nechcem tu zo seba spravit chudaka ani nic podobne ale mam s tym vazny problem, spociva to vsetko v tom ze den co den mam ine nalady ale prevazne take ze som smutny, dnes sa ma to aj otec zo svojou frajerkou pytal ze co mi je a pritom mi vlastne nic nebolo len som sa tvaril stale smutne, potom ako mi to povedali alebo sa lepsie povedane spytali co mi je som im na to povedal ze nic a teraz vecer asi okolo 22:00 sa ma zasa spytal sam otec ze co mi je.. zasa som mu povedal ze mi nic neni.. neviem ci to je zo skoly alebo z toho ze su nasi rozvedeny a pod. ale ani psychologicka mi nevedela pomoct.. vonku s kamaratmy kamaratkamy som povacsinu v poslednom case velmi tichy.. takze si snazia zo mna robit "srandu" aby osm sa aspon trochu usmial.. len sa im to nedari.. ked mam potrebu odreagovat sa tak skocim do posilovne ...ale po hodine som zasa nervozny a nalada taka ista.. pritom mam pocit ze mi nieco je len neviem co vzdy ked chcem nieco povedat tak si chvilu premyslim co poviem a aj tak vypotim nejaku blbost.. toto vsetko je od konca prazdnin ako sa zacala skola...vsetko mi je jedno na niektore otazky co su mi kladene napr "si nauceny?" ja poviem ze ano a ked mi povedia "len aby si nedostal zlu znamku" tak poviem ze mi to je jedno, v podstate mi je jedno vsetko len netusim preco mate aj vy niekedy take nalady ??ako to riesite ?? alebo mi aspon nejako poradte co by ste robili na mojom mieste.. 
snazil som sa to co najstrucnejsie popisat ak to nebude mat zmysel tak to locknite
A az teraz som si vsimla jednu dolezitu skutocnost a to, ze ani psychologicka ti nevedela pomoct. Tak teda neviem, si sa tu dockas nejakej pomoci, ak to je az take vazne
dost ma to mrzi ale neviem to dat nejako najavo ze ma to mrzi, neviem ci to ovplyvnuje aj nejako moje fajcenie (cigariet) ale ta jesen mozno ale nemam taky pocit ze to mam z toho...
