Celkom zaujímavé čísla. Ak berieme v úvahu, že na Slovensku je asi 80 tisíc pedagogických zamestnancov tak cca 25 tisíc už vyjadrilo svoju podporu k štrajku.
Je možné, že k nemu dôjde tesne pred maturami.

//autoeditácia príspevku (menej ako pred minútou)
Rozhodol som sa oživiť tému a keďže mám informácie priamo od zdroja pridať aj nejaké pikošky a hlavne veci uviesť na pravú mieru, lebo média hrubo dezinformujú.
V prvom rade TOTO NIE JE ŠTRAJK, ale protestné zhromaždenie. Štrajku zo zákona musí predchádzať vyjednávanie, ktoré neprebehlo.
Pred pol rokom sa ešte nič nevedelo, dnes máme do 10 000 učiteľov z celého Slovenska pred úradom vlády.

Hlavne maturantov by som upozornil, že v radách učiteľov to naozaj smeruje k ostrému štrajku - petícia bude zrejme do konca roka odovzdaná a zo zákona vláda musí začať vyjednávanie s petičným výborom, nie odbormi. Je známe aj to, že v petičnom výbore sú radikálny ľudia, ktorých uspokojí iba výraznejšie zvýšenie platov, k čomu vláda nepristúpi. A potom začne ŠTRAJK, tj. učitelia nenastúpia do práce a tento termín korešponduje s termínom maturít.
Ďalej by som chcel upozorniť, že aj ak sa nejaké školy do štrajku nezapoja - je jasné, že 100% účasť nikdy nebude - maturity budú pozastavné z jednoduchého dôvodu - prísediaci a skúšajúci v komisii. Mnohé školy sa bez kolegov z ostatných škôl nezaobídu, tj. viac menej im zostane len možnosť pripojiť sa k štrajku.

Naozaj som zvedavý ako sa potom k tomu spoločnosť postaví a zároveň som veľmi zvedavý, čo sa vyrieši. Lebo ak sa nevyrieši dnes, neverím, že v školstve sa niečo zmení a bude ďalej upadať. Čo je ale smutnejšie predznamená to vývoj spoločnosti na mnoho rokov dopredu.

Protest pracovníkov školstva 13. 9. v Bratislave

V utorok 13.9. od 11.00 do 13.00 sa bude na Námestí slobody konať protest zamestnancov a zamestnankýň školstva. Akciu organizuje Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV). Mobilizácia k dosiahnutiu učiteľských požiadaviek prebieha už od jari 2011 a angažujú sa v nej nielen odbory, ale aj nezávislá iniciatíva učiteľov. Protest v utorok podľa nás stojí za podporu.

Protesty v roku 2003

Posledné väčšie akcie pracovníkov školstva sa na Slovensku uskutočnili v prvej polovici roka 2003. Koncom mája sa vo všetkých okresných mestách uskutočnili protesty pod záštitou OZ PŠaV, ktoré podporila aj Priama akcia. Odbory si kládli za cieľ zmeniť nepriaznivý vývoj v oblasti sociálneho zabezpečenia, zamestnávania a odmeňovania zamestnancov v školstve a financovania školstva.

Akcie boli načasované na obdobie po maturitách, takže pochopiteľne nevyvolali takmer nijaký tlak. Požiadavky neboli splnené, a tak odbory vyhlásili celoslovenský štrajk, no v ešte horšom dátume – 20. júna, keď sa už uzatvárali známky na základných a stredných školách a končilo skúškové obdobie na vysokých školách. Reálne štrajk nepredstavoval nijakú hrozbu, čo si mnoho učiteľov uvedomovalo, a tak štrajkovalo neveľmi presvedčene. Odbory si chceli zachovať tvár vyhláseniami o prípravách na štrajk v septembri, ku ktorému však nedošlo.

