Kremeľ poslal do Česka agentov GRU, aby zničili vojenský sklad. Tých istých, o ktorých Putin po atentáte na Skripaľa tvrdil, že sú civilisti. Praha volá po solidarite od spojencov v EÚ aj NATO.

Zásah českých bezpečnostných zložiek po výbuchu v muničných skladoch vo Vrběticiach neďaleko slovenských hraníc trval až šesť rokov. Išlo o najväčšiu záchrannú operáciu svojho druhu v Česku.

Masívne explózie v areáli si vyžiadali dva ľudské životy. Ich následky však naplno pocítila Česká republika až teraz. Radikálne zmenia vzťah Prahy a Moskvy k horšiemu a výrazne sťažia prácu ruských agentov v našom regióne.

Praha dala 18 ruským agentom pôsobiacim na ambasáde v Česku 48 hodín na to, aby opustili krajinu. Ak Moskva pristúpi k odvetnému kroku, de facto to bude znamenať zavretie českého veľvyslanectva v Rusku. V hre je aj vyradenie ruského Rosatomu z dostavby atómovej elektrárne Dukovany.

[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Prečo taká zásadná reakcia?

Ruskí turisti nechali vybuchnúť Česko
Po siedmich rokoch sa podľa českej vlády ukázalo, že za výbuchom v muničnom sklade stáli agenti ruskej vojenskej rozviedky GRU. Medzi nimi aj notoricky známa dvojica zabijackej jednotky 29155 Alexandr Miškin (alias Alexandr Petrov) a Anatolij Čepiga (alias Ruslan Boširov).

Tí, čo o sebe tvrdili, že išli do anglického Salisbury obdivovať vežu stredovekej katedrály. V skutočnosti pricestovali do Británie pod falošnou identitou, aby chemickou zbraňou novičok v roku 2018 otrávili bývalého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru.

Späť však k 16. októbru 2014 – vráťme sa do Vrbětíc v okrese Zlín.

Vtedy o 9:49:56, ako píše český Deník N, na tiesňovej linke 112 dostali hasiči prvú správu o požiari v muničnom sklade.

„Ozývajú sa výbuchy, na streche horia plamene… Hasiť sa nedá, spúšťame obranu. Dochádza k sérii veľkých výbuchov, cisterny sme odstavili do bezpečnej vzdialenosti,“ citujú české noviny z hlásenia.

Veliteľ zásahu Jiří Ovesný urobí rozhodnutie, ktorým zachráni životy mnohým hasičom. Prikáže im, aby sa stiahli, a chvíľu nato obrovský výbuch úplne zničí sklad s 50 tonami munície, pričom desiatky ton z nej rozmetá do okolia.

Nevybuchnutú muníciu zbierali záchranári rozmetanú aj stovky metrov po okolí. „Často išlo doslova o tanec po mínovom poli,“ povedal pre Deník N jeden zo záchranárov.

Hasiči stáli predpisovo s autami otočenými od skladu, čo im tiež pomohlo. Počet neriadených výbuchov, nasledujúcich po tom prvom, sa vyšplhá k číslu 355. Počet evakuovaných ľudí v oblasti dosiahne 1037.

Akoby nás napadli vojensky
Bývalý náčelník generálneho štábu Jiří Šedivý prirovnal operáciu ruskej vojenskej rozviedky k vojenskému napadnutiu štátu.

Vicepremiér a dočasný minister zahraničia Jan Hamáček, ktorý sa pôvodne chystal v pondelok s Andrejom Dankom vybavovať dodávky Sputnika V do Moskvy, prirovnal českú situáciu k tej, ktorú zažila Veľká Británia v roku 2018, keď mestečko Salisbury paralyzovali ruskí agenti otravou novičkom. Aj vtedy zomrel nevinný civilista.

Spolu s premiérom Andrejom Babišom vyzvala česká vláda svojich partnerov v EÚ a NATO na solidaritu a rozhodli o vyhostení až 18 ruských špiónov s diplomatickým krytím.

