ma tu niekto skusenosti s depresiou?nemyslim teraz obycajnu depku,kedy ma clovek iba zly den,ale psychicku chorobu...je tu niekto taky?ja osobne poznam jedneho cloveka,niekedy je na tom velmi zle,berie lieky a niekedy musi ist kvoli tomu do nemocnice...tak piste,som zvedava
(dufam,ze tu uz nie je taka tema.hladala som,ale nic som nenasla)

moni19 napísal:ma tu niekto skusenosti s depresiou?nemyslim teraz obycajnu depku,kedy ma clovek iba zly den,ale psychicku chorobu...je tu niekto taky?ja osobne poznam jedneho cloveka,niekedy je na tom velmi zle,berie lieky a niekedy musi ist kvoli tomu do nemocnice...tak piste,som zvedava
(dufam,ze tu uz nie je taka tema.hladala som,ale nic som nenasla)

moni19: Počuj tvoje témy sa mi začínajú páčiť čím ďalej tým viac
Áno, osobne trpím chronickou depresiou kríženou s emocionálnym masochizmom. To súvisí jedno s druhým. Ale spôsobil som si to viac menej sám Veľmi som bol jeden čas ovplyvnený štúdiami C.G.Junga, ktorý sa uvádzal do riadených psychóz, aby sám na sebe sledoval symptómy a psychopatické chovanie. Tak som to skúšal (blbec) tiež. D opsychózy som sa uviedol tiež (testovanie emočnej hranice podvedomia v negatívnom spektre), ale dopadlo to pár krát nepekne, nerád sa k tomu vraciam. V ďalšom ohľade ma dosť v tejto rovine poznačila aj dva a pól ročná obsesívna láska. Z nej sa vyvinula obsesívna depresia*. Lieky som však nikdy nebral a stále sa snažil z toho dostať sám a pritom sa skúmať, čo mi mimochodom veľmi veľa dalo, ale aj zobralo. Týmto všetkým sa zaoberám aj v súčasnosti, no už trpím "iba" depresívnymi dňami, keď sa mi oživujú spomienky pri istých podnetoch. Už to netrvá mesiace, ako kedysi. Ináč, čo sa týka depresie celkom zaujímavý je aj syndróm citového burnoutu, ktorý je s ňou veľmi často spätý. Spočíva v tom, že ako napovedá názov - človek proste vyhorí a upadá v následku emočnej vyčerpanosti do emocionálnej katatónie a dlhé obdobie po tom je schopný vnímať iba smútok, no to je nadlho...
Najextrémnejší prípad depresie v mojom okolí bol: Holka fyzicky útla sa rozišla s chalanom. Dva dni bola ako bez duše (zrejme šok) a na tretí deň sa zrútila ako psych, tak aj fyz. Proste zrútila sa (doslovne) v sprchovacom kúte a chytila nervový záchvat. Na druhý deň keď sa prebrala v nemocnici si z toh onič nepamätala....

No jo. Depresia je sviňa a predpokladá sa, že to bude jeden z najväčších problémov budúcnosti, no o tom by sa dalo polemizovať. Každopádne ak sa chcete depresii vyhýbať nikdy nezačnite aktívne analyzovať seba, ani svoje city....Nikdy nepodľahnite autopsychoanalýze. Jej objaviteľ (Freud) sa predávkoval morfiom....

*- Obsesívna depresia je laicky charakterizovaná, ako depresia vyvolaná závislosťou od niečoho nedosiahnuteľného.

jin: dakujem,s tymi temami sa snazim
ja som nastastie nic podobne neskusala a ani sa nechystam,lebo viem,ze je to nebezpecne.aj ked par krat som mala take stavy,ze som bola mimo,ale to s depresiou nema nic spolocne...dost blbe na tejto chorobe je,ze je dedicna a ked to ma niekto z tvojej rodiny,tak mas sancu,ze aj teba to postihne...aj ked jasne,ze sa to nemusi vzdy prejavit

