Krv na rukách majú americkí politici, nie Ahmadinedžád
Ernest Hemingway tento problém vysvetlil už pred rokmi. Politici - aby zakryli vlastné prehrešky - vždy ako prvé zdevalvujú vlastnú menu a ako druhé sa pustia do vojny.
Našu menu zdevalvovali a sme vo vojne. Démonizácia iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadinedžáda, ktorú ste mohli sledovať v New Yorku a v americkej televízii, to je prvý krok prípravy na tretiu vojnu.
Prezident Columbijskej univerzity Lee Bollinger sa vyložene strápnil. Namiesto aby riadne predstavil pozvaného rečníka, začal s tirádou obvinení a urážok. Očividne sa nachádza v horúcej vode zo strany niektorých univerzitných prispievateľov za to, že ho pozval, a tak si zvolil veľmi úbohý, ošúchaný spôsob, ako sa chrániť pred školskými nahnevanými oteckami. Ale jediné, čo sa mu podarilo je to, že Ahmadinedžád v porovnaní s ním vyzeral pozitívne.
Či už súhlasíte s iránskym prezidentom alebo nie, nie je ten pravý človek, ktorého by bolo treba démonizovať.
Predovšetkým, to nie je diktátor. Je to riadne zvolený prezident, ktorá má len malú moc. Ahmadinedžád sa musí dostať cez legislatívu,
kde má skutočnú moc popredný klerik Ajatoláh Ali Chamenej. Ten má kontrolu nad zahraničnou politikou a je to vrchný veliteľ iránskych ozbrojených síl. Legislatíva zatiaľ zamietla takmer všetky Ahmadinedžádove odporúčania ministrom. Keď sa pokúšal umožniť ženám účastniť sa na futbalových hrách, klerici ho prehlasovali.
Tvrdenia, že Ahmadinedžád popiera holokaust a vyzval k zničeniu Izraela, sú falošné. Vyzval k zmene režimu, k čomu americkí politici vyzývajú zakaždým, keď nesúhlasia s politikou nejakej krajiny. Zmena režimu, to značí zmenu vlády, nie genocídu. A pokiaľ ide o holokaust, v tejto súvislosti nadniesol dve otázky: Prečo končia vo väzení ľudia, ktorí sa zamýšľajú nad detailmi oficiálnej verzie - čo sa už udialo v niekoľkých európskych krajinách? A prečo by za holokaust mali platiť Palestínci? Obe tieto otázky sú plne oprávnené.
Ako môžu Američania označovať Irán za nebezpečnú krajinu a tvrdiť, že predstavuje hrozbu pre Spojené štáty, to je záhada. Ale pri dôkladnejšom zamyslení to až taká záhada nie je. To len svedčí o tom, že politici si o vás myslia, že ste takí hlúpi, že sa poddáte množstvu lží a nadnesených tvrdení, aké používali v prípade irackej vojny.
Ale zamyslite sa samostatne. Irán nemá jadrové zbrane a jeho armáda je obranná. Nie je schopná ofenzívy - nemá letectvo, ani námorníctvo, čo by stálo za to.
Izrael pritom považujú za piaty najmocnejší vojenský štát na tejto planéte. Ten má viac než 200 jadrových zbraní a vynikajúce letecké sily.
Irán povedal, že nemá v úmysle napadnúť Izrael, ani žiadnu inú krajinu. Jeho jadrový program je mierový a nezamýšľa vyvinúť jadrovú zbraň. Hlavný klerik vydal fatvu proti jadrovým zbraniam. A niet tu absolútne žiadneho dôkazu, že Iránu by išlo o atómovú zbraň.
Len si spomeňte na lži, ktoré vám hovorili pred vojnou s Irakom: že Sadám Husajn sa snaží vyvinúť atómovú zbraň a že skladuje obrovské množstvá chemických a biologických zbraní. Ale jediné, čo Sadám mal, bola ropa. Preto sme išli do vojny a preto aj teraz administratíva chce ísť do vojny s Iránom.
Počul som, ako niektorí politici povedali, že "Ahmadinedžád má na rukách krv". Nuž, naše tajné služby, ktoré nás stoja 40 miliárd, nie sú schopné určiť ani to, či mal Ahmadinedžád niečo spoločné s prepadom amerického veľvyslanectva v roku 1979. Pokiaľ ide o krv, americkí politici majú na rukách oveľa viac krvi iránskej.
My sme zvrhli iránsku demokratickú vládu a nastolili šaha a jeho tajnú políciu. My sme všemožne pomáhali Sadámovi Husajnovi, keď napadol Irán.
Desaťtisíce Iráncov stratilo život vďaka americkej zahraničnej politike.
V skutočnosti máme my vo Washingtone skorumpovanú a neschopnú vládu.
Charley Reese, Anti-War
http://www.antiwar.com/reese/?articleid=11686
