Konečne nastal nejaký pokrok v mojej premene, včera som dostala doporučenie na endokrinológiu, takže už aj tento mesiac mi môžu nasadiť estrogény a blokátory. Naozaj významná udalosť pre mňa, ešte stále tomu nemôžem uveriť. Veľmi sa teším.

je v sucasnosti mozne vytvorit zenske pohlavne organy u muza? nema telo snahu zahojit sa a otvor zacelit?

samozrejme to je mozne, bezne su na to dostupne cele operacie, tu mas priklad

skor co viem je vacsi problem opacne, tam uz je problem hlavne s erekciu co sa riesi myslim, takym vzduchovym balonom do tela a s pumpickou ktoru externe penis dokazes "postavi", co som si o tom cital uz davnejsie tak zmena z muza na zenu viacmenej funguje velmi dobre, samozrejme ziadne deti kedze maternica nieje a rovnako ziadne vlhnutie, tym padom jedine lubrigant, s uzdicky penisu sa realizuje plastika klitorisu, celkom zaujimave to popozerat

https://www.youtube.com/watch?v=6pDHXNi ... eenJournal

Ono sa aj vplyvom hormonálnej liečby začne penis scvrkávať a vťahovať dnu, takže potom nemajú až tak veľa práce to prerobiť. Otázne je to, či potom funguje aj stimulácia a človek z toho má nejaký pôžitok pri sexe. Už pri traumách končatín je problém to prišiť tak, aby človek mal v prstoch cit a vedel nimi hýbať.

Prerobenie pohlavného orgánu aj tak nemám v pláne, len kastráciu (ide len o odobratie žliaz, nie celého "pytlíku").
Inak zase mám nejaké novinky, na endokrinológií som bola a to bol teda tiež zážitok (myslené v dobrom).
Už len keď som vyšla z ambulancie a plná čakáreň žien, prekvapene na mňa pozerali, že čo tam robí chlapec.
Ale blokátory s hormónmi už mám predpísané a objednané. Blokátory nemali ani v lekárni ani na skladoch, takže musím pár dní čakať.
Antidepresíva postupne vysádzam, teraz keď je všetko ako má byť tak cítim že už ich potrebovať nebudem.
Tak snáď od budúceho týždňa sa to celé začne.

Držím palce aj keď tomu nejak nerozumiem

Ďakujem pekne, musí to byť už trochu otravné, to moje vypisovanie (ale to bude tým nadšením). Tak si dám asi menšiu prestávku.
Aj tak sa teraz okrem fyzických a psychických zmien nebude diať nič zaujímavé. O 3 mesiace idem na odber krvi a to je tak všetko.

A to vysadenie antidepresív je konzultované s lekárom, či to je tvoje vlastné rozhodnutie, lebo sa už cítiš lepšie?

ephramko napísal: 20 feb 2022, 22:39 A to vysadenie antidepresív je konzultované s lekárom, či to je tvoje vlastné rozhodnutie, lebo sa už cítiš lepšie?

Viem že to asi nebude znieť príliš dobre ale je to len moje rozhodnutie, no všetko bude v poriadku, naozaj.

Rethon napísal: 21 feb 2022, 5:00 Viem že to asi nebude znieť príliš dobre ale je to len moje rozhodnutie, no všetko bude v poriadku, naozaj.

ked už, tak je dobre vysadzovat postupne, tj priebezne dlhodobo znizovat davkovanie, urcite nie uplne vysadit len tak zo dna na den

Rethon napísal: 20 feb 2022, 21:40 Ďakujem pekne, musí to byť už trochu otravné, to moje vypisovanie (ale to bude tým nadšením). Tak si dám asi menšiu prestávku.
Aj tak sa teraz okrem fyzických a psychických zmien nebude diať nič zaujímavé. O 3 mesiace idem na odber krvi a to je tak všetko.