Organizačné úsilie vyšlo nazmar, bojovnosť pracujúcich utlmili prázdniny a nevznikla nijaká ďalšia iniciatíva, ktorá by na protesty nadviazala. Následne sa za zlepšenia „bojovalo“ za vyjednávacími stolmi. Čo odvtedy dohodli zástupcovia odborov so zástupcami vlády a ďalších inštitúcií, vie posúdiť každý pedagogický aj nepedagogický zamestnanec sám...

Požiadavky učiteľskej iniciatívy a odborov

Po ôsmich rokoch sa pracovníci školstva ozývajú opäť. Nové pokusy o presadenie požiadaviek pochádzajú od dvoch aktívnych skupín.

1) Nezávislá apolitická iniciatíva okolo portálu Ako ďalej učiteľ? a facebookovej skupiny. Ide o skupinu učiteľov združujúcich sa okolo petície za lepšie školstvo na Slovensku, ktorých symbolom je bledomodrá stužka. Petíciu zatiaľ podpísalo zhruba 35 000 ľudí. Cieľom petície je získať silnejší hlas pri vyjednávaniach, hoci na webstránke sa otvorene priznáva, že ak sa aj niečo vyrokuje, budú to skôr kozmetické úpravy, presne ako doteraz.

Požiadavky iniciatívy sú tieto:
1. aby vláda, podľa vzoru krajín OECD, počítala s finančnou čiastkou pre školstvo minimálne 6 % z HDP,
2. aby navýšené financie boli použité najmä na platy učiteľov a odborných zamestnancov tak, aby nástupný plat učiteľa bol 1,2 násobkom priemerného platu v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok. Ďalší percentuálny rast odvíjať od dnes platných tabuliek,
3. aby bol možný odchod pedagóga do dôchodku v 56. roku života alebo po odpracovaní 30 rokov v školstve,
4. aby sa prehodnotil kreditový systém, najmä aby sa zrušila 7-ročná lehota platnosti kreditov.

2) Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV). Na svojej webstránke http://www.ozpsav.sk uvádza, že združuje vyše 66 000 pedagogických a nepedagogických zamestnancov zo všetkých úrovní školského systému a vedy. 30. júna 2011 vyhlásil štrajkovú pohotovosť. Je členským zväzom Konfederácie odborových zväzov (KOZ).

Odbory žiadajú vládu, aby plnila Programové vyhlásenie v oblasti školstva, konkrétne má:
1. systémovo zvyšovať výšku finančných zdrojov na školstvo tak, aby podiel z HDP na školstvo bol do konca jej volebného obdobia porovnateľný so štátmi EÚ,
2. zvýšiť mzdové ohodnotenie zamestnancov školstva, aby bol zabezpečený rast ich reálnych platov,
3. upraviť systém odmeňovania zamestnancov v školstve tak, aby platy pedagogických zamestnancov boli na úrovni 1,2 až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve a platy nepedagogických zamestnancov boli porovnateľné s podobnými kategóriami v iných rezortoch.

Cesta k splneniu požiadaviek

Rezignácia, neschopnosť zjednotiť sa do kolektívnej protestnej či štrajkovej akcie a odchod do iného zamestnania je realitou učiteľskej profesie. Tohtoročné aktivity však znova dali učiteľom hlas, umožnili diskusie medzi nimi a mobilizačnú činnosť aj na úrovni vlastných pracovísk, čo je základ pre prípadné ostrejšie akcie do budúcnosti. Pracovníci v školstve majú opäť pocit, že dosiahnutie lepších podmienok je reálne.

Ostávajú však viaceré otázniky, najmä
1) spôsob, ako dosiahnuť požiadavky,
2) rozdielne požiadavky najaktívnejších skupín učiteľov,
3) snaha získať na svoju stranu ostatných pracujúcich a študentov.

Kým iniciatíva neuvádza nijaké konkrétne praktické kroky, resp. sme si nijaké nevšimli (ak sa mýlime, budeme radi za opravu), odbory nejasne spomínajú celoslovenský štrajk. K nemu pritom ešte v júni nedostali súhlas od základných organizácií, teda od vlastných členov. V posledný augustový deň však podľa predstaviteľky odborov Rada zväzu prijala „opatrenia na ďalší postup zväzu pri presadzovaní požiadaviek zväzu, nevynímajúc vyhlásenie ostrého štrajku“.

