No mi podaj jeden normalny argument, ze preco by som mal ja niekomu pomahat? v zivote mi to nevrati, v zivote to nevrati mojim detom a myslim ze spolocnost im pomaha dostatocne, kedy ja dostanem socialny byt, no dokonca ze by mi nejaky farar platit stipko, snivaj s nami! Za vsetko si mozu sami, maju to v krvi...ZitePunkom napísal:Prečo?.. prečo by sme ich mali nechať ako teraz?... veď predsa keby sa im pomohlo, aj keby to trvalo dlho..a tak. A konečne by sa dostali na túto "našu" úroveň.. nebolo by to jednoduchšie, ako teraz, keď je to tam ako v 15. storočí?...
Romovia na Slovensku
presne tak. za "davnych cias" by takato separacia bola mozna ale teraz je svet plny humanistov a podobnych existencii, ktori nasich spoluobcanov podporuju v ich existencii na urovni 15. stor.Vesper napísal:Cigánske deti žijúce v cigánskej komunite sú prakticky predurčené aby skončili rovnako ako ich rodičia, ktorí sú už v podstate beznádejné existencie. Ako jediné riešenie by som videl separovať deti od rodičov hneď po narodení, respektíve pár mesiacov po tom. O tomto už viackrát hovoril Lipšic, ale bolo to hneď zmietnuté zo stola ''humánne a rovnoprávne'' zmýšľajúcimi ľuďmi
-
Lamor
Light Star
- Príspevky: 249
- Registrovaný: 14 jún 2005, 17:09
- Bydlisko: BB
- Kontaktovať používateľa:
Separovat po narodeni? Kto by ich adoptoval? Myslis ze sa vseci trhaju aby mali doma maleho roma? Akurat by koncili v dojcenskych ustavoch/detskych domovoch (Ako mozno tretina vsetkych dnes novonarodenych romov) a vyrastli by znich podobne individua akymi su ich rodicia.Vesper napísal:Cigánske deti žijúce v cigánskej komunite sú prakticky predurčené aby skončili rovnako ako ich rodičia, ktorí sú už v podstate beznádejné existencie. Ako jediné riešenie by som videl separovať deti od rodičov hneď po narodení, respektíve pár mesiacov po tom. O tomto už viackrát hovoril Lipšic, ale bolo to hneď zmietnuté zo stola ''humánne a rovnoprávne'' zmýšľajúcimi ľuďmi
-
Vesper
Professional
- Príspevky: 1554
- Registrovaný: 17 apr 2006, 0:29
- Bydlisko: Prágl
- Kontaktovať používateľa:
Nie hneď po narodení a tiež nie do rodín, lebo asi by si nikto nechcel osvojiť cigánske decko (vrátane mňa samozrejme). Ale proste v predškolskom veku ich normálne umiestniť do nejakých domovov (kvázi internátov) kde by ich vychovávali slušní ľudia.Lamor napísal:Separovat po narodeni? Kto by ich adoptoval? Myslis ze sa vseci trhaju aby mali doma maleho roma? Akurat by koncili v dojcenskych ustavoch/detskych domovoch (Ako mozno tretina vsetkych dnes novonarodenych romov) a vyrastli by znich podobne individua akymi su ich rodicia.
Nieco ako ZOO ? Ako ked sa zoberie zviera z divokej prirody a nasledne "skroti" ?
Je zaujimave ako ludia vyzdvihujuci rovnost by chceli riesit situaciu takymto "zvieracim" pristupom, pre istu etnicku skupinu.. (nemam na mysli nikoho z diskusie, momentalne) Muselo by ist o masovu akciu aby mala, aspon teoreticky, nejaky efekt)
Ale povedzme ze ide vyhradne o kulturny problem a problem vychovy..