moni19:K+...
Neviem presne specifikovat, ale asi mam tiez nejaku formu depresie, lebo stale sa s niecim trapim,predtym s ucenim(to ked som bol prvak na gympli) a teraz so spoluziakmi, proste si snimi vobec nerozumiem a mam tam len jedneho fakt kamarata a mozem si zato sam, lebo mi na to vztahu s nimi velmi zalezo a preto som bol za vsetko precitliveli a vsetko som bral strasne vazne(kazdu miernu kritiku,ktora casto bola myslena vtipne) a tak som si to u nich pokazil, ale ked som s inymi kamosmi neni problem, aj s novymi ludmi, ale teraz sa mi zda ze sa zacinam podobne spravat aj k inym kamaratom a trepem somariny a furt to riesim rozmyslam nad tym, casto som velmi sebakriticky...neviem co mam s tym teraz robit, ci zajst k odbornikovi alebo co...a viem preco to je, leboked som zacal chodit do zakladky tiez som nemal vela kamaratov v skole a az potom neskor a vzdy som po nich tuzil

proste je to somnou komplikovane...

//imho ked ma boli strasne hlava berem Aulin...vacsinou ma boli hlava prave z tych depiek...

violator napísal:moni19:K+...
Neviem presne specifikovat, ale asi mam tiez nejaku formu depresie, lebo stale sa s niecim trapim,predtym s ucenim(to ked som bol prvak na gympli) a teraz so spoluziakmi, proste si snimi vobec nerozumiem a mam tam len jedneho fakt kamarata a mozem si zato sam, lebo mi na to vztahu s nimi velmi zalezo a preto som bol za vsetko precitliveli a vsetko som bral strasne vazne(kazdu miernu kritiku,ktora casto bola myslena vtipne) a tak som si to u nich pokazil, ale ked som s inymi kamosmi neni problem, aj s novymi ludmi, ale teraz sa mi zda ze sa zacinam podobne spravat aj k inym kamaratom a trepem somariny a furt to riesim rozmyslam nad tym, casto som velmi sebakriticky...neviem co mam s tym teraz robit, ci zajst k odbornikovi alebo co...a viem preco to je, leboked som zacal chodit do zakladky tiez som nemal vela kamaratov v skole a az potom neskor a vzdy som po nich tuzil

proste je to somnou komplikovane...


//imho ked ma boli strasne hlava berem Aulin...vacsinou ma boli hlava prave z tych depiek...

skus si vsetko tak nepripustat a spravat sa prirodzene...a aj ked trepnes daku blbost nemozes si to tak brat...aj ini robia hluposti,su totalne trapni a este si veria a myslia si aki su zaujimavi...ked nad vsetkym budes takto uvazovat,skor ci neskor sa zblaznis...musis si viacej verit a neber vsetko tak vazne.kamarati si casto zo seba utahuju a beru to len ako srandu.a ked mas pocit ze by ti pomohol nejaky odbornik tak ho skus vyhladat,ved to nie je hanba

snazim sa, len to nie je take jednoduche...v inych veciach si verim, niekedy az prilis, ale vo vztahoch, no to je na zaplakanie, ale zase len u niektorych...je to zlozite, sam sebe si nerozumiem

violator napísal:moni19:K+...
Neviem presne specifikovat, ale asi mam tiez nejaku formu depresie, lebo stale sa s niecim trapim,predtym s ucenim(to ked som bol prvak na gympli) a teraz so spoluziakmi, proste si snimi vobec nerozumiem a mam tam len jedneho fakt kamarata a mozem si zato sam, lebo mi na to vztahu s nimi velmi zalezo a preto som bol za vsetko precitliveli a vsetko som bral strasne vazne(kazdu miernu kritiku,ktora casto bola myslena vtipne) a tak som si to u nich pokazil, ale ked som s inymi kamosmi neni problem, aj s novymi ludmi, ale teraz sa mi zda ze sa zacinam podobne spravat aj k inym kamaratom a trepem somariny a furt to riesim rozmyslam nad tym, casto som velmi sebakriticky...neviem co mam s tym teraz robit, ci zajst k odbornikovi alebo co...a viem preco to je, leboked som zacal chodit do zakladky tiez som nemal vela kamaratov v skole a az potom neskor a vzdy som po nich tuzil

proste je to somnou komplikovane...

//imho ked ma boli strasne hlava berem Aulin...vacsinou ma boli hlava prave z tych depiek...

