Ako sa vyrovnat so smrtou blizkej osoby??

Ludia zomieraju. Bude aj horsie. Co stym narobis. Uz je to raz tak. Nic povzbudzujuce nenapisem lebo neviem a nekcem. Musis sa sam vyhrabat.

Smrť sa raz dotkne takýmto spôsobom každého z nás. Je to veľmi bolestivé, ale bohužiaľ neexistuje návod na to, ako sa s tým vysporiadať. Jediný osvedčený liek je čas. Ten je síce v takýchto prípadoch veľmi neúprosný a dni trvajú aj celé mesiace... Ale ver mi, postupne na to budeš mysliež stále menej a menej až sa s tým úplne vyrovnáš.

Ten človek však navždy zostáva v tvojom srdci, v tvojich spomienkach a občas prídu chvíle, kedy ti to príde celé znovu strašne ľúto.... Ale o tom to je. Je prirodzené, že ti chýba niekto, koho si mal veľmi rád. Poplačeš si, zaspomínaš a život ide ďalej... Nemôžeš sa donekonečna trápiť, lebo tým nikomu nepomôžeš.

Viem, že sa často bude stávať, že sa ti vracajú okamihy, kedy si toho človeka videl naposledy... Keby si bol vedel, že je to vtedy naozaj posledný krát, aspoň by si sa s ním poriadne rozlúčil.

Pred pár rokmi mi zomrela veľmi dobrá kamarátka a do dnešného dňa si z času na čas spomeniem na to, ako sme sa videli naposledy a povedali si "Vidíme sa budúci víkend..." Z toho mi vie byť naozaj dosť nepríjemne, ale zase na druhej strane sa na to pozriem tak, že teraz si už spokojne žijem svoj život ďalej a mám stále okolo seba ľudí, o ktorých sa môžem oprieť.

Raz mi niekto povedal, že každý človek je v našom živote tak dlho, kým nám má čo dať. Keď už vieme žiť aj bez neho a jeho pomoci a prítomnosti, tak potichúčky z nášho života odíde spokojný, že naplnil svoju misiu v našom živote. Je to možno trošku sektistické, ale keď mi bolo v súvislosti so stratou blízkeho človeka najhoršie, tak som sa na to snažila vždy pozrieť z tohto pohľadu a snažila som sa uvedomiť si chvíle, kedy mi ten človek svojou prítomnosťou či radou naozaj pomohol.

Ešte by som ti poradila, aby si sa na pár týždňov vyhol smutným pesničkám a predmetom, ktoré ti tú osobu pripomínajú. Len by si sa zbytočne trápil. Naozaj príde čas, keď si budeš pozerať vaše spoločné fotky a budeš na tú osobu v dobrom spomínať.

Tak držím palce a hlavne vydrž....

Začiatok Konca

zuzkazuzka napísal: Raz mi niekto povedal, že každý človek je v našom živote tak dlho, kým nám má čo dať. Keď už vieme žiť aj bez neho a jeho pomoci a prítomnosti, tak potichúčky z nášho života odíde spokojný, že naplnil svoju misiu v našom živote. Je to možno trošku sektistické, ale keď mi bolo v súvislosti so stratou blízkeho človeka najhoršie, tak som sa na to snažila vždy pozrieť z tohto pohľadu a snažila som sa uvedomiť si chvíle, kedy mi ten človek svojou prítomnosťou či radou naozaj pomohol.

Tak je to necelý rok od smrti mojej babky...a táto časť ma napriek tomu rozplakala...

//edit:možno som sentimentálny...ale ajtak si myslím,že mi mala ešte strašne veľa čo dať...

//edit:a zase slzy...je to strašné...ešte stále ma to neprešlo...po takom dlhom čase..