Vesper, aky je rozdiel medzi priamou adopciou a tymi internatnymi domovmi? Ja to vidim tak, ze pri prvej moznosti si ich adoptuje skupina ludi ktora ma o to zaujem, pri druhej si ich "adoptuje" cela spolocnost a to bez toho aby o tom mohla nejak rozhodnut.. Sam by si si cigana samozrejme neosvojil, ale hodit to na ostatnych ludi (vsetkych) je lahke..
Dnesny zdegenerovany system nevie zabezpecit ani dostojny zivot pre velke mnozstvo normalnych ludi, najme tych starsich a dochodcov, uvazovat o multimilionovych projektoch (s neistym vysledkom) na 'zachranu' ciganov je chore..
Jediny 'projekt' so 100% zarucenou 'navratnostou' (aj keby to stalo rovno miliardu) by bolo ich vsetkych repatriovat do Indie alebo kdekolvek mimo Europy..
Takze ak sa maju vytvarat nejake internaty na 'vychovu ciganov', nech si ich sponzoruju, ti ktori si ich vymysleli..
Je zaujimave ako ludia vyzdvihujuci rovnost by chceli riesit situaciu takymto "zvieracim" pristupom, pre istu etnicku skupinu.. (nemam na mysli nikoho z diskusie, momentalne) Muselo by ist o masovu akciu aby mala, aspon teoreticky, nejaky efekt)
Ale povedzme ze ide vyhradne o kulturny problem a problem vychovy..
Vesper, aky je rozdiel medzi priamou adopciou a tymi internatnymi domovmi? Ja to vidim tak, ze pri prvej moznosti si ich adoptuje skupina ludi ktora ma o to zaujem, pri druhej si ich "adoptuje" cela spolocnost a to bez toho aby o tom mohla nejak rozhodnut.. Sam by si si cigana samozrejme neosvojil, ale hodit to na ostatnych ludi (vsetkych) je lahke..
Dnesny zdegenerovany system nevie zabezpecit ani dostojny zivot pre velke mnozstvo normalnych ludi, najme tych starsich a dochodcov, uvazovat o multimilionovych projektoch (s neistym vysledkom) na 'zachranu' ciganov je chore..
Jediny 'projekt' so 100% zarucenou 'navratnostou' (aj keby to stalo rovno miliardu) by bolo ich vsetkych repatriovat do Indie alebo kdekolvek mimo Europy..
Takze ak sa maju vytvarat nejake internaty na 'vychovu ciganov', nech si ich sponzoruju, ti ktori si ich vymysleli..
-
Vesper
Professional
- Príspevky: 1554
- Registrovaný: 17 apr 2006, 0:29
- Bydlisko: Prágl
- Kontaktovať používateľa:
AA ja sám by som bol najradšej keby sme ich tu nemali, ale niečo ako deportácia je v tejto dobe absolútne nemožné. Lenže je úlohou štátu vyriešiť cigánsku otázku nejakým spôsobom, ktorý by korešpondoval so všeobecne platnými medzinárodnými dohovormi, ľudskými právami atď. No a kedže sú občanmi SR tak vyhostenie nepripadá vôbec do úvahy a nejaký holokaust 21. storočia by asi tiež nebol najrozumnejším riešením. Aspoň čiastočné začlenenie do spoločnosti vidím skôr pozitívne, pretože sú napríklad celkom dobrou a hlavne lacnou pracovnou silou, lebo robia práce, na ktoré by sa normálny človek vysral. Som samozrejme aj za uchovanie rozdielov medzi nimi a zvyškom obyvateľstva, dôvody sú podobné ako v Afrike... Akurát myslím, že by bolo prospešné keby mali aspoň nejaké základné vzdelanie, boli gramotní, atď. To, že ho nemajú samozrejme netreba zhadzovať na nikoho iného len na nich. Taktiež by bolo treba spraviť nejakú poriadnu reformu čo sa týka ich sociálnych dávok...