Očividne si komplikovaná osobnosť s problémom nadväzovania kontaktu, so silnou introvertnou črtou. Čo by Ti mohlo pomôcť? Je to iba na Tebe. Na odbornú pomoc to ešte nie je, uvedomuješ si svoj "problém" a to Ťa stavia do miernej výhody. Proste skús sám niečo urobiť, začať sa zaujímať, čo robia ostatní, skús sa na nich adaptovať (samozrejme iba do určitej miery). A skús nebrať všetko tak vážne. Tento problém som mal kedysi aj ja, no potom som akoby zľahostajnel, no padlo mi to vhod a v tomto smere som teraz omnoho vyrovnanejší. Proste musíš si pomôcť sám - ty sa poznáš najlepšie

ono, ja nadviazem vztah pomerne rychlo, len ja som chcel byt so spoluziakmi kamos a bol som k nim co najmilsi(mam to v povahe asi, lebo preto mam hlavne kamaratov, ktori sa so nou bavia nie kvoli tomu zeby som bol nejaky extra humorista, ale to ze sa mozu so mnou porozpravat, pomozem im, som spolahlivy,..) a cim viac som sa snazil, tak tym viac sa to sralo a preto som bol citlivy na kazdu hlupost. Napr. prisiel do radia novy chalan o 2 roky starsi nez ja, bolo mi to v podstate jedno, videl som ze je v pohode a teraz sme velki kamarati. Ked nad tym rozmyslam tak vzdy ked mi zalezi s niekym na dobrom vztahu, pokazim to, neviem o com sa mam s nim bavit...ale ked to berem tak ze mozno budeme kamarati alebo nie, vsetko je ok a preto mam dost vela kamaratov(priatelov), ktory mi 100p dvoveruju a mozem sa na nich aj ja spolahnut, snimi proste neni problem...imho jin som vazne komplikovana osobnost

violator napísal:ono, ja nadviazem vztah pomerne rychlo, len ja som chcel byt so spoluziakmi kamos a bol som k nim co najmilsi(mam to v povahe asi, lebo preto mam hlavne kamaratov, ktori sa so nou bavia nie kvoli tomu zeby som bol nejaky extra humorista, ale to ze sa mozu so mnou porozpravat, pomozem im, som spolahlivy,..) a cim viac som sa snazil, tak tym viac sa to sralo

A myslím, že práve v týchto dvoch veciach je gro tvojho problému. Nemusíš byť Ty vždy ten najmilší. Skús byť aj trocha sviňa, podpichovať apod, samozrejme všetko s mierou a podobne. Ľudia to dokážu tolerovať a pokiaľ to nepreženieš, tak to zapôsobí priaznivo. Čím viac sa snažíš, tým viac sa to blbne. Nebude to náhodou tým, že si zatlačil na pílu?

Mne sa nechce verit ze clovek, ktory sa nad vecami, sebou a svetom zamysla hlbsie, nic taketo nezazil Treba sa samozrejme zameriavat len na to pozitivne ak chceme aby bolo vsetko ok, ale cistou realitou to podla mna nejde. Vzdy treba mensi ventil, nejake chapadlo kde clovek presuva...takpovediac zlo, zle emocie. Najlepsie co poznam su gamesky

Poznam par ludi, ktori trpievaju takymi tymi kratkodobymi depresiami ... ale nelutujem ich, vsetci si mozu podla mna zato sami, ked sa nevedia radovat ... nehovorim o tom ze kazdy ma svoje zle dni a je smutny, ale vsetko treba predychat, povzniest sa nad hociaku zlu vec a ist dalej, snazit sa ist co najlepsim smerom ... lebo prave tito depresivni ludia su podla mna nebezpecni ... vsade citate o vrahoch, ze predtym trpeli depresiamia neviem cim ... SUCXXX, liecit tucnou ocelovou trubkou -> ako inak po hlave, sak je to psychologicke ne ? ...

jin napísal: Nebude to náhodou tým, že si zatlačil na pílu?

presnejsie som ta nepochoppil ...

samploom napísal:Vzdy treba mensi ventil, nejake chapadlo kde clovek presuva...takpovediac zlo, zle emocie.

