Chcel by som poradit.. Vsade tu citam ze ked je problem tak treba sadnut a vydebatovat. Doteraz to tak fungovalo aj so mnou a mojou priatelkou, lenze v poslednej dobe sa akosi casto vyskytuju (menise) problemy a mne to vadi. Ja sa hadat nechcem, lenze vzdy ked sa chcem porozpravattak to skonci hadkou.. Proste uz zabudla ze si moze uznat ze aj u nej moze byt chyba a dostanem odpoved Typu "Ty robis toto" , alebo sa urazi (hocikedy za taku drobnost ze az nechapem) atd.. Co mi viete poradit?
V kazdom vztahu existuju 2 pravdy. Jedna je tvoja a druha je tvojej priatelky. NIKDY nebude tvoja pravda platit aj pre nu. NIKDY sa nesnaz dokazat svojej partnerke ze urobila chybu a ak ju aj urobi VZDY jej musis povedat ze je to chyba vas oboch (ono to zvycajne je chyba oboch).
Ziadne hadky a dokazovanie si svojej pravdy... to ZARUCENE vedie len k rozchodu. Ale ak zacnes citit ze toho mas dost tak len husti do nej co to da...
Nee zas nie som naivka a vzdy viem ze aj ja mam vinu, ale zas nie LEN ja. A vzdy aj poviem ze mne sa nepaci nieco na Tebe, povedz co som spravil zle ja, alebo sam poviem prepac, toto a toto ma mrzi.. Ono vacsinou to potom je v poho a uz je dobre, len v poslednom case sa mi zda ze to je tazsie ako kedysi
myslim ze toto sa dostava do vztahu v takych skoro pravidelnych intervaloch... a casom to prejde.... nezmenil si spravanie? ani nejak minimalne.. skus sa zamysliet.... ak nie tak ona sa pozmenila... a hadam si to cim skor uvedomi a vrati sa do normalu....
Jasne teraz uz chapem... som presvedceny ze si z toho mierne unaveny... proste sa ti ani nechce hadat. Ak je to tak ta si mojimi skusenostami nepotesim. Ak sa v mojom vztahu vyskytla podobna situacia stale to skoncilo rozchodom proste sa to nabalovalo ako snehova gula. Ludia si musia "sadnut" ak chcu spolu dlhobodo zit a ak to tak nieje nemusi to byt "vina" jedneho alebo druheho... Ludia sa schadzaju a rozchadzaju
Ono aby som to zas uviedol na spravnu mieru.. Ono po case uzname obaja ze kde bola chyba, len najprv tomu musi predist hadka a to ma mrzi,ja yby som to chcel stipnut hned na zaciatku,ze ide do tuheho tak odrazu ze STOP a prepac mne toto a Ty zas mne ine.. Napr na druhy den je vsetko OK vacsinou
jozinko: Pokiaľ ide, ako vravíš vyslovene o menšie problémy, tak sa snaž stretom vyhýbať, nakoľko keď si jedna strana postaví hlavu, tak to zvyčajne nebýva dobré a tie hádky dtto. Radšej počkaj, ako si písal, do druhého dňa, kým veci troška vychladnú a potom s jasnejším úsudkom sa na vec pozrite - samozrejme ak je ešte treba.
Toto Ti radím na veľmi všeobecnej úrovni - ak by si šetcifikoval problém na príklade, možno by som dal niečo viac. Vo vzťahu sú proste hádky, výmeny názorov, no pokiaľ to vaším vzťahom neotriasa, tak nevidím dôvod na obavy...zatiaľ.