Viac ruských špiónov v minulosti na jeden raz vyhostili v nedávnej minulosti iba Spojené štáty a Veľká Británia. A viac už ani nešlo. Išlo o všetkých diplomatov, ktorých české tajné služby identifikovali ako príslušníkov ruských tajných služieb.

K výbuchu v muničných skladoch došlo už v roku 2014; prečo sa o ruskej role hovorí až teraz po takom dlhom čase?

„Nedávno, pred niekoľkými mesiacmi, získali bezpečnostné zložky nové dôkazy, keď identifikovali tých dvoch agentov. To predtým nedokázali. Potom nasledovalo množstvo ďalších krokov polície a len pred krátkym časom všetko do seba zapadlo,“ vysvetľuje pre Denník N Ondřej Kundra z týždenníka Respekt, v ktorom sa venuje práve pôsobeniu ruských tajných služieb v Česku.

To, k čomu došlo, prirovnáva k teroristickému činu a vojnovému aktu.

„Zomreli dvaja nevinní českí občania. Vláda musela reagovať. Keby to neurobila, znamenalo by to, že legitimizuje vraždenie Čechov cudzou veľmocou,“ hovorí český novinár a autor knihy Putinovi agenti.

O čo agentom jednotky 29155 v českých muničných skladoch vôbec išlo?

Polícia zistila, že ako Čepiga, tak aj Miškin prileteli do Česka pravidelnou linkou Aeroflotu 13. októbra 2014 z Moskvy, krajinu opustili v deň výbuchu 16. októbra a cez Rakúsko sa dostali do Ruska. „Pri vstupe do Česka sa obaja preukázali krycími pasmi vystavenými rozviedkou GRU, ktoré neskôr použili aj počas akcie vo Veľkej Británii. Cestovné dokumenty boli vystavené na fiktívne mená Ruslan Boširov a Alexandr Petrov,“ píše Respekt.

Bulharský priekupník a elitná jednotka 29155
„K výbuchu došlo práve, keď sa vyskladňovali zbrane pre bulharského obchodníka so zbraňami Emiliana Gebreva. No vyletelo toho do vzduchu oveľa viac,“ hovorí Kundra. Zrejme mali ísť na Ukrajinu.

V tom istom čase boli v Česku podľa investigatívca Christa Grozeva z Bellingcatu prítomní okrem slávnej dvojice zo Salisbury aj ďalší traja dôstojníci GRU.

„To len podčiarkuje, aká dôležitá operácia to pre GRU bola. Ak zvážime, že dvaja z nich požiadali o prístup do skladu, keď predstierali, že obchodujú so zbraňami, je takmer isté, že ich cieľom bolo nechať areál vybuchnúť,“ domnieva sa Grozev.

Aj on považuje za najdôveryhodnejší motív nákup zbraní Bulhara Gebreva. „V tom čase sa už na rovnakom mieste nakladali dodávky, takže sa zdá byť jasné, že mali byť jedným, ak nie hlavným, cieľom operácie.“

Osem členov tej istej jednotky v nasledujúcich šiestich mesiacoch cestovalo do Bulharska. Krátko po výbuchu vo Vrběticiach – a v Bulharsku boli aj vtedy, keď bol Gebrev a jeho syn záhadne otrávený. Po tomto odhalení Bulharsko vyhostilo z krajiny viacerých ruských špiónov.

Podobne ako pri výbuchu v českom sklade neďaleko slovenských hraníc či pri atentáte v Salisbury na juhu Anglicka išlo o prácu jednotky 29155. Tej istej, ktorá ponúkala extrémistom v Afganistane odmeny za útoky na amerických vojakov. Podľa informácií Denníka N im v tom pomáhal aj ruský špión Martin Möller v rakúskej armáde.

Nie je zvláštne, že po Salisbury sa v Česku aj Bulharsku objavuje stále tá istá dvojica?

„Ani nie. Je to malý, elitný tím. Vieme, že tí dvaja dostali medailu Hrdina Ruska v decembri 2014, ale netušili sme prečo. Teraz sa zdá, že už vieme prečo. A je logické, že posielate ,víťazov‘ na také dôležité misie, ako je zabitie bývalého agenta GRU v roku 2018,“ rozpráva Grozev.