You got the point! Naj je ale mať vec, kam človek tieto negatívne emócie vypustí. Papier, výkres, etc...

nordkapp_pb napísal:prave tito depresivni ludia su podla mna nebezpecni ... vsade citate o vrahoch, ze predtym trpeli depresiamia neviem cim

Toto je iba jedna stránka. Môže sa to skončiť aj tak, že títo (chronicky) chorí ľudia sa uzatvoria do seba a prerušia styk s okolím a kulminuje to v nich. Jedna cesta je potom, ako si ty napísal ventiláciou do vonkjšieho sveta, alebo druhá - zničenie vlastného vnútra (bezcitnosť, chlad etc....), alebo svojou fyzickou likvidáciou - krajný prípad. Najoptimálnejšie je však odborná pomoc.

violator napísal:presnejsie som ta nepochoppil ...

Myslel som to tak, že či si náhodou nesnažil byť milý až príliš, že to ľudí skôr odradilo, ako pritiahlo.

Neviem ci je toto najlepsie miesto na hladanie odpovedi ale mozno snad budete mi vediet niekto pomoct. Ja mavam depku tak 1x do tyzdna ale to vtedy je poriadny skrat v hlave oci v smutku tricko mokre od slz a vrazedne myslienky(pero,auto,noz,lyzicka...)vsetko cim sa to da skoncit nato myslim... Ono zacalo sa to asi tak v polke augusta od kedy tento stav u mna pretrvava ked som sa zoznamil s jednou holkou a z mojej strany laska na pry pohlad z pociatku(jul) to tak vyzeralo aj z jej strany ale opak bol pravdou a to ked som sa dozvedel ze chodi s niekym...proste reci,sms jak keby neviem co a potom to a vtedy to cele zacalo s tou babou si pisem doteraz a tak chodim s nou z casu na cas von ona vie co k nje citim ale ona nechce vztah...aspon tak mi povedala a ja som uz z toho zufali...neviem ci to pise, do spravnej temy ale snad hej kedze sa jedna o depresiu... ked sa dostanem do toho skratu povacsinou je to den okolo piatku tak potom sa z toho tyzden dostavam kym mam zase na par hodin normalnu naladu a potom dokola a takto furt uz naozaj neviem co mam robit...ja tu babu strasne lubim aj ona o tom vie ale som v slepej ulicke a neviem kade ist dalej... ked som s nou co i len na par hodin tak tu chvilu mam sa dobre ale akonahle sa s nou rozlucim nalada sa vracia na bod mrazu...zabudnut na nu neviem

fuji napísal:.......

No jo hormony čo ti poviem .... aj ja som maval taketo stavy a už len zriedka mam ... našiel som si sposob čo by aj tebe možno pomohol .... Proste (ak mozes ) sa niekam zobrat ist s par kamošmi (teraz to počasie nedovoluje ) niekam taborit ale proste vypadnut s prostredia ktore poznas a od veci ktore ti toto pripominaju na nejaku dobu nie den dva ale aspon tyzden niekam vypadnut ..... proste zmenu a uvidis ako sa ti ulaví.....Aspon mne sa ulavilo ...ale je to iba chvilkove riešenie ... jedine čo ja tak vidim je ze si tym musis prejst a časom zmierit sa tym ....mne ked moja prva laska zlomila srdce tiez mi bolo pod psa velmi dlhu dobu ale podarilo sa mi s toho dostat tym sposobom čo som ti teraz napisal a ešte tym ze som s nou skoro vobec nekomunikoval .Samozrejme som ju par krat stretol a vsetko sa to vyplavilo na povrch zas ale postupne v mensom a mensom meritku ..... presiel rok a nahodou som ju stretol v meste a vieš čo som pocitil ? už nič ani smutok ani tužbu proste nič bral som ju ako obyčajnu babu proste časom sa s tym zmieriš....

