DEVZYO1G napísal:profesora psychológie

Education Political science (B.A., 1982)

jackb napísal:neviem, kde si prisiel na dovody, z ktorych vacsina sa tyka robotizacie, ale prac, kde zamestnancovi staci rodny list ako navyssia kvalifikacia.

jackb napísal:lebo tie by musela platit aj vtedy, aj keby sme tam chodili na dva dni po troch hodinach.

jackb napísal:preto nech osobam, ktore nemozu vykovanat specializovanu a vysokokvalifikovanu pracu, alebo ich lahko nahradi robot, znizia ten pracovny cas co najviac k nule, no zaroven ich podla toho aj zaplatia. nie je mozne, aby stale skupina ludi, ktorych AI len tak lahko nenahradi doplacali na tych, ktorych ano.

Dreamer napísal:Vazne si nemyslim ze musime pracovat 8 hodin denne

Dreamer napísal:AI dokaze uz aj vtipkovat a len strach ludi moznosti AI blokuje.
Nikto uz dnes nie je nenahraditelny, prip. minimalne zajtra.

Dreamer napísal:Firmy by si mohli prenajimat menej priestorov, ktore by boli stale vyuzite (stale inymi zamestnancami), no platili by menej za prenajom - alebo by mali rovnake priestory a namiesto jedneho by zamestnavali dvoch zamestnancov, ktori by sa striedali.

Dreamer napísal:Takze podla teba by manualne pracujucim mali skratit pracovny cas na polovicu a dat im plat cistych 200€??

Dreamer napísal:U nas uz ani davky nie su zadarmo, musia si ich odpracovat, takze aktualne na nikoho nic nedoplacas, prave ti druhi, manualne pracujuci doplacaju na teba, tiez odvadzaju dane z ktorych budes mat dochodok a zdravotne poistenie, z ktoreho mas zdravotnu starostlivost.

Dreamer napísal:Koľko otrokov pre teba pracuje? Webová stránka ti za pár minút vypočíta, koľko ľudí drie na tvoj životný štandard

gogo956 napísal:Nieco taketo moze navrhnut iba clovek, ktory s prepacenim, vobec nerozumie ako realne funguje firma ci podnik.

beardie napísal:

Dreamer napísal: Precitaj si tuto temu. Nebudem odpovedat za seba, ale vacsinu ludi nuti pracovat štát...

jackb napísal:uznas, ze nemoze byt spravodlive, aby niekto kto pracuje 3 hodiny tyzdenne bral rovnako ako niekto kto robi 56 hodin. to neide. preto musi byt plat spravodlivy. a o to snad ide aj cervenym, nie?

jackb napísal:v tej druhej casti si nepochopil, alebo zamerne odignoroval podmienovaci sposob. nevadi:
ak manulme pracujucii budu robit 8 hodin tyzdenne a dostavat nepodmienenu mzdu, tak tu stale bude musiet niekto vyrobit. napriklad odbornik pracujuci hodin 48. take by odbornici doplacali na tych, ktori robia manualne. uz?

jackb napísal:no ja nemam, to places na zlom hrobe. ale mas pravdu, ten system je nespravodlivy. preto by si kazdy mal na dochodok setrit sam pocas pracovneho zivota. ked sa niekto ale stiti prace, vymysla preco do nej nechodit, tak si nenasetri na dochodok a bude mat smolu.

Dreamer napísal:ak dnes clovek odpracuje 40 hodin a zarobi 400€ a niekto iny odpracuje tiez 40 hodin, zarobi 4000€, toto spravodlive je?

Dreamer napísal:Ja som sa snazil prave tu spravodlivost vysvetlit, ak dnes clovek odpracuje 40 hodin a zarobi 400€ a niekto iny odpracuje tiez 40 hodin, zarobi 4000€, toto spravodlive je? Navyse po odpocitani minimalnych mesacnych nakladov zostane jednemu 0€ a druhemu 3600€, vidis tu ten obrovsky rozdiel? Zatial nedokazu ludia fungovat bez manualne pracujucich, takze nemozes tvrdit ze ty na niekoho doplacas, oni su hlupi, prakticky oni pracuju zadarmo,

Dreamer napísal:Ty si to nepochopil, kazdy by pracoval rovnako, zakladny pracovny cas by sa znizil zo 40 na 20 hodin tyzdenne, za rovnaku mzdu, ak by niekto pracoval 30 alebo 40 hodin, dostal by vyssiu mzdu. - Kto by to odpracoval, dovody su v prvom prispevku, vyssia produktivita, roboty, autonomne vozidla, nezamestnani, manualni pracovnici by si postupne zvysovali kvalifikaciu a prevzali tu cast prace, ktora by zostala po znizeni poctu zakladnych hodin...