Slovensko vtedy ako jediná krajina vo V4 ruských agentov nevyhostila – bránil sa tomu expremiér Robert Fico, vtedajší premiér Peter Pellegrini a najmä Andrej Danko, ktorý spochybňoval britskú verziu.

O niekoľko mesiacov nato však Pellegrini musel za nepriateľské správanie vyhostiť ruského príslušníka GRU z krajiny. A krátko po nástupe do vlády nechal troch ruských agentov vyhostiť zo Slovenska aj Igor Matovič.

Išlo o reakciu na to, že ruský špión FSB pod falošným menom získal slovenské víza, aby sa zúčastnil na vražde čečenského azylanta v Berlíne v roku 2019.

Otrasy budú obrovské
Dosah na česko-ruské vzťahy bude po odhalení pozadia výbuchu masívny.

„Vzťahy sú zlé už dlhší čas, minulý rok sa zhoršili po kauze ricín, toto povedie k ďalšiemu zmrazeniu,“ myslí si Kundra.

Pre Česko je to zároveň dôležitý moment, keď vláda musí jasne povedať, či chce, aby sa do súťaže na rozšírenie jadrovej elektrárne Dukovany zapojil ruský Rosatom. Jeho účasť pritom české tajné služby považujú za vysoko rizikovú.

Okrem toho je v hre aj zavretie českej ambasády v Moskve.

Dá sa predpokladať, že Rusko pristúpi k odvetnému kroku a vyhostí rovnaký počet českých diplomatov. Očakáva sa aj spoločné rokovanie veľvyslancov NATO, na ktorom by sa operácia ruskej tajnej služby v Česku mala rozoberať. Spojenci by mohli podobne ako pri Salisbury podniknúť podporné akcie.

O tom, že konzekvencie budú rozsiahle, je presvedčený aj Christo Grozev z Bellingcatu. „Toto je pravdepodobne prvý skutočný teroristický útok s výbuchmi a mŕtvymi občanmi v Európe podniknutý priamo ruskou vládou,“ rozpráva bulharský investigatívec, ktorý odhalil pravú identitu „ruských turistov zo Salisbury“.

Aj preto očakáva bezprecedentnú reakciu, ako aj to, že sa čoskoro dozvieme nové skutočnosti.

O tom, že Česko by malo odstúpiť zo strategických projektov s účasťou Ruska, je presvedčený aj bývalý dôstojník českej rozviedky Jan Paďourek.

„Mal som z toho trochu husiu kožu. Je to potvrdenie toho, čo dlhodobo hovoríme, teda že tu Rusi vyčíňajú. Je to štát, ktorý sa voči nám správa nepriateľsky. Sú tu nielen indície, ale teraz už aj jasné dôkazy, že si musíme dávať zásadný pozor, pretože akákoľvek aktivita strategických investícií či projektov s Ruskom je úplne nemožná,“ povedal pre Deník N.

Vyradenie Rosatomu by podľa neho mala byť teraz jasná vec. Podľa neho ide o závažnejšiu udalosť než terorizmus militantných skupín.

„Nedá sa to s ničím porovnať,“ vraví a reakcia je podľa neho takisto nebývalá a bezprecedentná.

Vyhostenie 18 ruských agentov môže podľa bývalého rozviedčika Paďourka vážne narušiť bežný chod ruských spravodajských agentúr. „Nakoniec tam však môže byť viac pracovníkov spravodajských služieb ako 18. Ak toľko ľudí vyhostia z českej ambasády, prestane fungovať,“ myslí si zároveň.

Ruská diplomacia už odkázala, že Česko veľmi dobre vie, čo ho bude po takýchto „kúzlach“ čakať.

Podľa Paďourka je jasné aj to, že Rusi budú popierať a klamať. Ani po medzinárodnom vyšetrovaní Moskva nepriznala, že jej raketový komplex zostrelil let MH17 s 298 ľuďmi na palube, keď leteli ponad Donbas.