hmm, ja viem ze na druhy den vychladnu emocie a niekedy moze byt na vec iny pohlad, len mne sa tazko odchadza s tym ze sme za zle Ja som sialeny romantik
v mojom prípade je to tak, že ak sa vyskytne nejaký problém, tak sa snažím nad tým porozmýšľať či má vôbec zmysel s tým začínať. Na svete je kopu problémov, ktoré aj problémami naozaj sú. Tak to porovnaj. Ja som taký, že veľa veci hádžem za hlavu a aj povahou som kľudný, ale to neznamená že ma nedokáže nič naštvať. To že to "zahodím za hlavu" v skutočnosti urobím len to, že si to nechám pre seba a nechám na to nabaliť ďalšie "problémy". Momentálne ma možno čaká o chvíľu tiež taký pohovor lebo sa mi toho nabalilo už dosť.......ale.....zasa ak s tým nezačne ona tak to nevytiahnem len preto, že zajtra ideme do divadla a máme pred sebou celkom dobrý víkend. Takže ZASA to nechcem pokaziť týmto. Minule sme sa chytili predtým ako išla do autoškoly a ZAS som to ututlal kvôli tomu, aby nešla do tej autoškoly naštvaná. Ale to, že ja som mal dosraný zvyšok dňa, že som stále rozmýšľal na tým a hľadal som v tom niečo, čím by som ospravedlnil to, že to mohla byť moja chyba a tak, to je už druhá vec.
Mno....chcel som tým len povedať jednu vec . Píšeš, že nechceš odchádzať s tým, že ste za zle. Tak tak neodchádzaj. Vždy to uzavrite v ten deň. Neuznávam také veci, že teraz sa týždeň nebudeme baviť...to nikam nevedie. Sprav to tak, že keď sa najbližšie stretnete, tak sa stretnete s tým, že nebudete mať nijaké resty...
jj, no ved presne o to mi ide, ved ako mozem zaspat s tym ze sme za zle a este s tym pocitom ze aj ona sa trapi A takisto nechcem nic len tak prehltnut, pretoze si myslim ze tak sa da urobit parkrat, lenze bolest sa stale citi a to nie je dobre..Jednak preto ze to boli mna a jednak mozem vtedy aj reagovat podrazdene kym sa citim ukridene a to tiez nie je fajn.. Navyse si myslim ze ked uz je nejaka "vymena nazorov" tak pokial sa nechceme rozist tak by to malo aj nieco priniest, nejake poucenie pre oboch, ako sa vravi : Co ma nezabije to ma posilni, proste nech to ja k niecomu vedie a nie len take bezduche obvinovanie atd
tak mňa nakoniec včera ten "pokec" predsa dobehol. Boli aj slzy, ale keď sa rozpráva úprimne, tak to z toho vyplýva. Nakoniec to všetko skončilo tak akoby malo. Takže aj včera som to uzavrel a dnes ideme do toho divadla úplne v pohode.
Jožinko
Debata je vždy dobrá a hádky sú tiež v poriadku, ale nie hádky, kde sa dvíha hlas, spolu s ním adrenalín a vznikajú zlé pocity.
Aby si minimalizoval hádky a všetko to nepríjemné, čo si opisoval, v prvom rade VÝSOSTNE odporúčam prečítať si knihu: Netrápte sa pre maličkosti, lebo všetko sú maličkosti od Richarda Carlsona.
Ak TI naozaj na vzťahu záleží, potom budeš určite ochotný sadnúť si a knihu prečítať, ak mi veríš, že Ti môže pomôcť.
Stručnejšie však môžem ešte tuto poradiť: Hádka nemôže jestvovať, ak jeden z "pólov" sa nebráni a neútočí. Ona po Tebe nemôže stále vykrikovať, ak budeš ticho, pozerať sa na ňu a chápavo počúvať... To by sa cítila trápne. Naozaj je veľmi vhodné, ak jednoducho mlčíš (je to ťažké? Nauč sa to!) a snažíš sa za každú cenu najprv POCHOPIŤ! Bez predsudkov počúvať! (Keď Ti niečo príde na jazyk, napíš si to, aby si na to nemusel myslieť, kvôli nezabudnutiu a aby si s čistou hlavou nadalej mohol počúvať, čo Ti hovorí) Existuje totiž jeden fenomén: Človek chce dobre. Ona určite nechce dosiahnuť niečo zlé. Skús ju najprv pochopiť. Akonáhle Ti dôjde a budeš presne vedieť ako všetko vníma a cíti, oveľa jednoduchšie jej môžeš podať vlastné argumenty, lebo vieš, na čo máš klásť dôraz a čo presne máš povedať, aby zasa ona pochopila, čo beží zase v hlave Tebe. Ak Ti skočí do reči, mlč a vypočuj ju, prípadne sa pousmej tomu, že TI skočí do reči. Najľahšie odzbrojíš človeka úplným pokojom. Ak si pokojný, môžeš o to požiadať aj ju.. blablablabla, dá sa ešte veľa kecať ale pointa je v tom, že nesmieš sa snažiť presviedčať, ale najprv chápať a potom nájsť kompromis...