-
JaJeNiektoIny
Light Professional
- Príspevky: 718
- Registrovaný: 18 mar 2007, 22:12
- Bydlisko: RS + KE
-
axxis
Addict
- Príspevky: 3690
- Registrovaný: 29 máj 2007, 21:53
- Bydlisko: Spálené mlyny
- Kontaktovať používateľa:
Vies ibaze u vacsiny cigaov ide o to, ze aj ked im ponuknes pomoc nemaju ochotu opatovat to co si im ponukol. Pisal si o vzdelani-vsak im nikto nezakazuje chodit do skoly. Tak isto im nikto nezakazuje robit ani nic ine. Ak chces niekomu pomahat musi ten druhy tiez nieco dat.Vesper napísal:AA ja sám by som bol najradšej keby sme ich tu nemali, ale niečo ako deportácia je v tejto dobe absolútne nemožné. Lenže je úlohou štátu vyriešiť cigánsku otázku nejakým spôsobom, ktorý by korešpondoval so všeobecne platnými medzinárodnými dohovormi, ľudskými právami atď. No a kedže sú občanmi SR tak vyhostenie nepripadá vôbec do úvahy a nejaký holokaust 21. storočia by asi tiež nebol najrozumnejším riešením. Aspoň čiastočné začlenenie do spoločnosti vidím skôr pozitívne, pretože sú napríklad celkom dobrou a hlavne lacnou pracovnou silou, lebo robia práce, na ktoré by sa normálny človek vysral. Som samozrejme aj za uchovanie rozdielov medzi nimi a zvyškom obyvateľstva, dôvody sú podobné ako v Afrike... Akurát myslím, že by bolo prospešné keby mali aspoň nejaké základné vzdelanie, boli gramotní, atď. To, že ho nemajú samozrejme netreba zhadzovať na nikoho iného len na nich. Taktiež by bolo treba spraviť nejakú poriadnu reformu čo sa týka ich sociálnych dávok...
-
Mek
Addict
- Príspevky: 4661
- Registrovaný: 23 mar 2005, 23:00
- Bydlisko: ZA <-> TN
- Kontaktovať používateľa:
V Pezinku vyhorela ubytovna pre Romov
zaujimavy clanok... a nejako casto su poziare v ich "pribytkoch"... asi si ich podpaluju sami. A v diskusii k tomu clanku je jeden zaujimavy prispevok, vraj hadzali po hasicoch kamene, aby nehasili
zaujimavy clanok... a nejako casto su poziare v ich "pribytkoch"... asi si ich podpaluju sami. A v diskusii k tomu clanku je jeden zaujimavy prispevok, vraj hadzali po hasicoch kamene, aby nehasili
Kto nechce citat nemusiJaJeNiektoIny napísal:K tejto téme a ku smerovaniu ktoré naberá, len toľkoto:
Ja by som len chcel podotkunt ze by to nebol holokaust ale genocida, pretoze holokaust je len jeden
Este stastie ze ich nemame tolko v Bratislave
ja som to nemyslel tak ako to dokreslil Vesper.
Vyriesit 2 problemy jednou ranou: vela apbsolventov pedagogickych smerov je nezamestanych,alebo nerobia v odbore ktory vystudovali. A ak ja pracuju platy im nestacia a robia po full-time praci to co nestudovali.
Takze mame pedagogov a sepraciou budu ziaci...
Detiska v internatoch, bez moznosti uliat sa z vyucovania. To znie ako vysoka sanca, ze z nich vychovaju ludi, ktori budu dost kvalifikovani na to aby boli zamestani.
A kto to cvakne? Stat. Rodicia kakovnikov nedostanu pridavky,ale za tie prachy ich detiska budu vychovane a budu moct sponzorovat zivot rodicom az do ich smrti...
Vyriesit 2 problemy jednou ranou: vela apbsolventov pedagogickych smerov je nezamestanych,alebo nerobia v odbore ktory vystudovali. A ak ja pracuju platy im nestacia a robia po full-time praci to co nestudovali.
Takze mame pedagogov a sepraciou budu ziaci...