Putin v roku 2018 klamal i o tom, že Čepiga a Miškin sú obyčajní civilisti. Bellingcatu trvalo veľmi krátko, kým zistili ich pravú identitu a skutočnosť, že sú tajnými agentmi GRU. Teraz je už zrejme aj jasné, za čo dostali medailu Hrdinovia Ruska.

Útok na Česko, ktorý je podľa mnohých horší ako teroristický čin.

Prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Eduard Heger podporili Česko pri vyhostení 18 Rusov. Podobne ako v Česku, aj u nás je veľa ruských diplomatov. Správy z bezpečnostného prostredia ukazujú, že aj na Slovensku sú ruské tajné služby veľmi aktívne.

Po obvineniach českého premiéra Andreja Babiša, že ruská tajná služba GRU je zrejme zodpovedná za výbuch českého zbrojného skladu v roku 2014, reagovali slovenskí politici rýchlo a jasne sa postavili na stranu Česka.

Čechov podporili prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Eduard Heger (OĽaNO); šéf diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) vyhlásil, že udalosti z Česka „potvrdzujú dlhodobé zistenia našich spravodajských služieb, že aj naše krajiny sú cieľom operácií zameraných proti ich bezpečnosti a stabilite“.

Strana SaS vyzvala na zvolanie bezpečnostnej rady štátu a podpredseda parlamentu Gábor Grendel oznámil, že o tomto prípade by mal rokovať výbor parlamentu pre kontrolu SIS.

[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
K vyostreniu česko-ruských vzťahov prichádza v čase, keď je Slovensko s Ruskom v spore o vakcínu Sputnik V, ktorú slovenský regulátor liekov ŠÚKL spochybnil.

Pozreli sme sa na to, čo to môže znamenať, že aj Slovensko je cieľom operácií ruských tajných služieb.

Bývalý šéf SIS: Zaujíma ich naša vojenská technika aj poslanci
Netradične otvorene o ruských tajných službách na Slovensku ešte vlani v novembri aj v rozhovore pre Denník N hovoril vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský.

V súvislosti s Ruskom povedal, že aj na Slovensku sa dejú hekerské útoky, ruské služby podľa neho zaujíma jadrová energetika a aj naše zbrane a napríklad o troch „diplomatoch“ vyhostených vlani v auguste zo Slovenska povedal, že „to, čo robili, nemalo veľmi diplomatický charakter“.

„Záujmom Ruska nie je, aby tu bola pevná EÚ a fungovalo NATO, a náš záujem je opačný. Zisťujú informácie o tom, čo robíme ako členská krajina NATO, čo robia naši diplomati, o čo ide ľuďom na kľúčových postoch, aké máme zbraňové systémy, taktické plány, ako vyzerá ochrana našich hraníc, aká je vnútorná štruktúra našich bezpečnostných zložiek a aká je v nich nálada. Zaujímajú ich naše vojenské technológie,“ hovoril Pčolinský.

Rusi sa podľa neho zaujímajú aj o našich poslancov – tvrdil, že k nim majú bližšie opoziční poslanci.

O činnosti ruských špiónov na Slovensku, hoci opatrnejšie, informovala SIS aj za predchádzajúcich vlád vo svojich výročných správach. Podľa správy za rok 2019 sa „príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, snažili o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek a o získavanie spolupracovníkov v energetickej a vojenskej oblasti“.

Ruskí agenti podľa správy SIS kontaktovali aj osoby blízke ústavným činiteľom.

Správa SIS z roku 2018 zasa uvádza aj snahu Ruskej federácie udržať si sympatie Slovákov voči Rusku, jeho politike či kultúre a že sa snažila vyvolávať doma dojem, že Slovensko je blízkym spojencom Ruska.

SIS v nedeľu reagovala, že prijala v súvislosti s informáciami o nepriateľských činnostiach ruských služieb v Českej republike nevyhnutné opatrenia, a pripomenula vyhostenie troch ruských diplomatov vlani – služba tvrdí, že už v minulosti zvýšila kontraspravodajskú ochranu záujmov Slovenska.

Ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) sme sa zasa pýtali, či zvolá bezpečnostnú radu štátu.

Naď pred rokom: Krytie je, že sa tu starajú o hroby
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) už pred rokom hovoril českému Respektu, že ruská špionáž je na Slovensku podobne aktívna ako v Česku.

„Rusi sú veľmi aktívni, používajú množstvo inovatívnych prvkov. V rámci štruktúry ambasády majú rôznych nových špecialistov, ktorí sa navonok tvária, že sa starajú o hroby padlých sovietskych vojakov. Majú však celkom iné, širokospektrálne úlohy na území celého NATO,“ hovoril Naď.

Cieľom Vladimira Putina v strednej Európe podľa ministra obrany je hľadanie „formy nepriateľstva“. „Keď môže vnútorne rozbíjať EÚ a NATO dezinformáciami, hybridnými operáciami či vysielaním spravodajcov s konkrétnymi úlohami, tak to robí,“ povedal Naď.

Agenti aj agentky podľa neho u nás pôsobia pod krytím úradu pridelenca obrany a majú diplomatický status. „Na základe komunikácie s partnermi vieme, že je to tak aj v okolitých krajinách. Podrobnosti nemôžem povedať,“ hovoril Naď.

Aj u nás je na ruskej ambasáde veľa ľudí
Slovensko má podobný problém ako Česko, kde sa dlho viedla debata o nadmernom počte ruských diplomatov oproti slovenským a českým diplomatom v Rusku.

Aj na Slovensku je pritom nadmerne vysoký počet zamestnancov ruského veľvyslanectva oproti ambasádam USA alebo Číny.

Podľa zistení Denníka N bolo vlani na Slovensku až 45 oficiálne priznaných diplomatov. Ministerstvo zahraničných vecí eviduje ďalších 30 zamestnancov veľvyslanectva a konzulátov, ktorí sa nenachádzajú na diplomatickej listine.

Predpokladá sa, že veľká časť z nich môže vykonávať špionážnu činnosť.

Minister obrany Naď na český odhad, že u nich tretina „diplomatov“ v skutočnosti pracuje pre tajné služby, vlani povedal: „Nevidím dôvod, prečo by to u nás malo byť inak.“

Za Pellegriniho poznali agentov, ignorovali to
Slovensko ešte pod vedením Petra Pellegriniho (vtedy Smer, dnes Hlas) ako jediná krajina V4 zaváhala s podporou britských spojencov počas kauzy Skripaľ. Väčšina západných krajín vyhostila okolo sto ruských špiónov s diplomatickým krytím. Urobili tak Maďarsko, Poľsko aj Česko.

Postoj vlády vtedy kritizovali viacerí bývali ministri zahraničných vecí. Označili to za podrazenie spojenca.

Vláda Petra Pellegriniho však pristúpila na spochybňovanie Britov zo strany Andreja Danka a Roberta Fica a ruských špiónov sme nechali u nás ďalej pôsobiť, hoci už v tom čase mala SIS vytypovaných niekoľko ruských špiónov s diplomatickým pasom. Vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák už mal na stole od tajných služieb menoslov s kandidátmi na označenie persona non grata.

Jedného z nich nakoniec musel Pellegrini tak či tak vyhostiť o niekoľko mesiacov neskôr. Ako vtedy zistil Denník N, išlo o ruského plukovníka ruskej rozviedky GRU Alexandra Nikolajeviča Vinogradova.

Keď ho Vojenské spravodajstvo v novembri 2018 opakovane prichytilo pri snahe získať tajné informácie, malo to už rýchly spád. Po vyše desiatich rokoch sa slovenská diplomacia rozhodla vyhostiť za špionáž ruského občana, ktorý využíval diplomatické krytie.

Nebyť postoja Pellegriniho vlády, mohol byť vyhostený už počas kauzy Skripaľ výrazne skôr, Slovensko by nebolo vystavené bezpečnostnej hrozbe z jeho strany a zároveň by si nepoškodilo renomé. Váhavý postoj Slovenska Londýn veľmi sklamal, o čom verejne hovoril vtedajší veľvyslanec Andrew Garth.