ZitePunkom - nie si prehnane sentimentálny. Prežil si stratu a tá vždy veľmi bolí. Ale nikto tu nebude večne a každý z nás má svoju životnú cestu zrejme predurčenú, tak sa s tým už nič robiť nedá. Spomínaj na ňu v dobrom a snaž sa ísť ďalej, lebo ak sa zastavíš a začneš smútiť, zamotáš sa do kruhu, ktorý ti spôsobí ďalšiu bolesť a nebudeš sa z neho vedieť vymaniť.
Viem, že to bolí, ale už to nezvrátiš a jednoducho musíš ísť ďalej...

jackb

zuzkazuzka, dakujem
snazim sa robit co mozem: zamestnavam mysel sprostami len aby som aj psychicky bol mimo realitu ked som aj fyziky...
nikdy by som nepovedal ze praca na ktoru tak nadavam mi raz pomoze...
najstrasnejsie je uvedomit si ze som jej mohol pomoct viac a pre rozne sprostosti a vyhovrorky som sa na to vykaaslal... z toho mi je najhorsie... a za niektore veci by som jej rad povedal "prepac" ale to sa uz neda

Lub0$

Dost ludi riesi taku smutnu vec tym, ze hned, mozno aj na druhy den po strate blizkej osoby idu do prace/skoly. Lebo keby zostal isam idoma, tak nerobia nic ine len o tom premyslaju a upadaju do depresie, ja viem ,ze sa to hovori lahko, ale je to tak. Dnes som sa ja dozvedel smutnu spravu. Mojej sestry spoluziak zo Slovenska dnes rano zomrel, ja som ho osobne, dobre nepoznal, ale co viem, chlapec, maximalne slusny, vzivote nikomu neublizil, a v 17/18 musel zomriet na rakovinu

Dost casto sa zacinam zamyslat nad tym , ci na svete existuje nejaka spravodlivost, ale asi nie....

Kód: Vybrať všetko

"Nebojim sa smrti, ale bojim sa toho, ze sa vratim spat reinkarnaciou"
Tupac

tomek00

ZitePunkom... je to tazke, prajem uprimnu sustrast, ja som tiez stratil blizku osobu, stareho otca, najhorsie na tom je ze som bol este maly a dost som sa s nim hadaval... nikdy som mu nepovedal ze ho mam rad, ak si to spravil tak ti uprimne zavidim a prajem ti nech sa z toho co najskôr dostanes... ako sa spieva v pesnicke od Zbirku: Co boli, to preboli...

Začiatok Konca

téma bola založená pred viac ako rokom...ďakujem..ide len o také chvílky...úseky...ktoré človeku prídu ľúto...život je ku*va...

olololwtfomg

No i keď môj názor asi pobúri pol fóra, mojej babke sa žiadna lepšia smrť nemohla dostať. Dostala infarkt v spánku. Bola po mŕtvici takže sa s ňou dalo len ťažko dorozumieť.

chrobakos

Mne prednedavnom umrela super spoluziacka.. Mali sme ju radi, bola to fajn baba, dobre sa ucila atd.. Tiez som prezival dost tazke chvile, este teraz mi obcas vyjde slza ak nato pomyslim(napr aj tet..)
dost mi pomohli ked som myslel na to, ze jej je teraz lepsie. Mala totiz leukemiua dost dlho sa stym trapila. Neskor som sa nato snazil nemysliet vobec lebo mi z toho vzdy klesne nalada hlboko nizko.. Treba si najst cinnost aby sme mali co robit alebo nejak inac sa odreagovat. cas vylieci vsetko ale spominat budeme navzdy. Z blizkej rodiny mi este chvalabohu nikto nezomrel(klopem na drevo) ale aj toto bola premna dost rana.
ludia .. zdravie je vsetko