Detiska v internatoch, bez moznosti uliat sa z vyucovania. To znie ako vysoka sanca, ze z nich vychovaju ludi, ktori budu dost kvalifikovani na to aby boli zamestani.
A kto to cvakne? Stat. Rodicia kakovnikov nedostanu pridavky,ale za tie prachy ich detiska budu vychovane a budu moct sponzorovat zivot rodicom az do ich smrti...
Presne, a tu je aj problem.
Okrem toho, ze uz samotne umiestnovanie do tychto domovov by muselo byt z ich vlastnej iniciativy (pretoze ak ratate s tym, ze by to prebiehalo bez suhlasu rodicov, tak to dnes samozrejme nepripada do uvahy) a ak by s odobratim deti (nejake 'citove vezby' tu asi nebudu hrat dominantnu ulohu) prisli o socialne vyhody, mozte raz hadat ako by to cele dopadlo.
Okrem toho, ze uz samotne umiestnovanie do tychto domovov by muselo byt z ich vlastnej iniciativy (pretoze ak ratate s tym, ze by to prebiehalo bez suhlasu rodicov, tak to dnes samozrejme nepripada do uvahy) a ak by s odobratim deti (nejake 'citove vezby' tu asi nebudu hrat dominantnu ulohu) prisli o socialne vyhody, mozte raz hadat ako by to cele dopadlo.
Manželia Slamkovci z bratislavskej Petržalky po dieťati túžili dlho. Keď sa už zdalo že zostanú bezdetní, narodil sa im syn. Dali mu meno Branislav, upevnili sa len naň, snažili sa tak vytúžené dieťa riadne vychovávať. V obyčajnej bezproblémovej rodine z neho vyrastal slušný a poctivý človek, bez toho aby niekto tušil, že práve tieto dobré vlastnosti raz spôsobia strašnú tragédiu. Z Braňa sa stal silne veriaci bezproblémový chlapec, ktorého si jeho okolie rýchle obľúbilo. Čím bol starší tým viac vychádzal najavo jeho veľký umelecký talent. Vybral si štúdium grafiky na výtvarnej škole v Bratislave, pekne a dobre totiž kreslil, ale veľmi rád písal aj básničky. I pre tú svoju jedinú, pre svoju prvú lásku, ktorú mal rád s plnou silou svojich sedemnástich rokov.
10. marec 2001 bol prvým v novom tisícročí, ktorý si plne zaslúžil označenie jarný. Ale pre Braňa bol tak trochu výnimočný i z iného dôvodu. V ten deň totiž slávil sviatok. Dostal k nemu od rodičov trochu peňazí. O ich využití nemusel nejako obzvlášť premýšľať. Nechcel ich len tak minúť na zábavu, vybral si pre seba iný darček. Rozhodol sa, že si za ne kúpi košeľu. Došiel na autobusovú zástavku a čakal na autobus, ktorý ho mal doviesť do centra mesta, kde si chcel svoju novú košeľu starostlivo vybrať. Na „šichtu“ do autobusu ale vyrazila i trojica vreckových zlodejíčkov. Cigánska rodina Bangovcov, osemnásť ročné dvojčatá a ich matka, invalidná dôchodkyňa, ktorá však pri svojej ručnej práci preukazovala obdivuhodnú zručnosť. Všetci boli vybavení loveckými nožmi. V autobuse táto trojica nehodlala zaháľať a hneď sa dala do práce. Obyčajne išlo všetko hladko, dnes sa však vyskytol problém. Bol ním Braňo, ktorý nezaprel celoživotnú výchovu k obyčajnej ľudskej slušnosti a poctivosti, a teraz na celý autobus bez strachu vykríkol: „pozor, tí dvaja tu kradnú!