Dreamer napísal:hlavne pre tych, ktori si nemozu vybrat a nemaju pracu ktora ich bavi, no pracovali by stale, taktiez po praci by mohli robit cokolvek co ich bavi, hrabat sa v zemi, majstrovat, programovat, alebo byt v zamestnani dlhsie a dostat vyssiu mzdu

Dreamer napísal:pracovat v zamestnani 40 hodin tyzdenne podla mna rozhodne nie je nevyhnutne

Odmeňovanie za úsilie a obetu

Píšeš: „...ak ty a ja vykonávame rovnakú prácu na rovnakom pracovisku

a ja som pracoval dlhšie a ťažšie, dostanem viac kreditu na spotrebu. Podľa mňa je to spravodlivé kritérium odmeňovania, a ak som kvôli jeho obhajobe konzervatívny, tak prosím – hoci si nespomínam na nijakých konzervatívcov, ktorí by obhajovali odmeňovanie za úsilie a obetu.“ S týmto nesúhlasím. Napríklad...



„Konzervatívci chápu, že – hoci je podpora rovnosti dôležitá – spravodlivosť znamená oveľa viac. Spravodlivosť znamená zabezpečenie spravodlivých pravidiel, odmeňovanie tvrdej práce a zabezpečenie spravodlivých príležitostí pre všetkých.“ [3]



Ideológia meritokracie je v zásade konzervatívna a namierená proti uplatňovaniu solidarity. Individualizuje ľudí a stavia ich proti sebe v rámci „spravodlivej“ konkurencie. Každý dostane, čo si zaslúži, každý kope len za seba. Píšeš, že si celkom neporozumel našej kritike – ďakujem, že si úprimný a že si nezačal argumentovať o veciach, ktoré si nepochopil. Možno som sa nevyjadril úplne jasne, alebo sú ti myšlienky libertínskeho komunizmu neznáme. A možno aj jedno, aj druhé. Pokúsim sa to objasniť.



Prvý problém spočíva v tom, že „úsilie a obeta“ nie sú opodstatnené kritériá pre získanie odmeny, lebo ľudia majú rozličné schopnosti – napríklad tehotné ženy, invalidi (v Británii je ich takmer 10 miliónov), chorí, dočasne zranení atď. A to ani nespomínam bežné veci, napríklad že je niekto silnejší, vyšší, lepšie ovláda počty atď. Odpoveďou pareconu je vzájomné hodnotenie sa kolegami a kolegyňami: všetci vyplnia nejaký formulár o svojich spolupracovníkoch a na stupnici označia, koľko úsilia vynaložili bez ohľadu na ich prirodzené nadanie alebo znevýhodnenie. Odhliadnuc od toho, že by to mohlo vyvolať skôr atmosféru podozrievania ako solidarity, do hry vstupujú aj ďalšie špecifické problémy.



Napríklad, ako odlíšime nadaného flákača od spomaleného makača? Ľudia by tiež mohli dostávať viac peňazí a menej pracovať, keby povedali, že majú napríklad dyslexiu alebo dyspraxiu. No ako zistíme, či neklamú? Každému predpíšeme povinné lieky a psychologické vyšetrenie? Psychometrické testy?



Odmeňovanie za úsilie a obetu motivuje ku klamaniu a podvádzaniu, lebo jednotlivci si môžu polepšiť čestne aj nečestne. Potenciálne riešenia (povinné testy atď.) vedú len k ďalším zbytočným technokratickým úlohám, ktorých cieľom je skôr sledovať pracujúcich, ako napĺňať ľudské potreby.



Je tu však ešte jeden zásadnejší problém. Podľa mňa je fixácia pareconu na meranie (úsilia, obety, spôsobilosti, znevýhodnenia...) sama produktom kapitalistickej spoločnosti; teda spoločnosti ovládanej hodnotou, motiváciou minimalizovať spoločensky nutný pracovný čas (t.j. neustále modernizovať, automatizovať, uplatňovať deľbu práce, ktorá redukuje výrobnú činnosť na opakujúce sa pracovné úkony atď.).[25]



Pri veciach, z ktorých sa v živote tešíme najviac – priateľstvo, láska, hry –, je koncept merania absurdný či dokonca odporný. Komu by napadlo hodnotiť na stupnici od 1 do 10 priateľov, partnerov alebo ľudí, s ktorými v parku hráme futbal? Kto by chcel byť takto hodnotený? Ekonómovia možno áno, ale pre nás je to absurdná myšlienka, lebo orientácia na meranie pochádza zo sveta práce, kde čas sú peniaze.