fuji napísal:Neviem ci je toto najlepsie miesto na hladanie odpovedi ale mozno snad budete mi vediet niekto pomoct. Ja mavam depku tak 1x do tyzdna ale to vtedy je poriadny skrat v hlave oci v smutku tricko mokre od slz a vrazedne myslienky(pero,auto,noz,lyzicka...)vsetko cim sa to da skoncit nato myslim... Ono zacalo sa to asi tak v polke augusta od kedy tento stav u mna pretrvava ked som sa zoznamil s jednou holkou a z mojej strany laska na pry pohlad z pociatku(jul) to tak vyzeralo aj z jej strany ale opak bol pravdou a to ked som sa dozvedel ze chodi s niekym...proste reci,sms jak keby neviem co a potom to a vtedy to cele zacalo s tou babou si pisem doteraz a tak chodim s nou z casu na cas von ona vie co k nje citim ale ona nechce vztah...aspon tak mi povedala a ja som uz z toho zufali...neviem ci to pise, do spravnej temy ale snad hej kedze sa jedna o depresiu... ked sa dostanem do toho skratu povacsinou je to den okolo piatku tak potom sa z toho tyzden dostavam kym mam zase na par hodin normalnu naladu a potom dokola a takto furt uz naozaj neviem co mam robit...ja tu babu strasne lubim aj ona o tom vie ale som v slepej ulicke a neviem kade ist dalej... ked som s nou co i len na par hodin tak tu chvilu mam sa dobre ale akonahle sa s nou rozlucim nalada sa vracia na bod mrazu...zabudnut na nu neviem

Chlape, nezávidím Ti nakoľko viem, čím budeš prechádzať. Toto sa proste vyliečiť nedá. Pripadá mi to, ako keby som to, čo si napísal ty, písal ja pred cca. dvoma rokmi a dostal som sa z toho len nedávno, no ešte to vo mne doznieva. Trpíš posadnutou nešťastnou láskou (patologickou). Dám Ti radu. City ku nej nepotlačíš, no snaž sa ich transformovať do -pre teba prijatelnejšej. Ja som na to prišiel nedávno a fakt mi to pomáha, aj keď mi to prináša fúru problémov. Ty to máš o to ťažšie, že má chalana. Každá zmienka o ňom, každá chvíľka, keď ich budeš vidieť spolu Ti bude prinášať muky, no Ty sa ich budeš musieť naučiť znášať a určite sa to naučíš. Depresie len tak ľahko neprejdu, tak sa ich nauč ventilovať. Píš, kresli, proste vždy keď Ťa to chytí, daj to zo seba dakam von. Píš jej listy, to je jedno. (tie samozrejme neodosielaj). Rob čokoľvek, aby si sa toho aspoň krátkodobo zbavil. Viem čo hovorím, všetko čo si napísal som prežil od slova do slova. A ak sa to dá, buď s ňou čím menej. Ja som to mal o to ťažšie, že bola/je moja spolužiačka. A poradím Ti ešte, tým, že jej dávaš najavo svoju lásku ju od seba odďaluješ. Ona nemá záujem na tom, aby si trpel, tak sa s tebou snaží čím menej nadvúzovať kontakt. Dúfam že chápeš. Proste začni sa k nej chovať, akoby si k nej necítil nič viac, ako normálne kamarátstvo. Dobre by bolo aj vypustiť do "obehu", že si sa už od nej "odmotal". Proste prestaň jej to dávať najavo a tým sa k nej dostaneš bližšie. A potom si užívaj s ňou každú možnú voľnú chvílku. Ale bez tých prejavov. Zo začiatku sa Ti to páčiť nebude, chce to čas a tréning. A zabudnúť nezabudneš...

Zrejme som Ťa mojím príspevkom moc nepotešil a možno aj vystrašil no ver, že nič z toho nebolo mojím zámerom. Iba som Ti chcel objasniť, ako to bude a čo Ťa ešte čaká. Inak to, čo som napísal nemusí byť vôbec pravda a môžeš dopadnúť oveľa šťastnejšie . Fakt by som Ti doprial, lebo viem, ako sa teraz cítiš a čo cítiš ku nej a aké to je. Prajem Ti veľa šťastia a pevné nervy. Ak chcš napíš na SS/ICQ, aby sme tu neboli moc OT Ináč skús aj to, čo Ti napísal Enduro, aj to pomáha.