Lub0$

Mne minule zomrel jeden velmi dobry sused zo SVK mali sme byt hned vedla nich, fakt bol dobry, pomerne mlady zomrel, len nieco cez 60 este chodil do roboty. Zistili mu leukemiu a behom pol roka zomrel.
Zacal som minule citat jednu knizku vola sa to " Zpravy z druheho sveta"
A pri citani tej knizky ma clovek hned lepsi pocit na dusi. Ked si clovek uvedomi, ze po smrti sa zivot este len zacina a bolo niekolko pripadov kedy bol clovek v kome aj niekolko tyzdnov a jeho rodina sa kazdy den okolo neho modlila nech pride spat. a Hned po prebudeni z komy im povedal, ze ked sa mu to stane druhykrat tak nech ho uz nevolaju spat, lebo uz sa nechce vratit, lebo ze "tam" je ovela lespie.
A nemylte si to s nabozenstvom

Betarik

mne nedavno odisiel ocko ... ked kukal televizor prislo to znicoho nic spal som a mama zrevala ze ocovy sa neico stalo skusal som vsetko uz som mu nedokazal pomoct mal len 48 r mrzi ma to ze sa somnou neprisiel rozlucit .. a nestihol som mu dokazat ani povedat to co som mu vzdy chcel ale pevne verim ze ho este raz niekde stretnem a pocka tam na mna

Začiatok Konca

BRácho, viem čo prežívaš.. moja úprimná sústrasť nepomôže, ale aj tak by som chcel, aby si vedel, že ma to mrzí..

Umrela mi len babka, ale býval som s ňou skutočne každý deň.. A poviem ti len jedno.. mala rakovinu a bývala o poschodie nižšie.. už ku koncu jej života som za ňou nechodil a mal hlúpe výhovorky, aby som k nej nemusel chodiť.. Tak ona chodila za nami..

celé jedno poschodie.. len tak sa držala zábradlia, asi vedela, že príde koniec.. a tak si chcela vychutnať posledné chvíle s nami, ale ja som to nechápal.. Nevedel som to, až jedného dňa proste odišla a ja som jej nestihol povedať, ako som ju mal rád.. a ako mi chýba, že som všetko spravil chybu a že ma to všetko mrzí.. Vidíš, ale ako napísala Zuzka, asi to tak malo byť.. mňa serie len to, že som jej nestihol povedať to, čo ty oteckovi.. že som ju mal rád a že mi bude chýbať.. a ani si nevie predstaviť ako.. Aj teraz.. poriadne ani nevidím, čo píšem.. a slzy tečú, ako tečie život a niekedy mi príde kur*a nespravodlivý.. Ak ti niečo pomôže, tak hraj hry.. a strieľaj.. mne to pomáhalo.. pomáhala mi priateľka, pomáhali mi kamaráti.. skús to nejako prežiť.. držím ti palce a myslím na teba.. zvládneš to.

Gabcsu

Vyrovnať sa so stratou blízkej osoby je veľmi ťažké. mne zomrela babka pred 2 mesiacmi a veľmi mi chýba. Bola to prva osoba ( ktorá pre mňa znamenala veľmi veľa) a zomrela je mi za ňou strašne smutno

Janta

Poviem len jedno ze treba kazdy den davat najavo ludom okolo sebe ze ich mas rad a vediet sa premoct lebo pride den kedy to uz nebude mozne.
Mam tiez babku, ked som bola decko tak tiez vyhovorky a sprostosti preco ju neist pozriet ale casom som sa pozrela na to z inej perspaktivy a snazim sa doteraz byt trpezlivejsia, milsia, vludnejsia a hlavne pomahat vo vsetkom. Momentalne je babka uz u nas, bohuzial nevladna na posteli, takze zdvihame ju, odnasame spod nej, ale stale mam pred ocami ze den kedy nanu uz neprehovorim moze byt aj zajtra. Takze akokolvek je to tazke tak ten clovek si zasluzi tvoju pozornost a cit.

dexter7007

cas vsetko zahoji......inak som sa nevyrovnal.....potom to skocni tak ze si spomenem na nu raz za cas pozrem foto a pomyslim si ze este si tu mohla byt......ale ako casom to "prejde"...........uprimnu sustrast