nielen pre Gangyho:
k tým liekom: zbožňujem ľudí, čo nikdy nezažili naozajstnú krízu, ale budú pohŕdať tými, čo sú na lieky odkázaní... áno, nie je to zďaleka ideálne riešenie a dlhodobé užívanie už vôbec nie, ale niekedy to bez nich naozaj nejde.
môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti, už od septembra užívam seroxat (zvyšuje hladinu serotonínu v krvi) a hoci má aj nepríjemné vedľajšie účinky - napríklad stratu vášnivosti, čiže aj chuti na sex - tak som rád, že ich beriem. nevieš si totiž predstaviť, čím som pred tým prešiel... a to som psychicky veľmi silný človek, depresiami som nikdy netrpel (a také, čo má človek 3-4x za rok, to je normálne)... lenže sú veci, ktoré vedome neovplyvníš a nevyberieš si, čo musíš znášať. a ver tomu, že panická porucha s hyperventilačnou tetaniou je niečo, čo podobných gerojov (hrdinov) psychicky zloží rýchlejšie než domček z karát...
dúfam, že to neznelo moc ofenzívne, jasné, že každý má svoj názor, len chcem, aby si ľudia, ktorí to nepoznajú, skúsili uvedomiť, že naozaj nemajú predstavu o tom, aké to je... mám 20, zažil som šikanu, jednostrannú lásku, rozchody moje i rodičov a vlastná priateľka ma pred mojimi očami podviedla, ale nič z toho nie je horšie, ako keď ťa zradí vlastná psychika...
takže opatrne...
edit: napriek tomuto mám zo života radosť a keďže vďaka liekom (beriem len malú dávku a určite ju chcem znižovať až nakoniec vysadiť) môžem normálne existovať... totiž môj problém nie je zavinený depresiami, ide skôr o fyziologicky podmienené "reakcie" a vedome ho ovplyvniť nemôžem, preto som musel siahnuť po liekoch...
dôležité je, aby ste si vážili svojich priateľov a blízkych, lebo práve oni sú tí, čo vám najviac pomôžu
btw. ak ti niekto lieky predpísal, tak jediný, kto ich môže vysadiť, je on