Je jasné, že protest v utorok nedosiahne požadované zmeny. Môže však byť priestorom na diskusiu, ktorá by mohla vyriešiť mnohé nejasnosti. Nejde iba o spôsob, akým sa má dosiahnuť splnenie požiadaviek, ale aj o to, aké budú. Iniciatíva a odbory sa v nich nie celkom zhodujú, požiadavky odborov vyznievajú priveľmi všeobecne. Nejednotnosť v požiadavkách môže pritom nahrávať oponentom protestov a štrajku. Okrem toho, školstvo nie sú iba učitelia, ale aj nepedagogickí pracovníci, o ktorých požiadavkách veľmi nepočuť.

Ďalšia otázka je, ako vôbec zastrešiť prípadný spoločný postup či dokonca štrajk, keď si naň oficiálne budú robiť nárok odbory a tlačiť sa do pozície toho, kto kontroluje, rozhoduje a prijíma závery. Iniciatíva nenamieta voči spolupráci s odbormi, no chce si zachovať autonómiu. Práve tá by však mohla byť spoločným postupom ohrozená. Navyše, odbory zatiaľ nemajú potrebu vnímať iniciatívu ako partnera. Príkladom je ich vyjadrenie, že splnenie požiadaviek iniciatívy učiteľov je v podstate nereálne a odbory majú na dosiahnutie svojich cieľov svoju stratégiu, ktorej sa mienia držať.

Potenciál k akcii tu síce je, no nikto asi zatiaľ nemá konkrétnejšiu predstavu o jej podobe, trvaní a sile. Zabúda sa tiež na zapojenie a získanie podpory od žiakov, študentov a rodičov. Vzdelávanie predsa neznamená iba sedieť v školskej lavici a prijímať teoretické vedomosti. Generácie, ktoré sa školou pripravujú na nástup do zamestnania, by mali rozumieť aj takým veciam, ako je presadzovanie spoločných požiadaviek, boj za ne a solidarita s bojom druhých.

Akcia v utorok 13.9.

Utorkový protest chápeme predovšetkým ako jeden z krokov k upriameniu pozornosti na problémy pracovníkov školstva, pochopeniu situácie, v ktorej sa nachádzajú, získaniu väčšej podpory pre boj a rozvinutiu kontaktov medzi sebou. Obávame sa však, že priebeh bude rovnaký ako v prípade väčšiny podobných akcií: veľa rečí, no nič konkrétne. S jednou vecou však odbory predsa len chcú prísť – ako uviedli v pozvánke na protest: „Konkrétne požiadavky budú prijaté na mítingu.“ Bude to tak, že funkcionári zväzu zakričia do mikrofónu v podstate už prijaté požiadavky a spoľahnú sa na davovú situáciu a súhlasný potlesk prítomných? Takéto prijímanie požiadaviek na odborových akciách sme už zažili, je skôr karikatúrou diskusie a „demokracie zdola“ a vedie k prevzatiu vedenia sporu do rúk odborov.

Každopádne, protest podľa nás určite stojí za podporu. V Priamej akcii sú učitelia (súčasní aj bývalí), takže veľmi dobre chápeme, čo znamená pracovať v školstve. Prídeme vyjadriť svoju podporu a vyzývame každého, aby urobil to isté. Ak sa chceš stretnúť, ozvi sa nám na náš e-mail.