Enduro3333: to ams pravdu teraz je to o to horsie ze je na nic pocasie a k tomu este aj mam skolu co vylucuje sancu sa dakam dostat na 2+dni prec a veci co mi ju pripomina to neviem ci pojde kedze najvacis cast co nas spajala bola radost zo zapasu(hokej,futbal...slovan)

jin: to som trosku zle napisal...ona sa potom s tym chalanom rozisla..., ak ti to nebude vadit ozvem sa ti na icq...

myslim ze som uplne na dne...2 naj kamarati mi prave povedali ze som sa strasne zmenil, ze som kkt a este par peknych veci. Vravel mi to prave clovek, z ktoreho som bol dost sklamany a samozrejme si tahal svoj monolog a vzdy mal pravdu...je vo mne chyba, ale aj v nom, ktoru si nevie priznat...ja uz neviem co si mam mysliet, neviem kde je pravda, neviem co mam robit, som proste uplne mimo, prave teraz som cakal ze ma podrzia, kedze to bolo so mnou zle, vysrali sa na mna...ja vazne neviem, prepacte ze sa tu tak vylievam, ale neviem komu to povedat, kedze uz v podstate nemam komu...dufam ze to nedopadne aj tu, btw kto mi vie poradit, nech sa ozve, thx

ps: je mi asi takto

//uz je trochu lepsie, ked som si to znovu precital citil som sa ako EMO

Dvaja ľudia ti povedali pár "pekných" slov, čakal si, že ťa podržia keď to potrebuješ, ale oni učinili opak - nechali ťa tak, a ty ich nazývaš kamarátmi? Dokonca najlepší kamaráti? Tak ja mám predstavu o najlepšom kamarátovi trošku inú. A nie len predstavu. Od každého z môjho okolia viem, čo môžem očakávať, a chválabohu, okolo mňa sú ľudia, ktorý ma nikdy nenechajú napospas osudu, ale pomôžu mi.
Čo ti tým chcem povedať? Možno sa ti toto momentálne zdá ako koniec sveta, ale v dohľadnej dobe zistíš, že si vlastne onič neprišiel.
Priateľ je priateľom 24 hodín denne, sedem dní v týždni, nie len vtedy keď rozdávaš cigarety, nalievaš a kedy sa jemu zachce, či má náladu.

Čo by som teraz urobil ja? Pozval by som nejakú dobrú kamarátku, áno - dievča, šiel by som s ňou na kávu, či na malinovku, alebo len sa tak trošku prejsť a porozprával by som sa s ňou. Dievčatá v tomto dokážu krásne pomôcť. Samozrejme, myslím dievča inteligentné, nie z ulice pozbierané pipky.

Neber to nijak zle. V živote prídu omnoho ťažšie situácie, takže smútok si šetri na ne, toto nestojí za depresiu, aj keď viem, že nepríjemné to je.

erytrocyt napísal:...

mas pravdu, najprv sme boli velky kamarati, vtedy to bolo fajn a ja som sa na jedneho z nich dost upel.Casom si to vsimol a zacal to vyuzivat, vsetko som mu vybavil, pozical peniaze, proste vsetko a teraz ked som si to zacal vsimat, zrazu bol ku mne iny, telefonoval mi len ked nieco potreboval a ked som mu povedal nie, tak mi na to povedal, ze nie som kamarat, ze som sa nanho vysral.Je pravda, ze som mal problemy ked som prisiel na gympel, mal som depky a nevedel pochopit ze mam problem, ze to neviem velmi ovpyvnit a preto som bol casto smutny, vsak poznate depresie, a teraz sa to cim viac posravalo, ale ja som stale veril a bol som naivny a hlavne som bol strasne sebakrticky a vzdy som hladal chybu v sebe a takto to dopadlo...On si asi predstavuje kamosa, ktory pride do senku a zobere kolo, ja niesom velmi taky ze pridem do krcmy a vy*ebem kopec penazi(zase zoberem niekedy, hlavne kalceto, to velmi casto ale chlast velmi nie, to sa radsej zlozim na flasu) a ked sa ma spytal ci nieco nechcem skoro vzdy som nechcel, ALE zase ked ma pozvali a pil som s nimi, nasledne som pozval aj ja, nie som prizivnik a nerad mavam dlhy. Ja skor utracam na obleceni, alebo na mojich zaujmoch a ten druhy "kamos" sa len k nemu pridal a povedal ze som sa riadne zmenil a ze som kkt. Nechcem sa vyuzivat a byt babka v rukach inych a preto sa asi rozhodol mi povedat co si o mne mysli hned naraz. Je to smutne, ale je to realita...