“ Všetko ďalšie už bolo dielom okamihu. Strhla sa šarvátka a Braňo bol slovne a potom fyzicky napadnutý jedným z cigánov. Statočne sa bránil. Dokonca začal mať nad útočníkom prevahu. Na to sa však k nemu zozadu dlhým skokom dostal druhý z cigánskych bratov - Mário Bango, vytiahol lovecký nôž z puzdra a zasadil ním Braňovi prudkú ranu do hlavy. Ľudia navôkol sa všetci rozpŕchli a snažili sa všetci dostať do zadnej časti autobusu, zatiaľ čo Mário využíval Braňovú nemožnosť účinne sa vražednému útoku od chrbta brániť. Pevne držal nôž v ruke a nepríčetne ním bezbranného Braňa bodal zo všetkých síl do chrbta. Znovu. A znovu. A znovu. Zasadil mu do chrbta celkovo štyri rany, kým si vodič autobusu všimol, čo sa deje, zastavil a otvoril dvere. Braňo ešte stihol vybehnúť von, ďalej už to nešlo. Padol bezmocne do mladej zelenej trávy, zaryl prsty do zeme. Nechcelo sa mu umierať, mal len sedemnásť rokov a na umieranie bol príliš krásny deň, nad jeho hlavou jarné slnko jasným svitom ožarovalo blankytne modrú oblohu a vysoko nad ním jasavým spevom slávili vtáky hlásiacu sa jar.
Nie, nechcelo sa mu umrieť, tak veľmi, veľmi chcel žiť! Surový, bezohľadný vrah a jeho brat mu však tú šancu nedali. Vyrútili sa za ním von, a zatiaľ čo ich matka použila starý drzý vreckárksky trik a dookola kričala, že sa ju chlapec pokúsil okradnúť, jej synovia sa vrhli na umierajúceho Braňa a snažili sa ho zákerne a zbabelo kopancami dobiť. Jeden s cestujúcich sa snažil privolať mobilným telefónom políciu, ostatní ale kričali na šoféra, aby bez všetkých ohľadov pokračoval v jazde. Autobus plný cestujúcich a s kalužami Braňovej krvi na podlahe teda odišiel a zanechal na zastávke bezmocnú obeť i so svojimi vrahmi. Keď Bangovci zistili, že ich obeť už má dosť, Mário odhodil zakrvavený nôž do odpadkového koša a privolal políciu, ktorej sa s neuveriteľným cynizmom pokúšal od počiatku nahovoriť, že v sebaobrane zneškodnil zlodeja, ktorý sa ho pokúsil okradnúť. Policajti ale nemiestov slov vďaky a obdivu prejavili chladný rozum a celú podarenú rodinku okamžite zaistili. Na Mária bola uvalená väzba. Braňovi ale už nepomohol ani prevoz do nemocnice, ani štvorhodinová operácia.
Ešte raz sa prebral z bezvedomia, potom ale už upadol do kómy a o tri týždne jeho srdce dotĺklo definitívne. Jeho zranenia, silné krvácanie do mozgu a prebodnuté oba pľúcne laloky boli príliš vážne, príliš beznádejné na to, aby si s nimi mladé telo dokázalo poradiť. Svoje zohrala aj zanedbaná lekárska starostlivosť.