Protestu sa z rôznych príčin nezúčastní veľa pracovníkov v školstve. To však neznamená, že musia čakať so založenými rukami, ako sa vyvinie. Môžu deň v práci venovať diskusii s kolegami, žiakmi a študentmi, rodičmi a nepedagogickými zamestnancami o dôvodoch a požiadavkách protestu a požiadať ich o solidaritu. Môžu spolu s ostatnými prevziať zodpovednosť za situáciu na vlastnom pracovisku a začať plánovať lokálne protestné a štrajkové akcie.

zdroj = Priama akcia

uplna zbytocnost aj tak nic nedosiahnu

Som za zvysenie platov len pod tou podmienkou, ze sa zrusia tabulky a zavedie sa spravodlive odmenovanie. Mas vysledky? Dostanes vyssi plat. Nemas vysledky? Hmm, tak ti mozno aj zoberieme a pouzijeme to povedzme na nakup novych ucebnic. Kopu ucitelov ani nevie ako sa dostalo k titulom a do skoly si chodia oddychnut. Alebo som jediny co zazil ucitelov typu: "dobry den ziaci, otvorime si ucebnicu na strane X a precitame si ucivo Y. Mozte zacat, kto to bude mat, nech sa prihlasi."?

A samozrejme zvysovat platy, bez toho aby sa menilo cele skolstvo je nezmysel. Musime sa prisposobit zapadnemu skolstvu, kde sa neuci balast, ale ucia sa veci vyuzitelne v praxi. Student je pripravovany na pracu v time, ale aj samostatne, robi rozne cvicenia a je v nom budovana zdrava sutazivost. A hlavne ma par predmetov, kde sa ziska vseobecny prehlad (jazyk, prirodne a spolocenske vedy) a potom si vybera povinne volitelne predmety, ktore ho zaujimaju (cize nieco podobne ako na vyske, akurat ten zaber predmetov je tam podstatne sirsi). Ja som takto ako 13 rocny studoval na college v JAR a musim povedat, ze som s radostou vstaval do skoly. Co sa samozrejme o Slovensku povedat nedalo.

S veľa vecami súhlasím, nedá mi však nepozastaviť sa konkrétne k

TommyHot napísal:A hlavne ma par predmetov, kde sa ziska vseobecny prehlad (jazyk, prirodne a spolocenske vedy) a potom si vybera povinne volitelne predmety, ktore ho zaujimaju (cize nieco podobne ako na vyske, akurat ten zaber predmetov je tam podstatne sirsi). Ja som takto ako 13 rocny studoval na college v JAR a musim povedat, ze som s radostou vstaval do skoly. Co sa samozrejme o Slovensku povedat nedalo.

Teda už ako 13 roční si žiaci vyberajú predmety? Mne osobne by to napríklad nevyhovovalo, ani teraz poriadne neviem, čo by som chcel študovať/robiť a to už som mal 13 dávno. Ale samozrejme pre niekoho, kto si ide za svojím je to výhodnejšie.
Ak si ale vyberieš iba pár predmetov, ktoré ťa zaujímajú, tak či tak musíš potom absolvovať kopec takých, ktoré máš v paži a robíš ich iba ako nutnosť (rovnako ako je to teraz na SVK), nie?

trummm napísal:uplna zbytocnost aj tak nic nedosiahnu

Ked slovaci rozmyslaju a beru veci takto, tak necudo, ze to je stale vo vacsich srackach.

Svarog no povinne som mal jazyk, prirodne vedy, historiu, arts & culture, nejake zaklady ekonomie, telesnu a domace prace (prevazne varenie). V podstate to iste co tu, ale zriedene hlavne na veci vyuzitelne v praxi. Teoria samozrejme bola, ale asi 2/3 menej nez na slovensku.

Základ vzdelania školského systému by mali byť:
štátny jazyk
národné/štátne dejiny
občianska náuka - základy práva, politológie a ekonómie
matematika
___
cudzí jazyk
šport

Nezuzoval by som to len na matematiku. Aj fyzika a zaklady biologie su tiez velmi dolezite. A samozrejme geografia (je smiesne, ked decko nevie na mape ukazat povedzme Nemecko).

Ja hovorím o absolútnom základe, ktorý by mal každý občan štátu ovládať.

Na absolutny zaklad potrebuje clovek vediet pisat, citat, pocitat a este ta obcianska nauka aby vedel fungovat v tomto birokratickom aparate. S tym si bez akychkolvek problemov vystaci.