Hmmm, ono to je taka polovicna pravda si myslim, lebo mna napriklad maximalne vytoci ked si chcem s niekym nieco vysvtlit, mozno aj trosku mala "hadka" alebo vymena nazorov a niekto je vtedy ticho. Pripadne ked uz sa hadka zacne a vtedy na mna dotycny nereaguje,vtedy idem buchnut Vtedy mam pocit ze ma ignoruje alebo nevnima a ja som tam na srandu. A najviac ma vytoci ked si myslim ze som kludny a niekto mi povie aby som sa ukludnil Takze podla mna az prilisny odstup tiez nie je prave riesenie
jozinko napísal:Hmmm, ono to je taka polovicna pravda si myslim, lebo mna napriklad maximalne vytoci ked si chcem s niekym nieco vysvtlit, mozno aj trosku mala "hadka" alebo vymena nazorov a niekto je vtedy ticho. Pripadne ked uz sa hadka zacne a vtedy na mna dotycny nereaguje,vtedy idem buchnut Vtedy mam pocit ze ma ignoruje alebo nevnima a ja som tam na srandu. A najviac ma vytoci ked si myslim ze som kludny a niekto mi povie aby som sa ukludnil Takze podla mna az prilisny odstup tiez nie je prave riesenie
No myslím, že sme sa nezhodli preto, že som to asi blbo vysvetlil.. a jasne že keď budeš ticho a čumeť do blba že je to fest hnusné. Ty sa máš plne koncentrovať NA rozhovor. Máš byť koncentrovaný na to, čo Ti ona hovorí. Nie sa usmievať jak slniečko na hnoji za účelom provokácie. Veď to nechceš...
Tieto problemy tiez poznam, niekde sa zabavame a zrazu sa holke nieco nepaci a zacne sa urazat a nakladat mi blbosti, vacsinou su to uplne drobnosti nad ktorymi sa ja snazim uz ani nepozastavovat....aj ked sme sa uz spolu x-krat bavili o tom ze ked uz sa chcem za nieco urazit tak si najprv poriadne premyslim ci to stoji zato, ale nepomohlo ani tych x-krat a stale je to rovnake ako predtym, proste nieco sa stane a bum-hadka je tu...tiez mi to uz riadne lezie na nervy a takuto hadku sa snazim vyriesit hned ale to uz neni premna zabava ale stravim hodinu vysvetlovanim a vzajomnym skakanim si do reci...a trva to uz viac nez rok od zaciatku vztahu a nedokazeme s tym ani jeden nic spravit...a ano reznick, kazi to vztah, pomaly ale isto....
vyskytuju (menise) problemy a mne to vadi. Ja sa hadat nechcem, lenze vzdy ked sa chcem porozpravattak to skonci hadkou.. Proste uz zabudla ze si moze uznat ze aj u nej moze byt chyba a dostanem odpoved Typu "Ty robis toto" , alebo sa urazi (hocikedy za taku drobnost ze az nechapem) atd.. Co mi viete poradit? 
Vtedy mam pocit ze ma ignoruje alebo nevnima a ja som tam na srandu. A najviac ma vytoci ked si myslim ze som kludny a niekto mi povie aby som sa ukludnil 
Vzdy je dobre zacat den "s cistym stitom" bez vycitiek a krivych pohladov