10. marec 2001 bol prvým v novom tisícročí, ktorý si plne zaslúžil označenie jarný. Ale pre Braňa bol tak trochu výnimočný i z iného dôvodu. V ten deň totiž slávil sviatok. Dostal k nemu od rodičov trochu peňazí. O ich využití nemusel nejako obzvlášť premýšľať. Nechcel ich len tak minúť na zábavu, vybral si pre seba iný darček. Rozhodol sa, že si za ne kúpi košeľu. Došiel na autobusovú zástavku a čakal na autobus, ktorý ho mal doviesť do centra mesta, kde si chcel svoju novú košeľu starostlivo vybrať. Na „šichtu“ do autobusu ale vyrazila i trojica vreckových zlodejíčkov. Cigánska rodina Bangovcov, osemnásť ročné dvojčatá a ich matka, invalidná dôchodkyňa, ktorá však pri svojej ručnej práci preukazovala obdivuhodnú zručnosť. Všetci boli vybavení loveckými nožmi. V autobuse táto trojica nehodlala zaháľať a hneď sa dala do práce. Obyčajne išlo všetko hladko, dnes sa však vyskytol problém. Bol ním Braňo, ktorý nezaprel celoživotnú výchovu k obyčajnej ľudskej slušnosti a poctivosti, a teraz na celý autobus bez strachu vykríkol: „pozor, tí dvaja tu kradnú!“ Všetko ďalšie už bolo dielom okamihu. Strhla sa šarvátka a Braňo bol slovne a potom fyzicky napadnutý jedným z cigánov. Statočne sa bránil. Dokonca začal mať nad útočníkom prevahu. Na to sa však k nemu zozadu dlhým skokom dostal druhý z cigánskych bratov - Mário Bango, vytiahol lovecký nôž z puzdra a zasadil ním Braňovi prudkú ranu do hlavy. Ľudia navôkol sa všetci rozpŕchli a snažili sa všetci dostať do zadnej časti autobusu, zatiaľ čo Mário využíval Braňovú nemožnosť účinne sa vražednému útoku od chrbta brániť. Pevne držal nôž v ruke a nepríčetne ním bezbranného Braňa bodal zo všetkých síl do chrbta. Znovu. A znovu. A znovu. Zasadil mu do chrbta celkovo štyri rany, kým si vodič autobusu všimol, čo sa deje, zastavil a otvoril dvere. Braňo ešte stihol vybehnúť von, ďalej už to nešlo. Padol bezmocne do mladej zelenej trávy, zaryl prsty do zeme. Nechcelo sa mu umierať, mal len sedemnásť rokov a na umieranie bol príliš krásny deň, nad jeho hlavou jarné slnko jasným svitom ožarovalo blankytne modrú oblohu a vysoko nad ním jasavým spevom slávili vtáky hlásiacu sa jar.
Nie, nechcelo sa mu umrieť, tak veľmi, veľmi chcel žiť! Surový, bezohľadný vrah a jeho brat mu však tú šancu nedali. Vyrútili sa za ním von, a zatiaľ čo ich matka použila starý drzý vreckárksky trik a dookola kričala, že sa ju chlapec pokúsil okradnúť, jej synovia sa vrhli na umierajúceho Braňa a snažili sa ho zákerne a zbabelo kopancami dobiť. Jeden s cestujúcich sa snažil privolať mobilným telefónom políciu, ostatní ale kričali na šoféra, aby bez všetkých ohľadov pokračoval v jazde. Autobus plný cestujúcich a s kalužami Braňovej krvi na podlahe teda odišiel a zanechal na zastávke bezmocnú obeť i so svojimi vrahmi. Keď Bangovci zistili, že ich obeť už má dosť, Mário odhodil zakrvavený nôž do odpadkového koša a privolal políciu, ktorej sa s neuveriteľným cynizmom pokúšal od počiatku nahovoriť, že v sebaobrane zneškodnil zlodeja, ktorý sa ho pokúsil okradnúť. Policajti ale nemiestov slov vďaky a obdivu prejavili chladný rozum a celú podarenú rodinku okamžite zaistili. Na Mária bola uvalená väzba. Braňovi ale už nepomohol ani prevoz do nemocnice, ani štvorhodinová operácia.
Ešte raz sa prebral z bezvedomia, potom ale už upadol do kómy a o tri týždne jeho srdce dotĺklo definitívne. Jeho zranenia, silné krvácanie do mozgu a prebodnuté oba pľúcne laloky boli príliš vážne, príliš beznádejné na to, aby si s nimi mladé telo dokázalo poradiť. Svoje zohrala aj zanedbaná lekárska starostlivosť.
To je uplne jedno, prave tento pribeh ukazuje co sa tu mozno zacne diat castejsie ak sa s ciganskym problemom nezacne niekto skutocne zaoberat.axXis napísal:Sam si pisal?