Len píš, je fajn podeliť sa o svoju radosť. Inak ja som chodil s trans babou, a mal som aj babu, z ktorej je teraz chlap. A ja si vravím, či je to náhoda, alebo nie, že som proste chodil s dvomi trans ľuďmi, či aj ja nie som. Občas mi tak pripadá, že keby som bol baba, bol by som šťastnejší, viac by mi to šlo k povahe a vždy som si viac rozumel so ženami. Ale nechcem podstupovať zmenu, lebo viem, čo to obnáša, a akí sú ľudia... Proste mi to za to nestojí, a možno by som nakoniec nebol šťastný a len by som bol do konca života závislý na hormónoch... Tá moja ex, čo sa narodila ako chalan raz tak u nás dostala silné bolesti brucha, sme jej volali záchranku, a tam jej robili uretrografiu s kontrastnou látkou. Prebiehalo to tak, že jej do močovej trubice dali cievku a napustili jej močový mechúr kontrastnou látkou a potom ju dali pred RTG a nech si dá kus vaty medzi nohy a močí, zatiaľ čo snímkujú, celá nahá tam stála... Ja by to nedal, niečo také ponižujúce. A nakoniec zistila, čo ani nevedela, že jej to dole drží zvnútra kopa kovových sponiek, ktoré sa začali od seba rozbiehať, a moč jej tiekla pomimo močovej trubice, takže ju čakala dosť veľká operácia. No neskôr sme sa rozišli, tak neviem, ako to dopadlo, ale viem, že žije. A rozišli sme sa, lebo fajčila trávu čoraz viac, a začalo jej z toho hrabať a nedala si povedať, a robila potom v absťákoch scény, s jej transexualitou to nesúviselo.

To, ze si viac rozumies so zenami rozhodne neznamena, ze si trans. To by bolo trans asi 5-10% dnesnych chlapcov pomaly. Proste si zzenstilejsia povaha (nemyslim v zlom). Mozno trans si (kto to urcuje, neviem) no myslim si, ze ak by si bol, je to taka vec, ze si tym musis byt isty na 110%. Tu ani 90% nestaci.

Co sa tyka tej operacie tvojej byvalej. No, ano... ved si predstav aka nepredstavitelne invazivna ta operacia je. Transexualita je z fyziologickehi hladiska ucebnicovy priklad neprirodzenosti, ta operacia je pre ludske telo masaker, a zivot po takej operacii zrejme tiez. Ja by som sa cudoval, al priemerny trans clovek v dnesnej dobe, co si takou operaciou presiel, nema taketo problemy za zivot nie len ze raz, ale X krat. Ak by som bol trans, tak prave toto by ma odradzalo najviac. Ale bodaj by to vsetkym vyslo, ktori chcu, len treba vsetko zvazit, ci si tym este nepohorsia, ak sa k psychologickym problemom kvoli operacii pridaju aj fyzicle problemy.

A ano, je velmi pravdepodobne ze z teba vyzaruje nejaky psychicky nepokoj, nevyrovnanost, komplex alebo nieco, vdaka comu sa ty sam nezaclenujes fo spolocnosti a preto si bol atraktivny pre podobnych ludi, rovnako napr oni pre teba. Cize vobec nemusi byt nahoda, ze si randil uz s dvoma takymito

Inak, pises, ze musela mocit kontrastny latku pred doktormi, ze je to ponizujuce. Nie je, su daleko intimnejsie a "ponizujucejsie" momenty pred doktormi, ak sa jedna o zdravie a je to standardna procedura, ponizujuce to nie je. Samozrejme ale doktor by pri tom mal byt profesional, co sa casto nestava.

A nakoniec, pises ze ste sa rozisli, kvoli jej povahe, abstakom, a pod, a ze to nesuviselo s tym, ze bola trans. No, ono, je dost mozne ze suviselo. Ta psychicka nevyrovnanost z toho hlavneho problemu sa proste preniesla do dalsich aspektov zivota.

A neviem preco si to pisal ciernym textom ale na tmavej teme sa to neda precitat bez toho aby som text oznacil

