Biolog. otca som si nikdy nevidel, takže toho riešiť nebudem.
Môj otčim, tak ten je úplne v pohode. Od mojich 8 rokov sa o mňa stará ako o vlastného, nikdy mi nedal pocítiť, že nie som jeho.
Mama, tak to je kategória sama o sebe. S ňou som ako talianska rodina
Raz sa zo mnou nerozpráva týždeň ak sa jej niečo nepáči, po týždni ju to prejde, a potom je znova ako med 
A naopak. Naštve ma, tak mám na háku, nerozprávam s ňou, hádame sa ako psy, ale po pár dňoch ma to prejde a už rozmýšľam, ako to všetko napraviť. Ako sa hovorí, každá zlosť tri dni trvá...
Jedno ale viem, rodičov by som nedal za nič na svete