Namiesto generalizácie[26] práce, námezdnej práce a „spravodlivého“ merania všetkého v spoločnosti kráčame opačným smerom: ku generalizácii ľudskej činnosti, ktorá ako taká napĺňa človeka a popiera potrebu motivácie alebo sankcionovania, ktoré existujú v námezdnom systéme. (Domnienku, že odmeny a sankcie sú nevyhnutné, ba dokonca zásadné aspekty budúcej spoločnosti, označujem za „ekonomistický pohľad na ľudské bytosti“. Zdá sa, že predpokladá existenciu ľudí druhu Homo economic, nie ľudí schopných kolektívne vyrábať, aby naplnili vlastné potreby bez toho, aby ich musela motivovať mzda, a ešte z toho mať aj potešenie!).



Generalizácia činnosti namiesto merania je presne to, čo máme na mysli, keď hovoríme o zrušení práce a ekonomiky ako oddelenej sféry spoločenského života. Konečná vízia je eliminovať prácu ako oddelenú kategóriu ľudskej činnosti, takže človeka bude napĺňať samotná výrobná činnosť. Napríklad technológiu by sme používali nielen na zvýšenie produktivity, ale aj na zníženie úsilia, dĺžky pracovného dňa atď., pričom výroba by bola spoločenskejšia záležitosť, ktorá priamo a transparentne slúži spoločenským potrebám. Cieľom je zrušenie práce, nie jej demokratizácia.



Navyše spoločnosť, ktorá robí z odmeny za úsilie a obetu kľúčový princíp svojho fungovania, neposkytuje nijakú motiváciu zmenšovať úsilie a obetu. Pracujúci sa, podobne ako dnes, budú usilovať tajiť inovácie uľahčujúce prácu, aby maximalizovali vlastné odmeňovanie (lebo keby prezradili, že objavili spôsob, ako robiť rovnaké úlohy s menším úsilím, výsledkom by bola nižšia mzda). Napríklad keby som za vykonanie X úloh zarobil Y kreditu na živobytie, nechcel by som, aby klesla moja životná úroveň len preto, lebo som (ja alebo niekto iný) prišiel na nový spôsob, ako ľahšie vykonávať dané úlohy. Naopak v libertínskom komunizme by podľa nás bolo znižovanie úsilia a obety spolu s ekologickou udržateľnosťou hnacou silou rozvoja (t.j. konkrétnym prejavom „potreby“ v maxime „každý podľa svojich schopností...“).



Pred sto rokmi tvrdil sociológ Max Weber, že protestantská pracovná etika úsilia a obety reprezentuje „ducha kapitalizmu“. Tohto ducha vidíme v meritokratickej ideológii väčšiny mainstreamových politikov (napríklad vyššie citovaných konzervatívcov) a v mýte, na ktorom stojí americký kapitalizmus: v sne, že z každého chudobného sa môže stať boháč. Žiaľ, zdá sa, že týmto duchom žije aj parecon. Namiesto snahy o zrušenie pracujúcej triedy sa usiluje o jej generalizáciu. Usiluje sa oslobodiť ducha kapitalizmu z obmedzení, ktoré naňho uvalila kapitalistická spoločnosť: mať generalizovanú námezdnú prácu pre všetkých, avšak takú, kde sa bude spravodlivo odmeňovať úsilie a obeta, a to takým spôsobom, aký je v dnešnom kapitalizme nemožný. Americký sen post-Seattle generácie.

hughito napísal:Pri veciach, z ktorých sa v živote tešíme najviac – priateľstvo, láska, hry –, je koncept merania absurdný či dokonca odporný. Komu by napadlo hodnotiť na stupnici od 1 do 10 priateľov, partnerov alebo ľudí, s ktorými v parku hráme futbal? Kto by chcel byť takto hodnotený?

Dreamer napísal: Ja som sa snazil prave tu spravodlivost vysvetlit, ak dnes clovek odpracuje 40 hodin a zarobi 400€ a niekto iny odpracuje tiez 40 hodin, zarobi 4000€, toto spravodlive je?