Hej, asi som zženštilý, celkovo som taký submisívny, citlivý, nepriebojný bojko. Plus mám aj sociálnu fóbiu a aspergerov syndróm. Mám o ňom kanál na youtube - AutisTV. A ako hej, tá operácia je masaker pre telo, tie skoby tam asi boli preto, že telo sa snaží dostať sa do sebe prirodzeného stavu. A hej, niečo zo mňa vyžaruje určite, som vždy bol outsider, podivín, čo nikam nezapadal. A s tou kontrastnou látkou, jasne že to je normálne z takého celkového hľadiska, proste vyšetrenie, ale keby to robili mne, ja by som to vnímal ako ponižujúce. A zaujímalo by ma, aké také ponižujúcejšie vyšetrenia existujú? A hej, ona mala aj hraničnú poruchu osobnosti, pred nimi dosť odradzujú ľudia psychológovia, že to s nimi je ťažké, len ja som si nechcel dať povedať. A ten čierny text, mne prišiel na počítači ten text pri písaní na svetlej téme strašne svetlý a bál som sa, že to je nejaká chyba a bude taký svetlý aj po odoslaní, tak preto čierny, už som to zmenil. Ale neviem prečo ho ukazuje tak svetlo pri odpovedaní, pritom teraz keď píšem cez rýchlu odpoveď, je pekne čierny.

k ponizujucim vysetreniam, to fakt netreba riesit, ber to tak ze pre toho doktora je to uplne normalne. ked ti doktor strka palicku do krku tak ti ponizujuce nepride, keby ti mal ale nieco strkat do zadku uz by si sa citil blbo. lenze z jeho pohladu je to uplne jedno, on strcil 1000 paliciek do krku a 1000 paliciek do zadku a nijak sa nad tym nepozastavuje.
davnejsie bola na reddite diskusia o tom ze niekto dostal erekciu ked mu sestricka holila ochlpenie pred zakrokom. a v tej diskusii bola hromada sestriciek a doktorov ktori tam prave pisali ze pre teba je to nieco nezvycajne a intimne, pre nich je to kazdodenna robota, nic intimne na tom neni.

k tvojim pocitom, otazka znie ci ozaj potrebujes svoje telo prisposobovat svojim pocitom. ci by nestacilo sa len s tymi pocitmi zmierit a naucit sa s nimi zit. je uplne normalne ze si submisivny alebo citlivy. dolezite je nehanbit sa za to a byt v spolocnosti ludi co to respektuju. to je asi najvacsi problem vacsinou. niekedy je to tazke, napriklad v pracovnom prostredi nemusia byt vsetci tak respektujuci. dolezite je byt v pohode v sukromnom zivote. aby si sa nemusel pretvarovat pred kamaratmi a partnerom a mohol s nimi byt sam sebou.

Rethon napísal: 21 feb 2022, 5:00 Viem že to asi nebude znieť príliš dobre ale je to len moje rozhodnutie, no všetko bude v poriadku, naozaj.

Osobne by som s tým počkal až po dokončení celého tohto procesu tranzície. Po vysadení antidepresív trvá asi 3 mesiace, než sa hladina neurotransmiterov dostane na tvoju "normálnu" hladinu. Tak sa aspoň sleduj, či ti nie je horšie. V praxi sa dosť často stretávame s ľudmi s depresiou alebo schizofréniou, ktorí po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch liečby usúdia, že sa už cítia dobre, nemali dlho problémy, tak musia byť vyliečení a vysadia si lieky. A potom prídu v ešte horšom stave ako keď prišli prvykrát a musíme začať zase od nuly.

Gyrxiur napísal: 21 feb 2022, 20:09 Hej, asi som zženštilý, celkovo som taký submisívny, citlivý, nepriebojný bojko. Plus mám aj sociálnu fóbiu a aspergerov syndróm. Mám o ňom kanál na youtube - AutisTV. A ako hej, tá operácia je masaker pre telo, tie skoby tam asi boli preto, že telo sa snaží dostať sa do sebe prirodzeného stavu. A hej, niečo zo mňa vyžaruje určite, som vždy bol outsider, podivín, čo nikam nezapadal. A s tou kontrastnou látkou, jasne že to je normálne z takého celkového hľadiska, proste vyšetrenie, ale keby to robili mne, ja by som to vnímal ako ponižujúce. A zaujímalo by ma, aké také ponižujúcejšie vyšetrenia existujú? A hej, ona mala aj hraničnú poruchu osobnosti, pred nimi dosť odradzujú ľudia psychológovia, že to s nimi je ťažké, len ja som si nechcel dať povedať. A ten čierny text, mne prišiel na počítači ten text pri písaní na svetlej téme strašne svetlý a bál som sa, že to je nejaká chyba a bude taký svetlý aj po odoslaní, tak preto čierny, už som to zmenil. Ale neviem prečo ho ukazuje tak svetlo pri odpovedaní, pritom teraz keď píšem cez rýchlu odpoveď, je pekne čierny.

