite rozpadol, pretože neprestane myslieť na teba a tak vzťah fungovať nemôže. A žili by ste šťastne až do smrti.
Podľa môjho skromného názoru má teba radšej ako jeho. Už len preto, že je ochotná sa s ním kôli tebe rozísť ( a neverím že je jej s ním tak dobre keďže o teba prejavuje záujem), už len preto, že s ním je 2 roky ale teba pozná viac než 10...

hmmm, a otázka, "čo sa sa nám to po polroku rozpadne?" ? nemyslím, poznáte sa dosť dlho, ste strašne dlho priateľmi, máte preferencie vydržať spolu dosť dlho...

Kibo napísal:cele to zacalo najlepsim kamaratskym vztahom v zivote a vysledok? umrel vztah aj kamaratsky aj platonicky aj ozajstny.
a nemam nic, dodnes neviem preco

niekomu to zacina chybat?
A k teme....nehladas rady tak nebudeme radit budeme len diskutovat....myslim ze to vase priatelstvo je velmi vyznamna vec kedze je spevnene casom ktory sa poznate spominal si 14 rokov alebo tak dako...rozhode je tu vidiet ze ta ma rada...a ked vtedy bola sama chybal si jej ona sama nevie preco.proste si jej chybal (pomerne caste u zien) ty skus porozmyslat nad tym ze ci by chcel byt jej kamaratom alebo nieco viac ..aj cez racionalnost celej tejto situacie a uvedomenie si faktov ze ma priatela a ty jej do toho nebudes zasahovat..aj cez to vsetko niektore pocity sa schovat nedaju. A vravi sa ze zeny nevedia co chcu no ja som sa sam par krat presvedcil ze niekedy ani ja vlastne neviem co by som chcel...sam si premysli co od toho ocakavas..a podla toho sa zariad...
//a sakra zase to vyznelo ako rad.no neva to uz bude zvyk

Existuje jeden krasny text ktory tvoju situaciu ciastocne vystihuje
Najhorší spôsob ako pocítiť,
že ti niekto chýba,
je posadiť sa vedla a uvedomiť si,
že už nikdy nebude tvoj.

Neviem ti presne poradit ... osobne keby sa mi taketo nieco stalo tak cakam ze sa v ich vztahu nieco udeje ... mozno to znie trochu sebecky
Ale fakt poznate sa velmi dlho obaja sa mate velmi radi ... jedine coho by som sa obaval je to ze by nieco nevyslo a stratil by som fakt dobru kamaratku ba aj jak ty hovoris uz Priatelku ... lebo je viac jak kamaratka

p4r4 napísal:Najlepsia priatelka a ja

najlepsia je najlepsia a lepsia uz nebude

Vcera, ked som dopisal posledny post, tak som bol za nou, pozreli sme si spolu film. Zase som nechcel nic viac, i ked mi pisala, ze chcela, aby som ju pobozkal, objal atd.. Ked film skoncil, pozbieral som sa, ze idem domov. Objal som ju, dal som jej 2 pusy na lico, a ze idem. Akonahle som ale sadol do auta, ona ze: "Podme na vodopady." (tu v NZ mame take maly vodopadiky a tam sme sa ona a ja prvykrat spolu pobozkali), som si najprv myslel, ze len zartuje, ale potom, ze naozaj, tak sa isla obliect a isli sme tam spolu. Od 22:00 cca. do 1:15 rana sme tam boli, kecali. Zase totalne uprimne, ako by sme sa chceli pobozkat, a co by medzi nami bolo, ak.. Proste to, co som vysvetloval vyssie. Ale ja som sa bal naklonit k nej a urobit cokolvek viac. Odisli sme po jednej domov. Pred ich domom uz, ked som mal odist som nabral odvahu, ze kaslat na to, idem do toho, ale potom sa mi zase ona priznala, ze v tej chvili sa zlakla, aj ked to velmi chcela, tak zase 2 pusy na lico a slova: "dobru noc".

Nemozem povedat, ze som do nej zalubeny, lebo som realista, ale nie je mi lahostajna. Trosicku mu urcite poplietlo aj to hlavu, co vsetko medzi nami bolo, ze sme sa nevideli 2 roky atd.. Ale zase si hovorim, ze mozno niektori mate pravdu a stalo by to za to skusit, inak by som toho mohol lutovat dlhu dobu.

Som rad, ze ste sa tu vyjadrili mnohi. Hlavne Kibo, tvoj pribeh je dost smutny, ale aspon zcasti chapes, ako je to u mna a vies sa do toho vzit.

Idem na sluzobku, az pridem domov, resp. este do prace, tak si rad precitam dalsie postrehy.

jimino napísal:najlepsia je najlepsia a lepsia uz nebude

To si myslíš v danú chvíľu. Nikdy nevieš kde sa životom dostaneš a koho stretneš.
A časom spoznáš takých ľudí, ktorý si nájdu to svoje miesto v tvojom vlaku na dlhé roky.

S tymto musim suhlasit. Mam jedneho kamarata, ktoreho poznam sotva 3 roky, ale mam pocit, ako by som ho poznal odjakziva a viem, ze sa nanho mozem spolahnut kedykolvek.

sakra, choď do toho, buď trocha sebec, nechceš aj sám sebe dobre? VeĎ aj ona to chce, je to jasné, a s tým jej fičúsom to teda bohviečo nebude, keď toto robí s tebou! viem, že to chcešč, vidím ti to na avatare.

Vsetko ostatne tu bolo povedane ...iba je iba len na tebe ako sa rozhodnes hlavne je ze si budes za tym stat a pripadne byt ochotný znašat možne nasledky svojeho rozhodnutia ....