Dejiny su tym padom zbytocne.

TommyHot napísal:Svarog no povinne som mal jazyk, prirodne vedy, historiu, arts & culture, nejake zaklady ekonomie, telesnu a domace prace (prevazne varenie). V podstate to iste co tu, ale zriedene hlavne na veci vyuzitelne v praxi. Teoria samozrejme bola, ale asi 2/3 menej nez na slovensku.

To si mal ako strednu/ gymnazium?

Absolutny zaklad by sa decko malo naucit na zakladke. Teda citat, pisat, ale aj ukazat to Nemecko na mape, ci vediet zaklady biologie, fyziky. Ak by toto dobre fungovalo, viem si predstavit, ze na strednej by si potom uz vedelo vybrat predmety/"specializaciu" bez toho, aby vedomostne stravacalo.

Tazko povedat k comu by som to prirovnal. Je to taky komplex sukromnych "skol" Crafword Shools. Deli sa na 3 casti:

1) pre-primary (sem chodia deti, mozno odboba nasej skolky?)
2) preparatory (grade 3-7 tusim?)
3) college (grade 8-12)

Uz v pre-primary zistuju tvoje silne/slabe stranky a podla toho ta usmernuju a mas podla toho aj predmety a aktivity. V preparatory uz vies na co sa hodis a v college okrem vseobecnych veci studujes to na co mas predpoklady a co ta bavi - akasi priprava na univerzitu.

Aj statne skoly funguju podobne, akurat tam je vacsia sanca ze narazis na drogy, dostanes po hube, stretnes sa so sikanou, vela sa nenaucis, lebo na teba ucitelia viacmenej seru atd. Kazdopadne ten sposob vyucby je aj na statnych high schools podstatne lepsi ako tu, akurat je to tam sami cernoch a teda sa velmi lahko dostanes do problemov.

Nas cely vzdelavaci system je uplne nahovno, malo by sa to kompletne prerobit, aspon pre gymnazia, neco na sposob IB alebo britskych A levels. Maturita zo 4 predmetov ? Ved to je smiesne...

Mňa dostala ZŠ v Nórsku - ôsmaci nemajú chémiu, biológiu, fyziku, dejepis a geografiu majú v jednej učebnici a majú také srandy ako v piatok tri hodiny varenia alebo zbieranie plodov na dvore učiteľa. V ôsmej triede!

Určite sa vyučujú aj zbytočnosti, ale toto mi už príde ako extrém.

Nahodou to varenie sa do zivota zide.

Určite je problémom, že chceme aby všetci vedeli všetko. Druhým problémom je, že u nás nie sú dôležité schopnosti, ale papier v lepšom prípade, v horšom známosti.

Systém treba prerobiť, ale to sa hovorí už dlho. Nie sú učebnice už niekoľko sezón a čo? Komu to trhá žily? Furt sa tliacha o vzdelanostnej ekonomike a priorite školstva a čo? Nič. Učitelia sú podľa väčšina ľudí darmožráči, čo je pri niektorých možno pravda, ale hádam nie väčšine.

Nastupujúci plat pre VŠ vzdelaného je 500 v hrubom, to je nejakých 400 v čistom. Predavač v Planeo elektre v mojom okrese má 500-650 podľa toho koľko predá. Predavač v Merkury Market nástupný 500. Tak sa pýtam, či požadujeme kvalitu alebo stačí babysitting, pričom sa aspoň tvárime, že sa tam deje niečo užitočné.

TommyHot napísal:Nahodou to varenie sa do zivota zide.

Nepochybne, ale aj tak mi to prišlo úsmevné. Na SK sa v ôsmej triede berú už celkom náročné veci zo všetkých oblastí.

hughito napísal: zbieranie plodov na dvore učiteľa. V ôsmej triede!

tak ked ucitel potrebuje obrat stromy, je starsi alebo nema decka, robota zadara, a este si myslia ze sa nieco ucia
mozu chodit na zajazdy k romom na cucoriedky