Je to individuálne, čo ten konkrétny človek považuje za ponižujúce vyšetrenie. Pre niekoho môže byť ponižujúce už len to, že si musí dať dole tričko...hlavne ak ten človek nie je spokojný so svojim telom a myslí si napr. že nie je dosť chudý, pekný atď. Skôr by som to slovíčko ponižujúce nahradil slovíčkom nepríjemné vyšetrenie. Ponižujúce by to bolo v prípade, ak by sa zdravotnícky personál správal k pacientovi spôsobom, ktorý ho má ponížiť. Napr. keby gynekológ vyhnal pacientky pred nemocnicu a nechal ich tam holé pobehovať na ulici. Ako keď nacisti robili selekciu.

A áno, fungovať v nejakom vzťahu (aj terapeutickom) s človek s hraničnou poruchou osobnosti je veľmi ťažké. Aj psychológovia si takýchto pacientov prehadzujú ako horúce zemiaky. Volá sa to hraničná porucha, lebo sú "na hranici". Ľudí, ktorí vyhľadajú psychológa delíme na normálnych (chcú sa o niečom poradiť, zapracovať na sebe, zmeniť niečo, najčastejšie riešia vzťahové problémy), potom je úzkostné spektrum (depresie, fóbie atď.) a potom je psychotické spektrum. Oni sú na hranici medzi úzkostným a psychotickým spektrom. Niekedy sa javia tak a niekedy sú zase v psychotickej fáze. Problém je v tom, že v psychotickej fáze je psychoterapia neúčinná. To už sú stavy pre medikamenty alebo rovno na hospitalizáciu na psychiatrii.

Pre mňa je záhada ako s aspergerom si mohol mať vzťah s niekým takým. Keď ani odborníci ľudí s hraničnou poruchou nevedia zvládnuť a mať s nimi nejaký zmysluplný, pozitívny vzťah.

ephramko napísal: 22 feb 2022, 10:38 Pre mňa je záhada ako s aspergerom si mohol mať vzťah s niekým takým. Keď ani odborníci ľudí s hraničnou poruchou nevedia zvládnuť a mať s nimi nejaký zmysluplný, pozitívny vzťah.

Nás spájalo hlavne veľa spoločných záujmov a to, že sme obaja nezapadali do spoločnosti a mali k väčšine populácie odpor, plus ona k tej hraničnej poruche mala tiež aj aspergera, čiže sme vo veľa veciach boli podobní. A ja nemám tiež až tak ďaleko k hraničnej poruche, síce ju nemám, a nemyslím si, že mám dosť silné prejavy na to, aby mi ju diagnostikovali, lebo tie prejavy nedávam najavo von zo svojej hlavy, ale tam vnútri v tej mojej gebuli, kde vidím len ja, som hraničný dosť a štve ma to. Našťastie mám nad tým práve kontrolu a viem, čo by som nemal dávať zo seba von, nechcem zraňovať ľudí okolo seba.

Offtopic, ale uz ked to tu zaznelo: O fungovani vo vztahu s niekym s hranicnou poruchou by som tiez nieco vedel napisat. Uz niekolko mesiacov sa z toho vztahu snazim spamatat.

No mňa tiež kvalitne poznačil, len som v ňom pribral totálne hrozným životným štýlom, do ktorého ma stiahla, zo 73 kg na 125 kg, partnerka tiež podobne, naučil som sa fajčiť a každodenne piť alkohol, a odnaučil som sa turistike, záľube fotiť a tak ďalej. Je to už pár rokov, fajčiť som prestal, kíl mám stále dosť, 103, a ku koníčkom sa snažím pomaličky vracať, ale je to ešte na dlho. Ale to pitie, aj som občas prestal, trebárs na dva týždne, ale zase som do toho spadol... Takže neodporúčam ;c)

mirak2 napísal: 22 feb 2022, 11:07 Offtopic, ale uz ked to tu zaznelo: O fungovani vo vztahu s niekym s hranicnou poruchou by som tiez nieco vedel napisat. Uz niekolko mesiacov sa z toho vztahu snazim spamatat.

napis

Prípadne založ tému vo vzťahoch, to môžu byť celkom zaujímavé životné skúsenosti od viacerých ľudí...