Na aktuálne udalosti v Česku reagoval poslanec Hlasu Peter Kmec, diplomat a zahraničnopolitický expert: „V prípade, že vyšetrovanie potvrdí predbežné informácie o teroristickom útoku na Českú republiku, treba ho jednoznačne odsúdiť. Momentálne vyslovujem plnú politickú solidaritu štátu, ktorý je naším bezprostredným susedom a strategickým partnerom v EÚ a NATO.“

Vyhostenie za Matoviča
K ďalšiemu vyhosteniu ruských špiónov zo Slovenska prišlo približne o rok a pol. To už bol premiérom Igor Matovič, ktorý nechal prekvapivo vyhostiť až troch ruských agentov, ktorí pôsobili na ruskom veľvyslanectve v Bratislave.

Išlo o odvetný krok po zneužití nášho vízového systému jedným z podozrivých komplicov vraždy azylanta čečenského pôvodu uprostred bieleho dňa v centre Berlína.

Slovenské víza si vypýtal na našom konzuláte v Petrohrade pod falošným menom Roman Davydov. Ani jeden údaj v jeho žiadosti o víza však nebol pravdivý. Víza mu nakoniec pomohli na pohyb po schengenskom priestore a návrat do Ruska po úspešnej operácii.

„Davydov“, ktorý zneužil slovenské víza, bol podľa nemeckej prokuratúry komplicom zabijaka, ktorý vlani v auguste v centre Berlína zastrelil z bicykla čečenského Gruzínca Zelimchana Changošviliho.

Nemcom sa podozrivého z vraždy podarilo chytiť a v krajine sa už rozbehol súdny proces.

Nemeckí vyšetrovatelia a prokuratúra oficiálne vinia z vraždy ruský štát a jeho tajnú službu FSB, ktorú kedysi viedol prezident Vladimir Putin. Ten ako dieťa sníval, že bude agentom KGB, čo sa mu splnilo vo východnom Nemecku v Drážďanoch. Nemecko v ten istý rok nahnevalo aj to, že ruskí hekeri napojení na tajné služby zaútočili na Bundestag aj emaily nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Išlo o tú istú hekerskú skupinu, ktorá ovplyvnila americké voľby v prospech republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa.
Korčok: Subverzné aktivity. Heger: Vždy budeme pri Čechoch
Tvrdý bol v reakcii na dianie v Česku minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Podobne ako prezidentka a premiér zverejnil status po anglicky na Twitteri – určený najmä pre medzinárodné publikum, u nás Twitter nie je veľmi používaný.

„Dôrazne odsudzujem subverzné aktivity namierené proti bezpečnosti Česka,“ napísal. Na Facebooku ešte dodal, že tieto správy „potvrdzujú dlhodobé zistenia našich spravodajských služieb, že aj naše krajiny sú cieľom operácií zameraných proti ich bezpečnosti a stabilite“.
Premiér Eduard Heger napísal, že Česko je naším najbližším spojencom v EÚ a NATO a že plne podporuje českého premiéra Andreja Babiša v rozhodnutí vyhostiť 18 pracovníkov ruskej ambasády.

Predseda brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa o odhalení činnosti ruských agentov v Česku povedal, že sa to dá zhodnotiť ako diverzná činnosť. Vyhostenie 18 ruských agentov je značné číslo, no k vyhosťovaniu diplomatov podľa neho dochádza pravidelne.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) napísal, že udalosti z Česka zvýrazňujú, ako urgentne potrebujeme v čo najkratšom čase nového riaditeľa SIS. „Verím, že v horizonte pár dní predseda vlády predstaví svoju nomináciu. V časoch hybridnej vojny, vojsk na hraniciach susedného štátu, útoku v Českej republike a geopolitických hier potrebujeme profesionálny spravodajský aparát.“

Na obranu Ruska sa postavili len v Smere.