www.tahaky-referaty.sk napísal:Zásluhou objavu Isaaca Newtona si dnes vieme vysvetliť asi najúžasnejší
prírodný jav, ktorý je príkladom spojitého spektra - farebný oblúk na oblohe pri
daždi alebo vo vodnej triešti vodopádu, či pri polievaní záhrady.
Áno, je to farebná DÚHA.

Hádam odjakživa sa ľudia snažili vysvetliť vznik a princíp dúhy.
Predvedecké vysvetlenia boli veľmi rôznorodé a dúha bola pre niektoré národy
znamením nádeje a zmierenia, pre iné symbolom démonických síl. Napríklad podľa
Biblie je dúha symbolom božskej dohody so Zemou o tom, že už nedôjde k
zhubnej potope. Celkom opačne hodnotia dúhu niektoré kmene z Mjanmarska,
podľa ktorých dúha predstavuje nebezpečné démonické sily, ktoré sú schopné
pohltiť ľudskú dušu. Aj pre príslušníkov afrického kmeň Zuluov nie je dúha
vítaným javom. Pre niektorých Laponcov zas stelesňuje dúhový oblúk boha hromu,
ktorý miesto šípov strieľa blesky.

O jedno z prvých takmer vedeckých vysvetlení sa pokúsil v staroveku
grécky učenec Aristoteles (384 – 322 p.n.l.), keď vysvetľoval dúhu ako odraz
slnečných lúčov na dažďovom mraku. Prvé vedecké vysvetlenie dúhy na
princípoch geometrickej optiky predložil práve objaviteľ zákonu lomu svetla
francúzsky učenec René Descartes (1596 – 1650).

Dúha vzniká pri končiacej sa dažďovej prehánke. Dážď síce ešte padá,
ale zároveň slnečné lúče osvetľujú dažďové kvapky. V týchto kvapkách sa svetlo
láme, rozkladá a odráža, a tak práve na opačnej strane ako svieti Slnko, môžeme
pozorovať dúhu. Čím sú kvapky väčšie, tým je dúha jasnejšia.
Farebný žiariaci oblúk, ktorý pozorujeme pri daždi na oblohe alebo vo
vodnej triešti vodopádu, predstavuje primárnu dúhu. Jej najnápadnejším rysom
je farebnosť.

Svetlo každej dúhovej farby má odlišný index lomu a teda lúče
vychádzajúce z dažďových kvapiek sa budú koncentrovať pre jednotlivé farby
v mierne odlišných uhloch, čím sa vysvetľujú farebné pásy v dúhe. Červené svetlo
sa láme najmenej, fialové najviac, preto sú krajnými farbami dúhy.
Jas a zreteľnosť farebných pásov sa môže značne meniť, ale poradie
farieb zostáva stále rovnaké: najvnútornejšia je fialová a tá prechádza postupne
do rôznych odtieňov modrej, zelenej, žltej a oranžovej, až na vonkajšom okraji
je červená.

Lúče svetla sa môže vo vnútri kvapky odraziť viackrát a niektoré z nich
budú aj pozorovateľné ako sekundárna (vedľajšia) dúha. Sekundárnu dúhu
môžeme pozorovať na oblohe vyššie než sa nachádza primárna dúha. Sekundárna
dúha má poradie farieb opačné oproti primárnej, pretože vzniká na základe ešte
jedného odrazu, kde sa poradie farieb obracia. Sekundárna dúha je vďaka
tomuto naviac odrazu oproti primárnej dúhe slabšia, pretože pri každom odraze
sa „sila“ svetla zoslabuje.

Bežne pozorujeme dúhu ako oblúk. Jednou z najčastejších odpovedí na
otázku prečo má dúha kruhový tvar, býva odpoveď: Lebo Zem je guľatá. Možno
by niekto odpovedal, lebo Slnko je guľaté. Tieto odpovede nie sú správne. Veď
keď pozorujeme dúhu v malom vodopáde, sotva jej tvar môže ovplyvniť tvar
Zeme. Správnou odpoveďou je, že dúha má tvar kruhového oblúka preto, lebo
kvapka vody ma tvar gule. Lúče svetla dopadajú na kvapku nielen v jednej rovine,
ale vo všetkých rovinách, preto vidíme dúhu ako oblúk symetrický okolo osi, kam
smeruje pozorovateľov tieň vrhaný Slnkom. Preto z vysokých kopcov či z lietadla
je pozorovateľná dúha ako uzavretý kruh.

Dúha nie je pozorovateľná, ak Slnko je vyššie nad obzorom ako je 42°. Ak je
Slnko nízko nad obzorom, dúha vytvára vysoký oblúk, ak je Slnko vyššie nad
obzorom, ale do 42°, dúha vytvára nižší oblúk.