Aspon ze doplatili na svoju cigansku hlupost. Ale samozrejme, ze keby niekto takto napadol cigana, tak by to bol rasisticky utok a hned by mala cela EU o com hovorit
To ako real story? Lebo take idilky ako boli pisane na zaciatku to tiez nemusis, ale ak to je pravda tak chapem... a budem sa opakovat ze s nimi sa neda dospiet k ziadnemu harmonickemu spoluzitiu...
Mne sa tiez asi pred polrokom stalo nieco poobne siel som do mesta za kamaratmi ale cetou za nimi som sa este pristavil pri automate na listky. Vybral som si penazenku z vrecka z nej drobne, nedaval som ju spat do bezpecneho vrecka ale len do bocneho vrecka na saku, ked som si ju tam daval pozrel som sa do prava a tam cigan co na mna cudne pozeral. Nejak som tomu nevenoval pozornost a pokracoval v hadzovani minci. Zrazu som zacitil nieco vo vrecku, otocil som sa a tam stara vreckarka. Zacal som pochopitelne na nu pic*vat, uz som aj chytal nervy ze jej udriem no vtedy tam dobehol ten krivo pozeracuji cigan, tak som sa dalej s nimi nebavil dosiel ku najblizsej partii povedal som im ze co a ako, aby si davali pozor. Kedze vreckarov som sa zbavil a nechcelo sa mi volat policiu tak som sa rozhodol ist za kamaratmi. Do minuty som zbadal policajne auto, ktore bolo rutinnej kontrole a tak ze ich zastavim a poviem ze co sa mi stalo pred 2 minutami, z krajnice som im zacal davat znamenie aby zastali, no oni mi kyvu ze ci mi drbe a pokracuju v jazde. Tak no povedzte je to normalne...
Mne sa tiez asi pred polrokom stalo nieco poobne siel som do mesta za kamaratmi ale cetou za nimi som sa este pristavil pri automate na listky. Vybral som si penazenku z vrecka z nej drobne, nedaval som ju spat do bezpecneho vrecka ale len do bocneho vrecka na saku, ked som si ju tam daval pozrel som sa do prava a tam cigan co na mna cudne pozeral. Nejak som tomu nevenoval pozornost a pokracoval v hadzovani minci. Zrazu som zacitil nieco vo vrecku, otocil som sa a tam stara vreckarka. Zacal som pochopitelne na nu pic*vat, uz som aj chytal nervy ze jej udriem no vtedy tam dobehol ten krivo pozeracuji cigan, tak som sa dalej s nimi nebavil dosiel ku najblizsej partii povedal som im ze co a ako, aby si davali pozor. Kedze vreckarov som sa zbavil a nechcelo sa mi volat policiu tak som sa rozhodol ist za kamaratmi. Do minuty som zbadal policajne auto, ktore bolo rutinnej kontrole a tak ze ich zastavim a poviem ze co sa mi stalo pred 2 minutami, z krajnice som im zacal davat znamenie aby zastali, no oni mi kyvu ze ci mi drbe a pokracuju v jazde. Tak no povedzte je to normalne...
-
erytrocyt
VIP
- Príspevky: 3651
- Registrovaný: 10 aug 2006, 11:22
- Bydlisko: Tam dze še muchy obracaju
- Kontaktovať používateľa:
toto JE skutočný príbeh, bolo to x-krát v médiách, idem nájsť link
edit// http://spravy.pravda.sk/mario-b-dostal- ... ronika_p01
http://robertdurovic.blog.sme.sk/c/1238 ... siliu.html
http://www.sme.sk/c/34029/vysetrovatel- ... lamku.html
edit// http://spravy.pravda.sk/mario-b-dostal- ... ronika_p01
http://robertdurovic.blog.sme.sk/c/1238 ... siliu.html
http://www.sme.sk/c/34029/vysetrovatel- ... lamku.html